Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/151/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Accentus, s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, IČO: 44 731 744, proti žalovanej: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. P. XXXX/X, H., v konaní o zaplatenie 2.996,81 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 20Csp/13/2016-73 zo dňa 24. novembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie ponecháva nedotknutý v časti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.996,81 eur spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.724,97 eur od 14.11.2015 do zaplatenia a 18,90 % úrokom ročne zo sumy 1.644,97 eur od 14.11.2015 do zaplatenia.

Rozsudok súdu prvej inštancie mení v časti výroku o splatnosti priznanej istiny, úroku z omeškania a úroku tak, že sumu 2.996,81 eur spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.724,97 eur od 14.11.2015 do zaplatenia a 18,90 % úrokom ročne zo sumy 1.644,97 eur od 14.11.2015 do zaplatenia je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 45 eur, splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom pre uznanie (§ 282 okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.996,81 eur spolu s príslušenstvom. Aplikujúc § 285 vypracoval zjednodušené odôvodnenie rozsudku obsahujúce len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku. V danej spojitosti poukázal jednak na návrh žalobcu (obsiahnutý v písomnom podaní doručenom súdu dňa 14.09.2016) na vydanie rozsudku pre uznanie nároku ako i na uznanie nároku žalovanou v písomných podaniach doručených súdu dňa 23.08.2016 a 24.10.2016. Dodal, že nárok vznikol na základe omeškania žalovanej so splácaním pohľadávky, založenej zmluvou o povolenom prečerpaní na účte žalovanej.

2. Nadväzne súd prvej inštancie pri použití § 232 ods. 4 konštatoval existenciu nepriaznivej sociálnej situácie žalovanej, na základe čoho jej umožnil splácať žalobcovi priznanú pohľadávku v mesačných splátkach po 60 eur, splatných do každého 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 .

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Domáhala sa povolenia splátok počas jej nezamestnanosti vo výške 30 eur mesačne. Zdôraznila, že je živiteľkou rodiny a nie je schopná splácať súdom stanovenú splátku - 60 eur mesačne, nakoľko jej mesačný príjem je 226,00 eur titulom rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Popri tom spláca tri exekúcie po 10 eur. S dcérou, ktorá má zdravotné problémy, je na predĺženej materskej, majú výdavky na lieky, navštevujú imunologickú ambulanciu. Chce, aby jej dcére nechýbali základné sociálne potreby, potraviny a lieky.

5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Pôvodne požadoval, aby súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na úhradu celej uplatnenej pohľadávky naraz. Súd napriek tomu umožnil mesačné splátky po 60 eur. Žalobca v dobrej viere nepodal voči predmetnému rozsudku odvolanie a nežiadal úhradu celej sumy naraz, nakoľko súdom určené mesačné splátky považoval za primerané, aj vzhľadom na žalovanou prezentované okolnosti týkajúce sa jej nepriaznivej ekonomickej a rodinnej situácie. Zdôraznil však, že žalovaná uvádza tie isté skutočnosti a ani tentokrát nepredložila a neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie. Dodal, že žalovaná neuviedla v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie, ani z akých dôvodov tento rozsudok považuje za nesprávny.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 (z tohto titulu nedotknutým ponechal rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti výroku o rozsahu priznanej istiny a príslušenstva) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v odvolaním napadnutej časti podľa § 388 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

7. Primárne je nevyhnutné ustáliť, že je neopodstatnenou argumentácia žalobcu o absencii vymedzenia rozsahu napadnutia rozsudku okresného súdu ako i dôvodov podaného odvolania. Z obsahu (citovaného v bode 4 tohto rozsudku) predostretého opravného prostriedku sú totiž nepochybne zrejmé tak odvolacie dôvody (príjmové pomery, resp. celková situácia žalovanej) ako i konkrétna časť výroku - splatnosť priznaných čiastok - s ktorou odvolateľka nesúhlasí.

8. Nadväzne krajský súd konštatuje, že žalovaná síce predmetné tvrdenia skutočne nepodložila listinnými dôkazmi, žalobca však tieto tvrdenia - ktoré mu boli v priebehu konania doručené - nepoprel (a ako aj sám zdôraznil, ani následne nepodal odvolanie), súd prvej inštancie preto mohol na zákonnom podklade (§ 186 ods. 2 dôvodne hodnotiť dotknuté tvrdenia ako zhodné tvrdenia strán (ktoré nemusel ďalej dokazovať.) Následne - § 186 ods. 2 veta druhá - sa neprihliada na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli. 9. Možno preto, aj s ohľadom na okolnosť, že žalobca fakticky uznal existenciu nepriaznivých okolností na strane žalovanej, uzavrieť, že neexistuje o tejto otázke kvalifikovaná pochybnosť. Navyše, aj z pohľadu žalobcu je nepochybne výhodnejšie pravidelné splácanie priznanej čiastky (hoci v nižšej sume) než stanovenie splátky, ktorá je od začiatku evidentne nad finančné schopnosti/pomery dlžníka. Na druhej strane rešpektujúc aj celkovú výšku súdom priznanej sumy - v tom zmysle, aby rozloženie splátok nebolo neprimerane dlhé - odvolací súd na základe takto ustálených skutkových a právnych východísk rozhodol (§ 232 ods. 4 tak, že upravil výšku mesačných splátok na sumu 45 eur mesačne.

10. Právnym základom výroku o trovách konania je § 396 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých krajský súd pri zmene rozhodnutia okresného súdu upraví aj trovy konania na súde prvej inštancie. Žalobca ostáva procesne úspešnou (úspešnejšou) stranou sporu vo veci samej, keď mu bola priznaná celá požadovaná čiastka vrátane príslušenstva. Jeho procesný neúspech spočíva v priznaní možnosti splátok žalovanej, ktorému (priznaniu) sa v odvolacom konaní neúspešne bránil. Uvedenej okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu - pri zohľadnení požiadavky hľadania spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany dotknutých práv - zodpovedá priznanie nároku na náhradu (celkových) trov konania v rozsahu 90 %. 11. O konkrétnej výške trov prvoinštančného i odvolacieho konania (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 1 CSP.