Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-391-2016.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/391/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o vymoženie 331,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 12Er/2300/2015-15 zo dňa 25.11.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie a oprávnenému nepriznal právo na náhradu trov konania.
2) V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnej exekútorke Mgr. Jany Virličovej dňa 31.03.2015 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu - právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. zo dňa 09.12.2011 pod č. k. IIC0610123. Dňa 28.04.2015 doručila súdna exekútorka súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie citoval § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci súd zistil, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožnou povinnou) bolo už v minulosti vedené exekučné konanie (17Er/2054/2012) pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu, ktorým bola žiadosť exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom napriek absencii právomoci rozhodcu v danej veci konať pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Vyššie uvedený nedostatok - nespôsobilosť exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na jeho vydanie nemožno nijakým spôsobom napraviť či konvalidovať. Preto rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vydané v konaní sp. zn. 17Er/2054/2012 predstavuje prekážku res iudicata pre ďalšie exekučné konania navrhované na základe rozhodcovského rozsudku predloženého už v konaní 17Er/2054/2012. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že existuje vada podmienok exekučného konania, ktorá je neodstrániteľná, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni posúdeniu žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či súd plnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, preto vzhľadom na to, že je daná neodstrániteľná vada podmienky konania v podobe rozhodnutej veci súd rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil.
3) Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4) Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a rozhodoval nad rámec zverenej právomoci. Konštatoval, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, respektíve k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu. Namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej namietal neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom na základe jeho postavenia a odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
5) Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
6) Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je, čo do výroku, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7) Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8) Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia, a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje tak na ne, ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
9) V podanom odvolaní oprávnený predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a nie je oprávnený rozhodovať o zastavení
konania. Zároveň namietal aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., na exekučné konanie, odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu a neprimerané zvýhodňovanie povinného.
10) Podľa § 9a zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11) Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12) Z citovaného § 9a Exekučného poriadku podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd exekučné konanie zastaví, a to práve vzhľadom na § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9a EP. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP, podľa ktorého ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
13) Odvolací súd konštatuje, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) je dôležitá v každom štádiu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, určitý skutkový dej (skutok) ak bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/42/2006 zo dňa 01.01.2011).
14) Vzhľadom na vyššie uvedené sa tými istými účastníkmi exekučného konania rozumejú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právni nástupcovia a tou istou vecou je samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné považovať za meritórne rozhodnutie, avšak nie každé takéto rozhodnutie zakladá prekážku rozsúdenej veci. V každej veci je preto nutné skúmať a zohľadniť z akého dôvodu bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá respektíve z akého dôvodu bola exekúcia zastavená a až následne môže súd prijať záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci.
15) V posudzovanej veci súd prvého stupňa zistil, že oprávnený už dňa 08.03.2012, podal proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa voči povinnému domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 331,94 eur na základe rovnakého exekučného titulu ako v tomto konaní - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. IIC0610123 zo 09.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2012 a vykonateľnosť dňa 28.01.2012. V predmetnej exekučnej veci, teda oprávnený žiadal vykonať exekúciu medzi rovnakými účastníkmi a na základe rovnakého exekučného titulu pre vymoženie rovnakého práva ako v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/2054/2012. Toto exekučné konanie sa skončilo uznesením, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá č. k. 17Er/2054/2012-18 zo dňa 12.06.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/221/2012 zo dňa 28.09.2012. Okresný súd následne uznesením exekučné konanie zastavil uznesením č. k. 17Er/2054/2012-60 zo dňa 19.06.2013, v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
16) Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že konanie vo veci 17Er/2054/2012 na Okresnom súde Košice - okolie, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať.
17) K námietkam oprávneného ohľadom odopretia možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu odvolací súd ešte dodáva, že v tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva. V tomto štádiu exekučného konania postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani táto námietka oprávneného.
18) Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19) O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
20) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).