Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7S-166-2015.pdf
PDF · 79.9 KB
Case nature
Subarea
7S/166/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu : Inžinierske stavby, a. s., Priemyselná 6, Košice, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Rastislavova 43, Košice, zastúpenému advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, AK Zadáková a spol. so sídlom Košice, Kováčska 32, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania č. 46/2015/CKD zo dňa 24. 09. 2015 v spojení s Uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR č. 6 zo dňa 24. 09. 2015, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14. 12. 2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 12. 2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, za ktoré považoval Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania č. 46/2015/CKD zo dňa 24. 09. 2015 v spojení s Uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR č. 6 zo dňa 24. 09. 2015.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe napadnutého lekárskeho posudku by mal byť žalobca zodpovedný za vznik choroby z povolania svojho zamestnanca U. F., teda jeho práva sú týmto rozhodnutím priamo dotknuté. Zastáva názor, že v danom prípade ide o rozhodnutie a postup, ktorý je právnickej osobe zverený na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto prichádza do úvahy aplikácia v zmysle § 247 a nasl. O. s. p. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že toto neobsahuje náležité odôvodnenie, keďže v ňom nie je opísaný zistený skutkový stav, uvedené dôkazy a ich hodnotenie a odôvodnený názor Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR, ktorej závery nie sú náležite vysvetlené, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a nie sú podložené výsledkami jej konania a sú v rozpore so skutkovým stavom. Táto komisia sa nedostatočne vysporiadala s jeho argumentmi, ním predloženými listinnými dôkazmi, najmä stanoviskom Regionálneho úrady verejného zdravotníctva zo dňa 01. 07. 2015. Preto žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného - Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania č. 46/2015/CKD zo dňa 24. 09. 2015 v spojení s Uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR č. 6 zo dňa 24. 09. 2015 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
3. V písomnom vyjadrení zo dňa 11. 04. 2016 žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania. Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že je štátnou príspevkovou organizáciou, o čom predložil dôkaz, takže nie je správnym orgánom v zmysle platnej právnej úpravy. Poukázal tiež na to, že v zmysle § 59 ods. 2 písm. e) zákona č.
355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa všeobecné predpisy o správnom konaní na uznanie choroby z povolania v zmysle § 31a a nasl. cit. zákona nevzťahujú. predmetný lekársky posudok spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 31a ods. 13 citovaného zákona. Konštatoval, že stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné, na čo v závere lekárskeho posudku aj poukázal a preto bol predmetný lekársky posudok vydaný lege artis.
4. Predmetné konanie bolo pred súdom začaté dňa 16. 12. 2015 podľa piatej časti O. s. p.
5. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. - správneho súdneho poriadku (SSP) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
7. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
8. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov a rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
10. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
11. Žalobca v žalobe iba všeobecne uviedol, že v danom prípade sa jedná o rozhodnutie a postup, ktorý je právnickej osobe zverený na základe osobitného zákona (č. 355/2007 Z. z.).
12. Vychádzajúc z obsahu zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd konštatuje, že žiadne z jeho ustanovení nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by žalovaného ako právnickú osobu zmocňovalo na rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, preto ho nemožno považovať za pasívne legitimovaného. Nedostatok pasívnej legitimácie je neodstrániteľnou prekážkou konania.
13. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
14. Podľa § 99 písm. b/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
15. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
a) o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, b) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie, c) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, d) bola podaná oneskorene, e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50, g) je neprípustná, h) tak ustanoví tento zákon.
16. V danom prípade, keďže nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného je neodstrániteľnou podmienkou konania súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil.
17. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že problematika uznania choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania je upravená v § 31a zákona č. 355/2007 Z. z., v zmysle ods. 2 ktorého chorobu z povolania uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytujúci zdravotnú starostlivosť vykonávanú lekármi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Toto pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania, pričom odborné stanovisko príslušného orgánu verejného zdravotníctva z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia je povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania a jeho náležitosti sú uvedené v prílohe č. 3d.
18. Po vydaní hlásenia je zamestnávateľ označený hlásením za zodpovedného oprávnený uskutočniť procesný úkon, ktorým je napríklad podanie určovacej žaloby vo veci určenia zodpovednosti, resp. miery zavinenia zamestnávateľa za vznik choroby z povolania, smerujúci k zbaveniu sa svojej zodpovednosti za chorobu z povolania v rámci konania pred Sociálnou poisťovňou. Znamená to, že vzniká pracovnoprávny spor medzi ním a poškodeným zamestnancom ohľadom posúdenia miery zodpovednosti zamestnávateľa, resp. zamestnanca za vznik choroby z povolania. Na rozhodnutie tohto pracovnoprávneho sporu je príslušný všeobecný súd. Keďže ide o pracovnoprávny spor medzi zamestnávateľom a poškodeným zamestnancom, je na mieste, aby práve zamestnávateľ inicioval uvedené civilné konanie pred všeobecným súdom, ktoré by bolo považované za predbežnú otázku v konaní pred Sociálnou poisťovňou. Avšak aj napriek tomu, že dôkazné bremeno v tomto prípade nesie zamestnávateľ, nie je vylúčené iniciovanie tohto civilného sporového konania aj poškodeným zamestnancom. Sociálna poisťovňa samostatne vo forme rozhodnutia o otázke či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu zodpovednosti za škodu ním vzniknutú nerozhoduje. Priamo prejednať a rozhodnúť takúto vec môže len súd v občianskom súdnom konaní. Takýmto rozhodnutím je Sociálna poisťovňa potom v samotnom konaní o úrazovej dávke viazaná. V zmysle § 7 písm. d) SSP správne súdy súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese nepreskúmavajú.
19. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania, správny súd priznal trovy konania žalovanému.
20. V zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajskom súde v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. v zmysle (§ 449 ods. 1, 2 SSP).