Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/496/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v právnej veci žalobcu: V. J., IČO: 00 518 239, právne zastúpeného advokátom S.. S. Q. so sídlom D. cesta XX/X, J. proti žalovanému: X.. N. A. - X., IČO: 33 655 308 so sídlom C. 2, XXX XX D., právne zastúpeného advokátom S.. S. R. so sídlom R.. Sv. P. XX, N., v spore o zaplatenie 12.667,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. augusta 2014, č. k. 17Cb/8/2013-260 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia a zároveň zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 33,19 Eur, ktoré je povinný zaplatiť Okresnému súdu N.. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 12.667,18 Eur a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že žalovaný pre neho na základe mandátnej zmluvy vykonával inžinierske činnosti a odborný stavebný dozor počas rekonštrukcie materskej školy, pričom v rámci tejto činnosti mal odsúhlasovať pre dodávateľa stavebných prác aj súpis vykonaných prác. V týchto súpisoch však boli uvedené aj práce, ktoré vykonané neboli, čo viedlo k tomu, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z vyfakturovaných prác neuhradilo čiastku 12.302,25 Eur a nezaplatilo neoprávnené výdavky vo výške 645,84 Eur. Žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že vyfakturované, žalovaným schválené, no neuskutočnené práce, predstavujú čiastku 12.667.18 Eur. Žalobca ako objednávateľ a tretí subjekt ako zhotoviteľ uzavreli dňa 24.03.2010 zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa dielo - rekonštrukcie materskej školy za cenu 273.542 Eur bez dane z pridanej hodnoty. Uzavretiu zmluvy predchádzalo to, že rozsah diela bol určený časťou projektovej dokumentácie, a to výkazom výmer stavebných prác. Tieto podklady boli vypracované na objednávku žalobcu tretím subjektom, pričom súčasťou zmluvy o dielo sa stal výkaz výmer, ktorý bol zhotoviteľom ocenený. Žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár uzavreli dňa 12.02.2010 zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že pre žalobcu vykoná inžiniersku činnosť vo výstavbe, a to pri prácach spojených s realizáciou stavby, výkonom občasného stavebného dozoru a kolaudáciou. V rámci výkonu týchto činností žalovaný zabezpečoval na stavbe žalobcu stavebný dozor, pričom súčasťou tohto stavebného dozoru bolo to, že žalovaný zhotoviteľovi odsúhlasoval súpisy vykonaných stavebných prác, ktoré boli podkladmi na to, aby zhotoviteľ žalobcovi vyfakturoval dňa 11.06.2010 čiastku 148.873,50 Eur bez dane z pridanej hodnoty, dňa 17.08.2010 čiastku 104.097,48 Eur bez dane z pridanej hodnoty a dňa 07.09.2010 čiastku 19.559,53 Eur bez dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že financovanie projektu bolo zabezpečené

z prostriedkov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky bola následne po zaplatení ceny za dielo 14.09.2011 vykonaná kontrola, podľa záverov ktorej z celkom vyfakturovanej čiastky spolu s daňou z pridanej hodnoty 324.311,31 Eur, bolo neoprávnene vyfakturovaných 12.302,25 Eur s daňou z pridanej hodnoty, čo bolo spôsobené tým, že v súpise vykonaných prác, ktorý bol odsúhlasený žalovaným, boli uvedené aj také stavebné práce, ktoré neboli vykonané. Okrem toho nebolo preukázané zaplatenie poplatkov za uloženie stavebnej sute, ktorá vznikla v súvislosti s búracími prácami na rekonštruovaných objektoch. Uvedený rozdiel vznikol tak, že podkladom pre fakturáciu neboli skutočne podrobne odmerané vykonané stavebné práce, ale takmer výlučne výkaz výmer, podľa ktorého bol určený rozsah diela. Nielen zhotoviteľ, ale ani žalovaný v súpise vykonaných prác nevykazovali skutočne vykonané práce, keďže tieto neboli predmetom osobitnej podrobnej kontroly, či už žalovaného alebo zhotoviteľa, ktorí zhodne vychádzali zo správnosti a záväznosti výkazu výmer, ktorý bol súčasťou uzavretej zmluvy o dielo. Na strane druhej okrem toho, že súpis vykonaných prác zachytával aj práce, ktoré neboli skutočne vykonané, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súpis vykonaných prác nezachytával aj práce, ktoré boli vykonané, a ktoré neboli zachytené vo výkaze výmer. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že v priebehu realizácie stavebných prác žalobca musel vedieť o tom, že na stavbe sa nerealizujú všetky práce tak, ako boli uvedené vo výkaze výmer, a s vedomím žalobcu došlo k tomu, že fakturované boli práce tak, ako boli rozpočtované vo výkaze výmer, hoci to nezodpovedalo skutočnosti. Na strane druhej to umožnilo vykonanie i takých prác, ktoré vo výkaze výmer rozpočtované neboli, resp. vykonanie takýchto prác naviac za nižšiu cenu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vo výkaze výmer bola ocenená aj likvidácia odpadu, pričom ocenenie zodpovedalo odhadu podľa projektovej dokumentácie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že so stavebným odpadom bolo naložené tak, že jeho menšia, separácie schopná a nebezpečná časť bolo zlikvidovaná tak, že bola uložená na smetisku na to oprávnenej osoby, ktorej aj bolo subdodávateľom zhotoviteľa zaplatené a druhá časť pozostávajúca zo stavebnej sute bola uložená v obci J., pričom žalovaný nekontroloval, či množstvo tohto odpadu zodpovedá výkazu výmer. Súd prvej inštancie na skutkový a právny stav aplikoval ust. § 566 ods. 1 Obch. zák. a § 567 ods. 2 Obch. zák.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzavreli mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že pre žalobcu vykoná inžiniersku činnosť vo výstavbe pri prácach spojených s realizáciou stavby, výkonom občasného stavebného dozoru a kolaudáciou. Pri výkone tejto činnosti žalovaný v súpise vykonaných prác odsúhlasoval vykonanie stavebných prác, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v týchto súpisoch bolo odsúhlasené vykonanie i niektorých takých prác, ktoré skutočne vykonané neboli, no na strane druhej v tomto súpise neboli uvedené také práce, ktoré skutočne vykonané boli. Takéhoto postupu si bol vedomý žalobca, ktorého starosta vedel o tom, že súpis vykonaných prác sa vyhotovuje v súlade s výkazom výmer a nie so skutočným stavom tak, aby bolo zabezpečené bezproblémové čerpanie prostriedkov, ktoré poskytoval tretí subjekt. Je zrejmé, že pri činnosti žalovaného vystupovali dva záujmy žalobcu, a to na strane jednej záujem na tom, aby výsledok rekonštrukcie zodpovedal skutočným stavebným potrebám, a to aj tým, ktoré budú zistené až v priebehu stavby a ktoré neboli zohľadnené v projektovej dokumentácii (obsahový záujem) a na strane druhej záujem na tom, aby výsledok rekonštrukcie zodpovedal tomu, ako bol naplánovaný v časti projektovej dokumentácie - výkaz výmer (formálny záujem). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sám žalobca prostredníctvom svojho starostu v priebehu realizácie prác uprednostňoval materiálny záujem, keď sám dával pokyny smerujúce k vykonaniu takých stavebných prác, ktoré neboli uvedené vo výkaze výmer, pričom si musel byť vedomý, že takéto konanie musí viesť k tomu, že vznikne potreba úpravy projektovej dokumentácie za účelom financovania projektu tretím subjektom. Je zrejmé, že sám žalobca potrebu úpravy projektu vedome opomínal tak, aby dosiahol čo najlepší stavebný výsledok na úkor formálnej správnosti dokumentácie. Je zrejmé, že žalovaný pri činnosti schvaľovania súpisov vykonaných prác konal v súlade s takto prejaveným záujmom žalobcu, teda konal podľa § 567 ods. 2 Obch. zák. podľa pokynov žalobcu ako mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré vzhľadom na konanie samotného žalobcu poznal, keď si bol vedomý toho, že sám žalobca nedbá formálnej zhode vykonaných prác s projektom, ale uprednostňuje obsahovú zhodu, teda súlad výsledku rekonštrukcie s potrebami rekonštruovaných budov. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi neporušil svoje povinnosti, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že so stavebným odpadom bolo naložené tak, že jeho menšia, separácie schopná a nebezpečná časť bolo zlikvidovaná a bola uložená na smetisku na to oprávnenej osoby, ktorej aj bolo subdodávateľom zhotoviteľa zaplatené

a druhá časť pozostávajúca zo stavebnej sute bola uložená v obci Koš, pričom žalovaný nekontroloval, či množstvo tohto odpadu zodpovedá výkazu výmer. Súd prvej inštancie konštatoval, že úlohou stavebného dozoru je dohliadať na likvidáciu odpadu v takom rozsahu, aký je nevyhnutný na úspešnú kolaudáciu stavby. V žiadnom prípade nemožno dospieť k tomu, že osoba vykonávajúca stavebný dozor je povinná kontrolovať to, či skutočne vznikol odpad v takom rozsahu, v akom bol naplánovaný a či zhotoviteľ za vyvezený stavebný odpad zaplatil alebo s ním naložil inak. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie § 142 ods. 1 O.s.p., platného v čase jeho rozhodovania a pretože mal žalovaný v konaní plný úspech, priznal mu právo na náhradu trov konania v plnej výške, pričom o výške náhrady bude podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Štátu vznikli trovy výplatou svedočného svedkyni R. O. vo výške 5,03 Eur (čl. 225) a svedkovi X.. N. S. vo výške 28,16 Eur (čl. 226). O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., že náhradu trov konania štátu je povinný zaplatiť procesne neúspešný žalobca, ktorého návrh bol v celom rozsahu zamietnutý.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, za účinnosti O.s.p. odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe vyhovel, a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Odvolanie odvôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. a namietal neúplne zistený skutkový stav, nevykonané navrhnuté dôkazy a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie mal k výške škody vypočuť Ing. S. N., vedúceho ustanovenej kontrolnej skupiny. Zdôraznil, že zhotoviteľ diela nefakturoval všetky položky podľa spracovaného výkazu výmer, ktorý tvoril prílohu zmluvy o dielo, ale časť položiek z tohto výkazu výmer, ktorý nezrealizoval, ani nefakturoval, čo bolo preukázané znaleckým posudkom 036/2014 X.. N. S., ktorý tieto vyčíslil na sumu 1.011,48 Eur. Z výsluchu svedka E. K., bývalého starostu žalobcu, vyplynulo, že žalovaný mu nikdy nesignalizoval nesprávnosť výkazu výmer podľa projektovej dokumentácie a nemal vedomosť o tom, že by sa nevykonávali nejaké práce z tohto výkazu, vedel len, že boli vykonávané práce naviac. Rovnako zo žiadnych listinných dôkazov nevyplynulo, že by tak žalovaný konal. Namietal, že súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko a nevysporiadal sa v odôvodnení s dôkazmi predloženými žalobcom, ako napríklad závery kontroly, znalecké posudky a pod. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že nebolo sporné uzatvorenie mandátnej zmluvy medzi stranami sporu, v ktorej sa žalovaný zaviazal k dodržiavaniu všeobecných záväzných predpisov, technických noriem dojednaní mandátnej zmluvy, pokynmi mandanta dohodami zmluvných strán a vyjadreniami verejnoprávnych orgánov a organizácii. Žalovaný je autorizovaným stavebným inžinierom a na jeho výkon povolania sa vzťahujú ust. zák. č. 138/1992 Zb.. Žalovaný povinnosti vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy zakotvené v článku 4.3 neplnil, pričom porušil aj § 567 ods. 1 a 2 Obch. zák.. V konaní bolo preukázané, že žalovaný spolupracoval so žalobcom pri príprave a uzatváraní zmluvy o dielo so zhotoviteľom, s ktorej obsahom a zmluvnými podmienkami bol riadne oboznámený a musel si byť vedomý povinností, ktoré mal ako mandatár dôsledne plniť, nakoľko vedel o tom, že projekt je spolufinancovaný z prostriedkov EÚ a teda bude dôsledne kontrolovaný. Práve zmluva o dielo bola pre žalovaného základným dokumentom, podľa ktorého mal pri svojej činnosti postupovať, aby náležite ochránil oprávnené záujmy mandanta (žalobcu). Poukázal na články 2.5., 5.1. a 5.4. zmluvy o dielo, z ktorých pre žalovaného vyplynula povinnosť, ako žalobcom poverenej odborne spôsobilej osoby, kontrolovať rozsah skutočne vykonaných prác podľa predloženého položkového súpisu, ku ktorému sa mal vyjadriť v lehote dvoch pracovných dní a prípadne predložiť nesúhlas s predloženým súpisom, ak by boli zistené nezrovnalosti medzi skutočne zrealizovanými prácami a rozsahom prác uvedeným na predloženom protokole, a to s presným uvedením položiek v rozsahu, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný si tieto povinnosti neplnil, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. Čo sa týka žalovaným tvrdených vykonaných prác naviac bolo preukázané, že nad rámec dohodnutej ceny diela boli vykonané práce špecifikované v samostatnej faktúre č. 20100359 zo dňa 20.8. 2010 v sume 5.000 Eur. Žiadne iné práce neboli preukázané. V tejto časti súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil porušenie povinností zo strany žalovaného. V závere zdôraznil, že žalobca preukázal vznik a výšku škody, porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúcich mu zo záväzkových vzťahov v zmlysle ust. § 373 Obch. zák. § 757 Obch. zák. a príslušných právnych predpisov, pričom na strane žalovaného sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Preto súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol, napriek tomu, že v konaní bolo preukázané protiprávne konanie žalovaného.

3. Písomné vyjadrenie žalovaného k odvolaniu nebolo podané.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.)

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 .

8. Odvolací súd, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce. 9. Preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 odvolací súd dospel k záveruu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si podanou žalobou uplatnil v zmysle § 373 Obch.zák. proti žalovanému právo na zaplatenie 12.667,18 Eur s prísl. titulom náhrady škody vzniknutej porušením záväzkového vzťahu - z medzi stranami uzatvorenej mandátnej zmluvy č. 145/01/2010 zo dňa 12.02.2010, pretože ako stavebný dozor náležite nekontroloval skutočne realizované práce zo strany dodávateľa diela a tomuto odsúhlasil aj také práce, ktoré buď neboli realizované alebo v menšom rozsahu oproti odsúhlasenému výkazu výmer. Žalobca v spore argumentoval nielen porušením povinností žalovaného z uzatvorenej mandátnej zmluvy, ale aj jeho povinností zo Zmluvy o dielo č. 1-3/ DH/2010 zo dňa 24.03.2010 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou A. H., a.s. ako zhotoviteľom, a z porušení povinností žalovaného, ktoré mu vyplývajú z zo zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.

11. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár uzavreli dňa 12.02.2010 mandátnu zmluvu č. 145/01/2010, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že pre žalobcu vykoná inžiniersku činnosť vo výstavbe, a to pri prácach spojených s realizáciou stavby, výkonom občasného stavebného dozoru a kolaudáciou. V bode 4.1. zmluvy sa žalovaný zaviazal k dodržiavaniu všeobecných záväzných predpisov, technických noriem, dojednaní zmluvy, a tiež sa zaviazal, že sa bude riadiť východzími pokynmi mandanta, odovzdanými mu ku dňu uzatvorenia zmluvy, jeho pokynmi, zápismi a dohodami zmluvných strán na štatutárnej úrovni a vyjadreniami verejnoprávnych orgánov a organizácií. V rámci výkonu týchto činností žalovaný zabezpečoval na stavbe žalobcu stavebný dozor, pričom súčasťou tohto stavebného dozoru bolo to, že žalovaný zhotoviteľovi odsúhlasoval súpisy vykonaných stavebných prác, ktoré boli podkladmi na to, aby zhotoviteľ žalobcovi vyfakturoval dňa 11.06.2010 čiastku 148.873,50 Eur bez dane z pridanej hodnoty, dňa 17.08.2010 čiastku 104.097,48 Eur bez dane z pridanej hodnoty a dňa 07.09.2010 čiastku 19.559,53 Eur bez dane z pridanej hodnoty.

12. Zo Zmluvy o dielo č. 1-3/DH/2010 zo dňa 24.03.2010 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou A. H., a.s. ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola „ Rekonštrukcia

Materskej školy v Kanianke „vyplýva, že v bode 2.5 zmluvy bol žalovaný určený žalobcom ako občasný technický dozor objednávateľa, ktorý je oprávnený zapisovať do stavebného denníka, potvrdzovať vykonanie stavebných prác, preberať ukončené časti diela, resp. celé dielo. Z článkov 2.5., 5.1. a 5.4. tejto zmluvy o dielo, vyplývala pre zástupcu objednávateľa, (ktorým bol technický alebo stavebný dozor, alebo iná poverená osoba), povinnosť ako žalobcom poverenej odborne spôsobilej osoby kontrolovať rozsah skutočne vykonaných prác podľa predloženého položkového súpisu, ku ktorému sa mal vyjadriť v lehote dvoch pracovných dní a prípadne predložiť nesúhlas s predloženým súpisom, ak by boli zistené nezrovnalosti medzi skutočne zrealizovanými prácami a rozsahom prác uvedeným na predloženom protokole, a to s presným uvedením položiek v rozsahu, ktorý nezodpovedá skutočnosti

13. Financovanie projektu bolo zabezpečené z prostriedkov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, preto bola následne po zaplatení ceny za dielo 14.09.2011 vykonaná kontrola, podľa záverov ktorej z celkom vyfakturovanej čiastky spolu s daňou z pridanej hodnoty 324.311,31 Eur, bolo neoprávnene vyfakturovaných 12.302,25 Eur s daňou z pridanej hodnoty, čo bolo spôsobené tým, že v súpise vykonaných prác, ktorý bol odsúhlasený žalovaným, boli uvedené aj také stavebné práce, ktoré neboli vykonané. Okrem toho nebolo preukázané zaplatenie poplatkov za uloženie stavebnej sute, ktorá vznikla v súvislosti s búracími prácami na rekonštruovaných objektoch.

14. Podľa § 373 Obch.zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

15. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal a neustálil žalobcom tvrdený rozsah povinností žalovaného vyplývajúcich mu z mandátnej zmluvy, zmluvy o dielo a zo zákona č. 138/1992 Zb.. Neskúmal, či došlo k ich porušeniu, prípadne v akom rozsahu, či žalobcovi vznikla škoda a v akej výške, ani či vznikla v dôsledku prípadného porušenia zmluvných povinností žalovaným. Rovnako sa nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi prípadným vznikom škody žalobcovi a porušením povinností žalovaného. Neposúdil tak nárok žalobcu z ním uplatňovaného právneho titulu - náhrady škody, ale skúmal len obsah dojednaní vyplývajúcich z mandátnej zmluvy a to výlučne z hľadiska ust. § 567 ods. 2 Obch.zák.. Na základe tejto skutočnosti preto odvolací súd považoval za dôvodnú a podstatnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav.

16. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je čiastočne nepreskúmateľný, nespĺňajúci náležitosti ust. 220 ods. 2 (v čase rozhodovania súdom prvej inštancie ust. § 157 ods. 2,3 O.s.p.), pretože prvoinštančný súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o nároku žalobcu vec posudzoval výlučne z hľadiska ust. § 567 ods. 2 Obch.zák.. Strohé konštatovanie, že žalovaný konal so súhlasom a v záujme žalobcu, je nedostačujúce. Preto bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberal žalobcom tvrdeným rozsahom zmluvných povinnosti žalovaného, teda ustálil, či a aké povinnosti vyplývali žalovanému z mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalobcom, zo Zmluvy o dielo zo dňa 24.03.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a zhotoviteľom diela, ako aj z platných právnych predpisov. Následne bude dôsledne skúmať uplatnený nárok žalobcu v intenciách § 373 Obch.zák. a § 757 Obch.zák., z ktorého titulu sa svojho nároku domáha. Ust. § 373 Obch.zák. upravuje zodpovednosť za škodu porušením povinností zo záväzku. Zodpovednosť za škodu v zmysle tohto ustanovenia je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladmi pre jej vznik sú - porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obch. zák.), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností. Preto bude potrebné, aby súd prvej inštancie po zistení okruhu povinností žalobcu ustálil, či žalobca porušil niektorú z povinností mu zo záväzkového vzťahu vyplývajúcu, či žalobcom uplatnený nárok možno kvalifikovať ako vzniknutú škodu, ak áno, ustáliť jej výšku a následne posúdiť príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností. Zároveň odvolací súd len na okraj považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom v napadnutom rozsudku nevysporiadal so žalovaným namietaným nedostatkom jeho pasívnej legitimácie.

17. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie nie je správny z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalovaným za účinnosti O.s.p., odvolací súd ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa

§ 391 ods. 1 CSP.

18. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vyššie uvedené vady konania spočívajúce v postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci, a po vykonanom dokazovaní opätovne právne posúdi vec, vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí bude dôsledne vzchádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu.

19. Odvolací súd zrušil oba výroky súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výroky viazané k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .