Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-17-2022.pdf
PDF · 65.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/17/2022
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica vo veci starostlivosti súdu o maloletého F., bytom u matky, dieťa matky F. a otca neuvedeného, o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril maloletého F. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 400,- eur mesačne. V návrhu uviedla ako otca U. 2. Z rodného listu maloletého F. bolo zistené, že jeho matkou je OJ. a otec je neuvedený.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Z ustanovení zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu (či už ide o výživné, zverenie do starostlivosti a iné) majú len rodičia, teda tí, ktorí sú v rodnom liste zapísaní ako matka a otec.
12. V zmysle § 161 Civilného sporového poriadku predstavujú procesné podmienky základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Jednou z procesných podmienok je aj vecná legitimácia.
13. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý určuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom uplatneného práva a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa od neho žalobca domáha, alebo ktorá má byť určená. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju vždy skúma aj bez návrhu.
14. Nakoľko maloletý F. nemá v rodnom liste otca uvedeného, otcovstvo k nemu nebolo do dnešného dňa riadne určené, a teda nemá otca v kontexte zákonných ustanovení, ktorý by bol povinný si voči maloletému plniť vyživovaciu, resp. inú rodičovskú povinnosť ako aj oprávnený na rodičovské práva. Z daného potom jednoznačne vyplýva, že uplatňovať nároky z vyživovacej povinnosti k dieťaťa a z osobnej starostlivosti k dieťaťu je možné len voči mužovi, ktorého otcovstvo bolo riadne určené (voči otcovi, ktorý je v rodnom liste maloletého dieťaťa riadne označený ako otec).
15. S poukazom na vyššie uvedené ako aj skutočnosť, že otcovstvo k maloletému F. nie je určené, t.j. otcovstvo právne neexistuje, súd konanie zastavil, keďže na strane otca je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.