Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cb/260/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v právnej veci žalobcu: Slovenský zväz cyklistiky, s.r.o., so sídlom Junácka 6, 831 04 Bratislava, IČO: 36 677 477, zast.: JUDr. Ing. Barbora Popelková, advokátka, Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: WYNN, s.r.o., so sídlom Vyšehradská 4, 851 06 Bratislava, IČO: 36 291 099, o určenie času plnenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28.11.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil žalovanému čas plnenia jeho záväzku vyplývajúceho z čl. V ods. 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.11.2006, spočívajúceho v odovzdaní cyklistickej zastrešenej drevenej dráhy do užívania Slovenskému zväzu cyklistiky za nájomné 1 Sk + DPH a to podľa okolností a v súlade s dobrými mravmi a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 09.10.2006 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej Zmluva), v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.11.2006, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. Nové Mesto. Prevádzané pozemky a stavby tvorili areál pôvodného národného cyklistického štadióna Vlastimila Ružičku na ul. Odbojárov v Bratislave. V zmysle vzájomnej dohody zmluvných strán o výstavbe nového cyklistického štadióna sa žalovaný v čl. V bod 2 Zmluvy zaviazal k splneniu nasledujúcej povinnosti: Kupujúci sa zaväzuje, že odovzdá do užívania Slovenskému zväzu cyklistiky cyklistickú zastrešenú drevenú dráhu za nájomné 1 Sk + DPH. Pre prípad nesplnenia povinnosti sa zmluvné strany v čl. V ods. 12 Zmluvy dohodli, že ak kupujúci nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z čl. V bod 2 tejto zmluvy, je kupujúci povinný zaplatiť náhradu vo výške 20.000.000 Sk. Napriek skutočnosti, že od vzniku záväzku žalovaného na odovzdanie cyklistickej zastrešenej drevenej dráhy uplynulo už viac ako 7 rokov, žalovaný nezabezpečil vybudovanie dráhy a neodovzdal ju do užívania Slovenskému zväzu cyklistiky. Konkrétny termín odovzdania dráhy nebol v zmluve dohodnutý.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom má byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania. Všeobecnú premlčaciu dobu ustanovuje zákon v dĺžke troch rokov. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo je spôsobilé na vykonanie vtedy, ak je spôsobilé na žalobu. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Premlčacia doba plynie odo dňa, ktorý nasleduje po splatnosti pohľadávky. Avšak v prípade, že splatnosť nebola dohodnutá ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. V tomto prípade bola medzi stranami sporu uzavretá kúpna zmluva dňa 09.10.2006, žalobca mal teda podať žalobný návrh do 10.10.2009.

3. Na pojednávaní žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe. V rámci osobných rokovaní v roku 2014 žalovaný prisľúbil výstavbu štadiónu a prisľúbil podstúpiť kroky smerujúce k výstavbe a žalobca má za to, že žaloba je dôvodná. Žalobca taktiež žiadal vypočuť svedkov pánov J., G. a D..

4. Žalovaný sa pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe a namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní a trval na vznesenej námietke premlčania.

5. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 261 ods. 9 Obch. zák. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

7. Podľa § 50 ods. 1 Obč. zák. účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

8. Podľa § 50 ods. 2 Obč. zák. ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

9. Podľa § 50 ods. 3 Obč. zák. pokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

10. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

11. V tomto konaní je žalobcom obchodná spoločnosť Slovenský zväz cyklistiky, s.r.o., ktorá bola účastníkom Kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovaným. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj dojednanie v článku V ods. 2. v ktorom sa uvádza: „Kupujúci sa zaväzuje, že odovzdá do užívania Slovenskému zväzu cyklistiky cyklistickú zastrešenú drevenú dráhu.“ Slovenský zväz cyklistiky je občianskym združením, zapísaným v Registri občianskych združení Ministerstva vnútra SR od roku 1990. V tejto časti zmluvy ide o uzavretie zmluvy v prospech tretej osoby, teda Slovenského zväzu cyklistiky. Zákon formu takejto zmluvy neupravuje a neupravuje ani formu súhlasu tretej osoby. Takýto súhlas je možné prejaviť aj konkludentne. Skutočnosť, že tretia osoba, teda Slovenský zväz cyklistiky s uzavretím takejto zmluvy súhlasila, vyplýva zo zápisov z rokovania Výkonného výboru Slovenského zväzu cyklistiky z 29.01.2008 ako aj z 03.06.2008, na ktorých bol výkonnému výboru predkladaný plán - vizualizácia projektu novej cyklistickej dráhy, ktorá sa bude stavať v lokalite Lamač a hovorilo sa o začatí realizácie tohto projektu a bola prerokovávaná problematika cyklistického štadióna. Z týchto zápisov vyplýva, že Slovenský zväz cyklistiky pristúpil k Zmluve a stal sa zo zmluvy oprávneným. Z tohto dôvodu by bol v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný jedine Slovenský zväz cyklistiky - občianske združenie a nie žalobca. Súd preto z nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol.

12. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

13. Pokiaľ by aj žalobca bol v konaní aktívne legitimovaný v dôsledku, že tretia osoba nedala so zmluvou súhlas, súd by sa musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania. S poukazom na § 261 ods. 1 Obch. zák. súd vyhodnotil vzťah medzi stranami sporu ako obchodno-záväzkový vzťah.

14. V Obchodnom zákonníku je inštitút premlčania upravený komplexne, čo vylučuje, aby sa na otázky premlčania obchodno-právnych záväzkov použili ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti je v obchodnom práve daná štvorročná premlčacia doba. Táto začne plynúť od okamihu, kedy mohlo byť právo uplatnené po prvý krát. Premlčaním nezanikne právo na plnenie povinnosti druhej strany, právo sa len „oslabí“. Teda súd nemôže premlčané právo priznať alebo uznať, ak povinná osoba namietne jeho premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Súd však sám na premlčanie neprihliadne a v prípade, že dlžník splní svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nemôže požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula. Nakoľko v čl. V ods. 2. Zmluvy nebola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá žiadna lehota na splnenie povinnosti, mohol žalobca podať žalobu na súd deň nasledujúci po uzavretí Zmluvy, teda v deň, kedy sa mohlo právo uplatniť po prvý krát. Zmluva bola uzavretá dňa 09.10.2006 a štvorročná premlčacia lehota uplynula dňa 09.10.2010. Žaloba bola podaná na súd 28.11.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Súd by teda musel prihliadnuť k vznesenej námietke premlčania a nemohol by poskytnúť uplatnenému právu súdnu ochranu a žalobu by zamietol.

15. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za účelný výsluch svedkov, nakoľko súd žalobu zamietol v dôsledku právneho posúdenia námietok žalobcu a výsluch svedkov by rozhodnutie nezmenil. Súd sa taktiež z tohto dôvodu nezaoberal ani určitosťou a vykonateľnosťou žalobného petitu.

16. Podľa § 255 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).