Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-128-2020.pdf
PDF · 119.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/128/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.6.2022 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
L. G. P. , nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom U. nad X., I. XXX/XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
- v katastri obce X. dňa XX.X.XXXX v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod. počas výkonu služby ako veliteľ hliadky C. oddelenia PZ W. S. zistil protiprávne konanie, a to odcudzenie drevnej hmoty, z ktorého bol dôvodne podozrivý G. P., o ktorom mal obžalovaný vedomosť, že sa v uplynulých dvanástich mesiacoch dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta, čím sa svojím opakovaným konaním G. P. v daný deň dopustil prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona (účinného v čase spáchania skutku), avšak v úmysle pomôcť mu vyhnúť sa trestnému stíhaniu, po predchádzajúcej lustrácii v ústrednej evidencii priestupkov MV SR, vykonanej k družke podozrivého P. P., uložil za tento protiprávny čin G. P. blokovú pokutu vo výške 30 Eur jeho družke, ktorej dňa XX.X.XXXX vydal blok na pokutu nezaplatenú na mieste číslo XXXXXXXX, s čím menovaná súhlasila, hoci tento skutok nespáchala, pričom postupoval v rozpore s § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v rozpore s § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona (účinného v čase spáchania skutku), čím svojím konaním porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov L. zboru, U. informačnej služby, Z. väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície SR,
t e d a
ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
č í m s p á c h a l
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) peňažný trest vo výmere 1.000 € (tisíc Eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Súd po zrušení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku zo dňa 21.10.2021 pribral do konania v zmysle pokynu odvolacieho súdu tlmočníka z maďarského jazyka zapísaného v zozname tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a opätovne na hlavnom pojednávaní vypočul svedkov P. P., G. P., G. I. a J. I., na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam:
Svedkyňa P. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že policajti vtedy zastavili v X. jej muža G. P., ktorý niesol drevo a nejaké konáre. S jej mužom bol vtedy na drevo aj G. I., J. I. im išiel až následne naproti a prišiel tam až potom, keď ich dvoch už zastavili policajti. L. vtedy chceli pokutovať jej muža, ale povedali, že ho už nemôžu pokutovať, lebo by mal z toho problém. Ona sa zľakla a zobrala krádež dreva na seba, pretože policajti vraveli, že jej muža už potrestať nemôžu, a to preto, lebo bol viackrát trestaný. Policajti jej tiež povedali, že jej muž by mal z toho súd, tak aj preto to zobrala na seba. Potom jej jeden z policajtov, ktorý to vtedy riešil, povedal, že jej muž jej môže poďakovať, že to zobrala na seba a následne jej policajti vypísali nejaký šek. To, že krádež má zobrať na seba, najskôr policajti povedali jej mužovi, ktorý to potom povedal jej.
Z výpovede svedkyne ďalej vyplynulo, že v čase, keď jej druh G. P. zbieral v lese drevo, bola doma, lebo vtedy sa jej narodilo dieťa, pričom k nej pribehol sused, ktorý jej povedal, že jej muža zastavili policajti. Preto potom prišla za nimi na miesto, kde sa to celé riešilo. Policajti jej muža zastavili ako sa ide smerom na W. z X., ešte pred domami, predtým ako je posledný dom a potom je taký malý lesík. Mohlo to byť asi štyri alebo päť domov od rómskej osady, ako je smetná nádoba. Ich dom je pri tom asi piaty v poradí od tohto lesíka. Myslí si, že policajt navrhol, aby krádež dreva zobrala na seba, preto, lebo aj jej muž to takto navrhol, pretože sa zľakol a aj ona sa zľakla, keď policajti povedali, že mu nemôžu vypísať šek na pokutu. Šek bol nakoniec vypísaný na jej meno, uložená jej bola pokuta vo výške 30 Eur. Ona si šek prevzala a podpísala ho. Pokutu doteraz nezaplatila, pretože jedno z jej detí šek roztrhalo. Rozhovor medzi policajtom a jej mužom vtedy nepočula, ale keď sa hneď pýtala muža, čo z toho bude, že ho zastavili s drevom, tak muž jej povedal, že na neho to už nemôžu napísať, lebo by bol z toho problém. Takto jej to muž povedal pred policajtmi, keď pribehla na miesto, že čo sa tam deje. Povedal to vtedy aj jej muž, aj policajti.
Z výpovede svedka G. P. súd zistil, že v predmetný deň šiel spolu s G. I. na drevo a po tom, čo drevo pozbierali a šli spolu domov, boli na ceste zastavení policajtmi, ktorí sa ich pýtali, či majú nejaké povolenie. Oni im vtedy povedali, že nemajú. Na to policajti povedali, že ich musia potrestať pokutou vo výške 30 Eur. Potom obaja povedali policajtom svoje mená, avšak policajt mu povedal, že on už má viac pokút, na čo on povedal policajtovi, že či je možné to napísať na manželku, pretože počul, že keď má niekto už viac pokút, tak sa môže dostať pred súd a dostať vyšší prísnejší trest. Policajt preto vypísal pokutu na meno jeho ženy P. P. vo výške 30 Eur. Keďže jeho žena videla z brány ich rodinného domu, že spolu s G. I. boli zastavení policajtmi na hlavnej ceste, tak prišla ku nim. To, aby to jeho žena vzala na seba, bol jeho nápad, on to vtedy takto povedal. Myslí si, že policajt, ktorý celú záležitosť dokumentoval, vedel, že drevo kradol on, a že ho neukradla jeho žena, pretože ona tam s nimi zo začiatku nebola a na miesto došla až následne. Oproti nim vtedy šiel aj J. I., aby pomohol svojmu mladšiemu bratovi G. I. pretlačiť naložené drevo na bicykli cez taký jarok. Svedok následne upresnil, že v čase, keď ich zastavili na ceste policajti, tak J. I. už išiel s nimi a policajti ich zastavili troch. Keď mu potom jeden z policajtov povedal, že ho bude pokutovať a on, keď vtedy videl, že jeho žena ide k nim, tak policajtovi povedal, že či nie je možné, aby to napísali na jeho ženu. Jeho žena k nim potom prišla a ďalej sa o tom rozprávali, pričom jeho žena sa vtedy tiež vyjadrila, že by to chcela zobrať na seba.
Z výpovede svedka G. I. vyplynulo, že v predmetný deň šli s kamarátom G. P. na drevo, nazbierali drevo a naložili ho na bicykel. Ten potom tlačili po hlavnej ceste, až kým ich zastavili policajti s tým, či majú povolenie na výrub dreva. Policajtom povedali, že povolenie nemajú, na čo im policajti povedali, že za to dostanú pokutu 30 Eur, s ktorou súhlasili, pretože na drevo naozaj nemali povolenie a policajti im aj vystavili šeky. Jeden zo šekov bol vypísaný na jeho meno, avšak druhý šek bol vypísaný na meno ženy G. P., lebo ona povedala, že to zoberie na seba, aby G. P. z toho nemal problém. Policajti teda vypísali
druhý šek na meno P. P., ktorá bola predtým doma, ale keď videla policajné auto, ktoré sa nachádzalo neďaleko jej domu, tak prišla na miesto aj ona. Prišla k ním až vtedy, keď ich už policajti pokutovali. Policajti vtedy aj niekam volali, že či v minulosti už nemali krádež dreva, a keďže on a P. P. žiadnu krádež predtým nemali, tak im dali šeky. Myslí si, že P. P. to zobrala na seba preto, že sa bála o svojho manžela. Keďže policajti vtedy zastavili jeho a G. P., tak vedeli, že drevo zbierali oni dvaja, teda on a G. P., jeho brat J. I. im vtedy len išiel naproti. Pri zbieraní dreva jeho brat nebol, prišiel za nimi až následne, a keďže boli na drevo bicyklom, tak ho pomohol pretlačiť cez jarok, keď už bol bicykel naložený drevom. Šofér policajného vozidla vtedy z vozidla nevystúpil, pričom celú záležitosť riešil policajt, ktorý sedel vedľa na mieste spolujazdca a tento policajt vypísal aj šek. V čase, keď ich zastavili policajti, bol teda na mieste spolu s G. P. a jeho brat J. išiel za nimi, za jeho chrbtom. P. P. na miesto pribehla až následne, po tom, čo ich zastavili policajti. Keď vtedy takto prišla za nimi, bála sa o svojho muža, že z toho niečo bude mať, a aj keď sa ku krádeži dreva nehlásila, tak to zobrala na seba. Následne policajti sadli naspäť do auta, oni sa s nimi rozlúčili a drevo si zobrali domov. Všetci spolu sa vtedy rozprávali po maďarsky.
U. J. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný deň šiel pomôcť svojmu mladšiemu bratovi, ktorý šiel vtedy na drevo s kamarátom. Išiel za nimi a potom prišli policajti a pokutovali ich. Drevo teda zbieral jeho mladší brat G. I. a jeho kamarát G. P., on drevo nezbieral, išiel iba za bratom, aby prišiel domov. Vtedy im s tým drevom aj pomohol a potom ich pokutovali policajti. Keď ich zastavili policajti, tak išli po ceste traja. Následne sa na miesto dostavila aj žena G. P. P. P.. Policajti ich vtedy zastavili na hlavnej ceste, neďaleko rómskej osady, asi 20 až 30 metrov pred osadou, kde je taký mostík, pričom bolo to ďalej od mostíka a bližšie k rómskej osade. P. P. bola vtedy najskôr doma a na miesto sa dostavila až neskôr. Policajti vtedy chceli vypísať pokutu jeho mladšiemu bratovi G. I. a G. P., ale nakoniec ju vypísali jeho mladšiemu bratovi a P. P., pretože G. P. mal už predtým nejakú vec a jeho žena P. P. to zobrala na seba. P. vtedy povedala policajtom, že ona to zoberie na seba, netrvalo to dlho, asi nejakých 10 minút a potom šli všetci domov. On vtedy pokutu nedostal, iba stál vedľa a ostatní sa rozprávali o tom, že G. P. má nejakú podmienku, a že to na seba zobrala jeho žena. Policajti vtedy aj niekde volali, a potom vypísali pokutu, predtým sa ich pýtali aj to, či majú povolenie na drevo.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul ako svedka aj npráp. H. W., z ktorého výpovede súd zistil, že lustráciu vykonáva prevažne stála služba na obvodnom oddelení policajného zboru, kde pracuje aj tento svedok. Prebieha to tak, že mu kolegovia z terénu zavolajú, nadiktujú údaje a on na základe nadiktovaných údajov vykoná lustráciu. Pokiaľ majú jeho kolegovia v teréne technické vybavenie na vykonanie lustrácie, tak si lustráciu môžu vykonať aj samy priamo v teréne, ale prax je taká, že vo väčšine prípadov kolegovia z terénu zavolajú na stálu službu, kde sa vykoná lustrácia. Lustrácie sa predtým vykonávali v Ústrednej evidencii priestupkov, v nedávnej dobe však došlo k zmene názvu tohto systému, ktorý sa teraz volá Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov. Svedok sa vo svojej výpovedi vyjadril aj k policajným postupom, keď sa zistí, že lustrovaná osoba už bola postihnutá za priestupok proti majetku podľa § 50 zákona o priestupkoch. K otázke, z akého dôvodu došlo v tejto veci k opakovaným lustráciám, keď sa osoby P. P. a G. I. lustrovali najskôr v časoch od XX.XX hod. do XX.XX hod. a potom aj v čase o XX.XX hod. sa svedok vyjadriť nevedel.
V rámci doplnenia dokazovania bol na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz prečítaný aj výpis zo zalogovaných záznamov z lustračnej činnosti oprávnenej osoby H. W. z OO PZ W. S. spolu so sprievodným listom od Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, z ktorého je okrem iného zrejmé, že vo výpise z logovaných záznamov z lustračnej činnosti v informačnom systéme REGOB je použitý tzv. UTC čas (koordinovaný svetový čas), v ktorom sa zapisujú všetky operácie do tejto databázy. Preto pri určení „reálneho resp. administratívneho času“ je potrebné pre stredoeurópsky zimný čas pripočítať 1 hodinu. Výpisy logov z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDaP) a z informačného systému Centrálna lustračná konzola (CLK) uvádzajú reálne časy lustrácií (nie v UTC). Zoznam z logu lustrácií pri tom potvrdzuje, že npráp. H. W. vykonal dňa XX.X.XXXX najprv lustráciu G. P. a až následne P. P..
Z dokazovania vykonaného na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vyplynuli nasledovné skutočnosti:
Obžalovaný L.. G. P. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že v predmetný deň sa s kolegom presúvali v rámci hliadkovej služby na trase I. - W. v smere X.. Z diaľky videli, že pred obcou X., kde sa začína rómska osada, sa nachádzajú 2 bicykle, pri ktorých bolo niekoľko G..
Keďže zbadali, že títo Rómovia mali na bicykli naloženú drevnú hmotu, tak s kolegom prišli k nim. Po ich príchode na mieste ostali asi 4 osoby, keďže jedna osoba pred nimi utiekla. Z tých osôb dve osoby tlačili bicykel, boli to dvaja dospelí muži. Čo sa týka ďalších dvoch osôb, bola tam jedna žena a jeden 17-18 ročný chlapec. Týchto Rómov sa opýtali, odkiaľ majú toto drevo, a či majú príslušné povolenie na zber alebo výrub dreva. Rómovia im uviedli, že predtým povolenie mali, ale že to bolo už dávnejšie, a že aktuálne žiadne povolenie nemajú. Taktiež tvrdili, že drevo mali z miestneho lesíka, ktorý sa nachádza hneď za rómskou osadou pri obci X.. Potom sa pýtali, kto z nich to drevo ukradol, pričom jeden z tých mužov, ktorí tlačili bicykel, sa ku skutku doznával priamo na mieste. Čo sa týka dreva, ktoré sa nachádzalo na druhom bicykli, ktorý tlačil iný muž, tak ku krádeži tohto dreva sa doznávala prítomná žena. Róm, ktorý tlačil tento bicykel, pritom vedel, že drevo je kradnuté, nakoľko sa ho na to s kolegom pýtali. S kolegom si následne prelustrovali prítomné osoby v príslušných evidenciách a na základe toho ich stotožnili, keďže nikto z nich nemal pri sebe občiansky preukaz. Takto zistili, že muž, ktorý tlačil bicykel, nemal za posledných 12 mesiacov evidovanú žiadnu pokutu, resp. žiaden priestupok za krádež, a tomuto priamo na mieste vypísali blokovú pokutu nezaplatenú na mieste, s ktorou on súhlasil. Pri druhom mužovi zistili, že ten mal v evidencii priestupky za posledných 12 mesiacov, pričom tá žena priestupky nemala, na základe čoho si mysleli, že práve z tohto dôvodu sa ku krádeži dreva priznávala táto žena. Ku skutku sa teda na mieste doznávala táto žena, pričom muž tvrdil, že na miesto došiel až dodatočne, a že on z toho lesíka iba odtlačil bicykel s drevom smerom domov, preto nebol dôvod riešiť túto situáciu ako spolupáchateľstvo. Túto skutočnosť pritom tvrdili všetci Rómovia, ktorí boli prítomní na mieste. Po tom, čo dôkladne vyťažili všetky osoby a po objasnení priestupku tejto žene udelili pokutu, keďže sa na mieste doznávala k priestupku v celom rozsahu a s uložením pokuty súhlasila, pričom sa nedalo nijako spochybniť, že drevo podľa na mieste zistených informácií neukradla ona. Toto celé sa odohrávalo pred osadou asi nejakých 200 metrov. Pred udelením pokút ešte telefonicky kontaktovali aj príslušného lesníka, či má niekto v katastrálnom území obce X. povolenie na zber alebo výrub dreva, od ktorého zistili, že nikto takéto povolenie aktuálne nemá. Po vypísaní blokovej pokuty následne s kolegom z miesta odišli a odišli taktiež aj títo Rómovia.
Obžalovaný vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že určite nemal úmysel napomáhať G. P., aby nebol trestne stíhaný, pričom ak by zistil, že predmetného konania sa dopustil G. P., tak by určite pokračoval v konaní ďalej. O. ľudí vôbec nepoznal, a preto nemal žiaden dôvod im napomáhať, nemal k nim ani žiaden vzťah, práve naopak vie, že sú to problémoví ľudia, ktorí často kradnú. Ani z hľadiska množstva práce pri tom nie je žiaden rozdiel, ak sa skutok dokumentujete ako priestupok alebo ako trestný čin. Tieto osoby neovládali slovenský jazyk, preto s nimi komunikoval v maďarskom jazyku, a aj ich maďarčina bola taká nespisovná, rómska. Komunikoval s nimi iba on z dôvodu, že jeho kolega, s ktorým bol vtedy v službe, maďarský jazyk neovláda. Na základe ich tvrdení sa vec dala objasniť, keďže maďarský jazyk ovláda slovom aj písmom, takže im rozumel.
Z výpovede svedka B. N.. N. T. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v predmetný deň mal s obžalovaným službu na úseku I. - W., pričom šli služobným motorovým vozidlom smerom na obec X.. Z diaľky videli skupiny Rómov a keď sa k nim pomaly približovali, tak nejakí Rómovia sa rozutekali k osade a na mieste ostali asi 4-5 Rómovia. Ešte z diaľky si všimli, že na mieste sa nachádzajú aj dva bicykle naložené drevom. Potom, čo sa k nim priblížili s ich motorovým vozidlom, tak túto skupinu Rómov obžalovaný zastavil, keďže sedel na pravej strane. V skupine sa nachádzali dvaja muži, ktorí tlačili bicykel, jedna žena a jeden maloletý chlapec. Týchto Rómov sa potom opýtali, či majú povolenie na zber alebo výrub dreva, na čo oni uviedli, že žiadne takéto povolenie nemajú. Títo Rómovia sa snažili rozprávať slovensky, bola to taká lámavá slovenčina, pričom čiastočne hovorili aj po maďarsky, rozumel však všetko, o čom sa rozprávali. Rómovia im následne povedali, že drevo pochádza z blízkeho lesíka. Potom si obžalovaný od jedného z tých Rómov opýtal údaje, na základe ktorých bol zlustrovaný v informačných systémoch, z ktorých bolo zistené, že tento Róm nemal v posledných 12 mesiacoch žiaden majetkový priestupok. Tomuto Rómovi následne obžalovaný vypísal blok na pokutu nezaplatenú na mieste, nakoľko nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky a s pokutou súhlasil. Čo sa týka druhého Róma, ktorý tlačil bicykel, tak obžalovaný sa pýtal, že kto ukradol toto drevo, pričom tento Róm s bicyklom sa na túto otázku nijako neozval a ku krádeži tohto dreva sa priznala žena. Táto žena sa ku krádeži doznávala a tvrdila, že drevo ukradla ona, a to aj pri tom, keď bola lustrovaná v informačných systémoch, resp. keď boli lustrované aj ostatné osoby, ktoré sa nachádzali na mieste. Následne bolo zistené, že druhý muž tlačiaci bicykel je druhom tejto ženy, ktorá sa doznávala ku krádeži, a že on sa v posledných 12 mesiacoch dopustil priestupku proti majetku, a že ona sa nedopustila. Keby sa ku krádeži dreva doznával tento Róm, bolo by to kvalifikované ako trestný čin, pričom policajná štatistika je nastavená na určité
body, kde by pri zistení trestného činu mali viac bodov ako keby toto konanie posúdili ako priestupok. Keďže nebol zistený žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil doznanie tejto Rómky, obžalovaný jej taktiež vypísal blok na pokutu nezaplatenú na mieste, nakoľko tiež nemala pri sebe žiadne finančné prostriedky. Ona s tým súhlasila a tento blok vlastnoručne podpísala, pričom celý čas sa doznávala ku krádeži dreva. Táto Rómka bola vyťažovaná na mieste, kde boli všetky osoby zastavené, teda pred obcou X.. Následne s obžalovaným z miesta odišli, on k tomu napísal ešte úradné záznamy a všetko nahodil do systému.
Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to záznamami zo služby zo dňa XX.X.XXXX, inštruktážnym záznamom zo dňa XX.X.XXXX, plánom služieb, úradným záznamom o priestupku vrátane bloku na pokutu uloženej P. P. a G. I., inštruktážnym záznamom, záznamom o pohybe služobného motorového vozidla dňa XX.XX.XXXX a zoznamom lustrácií, z ktorého vyplýva, že dňa XX.X.XXXX boli B. H. W. relevantné osoby lustrované v poradí G. I., G. P. a P. P..
Na hlavnom pojednávaní bol prehratý aj zvukový záznam telefonátu obžalovaného s jeho kolegom B. H. W. zo stálej služby OO PZ T. zo dňa XX.X.XXXX za účelom lustrácie osôb podozrivých zo spáchania predmetného priestupku, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný žiadal svojho kolegu, aby mu vylustroval družku P., P. P., s tým, že P. nepotrebuje a ďalej pokračuje slovami „lebo má 50-ku a tu prišla družka, že radšej nech na ňu napíšem, lebo vieš...“ Na záver obžalovaný žiada svojho kolegu zo stálej služby, aby vytlačil ju a I..
Predmetný zvukový záznam bol zabezpečený na základe súhlasu na použitie informačno-technického prostriedku podľa § 2 ods. 1 zák. písm. b) zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane pred odpočúvaním, vydaným Krajským súdom v X. dňa X.X.XXXX sp. zn. W.-V-XXX-X/XXXX-XNtt-XX/XXXX pôvodne v inej trestnej veci. L. tohto záznamu v predmetnom trestnom konaní je potrebné považovať nepochybne za zákonné, pričom jeho použitie je plne v súlade aj so závermi, ktoré vyplývajú zo zjednocujúceho stanoviska k výkladu ustanovenia § 115 ods. 7 Tr. poriadku, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod sp.zn. Tpj 46/2020. V zmysle neho ustanovenie § 115 ods. 7 Tr. poriadku vyžaduje na použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v inej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, ako jedinú podmienku iba to, aby aj v tejto inej trestnej veci bolo vedené trestné konanie pre niektorý z trestných činov predpokladaných v § 115 ods. 1 Tr. poriadku, t. j. pre niektorý z trestných činov (prípadne viaceré), ktoré zákonodarca určil ako tie, ktoré odôvodňujú taký závažný zásah do práv dotknutých osôb, akým odpočúvanie nepochybne je (táto podmienka je v prejednávanej veci z hľadiska možnosti použitia záznamu telekomunikačnej prevádzky splnená). Rovnaké kritéria sa podľa tohto stanoviska uplatnia aj vtedy, ak sa majú v trestnom konaní použiť ako dôkaz informácie získané použitím informačno-technického prostriedku podľa zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane pred odpočúvaním. To platí aj v situácii, keď sa informácie získané použitím informačno-technického prostriedku podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním nevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedené v žiadosti. Z odôvodnenia predmetného súhlasu na použitie informačno-technického prostriedku ako aj z ďalších z neho vyplývajúcich skutočností je zároveň možné zistiť, že pri udelení tohto súhlasu bola dodržaná zásada legality, zásada legitimity ako aj zásada proporcionality, pričom potreba skúmania uvedených zásad pri použití informačno-technického prostriedku v trestnom konaní vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Zároveň možno podľa názoru samosudcu konštatovať, že podaný návrh ako aj vydaný súhlas na použitie informačno-technického prostriedku spĺňajú náležitosti stanovené zákonom, sú dostatočne preskúmateľné, teda ich odôvodnenie obsahuje konkrétne argumenty z pohľadu naplnenia zákonom stanovených podmienok pre ich vydanie a aj boli vydané na to príslušným orgánom. Samosudca má zároveň za to, že k použitiu informačno-technického prostriedku došlo v súlade s vydaným príkazom, a že takto získaný dôkaz je použiteľný v predmetnom trestnom konaní z hľadiska kvality, obsahu a jeho úplnosti.
Na základe takto vykonaného dokazovania, doplneného v zmysle pokynov odvolacieho súdu, dospel prvostupňový súd opätovne k záveru, že možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa predmetný skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátora, že je trestným činom, a že jeho páchateľom je obžalovaný G. P.. Vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďami svedkov P. P., G. P., G. I. a J. I., z ktorých nepochybne vyplýva, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že krádeže drevnej hmoty sa dňa XX.X.XXXX v katastri obce X. dopustil okrem G. I. aj G. P., ktorý sa obdobného konania dopustil aj v posledných dvanástich mesiacoch, v dôsledku čoho jeho konanie už nemohlo byť
kvalifikované ako priestupok, ale malo byť kvalifikované ako trestný čin (prečin) krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona (účinného v čase spáchania tohto skutku). Napriek tomu, vediac uvedené skutočnosti, obžalovaný uložil blokovú pokutu za spáchanie priestupku družke G. P., P. P., pričom všetci menovaní svedkovia zhodne potvrdili tiež to, že P. P. krádež dreva „zobrala na seba“. Navyše z ich výpovedí zhodne vyplýva aj to, že krádež drevnej hmoty bola obžalovaným spočiatku riešená s G. I. a G. P. bez prítomnosti P. P., ktorá sa na miesto dostavila až následne, pričom pri zbere dreva v lese a jeho následnom odvoze vôbec nebola.
Uvedené skutočnosti nepochybne vyplývajú aj zo zabezpečeného zvukového záznamu, kde sa obžalovaný doslovne vyjadril „tu prišla družka, že radšej nech na ňu napíšem“ a aj zo zoznamu lustrácií vykonaných na stálej službe OO PZ T. dňa XX.X.XXXX svedkom H. W., z ktorého je zrejmé, že najskôr došlo k lustrácii osoby G. P. a až následne bola lustrovaná jeho družka P. P.. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo zabezpečeného výpisu zo zalogovaných záznamov z lustračnej činnosti oprávnenej osoby H. W. z OO PZ W. S., pričom zo sprievodného listu Prezídia Policajného zboru SR je zrejmé, že vo výpise z logovaných záznamov z lustračnej činnosti v informačnom systéme REGOB je použitý tzv. UTC čas (koordinovaný svetový čas), v ktorom sa zapisujú všetky operácie do tejto databázy, a preto pri určení „reálneho resp. administratívneho času“ je potrebné pre stredoeurópsky zimný čas pripočítať 1 hodinu (uvedené skutočnosti teda dostatočne objasňujú posun zaznamenaného času pri vykonaných lustráciách o 1 hodinu).
Výpovede vyššie uvedených svedkov zároveň vyvracajú tvrdenia obžalovaného, že G. P. mal pri objasňovaní krádeže drevnej hmoty tvrdiť, že na miesto došiel až dodatočne, a že z lesíka iba odtlačil bicykel s drevom smerom domov, taktiež že túto skutočnosť tvrdili všetci Rómovia, ktorí boli prítomní na mieste, a že sa nedalo nijako spochybniť, že drevo podľa zistených informácií neukradla P. P.. Pri hodnotení výpovedí týchto svedkov síce možno konštatovať, že sa v nich vyskytli aj viaceré rozpory, nejde však o rozpory podstatné, pričom výpovede svedkov sú v relevantných skutočnostiach jednoznačné a konzistentné. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil súd výpoveď obžalovaného ako účelovú a nezodpovedajúcu skutočnosti, motivovanú jeho snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.
Pre úplnosť prvostupňový súd dodáva, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal aj na fotokópie poriadkových pokút, z ktorých vyplýva, že tie mali byť vypísané v poradí najprv P. P. (v čase o XX.XX hod.) a až potom G. I. (v čase o XX.XX hod.), ako aj na opakovane vykonané lustrácie G. P., P. P. a G. I. dňa XX.X.XXXX, a to najskôr v čase od XX.XX.XX hod. do XX.XX.XX hod. a potom aj v čase XX.XX.XX hod. Uvedené skutočnosti sú podľa názoru prvostupňového súdu z hľadiska posúdenia viny obžalovaného v kontexte ostatných vykonaných dôkazov úplne irelevantné, a aj keď sa dôvod opakovania lustrácií nepodarilo objasniť, záver prvostupňového súdu o jeho vine nijako nespochybňujú.
Z právneho hľadiska naplnil obžalovaný svojim konaním, bližšie špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keď ako policajt, teda verejný činiteľ, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech. Ten mal z jeho konania nepochybne svedok G. P., ktorý sa tak vyhol trestnému stíhaniu. Obžalovaný takto postupoval v rozpore s § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona (účinného v čase spáchania skutku) ako aj s § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v zmysle ktorého možno za priestupok uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Obžalovaný svojím konaním zároveň porušil aj ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície SR, podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Subjektívna stránka trestného činu je daná priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona. Zároveň možno uviesť, že vykonanými dôkazmi nebolo nijako preukázané, že by obžalovaný takto konal s cieľom získať majetkový prospech, a že motív konania obžalovaného zostal neobjasnený.
Obžalovaný naposledy pracoval ako policajt na Obvodnom oddelení Policajného zboru T., odbor poriadkovej polície. Do služobného pomeru bol prijatý X.X.XXXX, pôvodne na Obvodné oddelenie Policajného zboru W. S., kde pracoval do XX.X.XXXX. Z pracovného hodnotenia jeho zamestnávateľa
vyplýva, že podrobnosti výkonu služby na tomto oddelení nie sú známe, obžalovaný však bol 3x riešený za porušenie služobnej disciplíny. Pre pretrvávajúce problémy súvisiace s dodržiavaním služobnej disciplíny bol dňa X.X.XXXX preložený na Obvodné oddelenie L. zboru T.. Od nástupu na tamojšie oddelenie sa obžalovaný aktívne zapája do činnosti na všetkých úsekoch OO PZ, kde dosahuje požadované výsledky. Prácu vykonáva kvalitne, zodpovedne a svedomito. Na úseku objasňovania a vyhľadávania trestných činov dosiahol viac ako priemerné výsledky. Veľmi dobré výsledky dosahuje aj na úseku vyhľadávania a objasňovania priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako aj na úseku priestupkov proti majetku. Na verejnosti vystupuje slušne, sťažnosti od občanov na neho zaznamenané neboli. Počas roka 2020 bolo u neho zistené porušenie liečebného režimu, keď v čase uznania dočasnej práceneschopnosti opakovane prechádzal cez hraničný priechod U. B. T. - U.. Za toto porušenie služobnej disciplíny mu bolo uložené opatrenie - zníženie služobného platu o XX % po dobu X mesiaca. Celkovo je pôsobenie obžalovaného na Obvodnom oddelení Policajného zboru T. hodnotené kladne.
Z miesta svojho bydliska v obci U. nad X. je obžalovaný charakterizovaný pozitívne s tým, že v obci sa správa slušne, a že na neho neboli podané žiadne sťažnosti. V registri trestov nemá žiaden záznam. V registri priestupkov má dva záznamy za dopravné priestupky z rokov 2021 a 2022, ktoré boli vyriešené pokutou vo výške 205 Eur, resp. 20 Eur.
Skutočnosť, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život, vyhodnotil súd ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri zohľadnení uvedených kritérií ako aj vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu považoval súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za postačujúce uloženie peňažného trestu vo výške 1.000 Eur, zodpovedajúcej osobným a majetkovým pomerom obžalovaného.
Zároveň súd obligatórne ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody primeraného trvania, ktorého výkon sa nariadi v prípade, že peňažný trest nebude zaplatený.
Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.