Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-19-2017.pdf
PDF · 109.75 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Krnáčovej ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov, otca O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. M. XX, K. K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Agner & partner s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava a matky Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. O. č. XXX, v konaní o zvýšenie výživného na maloletú o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12P/78/2016-142 zo dňa 20. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Vo výroku napadnutého rozsudku okresného súdu v zápisnici o pojednávaní zo dňa 20. 01. 2017, ako aj v písomnom vyhotovení rozsudku sa číslo konania Krajského súdu v Banskej Bystrici v nesprávnom znení „16CoP/15/2016-96 zo dňa 28. 09. 2016 v časti o výživnom“ opravuje tak, že správne znie: 16CoP/30/2011-243 zo dňa 12. mája 2011 v časti o výživnom.
II. Rozsudok okresného súdu v znení opravy potvrdzuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Tamaru Milovú od 27. 09. 2016 zo sumy 160,- € na sumu 190,- € mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky maloletej zamietol. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 27. 09. 2016 do 05. 01. 2017 vo výške 113,20 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- € spolu s bežným výživným so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Konštatoval, že svojím rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/149/2010-219 zo dňa 12. 01. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde nesprávne uviedol číslo konania a dátum vyhlásenia rozhodnutia v časti o výživnom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 1.1 Pre účely rozhodnutia vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že o výživnom rozhodol naposledy Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č. k. 7P/149/2010-219 zo dňa 12. 01. 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/30/2011-243 zo dňa 12. mája 2011, ktorým bolo na maloletú E. určené výživné vo výške 160,- € mesačne dňom 22. 09. 2010. Od poslednej úpravy došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá v čase rozhodovania súdu navštevovala prvý ročník základnej školy, pričom v súčasnosti navštevuje siedmy ročník základnej školy vo Z. C.. Od poslednej úpravy výživného ubehlo viac ako šesť rokov a preto súd prihliadol pri určení výživného aj na vývoj životných nákladov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 zákona o rodine. Zohľadnil výdavky na
maloletú v súvislosti so štúdiom ako aj voľnočasovými aktivitami. Maloletá absolvovala lyžiarsky výcvik, matka jej zabezpečovala lyžiarsku výstroj. Okrem toho v zimných mesiacoch chodila lyžovať, korčuľovala sa a vo voľnom čase pláva a bicykluje. Maloletá absolvuje preventívne prehliadky u stomatológa s tým, že jej bola diagnostikovaná čelustno-ortopedická anomália, v dôsledku čoho bola odoslaná k lekárovi špecialistovi. Čelustno-ortopedická liečba je potrebná u maloletej zo zdravotného hľadiska na optimalizáciu žuvacieho aparátu. Rovnako mal súd preukázané, že matka vynakladá pravidelné mesačné výdavky aj na cestovné pre maloletú, ako aj na zakupovanie stravy, školských pomôcok, oblečenia, obuvi, hygienických potrieb. Zvýšené finančné výdavky má aj v súvislosti so zabezpečením zubnej starostlivosti o maloletú, u ktorej si chrup vyžaduje celkovú sanáciu v dôsledku zvýšeného množstva zubných kazov. Zdravotný stav oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu sa zlepšil a maloletá trpí len bežnými detskými ochoreniami.
1.2 U matky mal súd preukázanú zmenu pomerov s tým, že od posledného rozhodovania došlo k miernemu zvýšeniu jej príjmu, pričom čistý mesačný príjem, ktorý v súčasnosti matka maloletej dosahuje predstavuje čiastku 712,- €. Aj naďalej je zamestnaná v spoločnosti Q. K., s. r. o. J. s miestom výkonu práce Z. C.. U otca došlo k zníženiu jeho čistého mesačného príjmu, ktorý podľa správy spoločnosti M & M R., s. r. o. so sídlom I. M. XX, K. K. dosahuje výšku 104,- €. Otec maloletej pracuje pre uvedenú spoločnosť od 01. 07. 2011 a v súčasnosti na 4 hodiny. Súd poukázal na to, že otec bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti M & M X s. r. o., pričom svoj obchodný podiel predal dňa 27. 05. 2016 na základe zmluvy o prevode obchodného podielu M.. G. M., dcére jeho partnerky za nadobúdaciu cenu 5 000,- €. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou v jej rodinnom dome. Maloletej sporí nepravidelnými vkladmi na vkladnú knižku. Stavebné sporenie, ktoré bolo uzatvorené na meno maloletej bolo zo strany otca zrušené ešte v roku 2011 a zostatok vo výške 992,- € bol otcovi vyplatený. Rovnako životná poistka uzatvorená pre maloletú v spoločnosti NN životná poisťovňa, a. s. bola zrušená ku dňu 26. 12. 2011 a zostatok vo výške 110,33 € bol otcovi vyplatený. Otec maloletej doložil do spisu správy zo spoločností, v ktorých sa zúčastnil výberového konania na pozíciu kvality manažéra, prípadne pozíciu predajcu v oblasti telekomunikácii a kontrolóra kvality pre klienta v oblasti automobilového priemyslu. Súd s hodnotením príjmov a výdavkov na strane oboch rodičov dospel k záveru, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný vo výške 190,- € (pri dennom výživnom 6,33 €) aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť vo výške 160,- € bola na maloletú upravená z toho dôvodu, že otec maloletej svojej priateľke daroval byt v hodnote 55 000,- €, pričom žiadnu významnejšiu protihodnotu za tento dar nedostal. Preto túto skutočnosť súd vyhodnotil v čase predchádzajúcej úpravy tak, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu. 1.3 Porovnaním pomerov v čase posledného rozhodnutia o výživnom a aktuálnych pomerov maloletej, matky a otca dospel súd prvej inštancie k názoru, že sú splnené zákonné podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle ustanovení § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletej odvolanie, v ktorom vytkol súdu nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal len zo zmeny pomerov na strane maloletej, pričom nebral do úvahy zmenu pomerov na strane otca, ktorý má výrazný pokles príjmu od roku 2011, kde dosahoval príjem 681,- €, v súčasnosti 104,- € a matky, ktorej sa zvýšil príjem zo sumy 694,- € na čiastku 712,- €. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že nemohol rozhodovať na základe všeobecne známych skutočností v súvislosti so zvyšovaním životných nákladov. Pokiaľ poukázal na výdavky maloletej v súvislosti so športovými aktivitami najmä s lyžovaním, zúčastnila sa lyžiarskeho výcviku a s matkou bola lyžovať dvakrát. Korčuľuje len keď je vo J. a pokiaľ ide o badminton a plávanie, tieto činnosti vykonáva v lete. Okrem lyžovania, ostatné športy nevyžadujú zvýšené finančné výdavky. Pri výdavkoch v súvislosti so zubnými kazmi a potrebou založenia zubného aparátu u maloletej poukázal na to, že je to výsledok starostlivosti matky, v dôsledku čoho má maloletá zvýšenú kazivosť zubov a zubné aparáty sú hradené zo všeobecného zdravotného poistenia. Spochybňoval bločky doložené matkou v súvislosti s preukázaním výdavkov na ošatenie a obuv pre maloletú a mal za to, že treba konkrétne doložiť a preukázať nákup jednotlivých vecí skutočne slúžiacich maloletej. Nesúhlasil ani s vyjadrením súdu, ktorý zobral do úvahy osobnú starostlivosť matky o maloletú. Takýto postup súdu považoval za nezákonný. Potvrdil, že sa s maloletou stretáva sporadicky, ale to len od obdobia, od kedy sa odsťahovala matka s maloletou do obce O., kde je zlé autobusové spojenie. Keďže nie je vlastníkom motorového vozidla a vozidlo, ktoré využívajú patrí zamestnávateľovi jeho partnerky, nemá objektívnu možnosť využívať
toto vozidlo a preto sa s maloletou nestretáva. Ďalej v odvolaní poukázal na svoj príjem a skutočnosť, prečo pracuje len štyri hodiny denne v spoločnosti M & M R., s. r. o. dôvodil tým, že zvyšný čas sa venuje domácnosti a potrebám rodiny, v ktorej žije. Z týchto dôvodov nemá ďalší priestor na výkon práce. Táto skutočnosť mu nemôže byť na ujmu, pretože sa podieľa na chode svojej domácnosti osobným vkladom namiesto peňažného. Výživné určené súdom je preukázateľne nad jeho zárobkové pomery a preto v prípade jeho ponechania je odkázaný na výpomoc zo strany svojej matky. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil majetkové pomery otca, ktorý vyplácal pôžičku jednak svojmu otcovi, ako aj priateľke. Ak by priateľke nevyplatil túto pôžičku, odmietla by mu požičiavať financie na plnenie si vyživovacej povinnosti voči dcére. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie ohľadom priority výživného na maloleté dieťa a uviedol, že nie je možné generálne konštatovať, že akékoľvek záväzky sú sekundárne až za výživným. Súd mal pochybiť, keď nebral do úvahy jeho aktuálne majetkové pomery. Nie je pravda, že sa vzdal bytu v prospech priateľky, ale preto, aby splatil dlh. Takáto interpretácia je nesprávna a v rozpore so zákonom. Navyše zdôraznil, že súd nebral do úvahy, že sa matka finančne zaťažila, čím si zvýšila štandard svojho bývania v súvislosti s čerpaním úveru na dofinancovanie rodinného domu, v ktorom v súčasnosti žije. Navyše zdôraznil, že matka maloletej poberá aj rodinné prídavky na dieťa vo výške 25,- €. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zmenil tak, že návrh matky dieťaťa zamietne a prizná otcovi dieťaťa náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
3. Kolízny opatrovník ani matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca maloletej nevyjadrili.
4. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“). Hmotnoprávnym predpisom, z ktorého súdu pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu vychádza, je Zákon o rodine. Civilný mimosporový poriadok upravuje len niektoré osobitnosti konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Inak v ustanovení § 2 ods. 1 odkazuje na použitie zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
5. Záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú definuje Zákon o rodine v článku 5 tak, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťom alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osobnosti, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami a využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia, ak sa zvažuje zásah rodičovských práv a povinností.
6. Odvolací súd rešpektujúc základné princípy Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku na prejednanie veci v dôsledku odvolania otca vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a správne a ním vykonané dokazovanie nebolo potrebné doplniť ani zopakovať. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku aj v jeho odôvodnení, z tohto dôvodu ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
7. Vo výroku napadnutého rozsudku okresného súdu tak v zápisnici o pojednávaní zo dňa 20. januára 2017, ako aj v písomnom vyhotovení rozsudku sa číslo konania rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš opravil tak, že správne má znieť 16CoP/30/2011-243 zo dňa 12. mája 2011 podľa ustanovenia § 224 C. s. p., keď súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Vzhľadom na zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo pri vyhlásení rozhodnutia odvolací súd opravil túto nesprávnosť s tým, že uviedol správne číslo konania Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/194/2010-219 zo dňa 02. 03. 2011.
8. Súd prvej inštancie posúdil návrh matky maloletej na zvýšenie výživného podľa ustanovení § 78 ods. 1 a 3 a § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine. V súlade s týmito zákonnými ustanovenia skúmal, či nastala taká zmena pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom, pretože podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výživnom vtedy, ak sa zmenia pomery. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine, ktoré upravujú, v akom rozsahu sú rodičia povinní prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a aké kritériá je potrebné pri určení výšky výživného zohľadniť (ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, výdavky rodičov a ich charakter).
9. Zmena pomerov konštatovaná súdom prvej inštancie nastala. Výživné na maloletú bolo určené naposledy pred viac ako 6 rokmi, keď maloletá navštevovala prvý ročník základnej školy. Teraz je žiačkou 8. ročníka základnej školy vo Z. C.. Podstatnou zmenou majúcou vplyv na zmenu rozhodnutia sú zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom, ktoré matka riadne vydokladovala nielen potvrdeniami zo školy (rodičovský príspevok 7,- €, pracovný zošit z anglického jazyka 7,20 €, strava 230,- € na rok, príspevok do triedneho fondu 4,- €, exkurzia 20,- €, školský výlet 20,- €, výchovné koncerty, divadelné predstavenia cca 10,- €), ako aj dokladmi od ošetrujúceho lekára zo zubnej ambulancie. Výdavky v súvislosti s lyžiarskym výcvikom v sume 130,- € hradí rodič dieťaťa v prípade, ak dieťa absolvuje výcvik druhýkrát. Súčasne doložila matka maloletej doklady preukazujúce zakúpenie ošatenia, školských pomôcok začiatkom školského roku. Pokiaľ otec maloletej v odvolaní vyčíta súdu prvej inštancie, že vychádza a rozhoduje zo „všeobecne známych skutočností“ a pri dokladoch spochybňuje tieto bločky s tým, že je potrebné konkrétne doložiť jednotlivé doklady na ošatenie a obuv pre maloletú a nielen konštatovať „všeobecne známe skutočnosti“ odvolací súd uvádza, že táto námietka je bezdôvodná. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že potreby maloletých detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla porovnateľné, pokiaľ v tom ktorom určitom konkrétnom prípade v dôsledku napríklad zhoršeného zdravotného stavu nie sú zvýšené, alebo v prípade finančne náročnej či už kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, ako aj rozumových schopnostiach dieťaťa, ktoré by odôvodňovala nadštandardné vzdelanie toho ktorého dieťaťa. V opačnom prípade tu ide o „všeobecne známe skutočnosti“, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že je potrebné skúmať len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potreby iných detí v tomto veku. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti s argumentáciou otca, ktorý namietal, že bločky, ktoré matka predložila a ktorými deklarovala nákup obuvi, oblečenia a pomôcok pre maloletú neboli vykonané pre maloletú správne poukázal na to, že tieto nie je potrebné osobitne dokazovať, nakoľko dieťa je vo veku, v ktorom sa neustále vyvíja, rastie a v tejto súvislosti je potrebné vynakladať zvýšené finančné prostriedky na zakúpenie sezónneho oblečenia, obuvi, ako aj športového vybavenia pre maloletú. Navyše z jednotlivých dokladov doložených matkou vyplýva, že sa jedná o nákup detského ošatenia a obuvi a ani jeden z rodičov maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Bezdôvodne vytýka otec maloletej súdu prvej inštancie aj tú skutočnosť, že maloletá športy, ktoré uvádzala jej matka v návrhu vykonáva príležitostne, keď preukázateľne sa zúčastnila lyžiarskeho výcviku, na ktorý bolo potrebné zakúpiť lyžiarsku výstroj a ošatenie potrebné za účelom absolvovania tohto výcviku. 9.1 Pokiaľ ide o námietku otca maloletej ohľadom nezákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že matka maloletej si vo vzťahu k maloletej plní svoju vyživovaciu povinnosť svojou osobnou starostlivosťou odvolací súd konštatuje, že sa jedná o bezdôvodnú námietku. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Táto osobná starostlivosť sa v zmysle ustanovení Zákona o rodine, konkrétne § 62, chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy, hoci zákon používa termín (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine) „prihliada sa“. Osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy to znamená, že táto povinnosť prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará vyplýva priamo zo zákona. Preto správne súd prvej inštancie zohľadnil pri posudzovaní vyživovacej povinnosti oboch rodičov maloletej osobnú starostlivosť matky o maloletú. 9.2 Bezdôvodne vytýka otec súdu, že nie je možné generálne konštatovať, že akékoľvek záväzky sú sekundárne až za výživným, keď priamo zo zákona vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Priorita vyživovacej povinnosti rodiča upravená v prvej vete odseku 5 je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovanie výdavkov povinného rodiča v konaní o určenie výživného súd tak posúdi charakter zistených výdavkov, či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné, napríklad dovolenky, nadštandardné vybavenie domácnosti, uspokojovanie osobných potrieb, zábava, motorové vozidlá, nadštandardný životný štýl a podobne. Pokiaľ ich neposúdi ako
nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určuje zo sumy, akoby k ich vynaloženiu nedošlo. Obdobne súd prvej inštancie postupoval pri posudzovaní majetkových pomerov otca maloletej, ktorý vytýkal jednostranné posúdenie zo strany súdu prvej inštancie bez vzatia na zreteľ jeho pokles príjmu. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že síce došlo ku poklesu príjmu na strane otca maloletej, avšak tento nemá vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali v nájdení si vhodného zamestnania a nemá ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť k iným maloletým deťom. Pri rozhodovaní správne prihliadol na zásadu potencionality, ktorá v konaní o výživnom má prednosť pred zásadou fakticity. Otec predložil potvrdenia o tom, že sa uchádzal o prácu, avšak všetky tieto potvrdenia sú od zamestnávateľov v automobilovom priemysle. Potom správne súd konštatoval, že otec reálne nevyužil všetky možnosti a schopnosti na získanie zamestnania, hoc aj v inej oblasti, v ktorej nie je vyučený. Navyše zobral do úvahy, že bol jediným konateľom a vlastníkom spoločnosti M & M R., s. r. o., ktorú previedol na dcéru jeho terajšej partnerky za sumu 5 000,- €. Pokiaľ aj dokladoval svoje záväzky, ktoré z tejto čiastky splácal správne súd konštatoval, že mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie si vyživovacej povinnosti (pôžička od otca 600,- € a od partnerky 1 200,- €). Bez povšimnutia nemôže zostať konštatovanie ohľadom darovania trojizbového bytu, ktorý následne po darovacej zmluve jeho partnerka predala za sumu 55 000,- €. Aj keď táto skutočnosť bola konštatovaná už v predchádzajúcom rozhodnutí, správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že sa otec maloletej vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Rovnako tak aj v súvislosti so spoločnosťou, v ktorej je momentálne zamestnaný na čiastočný pracovný úväzok. Skutočnosť, že otec nevyužíva svoje vlastnosti ako je vzdelanie, zručnosti a podobne, nemôžu byť na ťarchu dieťaťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými dobrovoľnými finančnými záväzkami rodiča voči fyzickým ako aj právnickým osobám (úvery, pôžičky a podobne). Správne potom súd neprihliadol na tieto skutočnosti nielen na strane otca, ale aj na strane matky, ktorá poukazovala na hypotekárny úver čerpaný za účelom dostavby a dorábky rodinného domu, v ktorom s maloletou v súčasnosti žije. Zároveň v tejto súvislosti pokiaľ otec maloletej vytkol súdu prvej inštancie, že nezobral do úvahy, že sa matka maloletej zaťažila, čím zvýšila štandard svojho bývania odvolací súd len poznamenáva, že tento štandard nezvýšila len sebe, ale aj ich spoločnej dcére. Ani námietka týkajúca sa výdavkov v súvislosti s návštevou čelustno- ortopedickej ambulancie a nevyhnutnosťou aplikácie čelustného aparátu nie je dôvodná vzhľadom k tomu, že nateraz maloletej zubný aparát aplikovaný nebol. Pri kazivosti chrupu maloletej mohli zohrať aj v minulosti konštatované časté ochorenia a nie je možné tvrdiť, že je to výsledok zanedbanej starostlivosti matky voči maloletej.
10. Odvolací súd považujúc rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a po oprave zrejmej nesprávnosti tento v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
11. Otec maloletej žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Podľa ustanovenia § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania podľa ustanovenia § 57 rozhoduje súd len na návrh. Otec maloletej žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného konania, ako aj trov odvolacieho konania s tým, že v konaní na súde prvej inštancie ani o odvolaní nebol úspešný, preto súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 C. m. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania ako vecne správne potvrdil.
12. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).