Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: T.. J. H. vystupujúci pod obchodným menom T.. J. H. Q. J., N.: XX XXX XXX, s miestom podnikania L. X. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, IČO: 42 321 808, so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: T.. U. K., N.: XX XXX XXX, U. U. B. U.. Q. XX/XX, XXX XX L., právne zastúpenému Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, IČO: 37 877 291, so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 23.242,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -146 zo 14. októbra 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou mu 30. júna 2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 23.242,76 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ústne uzatvoril zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia advokátskej kancelárie žalovaného a dodanie nábytku do tejto advokátskej kancelárie. Za zhotovenie diela sa žalovaný zaviazal zaplatiť mu cenu za skutočne vykonané práce a dodaný materiál. Žalovanému predložil vyúčtovanie ceny diela vo výške 34.242,76 eur. Žalovaný mu zálohovými platbami zaplatil 11.000,- eur a k úhrade zostalo ešte 23.242,76 eur. 2.2 Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobcom uzatvoril neformálnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej však nebolo dodanie kancelárskeho nábytku, keďže žalobca nemal nábytok zhotovovať ani zmontovať. Dohodli sa len na tom, že žalobca mu dodá kancelársky nábytok, ktorý kúpi od obchodnej spoločnosti U., U.. U. G.. C.. (v rámci svojich odberateľských zliav) s tým, že z katalógu si vybral konkrétne kusy nábytku, ktoré mal preňho žalobca kúpiť. Cena za dodanie nábytku bola vo výške 1.732,07 eur bez DPH. Za kúpu nábytku zaplatil žalobcovi zálohu vo výške 1.500,- eur. Predmetom diela bola rekonštrukcia advokátskej kancelárie, ktorá mala zahŕňať osadenie schodiska so sklennou zástenou, osadenie sklenených dvier, položenie dlažby vo všetkých miestnostiach, úpravu elektroinštalácie, vystierkovanie a vymaľovanie stien, uloženie obkladu a dlažby v kúpeľni a vo WC, vrátane osadenia sanity. Uzatvorenie zmluvy o dielo sprostredkoval T. Š., ktorý túto rekonštrukciu začal pôvodne realizovať sám. Neskôr sa dohodli na ukončení prác z dôvodu, že T. Š. nemal na realizáciu

potrebných ľudí a ako zhotoviteľa diela mu odporučil žalobcu. So žalobcom sa stretli, ohliadli si priestory a dohodli sa na výške celkovej ceny za vykonanie diela, ktorá podľa jeho výslovnej požiadavky nemala presiahnuť sumu 20.000,- eur s DPH. Žalobca s tým súhlasil a ubezpečil ho, že do tejto sumy sa určite zmestí. Po odsúhlasení ceny za dielo T. Š. zaplatil žalobcovi v jeho mene prvú zálohu vo výške 5.000,- eur v hotovosti. Zároveň boli žalobcovi odovzdané kľúče od priestorov, ktoré mal rekonštruovať. Žalobca postupne vykonával jednotlivé práce, a to až do 5. marca 2012, kedy mu predložil predbežné vyúčtovanie, ktoré malo informatívny charakter a malo slúžiť na porovnanie a overenie množstva a ceny použitých materiálov na stavbe z dôvodu istoty, že konečná cena nepresiahne 20.000,- eur. Žalobcom predložené vyúčtovanie však bolo v rozpore s pôvodne dohodnutou cenou za dielo, v dôsledku čoho odmietal zaplatiť navýšenú cenu za dielo a z dôvodu straty dôvery k žalobcovi v priebehu marca 2012 došlo k obojstrannému predčasnému ukončeniu zmluvy o dielo. Žalobca si prišiel vyzdvihnúť svoje náradie a odovzdal mu kľúče od priestorov. Netrval na tom, aby žalobca dielo dokončil a následne si objednal dokončenie rekonštrukcie u iných subjektov, ktoré vykonali stavebné práce, ktoré mal pôvodne vykonať žalobca, a to dostierkovanie stien, ich vymaľovanie, dodanie a montáž WC na prízemí, ako aj v kúpeľni, dodanie a montáž sprchovacieho kútu, sklenených dvier, vyšpárovanie podláh a obkladov a osadenie drevených stupňov na schodisko. Žalobca súdu ako listinný dôkaz predložil vyúčtovanie zo 17. júna 2013, ktoré mu nebolo nikdy doručené. Rovnako mu nebola doručená ani faktúra, v ktorej by bolo fakturované dodanie materiálu a prác uvedených v tomto vyúčtovaní, hoci si žalobca v žalobe uplatňuje aj nárok na zaplatenie 5.707,12 eur z titulu zaplatenej DPH. Žalobca však vôbec nepreukázal odvedenie dane v tejto výške v prospech štátu. Skutkové tvrdenie, že zaplatil za dodané dielo a kancelársky nábytok len 11.000,- eur, nie je pravdivé. Z vyúčtovania z 5. marca 2012, ktoré vypracoval samotný žalobca vyplýva, že osobne mu uhradil celkovo 12.500,- eur a v jeho mene T. Š. uhradil žalobcovi 7.000,- eur a G. P. uhradil žalobcovi 1.302,20 eur. Spolu tak za nedokončené dielo a kancelársky nábytok bolo zaplatených 18.197,80 eur. Na základe týchto skutočností žiada žalobu zamietnuť. 2.3 Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zmluva o dielo bola uzatvorená na dodávku a montáž obkladov, dlažieb, sanity, vodovodných batérii do kúpeľní, WC na prízemí a dlažby o celkovej výmere cca 100 m2, pričom návodom pri tvorbe cenovej ponuky bola cenová ponuka, ktorú pre žalovaného 2. februára 2010 vypracoval zamestnanec obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C.., a to na celkovú sumu 15.202,92 eur. Táto cenová ponuka však neobsahovala montáž ani žiadne podružné výkony. Dielo vykonal a 17. júna 2013 mal byť spoločne zameraný skutočný stav a mali byť prekontrolované a odsúhlasené skutočne vykonané práce. Výsledkom toho bolo vyúčtovanie zo 17. júna 2013. V čase uzatvorenia zmluvy o dielo jej predmet ešte nebol do detailov špecifikovaný a následne na ďalších neformálnych stretnutiach dochádzalo k opravám. Oproti pôvodnej dohode bolo vykonané osadenie schodiska, úprava elektroinštalácie, položenie dlažby v kancelárii, obloženie schodiskovej steny a iné, čo sa premietlo do celkového vyúčtovania. Nesúhlasí s tvrdením, že G. P. mu uhrádzal v mene žalovaného platbu vo výške 1.302,20 eur, keďže táto suma je v konečnom vyúčtovaní so znamienkom mínus. Túto sumu mu uhradil G. P. v súvislosti s inou zákazkou. Zálohové platby od T. Š. mali byť predmetom ich vzájomného vysporiadania. Dokonca medzi stranami sporu malo byť dohodnuté, že za poskytnutú pomoc mu žalovaný poskytne pomoc v súdnych sporoch, ktoré sa ho týkali. 2.4 Žalovaný vo svojej duplike poprel, že so žalobcom uzatvoril prvotnú zmluvu o dielo a že následne mali byť vykonané práce naviac, t. j. nad rámec predmetu pôvodnej zmluvy. Už v čase uzatvorenia zmluvy o dielo (20. októbra 2010) bol zrejmý celkový rozsah rekonštrukcie kancelárie a so žalobcom sa dohodli na pevnej cene za vykonanie diela vo výške 20.000,- eur s DPH. Na ďalších stretnutiach boli riešené len detaily, a to konkrétny druh dlažieb a obkladov a konkrétna realizácia schodiska. Celková cena však nemala presiahnuť pevne stanovenú cenu vo výške 20.000,- eur s DPH. Nad rámec tejto ceny bolo len dodanie kancelárskeho nábytku. Takisto poprel, že medzi stranami sporu 17. júna 2013 došlo k spoločnému zameraniu skutočného stavu, prekontrolovaniu a odsúhlaseniu vykonaných prác, ako aj to, že mu žalobca predložil vyúčtovanie zo 17. júna 2013. Pokiaľ sa mal žalobca zmestiť do pevne určenej ceny za vykonanie diela, mohol vybrať taký stavebný materiál, ktorý bol nižšej kvality ako bol stavebný materiál uvedený v cenovej ponuke z 2. februára 2010 vypracovanej zamestnancom obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C... Výber konkrétneho typu dlažby sa uskutočnil priamo v kancelárii žalobcu, kde mu boli ukázané konkrétne vzorky, vysvetlené rozdiely medzi značkovou dlažbou najvyššej kvality, strednou triedou a lacnou dlažbou. Vybral si konkrétne vzorky dlažby a obkladov, ktoré boli neskôr aj osadené v kancelárskych priestoroch. Nešlo o materiál uvedený v cenovej ponuke obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C... Predložený listinný dôkaz, a to fotokópiu časti stavebného denníka videl až pri jeho doručení zo strany súdu. Nikdy mu nebol predložený originál kompletného stavebného denníka, a preto sa nemôže vyjadriť k jeho obsahu. Zároveň navrhuje vykonať dokazovanie svedeckými

výpoveďami za účelom preukázania, aké zálohové platby, kedy a kto vykonal zaňho pre žalobcu v súvislosti so zmluvou o dielo. 2.5 Na predbežnom prejednaní sporu sa žalobca vyjadril, že T. Š. spolu so žalovaným prišli za ním, predložili mu cenovú ponuku od obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C.. a žiadali ho, aby urobil konkurenčnú ponuku pre porovnanie. Potvrdil, že spoločne so žalovaným vybrali iný materiál u neho v kancelárii. Urobil grafické návrhy a cenovú ponuku. Potvrdil, že bola spomínaná cena 20.000,- eur za kúpeľne na poschodí a prízemí a dlažbu spolu s montážou. Cenová ponuka obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C.. bola len za materiál. Sám urobil ponuku na cenu cca 20.000,- eur, ktorá obsahovala aj montáž a kompletnú dodávku. Rozsah prác sa však mal zo strany žalovaného rozširovať, komunikovali väčšinou e-mailom a práce, ktoré na diele vykonával boli cez subdodávku. Trval na tom, že žalovaný mu uhradil len 11.000,- eur a že vyúčtovanie zo 17. júna 2013 preukazuje to, že položky 10 až 14 sú tým, na čom sa pôvodne dohodli a ďalšie položky sú také, ktoré dohodli naviac počas samotnej realizácie. Faktúru za vykonané práce nevystavoval, čakal ako sa situácia bude vyvíjať, keďže z minulosti mal zlú skúsenosť pri väčších akciách, kedy on musel zaplatiť všetkým, ktorí sa na tom podieľali a aj DPH a napriek tomu od objednávateľa úhradu nedostal. Všetky faktúry, ktoré vystavil pre žalovaného boli vopred zaplatené zálohami. Žalovaný potvrdil, že pôvodne mala práce vykonávať obchodná spoločnosť jeho vtedajšieho klienta T. Š., ktorá však z dôvodu nedostatočných pracovných kapacít nemohla v prácach pokračovať, a preto mu T. Š. doporučil na výkon týchto prác žalobcu. Jedinou požiadavkou v súvislosti s novým zhotoviteľom bolo to, že cena celej požadovanej rekonštrukcie nesmie presiahnuť sumu 20.000,- eur s DPH. Na takejto sume sa dohodol so žalobcom. Požiadavka bola na dokončenie prác na kancelárii, aby mohol vykonávať svoju činnosť, preto nebolo logické, aby bola položená podlaha a neboli dokončené steny, dvere a schody. Mal záujem rekonštruovať kanceláriu cez jeden subjekt, čo bolo zo strany žalobcu akceptované. Žalobca predložil vyúčtovania z 5. marca 2012, 17. júna 2013 a 4. decembra 2012, z ktorých vyplýva, že úhrady boli realizované nielen samotným žalovaným, ale aj inými osobami, konkrétne T. Š. uhradil žalobcovi celkovo 7.000,- eur v hotovosti. Prvú úhradu vo výške 5.000,- eur, ktorá predstavovala zálohu za nákup materiálu, uskutočnil 21. októbra 2010, keď sa začala spolupráca. Vo vyúčtovaniach, ktoré boli predložené ako listinné dôkazy sú značné cenové disproporcie, keďže v jednom z vyúčtovaní je uvedená suma 46.155,67 eur a v ďalšom suma 34.242,76 eur. Vyúčtovanie z 5. marca 2012, v ktorom bola uvedená suma 46.155,67 eur, bolo žalovanému doručené, a to bol aj dôvod prečo sa cítil podvedený a nechcel pokračovať v spolupráci so žalobcom, ktorá aj napriek tomu napokon skončila po ich obojstrannej dohode. 2.6 Svedok T. Š. vo svojej výpovedi potvrdil, že ho žalovaný požiadal, aby mu urobil úpravy kancelárie, on s prácami začal, ale nemal na to kapacity a odporučil na tieto práce žalobcu, ktorý sa aj so žalovaným dohodol. Bol prítomný, keď jednali o cene za dielo, kde bola spomínaná suma 20.000,- eur. Žalobca práce vykonával. Išlo o dlažby, obklady v kancelárii, sociálne zariadenia a realizoval aj časť schodiska. Nevedel či práce dokončil, keďže sa o to viac nezaujímal. Potvrdil, že uhradil žalobcovi zálohu na výkon prác vo výške 7.000,- eur alebo 8.000,- eur, a to z dôvodu, že bol dlžný žalovanému, ktorý ho ako advokát zastupoval a dohodli sa, že túto sumu uhradí ako zálohu na zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným. Či bol vyhotovený aj písomný doklad si už nepamätá. Svedok bol prítomný pri ich zoznámení, keďže oboch poznal. Dohodli sa na prácach, ktoré sa budú vykonávať a aj na sume, ktorá nemala prevyšovať 20.000,- eur. Pokiaľ ide o nábytok a jeho dodanie, o tom nemal vedomosť. Jeho obchodná spoločnosť v minulosti v priestoroch vykonávala hlavne búracie práce. Dielo videl už v stave, keď bolo dokončené, avšak dokončenie prác realizovala iná obchodná spoločnosť, iní ľudia. Žalobca tieto práce nedokončil. V minulosti vystavil pre žalobcu čestné prehlásenie, ktoré sa nachádza v súdnom spise. 2.7 Svedok Y. L. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prizvaný žalovaným, aby dokončil interiér, pričom si nespomínal, kedy presne sa tak stalo, ale z faktúr, ktoré za práce vystavil pre žalovaného je to možné zistiť. Pokiaľ faktúru vystavil v marci 2013, tak asi mesiac predtým nastúpil na výkon týchto prác. V interiéri neboli niektoré práce dokončené. Vyjadroval sa k tým prácam, ktoré dokončoval on. Z dôvodu nekvalitného materiálu na schodisku doporučil stolára, ktorý schodisko opravil a vymenil jednotlivé stupne schodov za masívne drevo. Taktiež odporučil obchodnú spoločnosť O. L., U.. G.. C.. na sklenárske konštrukcie, dokončenie sprchovacieho kúta a osadenie drevených krídel. Isté zmeny robil aj v súvislosti s elektroinštaláciou, keďže boli na schodisku zle zapojené vypínače. Žalovaný mu za vykonané práce zaplatil. 2.8 Svedok Y. X. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalobcu ako kamaráta. Nespomenul si na presný objem prác, ktoré vykonával, ale bolo potrebné urobiť zabudovanú toaletu, batériu, ako aj kuchynský drez a v kancelárii zapájal batériu a sifón. Na konkrétne práce si odstupom času už nespomína. Za

materiál mu žalobca zaplatil a prácu riešili bártrom. V tom čase bol živnostník. Faktúru pre žalobcu nevystavoval žiadnu. 2.9 Svedok P. L. bol so žalobcom v obchodnom vzťahu. Vyjadril sa k prácam, ktoré vykonával v priestoroch žalovaného a za ktoré dostal zaplatené na základe ním vystavenej faktúry. 2.10 Svedok Q. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom spolupracoval aj na iných stavbách a bol oslovený v súvislosti s montážou obkladov a dlažieb a maľby v priestoroch kancelárie žalovaného. Tieto práce vykonával aj osobne, pričom si nepamätá koľko to bolo metrov štvorcových. Pracovalo sa približne 2 až 3 týždne. Za prácu dostal zaplatené. Materiál, ktorý používali pri práci bol už nakúpený, oni ho nezaobstarávali. 2.11 Na pojednávaní konanom 3. decembra 2019 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a v záverečnej reči na pojednávaní konanom 16. septembra 2021 uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané uzavretie zmluvy o dielo v ústnej podobe, pričom rozsah prác, ktorý bol dohodnutý, sa podľa požiadaviek žalovaného postupne dopĺňal a menil. O rozsahu prác dohodnutých v prvotnej ponuke svedčí aj cenová ponuka predložená obchodnou spoločnosťou H. U., U.. G.. C... Tento rozsah prác v cenovej ponuke bol však postupne dopĺňaný, ako to potvrdili jednotliví svedkovia, ktorí boli vypočutí vo veci. Určite nemožno konštatovať, že strany sporu sa dohodli, že cena diela bude vo výške 20.000,- eur. Táto skutočnosť vyplýva len z tvrdenia žalovaného. Rovnako nemožno v tomto spore zarátavať zálohu zloženú žalovaným na nábytok od obchodnej spoločnosti U., U.. U. G.. C.. vo výške 1.500,- eur, keďže to bolo riešené samostatnou faktúrou. Žalobca predložil súpis skutočne vykonaných a prevedených prác, podľa ktorého sa strany sporu dohodli, že na diele sa následne nebude pokračovať. V tomto súpise zo 17. júna 2013 boli práce vyčíslený na sumu 34.242,76 eur. Žalovaný mu zálohovými platbami zaplatil 11.000,- eur a z toho dôvodu si žalobou uplatňuje istinu vo výške 23.242,76 eur. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovi zálohovými platbami zaplatil 18.197,- eur, ale toto svoje tvrdenie žiadnymi listinnými dôkazmi nepodložil. Sumu 11.000,- eur má zdokladovanú. K započítaniu záloh prijatých od T. Š. nemôže dôjsť, lebo pre T. Š. žalobca vykonával samostatnú zákazku a rovnako žalobca predložil aj faktúru, ktorú vystavil obchodnej spoločnosti U.-O., U.. G.. C.. na sumu 1.300,- eur, ktorú chcel započítať žalovaný, pričom sa jednalo o inú zákazku. Skutočnosť, že práce na diele boli vykonané, potvrdili aj vypočutí svedkovia. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny s príslušným úrokom z omeškania a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 2.12 Žalobca sa na pojednávaní vyjadril, že faktúry, ktoré vystavil pán L.W., mu boli zaplatené z firemných peňazí po tom, ako práce ukončil. Žalobca predložil cenovú ponuku a súpis vykonaných prác od Q. Č., pričom práce trvali dva roky. Faktúru od Q. Č. nemá, keďže mu ju nevystavoval, pretože nemal prebraté práce od žalovaného a za vykonané práce Q. Č. zaplatil žalobca zo svojich osobných peňazí nie z podnikateľských. Pokiaľ s ním chcel spolupracovať, musel tento záväzok uhradiť. Pri preberaní prác bol žalobca sám bez Q. Č., skontroloval práce a potom mu ich vyplatil. Prevzatie prác žalovaným sa neuskutočnilo, a keďže nemal od žalovaného potvrdený súpis vykonaných prác, ktorý mu predložil, nevystavil ani faktúru. Žalobca tvrdil, že so žalovaným išli na stavbu, premerali to celé, zaktualizovali a vyúčtovanie bolo poslané žalovanému. Rekapituláciu zo 17. júna 2013 považuje za správnu. V nej boli podrobne špecifikované maľby, vysprávky, aj dodanie nábytku. Z účtovníctva vybral len tie úhrady žalovaného, ktoré mal potvrdené a ku ktorým reálne zo strany žalovaného došlo. K tvrdeniu svedka T. Š. o tom ako sa mali veci započítavať, sa vyjadriť nevedel z dôvodu, že to bolo dávno a odvtedy realizoval mnohé ďalšie stavby. Q. Č. vyplatil za práce niečo v hotovosti a niečo si započítali medzi sebou, keďže pracoval aj na iných stavbách, avšak voči nemu nemá žiadne podlžnosti. K súpisu prác, ktorý vypracoval Q. Č. a k poznámkam, ktoré tam boli uvedené, sa vyjadril tak, že tieto sumy znamenajú pravdepodobne to, čo potreboval, aby mu bolo zaplatené, aby vykryl náklady, ktoré mal bez toho, aby bola vystavená faktúra, ale presne si už na tieto okolnosti nespomína. 2.13 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní k listinným dôkazom predloženým žalobcom uviedol, že tieto dôkazy sú pre súd nevierohodné, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru sú v rozpore s výpoveďou P. L. z 3. decembra 2019. Tento svedok v rámci svojho výsluchu uviedol, aké práce vykonával, pričom výslovne uviedol, že pripravoval steny kúpeľní, penetroval ich, vyspravil nerovnosti po vodo a elektro inštalácii, muroval múriky, urobil konštrukciu na sadrokartón a umiestnil ho tam, ale vo faktúre č. 3/2011, ktorú vystavil pre žalobcu uvádza, že fakturuje vykonané elektroinštalačné práce na zákazke kancelária mesto centrum. Keďže tento svedok výkon takýchto prác nikde vo svojej výpovedi neuvádzal, považuje tento listinný dôkaz za nevierohodný. Zároveň poukázal na viac ako šesťmesačný odstup medzi faktúrami, ktoré sa týkali zákazky pre žalovaného, keďže tento svedok, ktorý vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ v oblasti stavebníctva a mal pre žalobcu vykonať práce na zákazke pre žalovaného, v rámci svojho účtovníctva vystavil 30. mája 2011 faktúru č. 02/2011 a 5. novembra 2011

faktúru č. 03/2011. Má za to, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a navruje, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Cenové ponuky predložené žalobcom, ktoré mal vypracovať Q. Č. ako osoba, ktorá vykonávala iné práce na diele žalovaného pre žalobcu, nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k tomu, čo žiadali do konania doložiť, pretože tieto listiny nemajú náležitosti daňových a účtovných dokladov. Poukázuje na existenciu viacerých vyúčtovaní a na to, že výsluchom svedka Y. L. bolo preukázané, že sociálne zariadenia, dve umývadlové batérie - stojankové, ako aj podlahový žľab a mriežka neboli žalovanému dodané a nemohla tak byť vykonaná ani ich montáž. Svedok Y. L. túto sanitu, dosky, sprchovaciu hlavicu a vodovodné batérie, kupoval pre žalovaného sám. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný so žalobcom uzatvoril neformálnu zmluvu o dielo s maximálnou cenou za dielo vo výške 20.000,- eur, ktorej obsahom bolo vykonanie prác na bytovej jednotke - kancelária mesto Poprad. Svedkovia, ktorých navrhol žalovaný preukázali, aké práce vykonali oni namiesto žalobcu pre žalovaného, aká bola dohoda o cene diela a akú časť ceny diela jeden z týchto svedkov uhradil za žalovaného žalobcovi. Samotný žalobca predložením rôznych ním vypracovaných vyúčtovaní zhotovovaného diela potvrdil v dvoch z týchto vyúčtovaní datovaných 23. novembrom 2012 a 4. decembrom 2012, že žalovaný mu uhradil celkovo sumu 18.197,80 eur a následne to sám rozporuje. Má za to, že žalobca v konaní nepreukázal ani listinnými dôkazmi, ani výsluchom svedkov dôvodnosť ním uplatňovaného nároku, neuniesol dôkazné bremeno na jeho skutkové tvrdenia, pričom z ním predložených listinných dôkazov vyplývajú logické rozpory, na ktoré od počiatku poukazoval. Preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. 2.14 Žalobca v záverečnej reči uviedol, že svoju prácu odviedol, svojim subdodávateľom ako aj dodávateľovi zaplatil a teraz je čas, aby zaplatil objednávateľ. 2.15 Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že bola uzatvorená neformálna ústna zmluva o dielo, v ktorej boli jasne dohodnuté podmienky, čo sa týka ceny diela, teda stropnej ceny diela vo výške 20.000,- eur po tom, ako sa žalobca oboznámil so stavom priestorov a s prácami, ktoré mali byť na tomto diele vykonané. Taktiež boli dohodnuté konkrétne práce. O tejto skutočnosti vypovedal aj svedok T. Š., ktorý túto skutočnosť potvrdil, pretože to bol práve on, kto ho zoznámil so žalobcom s tým, že je to subjekt vhodný na takého rekonštrukčné práce. Nie je pravdou, že by dohoda znela spôsobom, ako ju prezentuje samotný žalobca. V tom prípade by si s určitosťou zabezpečil minimálne stavebný dozor, ktorý by odsledoval, či dohodnuté práce boli skutočne vykonané, či ich ceny a rozsah zodpovedajú ich dohodám, ktoré však nikdy neboli realizované. Žalobca žiadny spôsobom neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týka doplatku rozdielu ním realizovaných záloh, ktoré v konečnom dôsledku potvrdil aj žalobca (18.197,80 eur vrátane sumy 1.500,- eur za nábytok nad rámec zmluvy o dielo), žalobca ani nevykonal všetky práce, ktoré boli predmetom tejto neformálnej dohody a nedodal časť sanity a ostatného materiálu tak, ako to bolo dohodnuté. Z tohto dôvodu rozdiel do výšky 20.000,- eur nedoplatil. Navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 2.16 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili v presne nezistený deň (pravdepodobne 20. októbra 2010) neformálnu zmluvu o dielo. V zmysle tejto zmluvy sa zhotoviteľ ako žalobca zaviazal pre objednávateľa ako žalovaného vykonať rekonštrukciu priestorov advokátskej kancelárie podľa dohovoru, pričom projekt súvisiaci s rekonštrukciou nebol k dispozícii. Uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným sprostredkoval T. Š., ktorý pôvodne realizoval rekonštrukciu týchto priestorov, avšak po dohode so žalovaným v prácach nepokračoval a rekonštrukciu prevzal žalobca. V priestoroch kancelárie sa 20. októbra 2010 malo uskutočniť stretnutie žalobcu, T. Š. a žalovaného, kedy si žalobca prišiel ohliadnuť predmetné priestory. Došlo tu aj k špecifikácii predmetu zmluvy o dielo, keď rekonštrukcia mala zahŕňať osadenie schodiska so sklenenou zástenou, osadenie sklenených dvier, položenie dlažby vo všetkých miestnostiach, vystierkovanie a vymaľovanie stien, uloženie obkladu a dlažby v kúpeľni a vo WC vrátane osadenia sanity, prípadne úprava elektroinštalácie a k dohode o výške ceny za vykonané dielo, ktorá podľa tvrdení žalovaného nemala presiahnuť sumu 20.000,- eur s DPH, s čím mal žalobca súhlasiť a po odsúhlasení ceny za dielo mu bolo vyplatených 5.000,- eur v hotovosti ako prvá záloha, čo potvrdil aj svedok T. Š. vo svojej výpovedi a v písomnom čestnom prehlásení. V uvedený deň žalobca obdŕžal aj kľúče od priestorov, aby mohol začať s prácami. V čestnom prehlásení spísanom 29. júla 2016 sa T. Š. vyjadril k okolnostiam ohľadom uzatvorenia zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, ako aj k samotnému predmetu zmluvy o dielo, k dohodnutej cene, ako aj k zaplateniu zálohy vo výške 5.000,- eur v hotovosti. Zhotoviteľ nastúpil na práce, ktoré priebežne neboli fakturované a objednávateľ (žalovaný) uhrádzal zálohy po dohode so žalobcom. Práce mali byť zahájené bezprostredne po odovzdaní priestorov. Žalobca mal dielo dokončiť a odovzdať, pričom neboli produkované žiadne tvrdenia ohľadom termínu ukončenia prác na diele. Podľa tvrdení žalovaného bola dohodnutá celková cena vrátane DPH 20.000,- eur s DPH, čo žalobca nerozporoval, avšak podľa

žalobcu mal žalovaný meniť rozsah vykonaných prác oproti pôvodne dohodnutým. Cena mala pokrývať všetky zmluvné dojednania, na ktorých sa mali žalobca a žalovaný v októbri 2010 dohodnúť. V roku 2012, v presne nezistený čas sa mali žalobca a žalovaný dohodnúť na ukončení spolupráce (predtým ako bolo dielo ukončené), pričom žalobca vo svojej výpovedi v rámci predbežného prejednania sporu uviedol, že všetky faktúry, ktoré vystavil pre žalovaného, boli vopred zaplatené zálohami. Žalobca faktúru (konečnú faktúru) za vykonané práce pre žalovaného nevystavil, keďže z minulosti mal z iných stavieb zlú skúsenosť, keď všetkým zaplatil, odviedol DPH a faktúra mu zaplatená nebola. Podľa príjmového pokladničného dokladu z 29. novembra 2010 žalovaný poskytol žalobcovi zálohu na nákup nábytku vo výške 1.500,- eur (tento nákup však nesúvisel so zmluvou o dielo). V rekapitulácii z 5. marca 2012 je uvedená suma 46.155,67 eur, ktorú by mal žalovaný zaplatiť žalobcovi za rekonštrukciu. V časti úhrady je uvedená suma 16.697,80 eur, kedy žalobca uznal zaplatenie záloh 20. októbra 2010 od Š. vo výške 5.000,- eur, 29. novembra 2010 od žalobcu 1.500,- eur na nábytok, 24. decembra 2010 od Š. 2.000,- eur, 8. marca 2011 od žalobcu 4.000,- eur, 6. mája 2011 od žalobcu 2.500,- eur, 9. decembra 2011 od žalobcu 3.000,- eur a 10. októbra 2008 od P. 1.302,20 eur. Žalovanému tak malo ostať doplatiť 29.457,87 eur. V rekapitulácii z 23. novembra 2012 je uvedená rovnaká suma na úhradu 46.155,67 eur, avšak v časti úhrady je už uvedená suma 18.197,80 eur, kedy oproti rekapitulácii z marca 2012 sú tam započítané ešte tri zálohy po 500,- eur od žalobcu v dňoch 25. apríl 2012, 18. máj 2012 a 16. august 2012. Malo tak ostať doplatiť 27.957,87 eur. V rekapitulácii zo 17. júna 2013 je uvedená suma na úhradu 34.242,76 eur, v časti úhrady je už uvedená len suma 11.000,- eur, kedy žalobca započítal len úhrady od žalobcu spolu v tejto výške, pričom jedna z nich súvisí so zálohou na nábytok a žalovanému ostáva doplatiť 23.242,76 eur, čo je aj žalovaná suma. V rekapitulácii z tohto dňa sa nachádzajú aj rozpísané jednotlivé práce, ktoré mal žalobca pre žalovaného vykonať, množstvo a cena. Predložený stavebný denník, resp. jeho časť za obdobie od januára 2019 do konca mája 2019 je nečitateľnou kópiou časti stavebného denníka, z ktorej nie je zrejmé, za akým účelom bol tento listinný dôkaz predložený, keďže žalobca sa k nemu nevyjadril. Z časti denníka, ktorá bola predložená, možno usúdiť, že na stavbe pracoval aj P. L. a pán Z., avšak nie je zrejmé, čo chcel preukazovať žalobca týmto listinným dôkazom, keď sa k tomuto nevyjadril. Podľa faktúry č. 8/2008 žalobca ako dodávateľ fakturoval obchodnej spoločnosti U.- O., U.. G.. C.. sumu 1.302,20 eur, ktorá bola spomínaná v súvislosti so zálohou na rekonštrukčné práce pre žalovaného, ktorú mal plniť za neho žalobcovi G. P., avšak žalobca spochybnil túto zálohu, ktorá mala byť zaplatená za týmto účelom práve v súvislosti s touto vystavenou faktúrou, a teda, že faktúru č. 8/2008 plnil G. P. za obchodnú spoločnosť U.-O., U.. G.. C... Táto okolnosť ohľadom úhrady tejto sumy za žalovaného sa objavuje v rekapitulácii, ktorú vyhotovoval žalobca 5. marca 2012, ako aj 23. novembra 2012, pričom túto úhradu tu nespochybňoval. Podľa faktúry č. 002/2013 vystavenej T. W. pre žalovaného dotyčný dodávateľ fakturoval za výrobu, montáž a dodávku drevených stupňov, parapety a prahu s úpravou schodišťa sumu 1.665,- eur. Faktúrou č. F20157 vystavenou T. X. v novembri 2012, dodávateľ fakturoval žalovanému sumu 2.300,63 eur za zábradlie, sprchovací kút a sklenené dvere. Faktúrou č. 002/13 fakturovala obchodná spoločnosť Y. G., U.. G.. C.. žalovanému za dodávku a montáž sanitárnej techniky, komponentov kúpeľne a WC sumu 1.593,- eur, a to v marci 2013. Faktúrou č. 2/2011 Vlastimil Pitoňák fakturoval žalobcovi sumu 400,- eur, a to 30. mája 2011, pričom bol predložený aj príjmový pokladničný doklad č. 02/2011 o prijatí uvedenej sumy žalobcom. P. L. 5. novembra 2011 vystavil faktúru č. 03/2011 na sumu 2.500,- eur, ku ktorej je pripojená kópia príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia čísla, ktorý má preukazovať, že uvedená suma bola žalobcom uhradená subdodávateľovi. Podľa súpisu prác, ktorý vystavil Q. Č. U. J. pre žalobcu z 29. februára 2012, ten mal vykonať práce v celkovej sume 3.057,60 eur. Žalobca sa bližšie k týmto dokladom nevyjadril, uviedol len, že Q. Č.Ž. za práce zaplatil, avšak nie z podnikateľského účtu, ale zo svojich osobných peňazí. 2.17 V nadväznosti na to súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle zmluvy o dielo bol objednávateľom žalovaný a zhotoviteľom žalobca, avšak v tejto zmluve nebolo upravené, aké oprávnenia majú iné osoby a v akých otázkach sú oprávnené konať za podnikateľa, ktorý je zmluvnou stranou zmluvy. V dôsledku toho vznikli problémy s úhradou zálohových platieb zo strany T. Š., ktorý vo svojej výpovedi, ako aj čestnom vyhlásení uviedol, že zaplatil žalobcovi za žalovaného sumu 7.000,- eur. To vysvetlil žalovaný v podaní doručenom súdu 16. septembra 2016 tak, že predmetný vzťah je potrebné posúdiť ako príkaznú zmluvu medzi žalovaným a T. Š., v zmysle ktorej T. Š. plnil namiesto žalovaného časť ceny za dielo, resp. ako právny vzťah z titulu poukážky v zmysle ustanovenia (ďalej len „“), kde žalobca vystupoval ako poukazník, žalovaný ako poukazca a T. Š. ako poukázanec. Žalobca nespochybnil skutočnosť, že pri uzavretí zmluvy o dielo prijal od T. Š. celkom 7.000,- eur, ktorú uhradil namiesto žalovaného. Nemohlo dôjsť ani k vysporiadaniu pohľadávky žalobcu voči obchodnej spoločnosti U.-O., U.. G.. C.., keďže táto nikdy nebola účastníkom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, ako aj z dôvodu, že s plnením v zmysle

poukážky T. Š. zanikol záväzok voči žalovanému a predmetná záloha bola žalobcom zároveň prijatá na plnenie z titulu zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, a teda už nebola spôsobilá na zápočet. Medzi žalobcom, žalovaným a obchodnou spoločnosťou U.-O., U.. G.. C.. neexistovala žiadna dohoda o zápočte vzájomných pohľadávok. Práve na zamedzenie vzniku nejasností pri výklade oprávnenia iných osôb ako štatutárnych orgánov konať za zmluvnú stranu a tým aj k predchádzaniu vzniku sporov je žiaduce v niektorých zmluvách definovať jednotlivé pojmy a používané výrazy v zmluve, či definovať presne v konkrétnom prípade, že platby, ktoré uhrádzala dotyčná osoba za žalovaného, budú započítané na úhradu ceny za dielo. V niektorých z rekapitulácii, ktoré žalobca vyhotovil, platby od T. Š. akceptované boli, v poslednej rekapitulácii už žalobca poprel, že by tieto úhrady súviseli so zmluvou o dielo, ktorú mal uzavretú so žalovaným. 2.18 Ak žalobca vykonal práce v zmenenom objeme, tieto práce mali byť odsúhlasené medzi zmluvnými stranami, čo sa nestalo. Zároveň akékoľvek práce naviac mali byť vykonané až po uzatvorení dodatku k zmluve s prihliadnutím na to, aký to má dopad na celkovú cenu diela. Nesplnenie podmienky vymedziť v zmluve dostatočne určitým spôsobom predmet diela, ak sa prejav zmluvných strán nedá vyložiť z obsahu zmluvy a ani jej príloh, by dokonca mohlo byť posudzované ako neplatný právny úkon. Pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 22. mája 2014, ktorý pre nejasnosť a neurčitosť predmetu zmluvy o dielo vyslovil jej neplatnosť a nároky z plnenia na základe neplatnej zmluvy posudzoval ako vzťah z bezdôvodného obohatenia. Vzájomné nároky z titulu bezdôvodného obohatenia je možné posudzovať vtedy, ak zhotoviteľ diela napriek neplatnej zmluve dielo vykoná. Ak si objednávateľ takéto dielo ponechá, majú si strany vzájomne usporiadať svoje záväzky podľa zásad bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade dielo nebolo zhotoviteľom ukončené, keďže zhotoviteľ zo stavby odišiel a po vykonanom dokazovaní sa nepodarilo zistiť z dôvodu protichodných tvrdení zmluvných strán, čo bolo na diele vykonané v čase ukončenia spolupráce žalobcom, resp. jeho subdodávateľmi. Žalobca tvrdil, že 17. júna 2013 malo dôjsť k premeraniu a odsúhlaseniu spolu so žalovaným, čo však žalovaný poprel a zároveň uviedol, že vyúčtovanie zo 17. júna 2013 mu ani doručované nebolo. Disponoval len rekapituláciami z 5. marca 2012 a 23. novembra 2012. 2.19 Žalobca ani žalovaný na pojednávaní netvrdili, že by bol vypracovaný projekt na rekonštrukciu objektu, ktorý mal slúžiť ako advokátska kancelária. Otázkou je na základe čoho zhotoviteľ vykonával práce, pokiaľ neexistovala z jeho strany cenová ponuka pre žalovaného ani projekt, ktorý súvisel s rekonštrukciou týchto priestorov. Súdu nebol predložený kompletný denný záznam zo stavby, z ktorého by bolo zrejmé, aké práce sa vykonávali, bola predložená len kópia časti stavebného denníka, avšak žalobca sa nijakým spôsobom nevyjadril, čo chcel preukázať týmto listinným dôkazom a súd si z tohto listinného dôkazu sám nevedel vyvodiť skutočnosti, ktoré žalobcu viedli k predloženiu tohto listinného dôkazu a čo má preukazovať. 2.20 Na zmenu ceny môže mať vplyv dohoda o zmene rozsahu vykonávaných prác na základe požiadavky objednávateľa, ku ktorej dôjde medzi zmluvnými stranami po uzavretí zmluvy. V takejto dohode si mal objednávať uplatniť požiadavku na zvýšenie rozsahu vykonávaných prác, alebo jeho obmedzenie a dohodnúť si aj vplyv na cenu diela. V danom prípade sa tak nestalo. Pokiaľ strany cenu dohodli ako pevnú, ich ďalšie správanie vyvoláva pochybnosti, v akej výške strany túto cenu dohodli. Ak takáto dohoda o cene nie je určitým prejavom vôle a vyvoláva pochybnosti, v akej výške strany cenu dohodli, môže dôjsť k tomu, že zmluva nebola platne uzatvorená. V prípade vzniku sporu sa takáto dohoda nemôže považovať za riadnu dohodu o cene. Ak zmluvné strany nevedeli presne určiť ocenenie dohodnutého rozsahu prác, mali v záujme predchádzania budúcim sporom o platnom uzavretí zmluvy uzavrieť dohodu o spôsobe určenia ceny, alebo zvoliť postup pri upresňovaní ceny. Žalovaný tvrdí, že došlo k dohode o cene, keď suma 20.000,- eur s DPH mala byť maximálna cena, ktorú zaplatí za vykonané dielo, čo nepoprel ani žalobca a uvedené potvrdil aj svedok T. Š.. Takéto neurčité formulácie v zmluve o dielo vedú k vzniku sporov o platnosť zmluvy najmä v prípadoch, ak jedna zo strán nemôže, alebo nechce riadne plniť svoje povinnosti a napadne platnosť vzniku zmluvy z hľadiska splnenia požiadaviek na dohodu o cene, k čomu aj v tomto prípade zo strany žalobcu došlo. 2.21 V tomto spore sa žalobca vyjadroval, že z jeho strany faktúry a ani konečná faktúra nebola vystavená, a teda, aby práce, ktoré vykonal, bol vôbec žalobcovi vyfakturoval. Nejasné a žalobcom nevysvetlené, preto ostáva aj jeho tvrdenie pri predbežnom prejednaní sporu, že všetky faktúry, ktoré vystavil pre žalovaného, boli vopred zaplatené zálohami. V rámci dokazovania žalovaný nepredložil do súdneho spisu žiadne faktúry, ktorým by bola žalovanému fakturovaná časť vykonaných prác a uvedené tvrdenie žalobca spomenul len pri predbežnom prejednaní sporu. 2.22 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zmluva o dielo bola ukončená predčasne, toto potvrdil aj žalovaný a preukázal, že práce boli dokončené prostredníctvom iných dodávateľov, o čom svedčia predložené faktúry, v ktorých je uvedené, aké práce boli vykonávané, a teda ide o práce, ktoré nevykonal žalobca.

Žalovaný nevymedzil dôvod ukončenia zmluvy, pravdepodobne to bolo z dôvodu nespokojnosti s vykonávanými prácami a cenou, ktorú žalobca požadoval, ale nesporné je to, že k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a žalovaným na samotnom diele došlo. Pokiaľ teda bola zmluva o dielo predčasne ukončená vzájomnou dohodou, tak objednávateľ uhradí náklady, ktoré preukázateľne zhotoviteľovi vznikli a boli v zmluvnej cene rozpracovaného diela. 2.23 K fyzickému prevzatiu a odovzdaniu diela, ktoré do odchodu zo strany zhotoviteľa tento vykonal, nedošlo, chyby v postupe pri ukončení spolupráce boli na oboch stranách. Zásadné je však to, že v rozpore so zmluvou sa mal zmeniť rozsah diela (tak to tvrdil žalobca) a ak áno za následok to malo mať uzavretie dodatku k zmluve o dielo a v tejto súvislosti nadväznosť na výšku ceny o dielo. Ak to žalobca ako zhotoviteľ urobil inak, urobil to v rozpore so zmluvou o dielo. Mal byť uzatvorený dodatok k zmluve o dielo, čo sa nestalo. Tak ako súd konštatoval v odseku 21. tohto rozsudku, dohoda o cene uvedená v zmluve o dielo je vyjadrená tak, že v praxi začala spôsobovať problémy a tak cena rekonštrukčných prác vyvolávala otázky, keď nebola určitým a jasným prejavom vôle a dochádzalo k pochybnostiam, v akej výške strany cenu za dielo dohodli. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 28. januára 2010 sa uvádza, že o pevne určenú cenu diela ide aj vtedy, ak konkrétna cena diela nie je priamo uvedená v zmluve, pevná cena diela je v zmluve dohodnutá aj s odkazom na cenovú ponuku za predpokladu, že v čase podpisu zmluvy o dielo bola vypracovaná cenová ponuka a pred podpisom zmluvy o dielo bola k dispozícii aj pre objednávateľa, ak z tejto cenovej ponuky cena diela skutočne vyplýva. Ak sa účastníci dohodli na pevnej cene určenej konkrétnou sumou, objednávateľ je povinný takto dohodnutú cenu zaplatiť, pokiaľ dielo bolo riadne a včas vykonané. V prejednávanej veci vzhľadom na procesnú obranu žalovaného bolo nevyhnuté urobiť predovšetkým záver o tom, akým z uvedených spôsobov bola cena dohodnutá (určená). V neformálnej zmluve o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným mala byť podľa tvrdení žalovaného cena za dielo určená dohodou ako pevne odsúhlasená, i keď cenová ponuka v tomto prípade nebola súčasťou zmluvy o dielo. Žalobca predložil do spisu ponuku od obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C.. tvrdiac, že túto mu predložil žalovaný za tým účelom, či vie vyhotoviť konkurenčne priaznivejšiu cenovú ponuku. Avšak aj v súvislosti s týmito tvrdeniami boli nezrovnalosti vo výpovediach sporových strán. Aby vôbec došlo ku skúmaniu ďalších povinností zmluvných strán zo zmluvy o dielo, ktoré síce súd urobil, je potrebné, aby skutočnosť platného uzatvorenia zmluvy bola nespochybniteľným faktom, a teda, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo došlo právne predvídaným spôsobom. Dôkazné bremeno o uzatvorení platnej zmluvy leží na tej strane sporu, ktorá zo zmluvy o dielo vyvodzuje nároky, ktorých sa domáha. 2.24 Súd tak zmluvu o dielo nepovažoval za platne uzatvorenú, a preto nároky žalobcu posudzoval podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Žalobca dostatočne nepreukázal či práce, ktoré mal vykonať pre žalovaného (otázkou je existencia viacerých vyúčtovaní ním vyhotovených) pre žalovaného aj skutočne vykonal, či sa takéto vyúčtovanie dostalo do dispozície žalovaného a či s ním žalovaný súhlasil. Tieto práce mali byť odsúhlasené cez zisťovacie protokoly, ktoré mohli byť predpokladom mesačnej fakturácie, alebo iným dohodnutým spôsobom. Nedošlo k overeniu zisťovacích protokolov a súpisu prác skutočne vykonaných. Práce nie sú doložené ani stavebným denníkom, v dôsledku čoho sa žalobca ocitol v dôkaznej núdzi a súd hodnotil námietky žalovaného uvedené v podaní z 9. septembra 2016 a nasledujúcich ako dôvodné. Predložené faktúry, cenová ponuka od Q. Č. aj súpis prác od Q. Č. a ďalších dodávateľov žalobcu nepreukazujú, či a aký bol dodaný materiál a aké práce v prospech žalovaného boli vykonané. Svedecká výpoveď svedka Y. X. vôbec nesúvisela s prácami, ktoré boli vykonávané pre žalovaného, keď ani žalobca ani žalovaný nemali vedomosť o tom, o akých prácach svedok vypovedal, keďže v priestore nebola kuchynská linka a ani sa nemontovala batéria a sifón na kuchynskú linku. Podľa samotného žalobcu svedok rozprával zrejme o inej zákazke, ktorú pre neho zabezpečoval. Ani zo svedeckej výpovede P. L. a Q. Č. nie je možné preukázať, aké konkrétne práce boli vykonané, v akom množstve a aký materiál bol dodaný. Uvedené naviac vyvoláva pochybnosti aj preto, že žalobca nevystavil faktúru spolu s krycím listom či súpisom prác pre žalovaného. Nebolo zdokumentované, aký materiál bol použitý a koľko z neho bolo použité pri rekonštrukcii. Predloženie dokladov na vyhotovenie rekonštrukcie bytu nie je kompletné, boli predložené len rekapitulácie vyhotovené samotným žalobcom. Každá z nich na inú sumu a s inými uznanými úhradami od žalovaného. Zároveň súd konštatoval, že žalobca požaduje od žalovaného cenu za dielo aj s DPH, ktorá je v poslednej z rekapitulácii uvedená vo výške 5.707,13 eur, avšak žalobca žiadnu konečnú faktúru pre žalovaného nevystavil a túto sumu ani neodviedol daňovému úradu v rámci priznania k DPH za príslušné obdobie, resp. žiadna takáto faktúra nebola súčasťou daňového priznania k DPH. Žalovaný predložil faktúry a zdokladoval, že práce vykonávala iná firma, ktorá ich aj dokončila a boli zhodné tvrdenia v tom, že žalobca už v roku 2012 na stavbe nepracoval a práce nedokončil.

2.25 Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania prác a dodávky materiálov, ktoré si žalobca ani nevyfakturoval, avšak uplatnil si zaplatenie sumy 23.242,76 eur. 2.26 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , , , , (ďalej len „“) a . 2.27 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) v spojení s ustanovením , a priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v nedostatočnom, nepresvedčivom a zjavne arbitrárnom odôvodnení obsiahnutom v odsekoch 16. až 33. napadnutého rozsudku. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami tvrdil, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie vychádza takmer výlučne z tvrdení žalovaného, ktoré neboli preukázané žiadnymi dôkaznými prostriedkami, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy. Naproti tomu súd veľmi nebral do úvahy jeho tvrdenia s odôvodnením, že neboli preukázané. Okrem toho nesúhlasil s tým, že medzi stranami sporu nebola platne uzatvorená ústna zmluva o dielo. V nadväznosti na to zdôraznil, že základným vodítkom pri vymedzení predmetu diela bola cenová ponuka, ktorú pre žalovaného 2. februára 2010 vypracoval zamestnanec obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C.. na celkovú sumu 15.202,92 eur bez DPH. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný na predbežnom prejedaní sporu, pričom uviedol, čo prvotne od neho požadoval (teda, že bola spomínaná suma 20.000,- eur s DPH za kúpeľne na poschodí a prízemí a dlažbu spolu s montážou). Následne na základe dodatku k zmluve o dielo uzatvoreného opäť ústne pre žalovaného naviac vykonal osadenie schodiska (pôvodný zámer bol aj so sklenenou zástenou), úpravu elektroinštalácie (vyplynula z prerobenia bytového priestoru na kanceláriu), obloženie schodiskovej steny, výspravky omietok, maľby, kancelársky nábytok, položenie dlažby v kancelárii a iné práce, ktorých prevedenie sa premietlo do celkového vyúčtovania zo 17. júna 2013, v ktorom uviedol len to, čo v skutočnosti vykonal (materiál a práca), pričom išlo o obvyklé cenníkové ceny. Skutočnosť, že tieto práce boli vykonané, potvrdili aj svedkovia a záznamy v stavebnom denníku. Tiež mal za to, že ak by sa považovalo za pravdivé tvrdenie žalovaného, že cena za dielo bola dohodnutá vo výške 20.000,- eur s DPH, tak súd prvej inštancie mal žalovaného minimálne zaviazať na zaplatenie 1.802,20 eur (20.000,- eur - 18.197,80 eur). Z vykonaného dokazovania je však nepochybné, že tvrdenia o celkovej cene diela a o zálohových platbách žalovaný nikdy nevedel preukázať a do spisu nedoložil žiadny listinný dôkaz o zálohových platbách. Naproti tomu on preukázal, že žalovaný zálohovými platbami zaplatil len 11.000,- eur, čo je zrejmé aj z ním vystavených príjmových dokladov. Vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu trov konania žalovanému trval na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal účelnosť vynaložených trov konania, pretože žalovaný je advokátom so zameraním na všeobecnú prax, predmetom činnosti ktorého je zastupovanie klientov v obdobných sporových veciach, čo spôsobuje vážne a odôvodnené pochybnosti o účelnosti vynaložených nákladov, ktoré žalovaný vynaložil za právne služby, ktoré mu ako fyzickej osobe poskytol iný advokát. Žalovaný sa navyše nechal právne zastupovať až v priebehu sporu a od momentu, keď bol právne zastúpený, sa zúčastňoval všetkých nasledujúcich pojednávaní a v podstate sa vyjadroval k veci rovnako ako jeho právny zástupca. Domnieva sa, že tieto okolnosti je možné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia a v prípade, že vo veci samej by nebol úspešný, tak potom v otázke priznania náhrady trov konania by mal odvolací súd postupovať podľa tohto ustanovenia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovuje a priznáva žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov prvoinštačného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním z 2. decembra 2021, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v konaní, správne vyhodnotil zistený skutkový stav a správne rozhodol. Zároveň v konaní nedošlo k

žiadnej vade, ktorá by mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku obsiahnuté v odsekoch 16. až 33. je nedostatočné, nepresvedčivé a zjavne arbitrárne, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v týchto odsekoch odôvodnenia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za nedostatočné, nepresvedčivé a zjavne arbitrárne, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 8. júna 2006).

10. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v žalobcom spomenutých odsekoch 16. až 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal zistený skutkový stav, citoval zákonné

ustanovenia, podľa ktorých vec právne posúdil a zaoberal sa jednotlivými náležitosťami zmluvy o dielo, povinnosťou zhotoviteľa dielo vykonať, časom ukončenia zmluvy o dielo, povinnosťou strán sporu navrhovať a predkladať dôkazy, zásadou voľného hodnotenia dôkazov, povinnosťou tvrdenia (strán sporu), dohodou o cene diela a platnosťou zmluvy o dielo vo všeobecnej rovine, ako aj z pohľadu zohľadňujúceho konkrétne okolností danej veci. V takto koncipovanom odôvodení sa súd nielenže vysporiadal so všetkými aspektmi podstatnými pre rozhodnutie tohto sporu, ale eliminoval aj akékoľvek pochybnosti o správnosti svojho rozhodnutia.

11. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie vychádza takmer výlučne z tvrdení žalovaného, ktoré neboli preukázané žiadnymi dôkaznými prostriedkami, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vychádzal a vysporiadal sa so všetkými dôkazmi a súčasne podkladom pre všetky dôkazy, z ktorých súd vychádzal boli dôkazné prostriedky. Súčasne odvolací súd dodáva, že boli to práve dôkazy produkované zo strany žalobcu, ktoré z objektívnych príčin nemohli byť podkladom pre rozhodnutie súdu, a to z dôvodu, že si vzájomne odporovali (predloženie viacerých vyúčtovaní), nesúviseli s týmto sporom (svedecká výpoveď svedka Y. X.) alebo sa z nich nedali zistiť skutočnosti významné pre tento spor (nečitateľný stavebný denník).

13. Pokiaľ žalobca považoval postup súdu prvej inštancie za postup, ktorý je podľa neho v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, odvolací súd zdôrazňuje, že princíp materiálnej pravdy mal svoje opodstatnenie za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy civilného procesu, pričom bol výslovne upravený v ustanovení , v zmysle ktorého súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Na rozdiel od tejto právnej úpravy zákonodarca do ustanovenia zakotvil princíp formálnej pravdy, ktorý znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.

14. Ohľadom absencie riadneho určenia ceny diela v zmluve o dielo a rozsahu žalobcom vykonaných prác, ktoré mali vplyv na platnosť zmluvy o dielo, odvolací súd uvádza, že cenová ponuka vypracovaná pre žalovaného 2. februára 2010 obchodnou spoločnosťou H. U., U.. G.. C.. na celkovú sumu 15.202,92 eur bez DPH bola žalobcovi predložená len za účelom vypracovania konkurenčnej ponuky pre porovnanie. Navyše žalobca predložil súdu prvej inštancie viacero rekapitulácii (vyúčtovaní), z ktorých vyplýva, že zatiaľ čo v rekapituláciách z 5. marca 2012 a 23. novembra 2012 cena za vykonané práce a dodaný materiál predstavovala 46.155,67 eur, v rekapitulácii zo 17. júna 2013 táto cena predstavovala už len 34.242,76 eur. Z toho teda ďalej vyplýva, že v týchto rekapituláciách nemohol byť rovnaký ani rozsah žalobcom vykonaných prác a dodaného materiálu. Vykonanie všetkých týchto prác nebolo potvrdené ani svedeckými výpoveďami a záznamami v stavebnom denníku, a to z dôvodov uvedených vyššie (posledná veta odseku 12. tohto odôvodnenia).

15. K argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie mal žalovaného minimálne zaviazať na zaplatenie 1.802,20 eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi cenou diela vo výške 20.000,- eur a žalovaným preukázanou úhradou ceny za dielo vo výške 18.197,80 eur, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že okrem toho, že sám žalobca v odvolaní považuje tvrdenie žalovaného o dohodnutej cene za dielo vo výške 20.000,- eur za nepravdivé, žalobca dielo nedokončil, a preto, ak by aj bola dohoda o cene platná, žalobca by nemal nárok na zaplatenie celej ceny za dielo.

16. Vo vzťahu k predloženiu listinných dôkazov o uhradení zálohových platieb zo strany žalovaného žalobcovi odvolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný v priebehu konania predložil súdu prvej inštancie výdavkový pokladničný doklad na sumu 1.500,- eur, ktorý síce preukazuje úhradu zálohy za nábytok, ale popritom predložil súdu prvej inštancie aj čestné prehlásenie T. Š. (č. l. 14 spisu) o úhrade dvoch záloh

v celkovej výške 7.000,- eur za žalovaného žalobcovi a faktúru č. 8/2008 na sumu 1.302,20 eur, ktorú za dodaný tovar 17. októbra 2008 vystavil žalobca obchodnej spoločnosti U.-O., U.. G.. C.. s dátumom splatnosti 24. október 2008 (č. l. 40 spisu), úhrada ktorej predstavovala zálohu za rekonštrukčné práce vykonané žalobcom, pričom túto zálohu za žalovaného uhradil žalobcovi G. P..

17. Čo sa týka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa majúcich vplyv na priznanie nároku na účelne vynaložené trovy konania žalovanému, odvolací súd podotýka, že žalovaný si zvolil právneho zástupcu až po troch rokoch od začatia konania a po tom, ako pre vážne zdravotné problémy žiadal o odročenie pojednávania. Naviac, ak v zmysle ustanovenia od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom a od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, odvolací súd nevidí dôvod, prečo by malo byť zvolenie si advokáta žalovaným za daných okolností neúčelné. Naopak logiku takéhoto postupu žalovaného vidí odvolací súd v tom, že žalovaný zvolením si advokáta predišiel tomu, aby boli pojednávania odročované z dôvodu jeho (možného) nepriaznivého zdravotného stavu.

18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).