Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného H. K. pre pokus prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 14 ods.1, § 323 ods.1 písm. a) Trestného zákona účinného v čase skutku a iné, na verejnom zasadnutí dňa 25. mája 2017 v Košiciach o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.2.2017, sp. zn. 3T/125/2015 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Rozhodujúc vo veci sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného H. K., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom D. č.XXX, okres K.,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

dňa 4.6.2015 o 10.00 hod. v D., okres K. v snahe zabrániť vo výkone exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 204/2015 súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. C. G., ktorá spočívala vo vyprataní nehnuteľnosti - rodinného domu v obci D. č. XXX, ktorú užíval obžalovaný, tohto sa pokúsil udrieť pravou rukou, v ktorej držal zrolované papiere, čomu služobným zákrokom zabránili tam prítomní príslušníci Obvodného oddelenia PZ SR v Dobšinej a to ppráp. V. V., ppráp. Ing. L. H., kpt. Mgr. K. J., npráp. H. Č. a npor. U. L., ktorým sa počas výkonu služobného zákroku a tiež následne v služobnom motorovom vozidle vyhrážal zabitím,

t e d a

iným sa vyhrážal usmrtením pre výkon právomoci verejného činiteľa, a tohto činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods.1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona

a z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 324 ods.2, § 56 ods,1, ods.2, § 57 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 400.- (štyristo ) Eur a pre prípad, žeby výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, podľa § 57 ods.3 Trestného zákona ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 13.2.2017, sp. zn. 3T/125/2015 bol obžalovaný H. K. uznaný vinným pre pokus prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 14 ods.1, § 323 ods.1 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods.1 písm. b), ods.2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 4.6.2015 o 10.00 hod. v D., okres K. v snahe zabrániť vo výkone exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 204/2015 súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. C. G., ktorá spočívala vo vyprataní nehnuteľnosti - rodinného domu v obci D. č. XXX, ktorú užíval obžalovaný, tohto sa pokúsil udrieť pravou rukou, v ktorej držal zrolované papiere, čomu služobným zákrokom zabránili tam prítomní príslušníci Obvodného oddelenia PZ SR v Dobšinej a to ppráp. V. V., ppráp. Ing. L. H., kpt. Mgr. K.L. J., npráp. H. Č. a npor. U. L., ktorým sa počas výkonu služobného zákroku a tiež následne v služobnom motorovom vozidle vyhrážal zabitím.

Bol mu za to uložený podľa § 323 ods.1 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods.1 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon ktorého bol podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní jedného roka.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný H. K. (ďalej len „odvolateľ“) bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste.

V písomnom odôvodnení - prostredníctvom svojho obhajcu - navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 321 ods.1 písm. c), písm. d), písm. e) Trestného poriadku (ďalej len „ Tr. por.“) zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a výroku o treste a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby podľa § 320 ods.1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec postúpil podľa § 280 ods.2 Tr. por. príslušnému okresnému úradu na prejednanie ako priestupok.

Ako vyplýva z dôvodov podaného opravného prostriedku, odvolateľ zotrváva na stanovisku, že je nevinný a nedopustil sa protizákonného konania, ktoré mu nebolo dokázané. Prvostupňový súd opiera svoj záver o jednostranné vyhodnotenie dôkazov v jeho neprospech a nesprávne právne posúdenie veci. Tak poškodený, ako i svedkovia nesprávne vnímali a vyhodnotili jeho pohyb rukou, keď vyberal zo zadného vrecka listiny, ktoré chcel ukázať poškodenému dokazujúce protiprávnosť vykonávanej exekúcie. Aj jeden zo zasahujúcich policajtov - H. Č.A. - vypovedal, že mal v ruke zrolované papiere, a keď sa s nimi zahnal na exekútora, tak ho ďalší policajt - K. J. - vyzval na upustenie od ďalšieho konania a po vykročení o krok smerom k exekútorovi bol spacifikovaný. Zákrok bol na základe domnienky, že chce zaútočiť na exekútora - toto vypovedali aj ostatní policajti - L., H., V.. Naopak, starosta obce vypovedal, že bol spacifikovaný, keď začal kričať. Doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov - prítomných osôb - prvostupňový súd zamietol.

Vzhľadom na skutkovú situáciu, konanie odvolateľa nedosahuje takú závažnosť konania, aby bolo potrebné ho hodnotiť ako prečin, s prihliadnutím na § 10 ods.2 Tr. zák.

Napokon, doposiaľ nie je vyriešená otázka vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, preto nebola vykonávaná exekúcia zákonná, načo chcel odvolateľ exekútora upozorniť.

Prokurátor nevyužil svoje oprávnenie v zmysle § 314 Tr. por. a nepodal vyjadrenie k odvolaniu.

Obhajca odvolateľa v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na argumentáciu uvedenú v dôvodoch - vrátane návrhu na rozhodnutie, opätovne zopakoval, že kúpnopredajná zmluva medzi odvolateľom a jeho rodičmi zrušená doposiaľ nebola a tak bola exekúcia nezákonná, pri ktorej exekútor nepožíva ochranu ako verejný činiteľ, preto sa odvolateľ nemohol dopustiť žalovaného konania. Predložil listiny, ktoré mali preukázať, že odvolateľ podal námietky proti prebiehajúcej exekúcii, o ktorých nebolo do dňa exekúcie rozhodnuté a odvolateľ vyrozumený.

Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí - vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a považujúc napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu na základe svojho stupňa poznania za správne a zákonné - navrhol odvolanie odvolateľa ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolateľ v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí sa pripojil k návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods.1 Tr. por.), bolo podané včas

- v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 309 ods.1 Tr. por.), oprávnenou osobou (§ 307 ods.1, ods.2 Tr. por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia, ako i podaného opravného prostriedku a spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú - v podstatných bodoch - oporu vo vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú dostatočne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal dostupné a potrebné dôkazy a to tak výsluchom odvolateľa, ako aj výsluchom poškodeného svedka JUDr. Mgr. C. G., ďalej výsluchmi poškodených svedkov H. Č., Mgr. K.L. J., U. L., Ing. L. H., V. V., svedkov H. H. ml., H. H. st., H. F., H. K. a Ing. H. H. a napokon i listinnými dôkazmi, z ktorých dôkazov po ich vykonaní vyplynulo, ako došlo k žalovanému skutku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por., ale tieto nevyhodnotil správne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd však mal pochybnosti o správnosti právnej kvalifikácie skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože toto nezodpovedá úplne výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Pokiaľ sa týka odvolacích námietok odvolateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, - a to k jednotlivým podstatným odvolacím námietkam - nasledovné.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané - najmä výpoveďami svedkov JUDr. Mgr. C. G., H. Č., Mgr. K. J., U. L., Ing. L. H., V. V., H. H. ml. a H. H. st. - že odvolateľ sa pokúsil udrieť exekútora, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých k tomu malo dôjsť ( rozrušenie odvolateľa, spôsob spáchania, prítomnosť viacerých policajtov) toto konanie z pohľadu jeho závažnosti a posúdenia v zmysle § 10 ods.2 Tr. zák. nemožno právne kvalifikovať ako prečin, ale taktiež nebolo možné ho vypustiť zo skutkovej vety.

Ďalej, je ale potrebné zdôrazniť obhajobe, že sa jej v rámci kontradiktórnosti procesu nepodarilo jej obhajobné tvrdenia vzťahujúce sa k nezákonnosti exekúcie a s tým súvisiacimi tvrdeniami žiadnym relevantným dôkazom preukázať, pričom ňou predkladané listiny sa vzťahujú k úkonom predošlých exekútorov a s tým spojenými konaniami. . Podľa zistení odvolacieho súdu, prvostupňový súd pri právnej kvalifikácii konania odvolateľa ako pokusu prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 14 ods.1, § 323 ods.1 písm. a) Tr. zák. vychádzal zo záveru, že odvolateľ v úmysle zabrániť súdnemu exekútorovi vo výkone exekúcie - vypratania nehnuteľnosti, sa pokúsil tohto udrieť a tak sa mal dopustiť žalovaného skutku.

Ako už bolo uvedené, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odvolateľ sa v zásade dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odvolací súd však vypustil právnu kvalifikáciu skutku ako pokus prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 14 ods.1, § 323 ods.1 písm. a) Tr. zák. v dôsledku čoho bolo potrebné konanie odvolateľa právne kvalifikovať len ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods.1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.

Odvolateľ svojim konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu - ako prečinu - a to ako po stránke objektívnej, tak i subjektívnej, konaním úmyselným - § 15 písm. a) Tr. zák.- s úmyslom priamym, ktorá záver odvolací súd opiera o jeho faktické konanie v dobe skutku.

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. K tomuto porušeniu došlo nesprávnou právnou kvalifikáciou žalovaného skutku prvostupňovým súdom.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Závažnosť konania odvolateľa je daná tým, že porušil záujem spoločnosti na ochrane poriadku vo verejných veciach.

Odvolací súd pri určení druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl., prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ale tiež i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, súčasne dôsledne zohľadnil i potrebu zákonného účelu trestu z hľadiska tak individuálnej represie, ale i generálnej prevencie.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby.

Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadol v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a ako poľahčujúcu okolnosť súd hodnotil, že odvolateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom priťažujúcu okolnosť nezistil.

Odvolací súd dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu u odvolateľa - s prihliadnutím na splnenie všetkých zákonom vyžadovaných - a vyššie uvedených podmienok - bude dostatočné uloženie výchovného trestu a to trestu peňažného na dolnej hranici sadzby. Tento názor opiera o záver, že na základe zistených skutočností možno dospieť k záveru, že pre nápravu odvolateľa ako páchateľa spáchaného prečinu nie je potrebné uloženie trestu odňatia slobody. Avšak, pre prípad úmyselného marenia uloženého peňažného trestu, odvolací súd ustanovil primeraný náhradný trest odňatia slobody.

Na základe vyššie uvedených zistených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.