Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/48/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr Tatiany Pastierikovej, v právnej veci navrhovateľa: TECHENJOY+ GmbH, Akademiestr. 24, D-76133 Karlsruhe, Nemecká spolková republika, registračné číslo spoločnosti: DE330118158, zast. CREDIS Law s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: D.easy s.r.o., Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 52 239 748, zast. JUDr. Lukáš Svetlík, advokát, Vysoká 14, 811 06 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. -121 zo dňa 16.02.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. -121 zo dňa 16.02.2022 v napadnutej časti I. výroku mení tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 09.02.2022 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. -121 zo dňa 16.02.2022 v napadnutej časti II. výroku potvrdzuje.

III. Odporca má proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a II. výrokom rozhodol, že obchodnej spoločnosti D.easy s.r.o. proti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.02.2022 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v prospech navrhovateľa zriadením záložného práva na všetkých existujúcich, ako aj budúcich pohľadávkach D.easy s.r.o. na výplatu peňažných prostriedkov z účtu spoločnosti zriadeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, na všetkých existujúcich, ako aj budúcich pohľadávkach spoločnosti D.easy s.r.o. voči akýmkoľvek tretím osobám, na všetkých hnuteľných veciach, ku ktorým spoločnosť D.easy s.r.o má alebo v budúcnosti nadobudne vlastnícke právo, a to na účel zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči D.easy s.r.o. vo výške 114.247,93 eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení , , a - (ďalej len „“). Uviedol, že existencia peňažnej pohľadávky je jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Existencia tejto obavy musí byť tiež navrhovateľom relevantným spôsobom osvedčená. V súlade s ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí

predovšetkým také konanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. Súd mal za to, že navrhovateľ tento predpoklad neosvedčil. Poukázal na to, že navrhovateľ odôvodňoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia subjektívnou obavou, že obchodná spoločnosť D. easy s.r.o nebude mať finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, z bližšie špecifikovaných dôvodov, z ktorých podľa názoru navrhovateľa vyplýva dôvodná obava, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená. Súd konštatoval, že navrhovateľom predložené listinné dôkazy neosvedčujú skutočnosť, že odporca právnymi úkonmi znižuje hodnotu majetku spoločnosti a navrhovateľom vyslovená subjektívna obava z ohrozenia exekúcie nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s poukazom na uvedené skutočnosti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na . Nakoľko obchodnej spoločnosti D.easy s.r.o. podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z odvolacieho dôvodu, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , resp. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle .

5. K porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že má za to, že uznesenie náležitosť odôvodnenia (hoci aj stručného) nespĺňa, keďže súd sa v uznesení iba obmedzil na strohé konštatovanie záveru o neosvedčení obavy ohrozenia exekúcie, pričom však vôbec neuviedol, ako vyhodnotil jednotlivé skutočnosti uvádzané navrhovateľom v podanom návrhu, resp. sa nimi vôbec nezaoberal. Táto vada uznesenia dosahuje takú intenzitu, že sa v jej dôsledku stáva uznesenie svojvoľným, arbitrárnym a nepreskúmateľným, nakoľko nie je možné podrobiť úvahy súdu vedúce k jeho záverom a následnému negatívnemu rozhodnutiu vo vzťahu k vydaniu zabezpečovacieho opatrenia preskúmaniu (a to ako zo strany navrhovateľa samotného, tak aj odvolacieho súdu). Navrhovateľ nemá možnosť sa voči nemu v konaní relevantne brániť, čím dochádza k popretiu jeho práva na spravodlivý súdny proces - práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, práva na preskúmanie rozhodnutia.

6. Navrhovateľ vytkol súdu, že sa v odôvodnení uznesenia obmedzil na zopakovanie skutkového stavu tvrdeného navrhovateľom v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom následne konštatuje, že „navrhovateľom predložené listinné dôkazy neosvedčujú skutočnosti, že odporca právnymi úkonmi znižuje hodnotu majetku spoločnosti a navrhovateľom vyslovená subjektívna obava z ohrozenia exekúcie nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.“ (ods. 16 uznesenia).

7. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že takýto prinajmenšom predčasný a ničím nepodložený záver súd odôvodnil jednou vetou, a to tak, že navrhovateľom predložené listinné dôkazy neosvedčujú skutočnosť, že odporca právnymi úkonmi znižuje hodnotu majetku spoločnosti a navrhovateľom vyslovená subjektívna obava z ohrozenia exekúcie nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Inými slovami, súd celkom arbitrárne stotožnil pojem „ohrozenie exekúcie“ s pojmom „znižovania hodnoty majetku“. Zdôraznil, že takýto výklad zákona je neakceptovateľný, keďže z ustálenej judikatúry (ako aj samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) je celkom zrejmé, že pojem „ohrozenie exekúcie“ je výrazne širším pojmom ako „znižovanie hodnoty majetku“. Znižovanie hodnoty majetku, resp. obava z konania, ktoré k znižovaniu majetku smeruje, je len jednou z mnohých skutočností, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený. Poukázal na ods. 13 návrhu, kde uviedol, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí najmä také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia (exekúciou) postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Za iný dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označila judikatúra napríklad aj enormnú výšku dlžnej čiastky, resp. veľký nepomer medzi jej výškou a hodnotou majetku dlžníka (Uznesenie mestského súdu v Brne sp. zn. ). Mal za to, že navrhovateľ v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemusí preukázať skutočnú snahu dotknutého účastníka (odporcu) výkon rozhodnutia ohroziť, ale postačí, že s ohľadom na určité kroky alebo konanie dotknutého účastníka je jeho obava odôvodnená.

8. Zdôraznil, že dôvodom pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia tak nie je výlučne konanie odporcu, ktorým sa zbavuje svojho majetku - ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony odporcu, zabezpečovacie opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade navrhovateľa) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak, poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu, a práve preto len samotné uskutočňovanie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Jedným z dôvodov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je napríklad aj výška dlžnej čiastky a jej nepomer k hodnote majetku odporcu, čo v predmetnom prípade považoval za jednoznačne preukázané. Bol toho názoru, že v návrhu okrem toho nepochybne vyčerpávajúcim spôsobom osvedčil, že odporca doposiaľ uskutočňoval všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa vyhol úhrade dlžnej pohľadávky, pričom sa navrhovateľ domnieva, že z konania odporcu je zrejmé, že nárok navrhovateľa nemal a nemá v úmysle zaplatiť, a teda doterajší postup odporcu vyvoláva obavu ohrozenia výkonu prípadnej exekúcie pohľadávok navrhovateľa.

9. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že sa zameral len na posúdenie osvedčenia ohrozenia exekúcie výlučne z hľadiska uskutočňovania úkonov odporcu, ktoré smerujú k zmenšeniu jeho majetku, a zároveň sa v uznesení nevyjadril k žiadnemu z takto uvádzaných dôvodov, čím v konečnom dôsledku poprel právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil obavu ohrozenia výkonu rozhodnutia v takej miere, akú po ňom možno objektívne požadovať. Osvedčil existenciu skutočností, ktoré dôvodne mohol poznať.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd podľa napadnuté uznesenie zmenil tak, že podanému návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovie; alternatívne, aby napadnuté uznesenie podľa a zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý zastával názor, že navrhovateľ doteraz potrebne neosvedčil, teda nepreukázal opodstatnenosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (teda potreby procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán), t.j. prostredníctvom označených dôkazov neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre preukázanie opodstatnenosti a dôvodnosti nariadenia takéhoto zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčované skutočnosti zo strany navrhovateľa sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu nemôžu javiť ako nanajvýš pravdepodobné. Súd prvej inštancie, rovnako ako odvolací súd nemal a nemá možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu ako i v odvolaní.

12. Bol toho názoru, že v žiadnom prípade neboli splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda nebola riadne a relevantným spôsobom osvedčená existencia obavy budúceho zmarenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva nadovšetko pochybnosť, že nebolo preukázané konanie odporcu, ktoré by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňovalo majetkové pomery navrhovateľa.

13. Odporca poukázal na to, že si riadne plní všetky povinnosti voči orgánom verejnej moci, najmä teda voči daňovému úradu a to napríklad tým, že riadne podáva daňové priznania a platí dane. S ohľadom na všetko vyššie uvedené vyslovil názor, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by vážnym spôsobom ohrozilo riadny chod spoločnosti. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

14. K vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý s argumentáciou odporcu nesúhlasil. Predovšetkým poukázal na to, že odporca žiadnym spôsobom nespochybňuje existenciu pohľadávky, takže existencia peňažnej pohľadávky navrhovateľa a jej výška nie je sporná. Absencia súčinnosti a komunikácie zo strany odporcu, výška dlžnej čiastky a jej nepomer k hodnote majetku odporcu, úmyselné uvedenie navrhovateľa odporcom do omylu v procese obstarania tovaru, zrušenie e-shopu

odporcu, predstieraná žiadosť o pôžičku zo strany odporcu, považoval za dostatočný dôvod, pre ktorý je daná reálna obava z budúceho zmarenia exekúcie. Bol toho názoru, že v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v odvolaní uviedol dostatok relevantných skutočností preukazujúcich, že je naplnená odôvodnená obava z toho, v predmetom prípade hrozí ohrozenie výkonu exekúcie. Vo vzťahu k ohrozeniu chodu odporcu uviedol, že odporca už niekoľko mesiacov v roku 2021 neodvádzal žiadnu daň z pridanej hodnoty, a teda nerealizoval žiadne zdaniteľné obchody, čo jasne deklaruje, že bol neaktívnou spoločnosťou a dokonca nepriznal žiadnu daň z pridanej hodnoty z platieb, ktoré od navrhovateľa prijal. Taktiež v roku 2022 nepodáva žiadne mesačné daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, naposledy podal mesačné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac november 2021.

15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania navrhovateľa, vyjadreniami navrhovateľa a odporcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietnuť.

16. Podľa , , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

17. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

18. Podľa pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

22. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

23. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa , záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

25. Podľa , záložné právo môže zriadiť na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo, ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

26. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

27. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia:

- zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,

- spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,

- zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku,

- existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. 28. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že existencia peňažnej pohľadávky je jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Existencia tejto obavy musí byť tiež navrhovateľom relevantným spôsobom osvedčená. V súlade s ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery.

29. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z v spojení s a . V návrhu musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na v spojení s navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

30. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.

31. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu dostatočne určitým spôsobom označiť predmet záložného práva. Zákon kladie zvýšené požiadavky na určenie zálohu, ktorý môže byť určený individuálne, druhovo alebo aj inak. Pre jeho určenie je podstatné len to, aby predmet zálohu bol kedykoľvek za trvania záložného práva určiteľný, a to tak, aby bolo zrejmé, z čoho bude prípadne plnená uhradzovacia funkcia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS ČR zo dňa 24.02.2009, sp. zn. , podľa ktorého „Zabezpečená pohľadávka je - bez ohľadu na údaje, ktoré boli na jej špecifikáciu použité - dostatočne vymedzená v záložnej zmluve vtedy, ak je zistiteľné, o akú pohľadávku ide a ak ju nie je možné zameniť s inou pohľadávkou.“ Odvolací súd ďalej odkazuje na súvisiacu ustálenú judikatúru týkajúcu sa dostatočnej identifikácie pohľadávky, posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle ustanovenia , podľa ktorej zákon, ktorý vyžaduje k platnosti zmluvy písomnú formu, zároveň predpokladá, že z hľadiska určitosti je zmluva o postúpení pohľadávky platná, ak je v nej jednoznačne určená postupovaná pohľadávka, predovšetkým vymedzením predmetu plnenia, osoby dlžníka, prípadne právneho dôvodu, a to natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou (uznesenie NS ČR zo dňa 28.06.2006, sp. zn. , rozsudok NS ČR zo dňa 27.10.2005, sp. zn. ). Podľa ustáleného výkladu podávaného súdnou praxou je vôľa subsumovaná do zmluvy svojím prejavom určitá (a zrozumiteľná), ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak môže strana túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať identifikáciu postupovanej pohľadávky. Vo vyššie uvedenom rozsudku sp. zn. Najvyšší súd takto pripustil možnosť identifikovať postupovanú pohľadávku (len) odkazom na čísla postupcových faktúr s uvedením jednotlivých čiastok, označením čísla odberateľov a počtom dodaných kusov. Nie je však pochýb o tom, že pohľadávku identifikuje predovšetkým údaj o osobe dlžníka a predmet plnenia. V uznesení zo dňa 31.07.2003, sp. zn. Najvyšší súd ČR vysvetlil, že zvláštne požiadavky sa nekladú ani na identifikáciu pohľadávky, pre ktorú si postupca už skôr zabezpečil exekučný titul (s tým, že takúto pohľadávku možno identifikovať aj uvedením právnej skutočnosti, na ktorej je založená, výškou, splatnosťou, prípadne aj inými skutočnosťami; vždy však tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu s totožným povinným).

32. Ako je zrejmé z vyššie uvedených rozhodnutí, konštantná judikatúra zastáva stanovisko, že základným, nevyhnutným kritériom pre individualizáciu pohľadávky je jej nezameniteľnosť.

33. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formulovanom navrhovateľom, ktorým sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v prospech navrhovateľa zriadením záložného práva na všetkých existujúcich, ako aj budúcich pohľadávkach D.easy s.r.o. na výplatu peňažných prostriedkov z účtu spoločnosti zriadeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, na všetkých existujúcich, ako aj budúcich pohľadávkach spoločnosti D.easy s.r.o. voči akýmkoľvek tretím osobám, na všetkých hnuteľných veciach, ku ktorým spoločnosť D.easy s.r.o má alebo v budúcnosti nadobudne vlastnícke právo, a to na účel zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči D.easy s.r.o. vo výške 114.247,93 eur, nie je možné vyhovieť z dôvodov, že pohľadávky a hnuteľné veci súčasné aj budúce, ktoré majú byť predmetom zálohu je potrebné konkretizovať nielen identifikovaním osoby veriteľa a dlžníka, ale aj určitým druhovým vymedzením a musia byť prevoditeľné, aby ich bolo možné zabaviť a speňažiť spôsobmi uvedenými v . Založiť pohľadávky je možné za predpokladu, že budú označené nezameniteľným spôsobom, napr. v prípade existujúcich a budúcich pohľadávok na výplatu peňažných prostriedkov z účtu spoločnosti zriadeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, kedy určitosť označenia zálohu znamená okrem označenia peňažného ústavu, v ktorom sa vedie účet, aj číslo účtu. Taktiež dostatočne určitým spôsobom je nutné označiť pohľadávky odporcu a subjekty, voči ktorým odporca má tieto pohľadávky, ako aj hnuteľné veci s preukázaním vlastníckeho práva odporcu k týmto veciam. V danom prípade tieto zákonné predpoklady neboli splnené. Odvolací súd dodáva, že návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je súd viazaný a tento nemôže prekročiť, meniť alebo iným spôsobom do neho zasahovať, pretože to je dispozitívny úkon výlučne navrhovateľa v civilnom sporovom konaní. Dáva do pozornosti navrhovateľovi, že predmetné uznesenie o odmietnutí návrhu netvorí prekážku rozhodnutej veci, navrhovateľ má možnosť podať opätovne návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bude spĺňať všeobecné a osobitné náležitosti návrhu v zmysle .

34. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pohľadávky a hnuteľné veci, ktoré navrhovateľ navrhol založiť, neboli označené dostatočne určitým a nezameniteľným spôsobom, preto napadnuté uznesenie podľa zmenil v časti prvého výroku tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia existujúcej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške 114.247,93 eur pre neurčitosť návrhu odmietol podľa . V časti druhého výroku odvolací súd napadnuté uznesenie podľa potvrdil ako vecne správne.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v súlade s súd prvej inštancie samostatným uznesením.

36. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).