Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-435-2014.pdf
PDF · 97.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/435/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: GRUMANT s.r.o. so sídlom Bečovská 1435, Praha 10 - Uhřiněves, 104 00 Praha, Česká republika, IČO: 49 680 609, právne zastúpeného: GÁLIK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Krátka 8, Bratislava, IČO: 36 675 750 proti žalovanému: AU Optronics (Slovakia) s.r.o. so sídlom Bratislavská 517, Trenčín, IČO: 44 461 496, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Mikita & Stašák, s.r.o., Jesenského 30, Trenčín, IČO: 33 861 901, o zaplatenie 2.600 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. júla 2014, č. k. 36Cb77/2013-97, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému 100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v konaní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.600 Eur so 7,5 % ročným úrokom z omeškania od 09.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovanému dodal tovar, ktorého cenu mu vyfakturoval faktúrami č: FV-10790/2012 zo dňa 09.10.2012, splatnou 08.11.2012 v sume 1.300 Eur a č. FV-10791/2012 zo dňa 09.10.2012, splatnou 08.11.2012 v sume 1.300 Eur. Žalovaný tieto faktúry doteraz žalobcovi neuhradil. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie čl. 1 bodu 1 písm. a), čl. 7 bodu 2, čl. 25, čl. 30, čl. 33, čl. 53 bodu 1 písm. a), čl. 72 bodu 1, čl. 73 bodu 1, 2, 3, čl. 74, čl. 78, čl. 81 bodu 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (č. 160/1991 Zb.) . Konštatoval, že strany sporu ako obchodné spoločnosti majúce sídlo v rôznych štátoch, uzavreli ústne kúpnu zmluvu, ktorú upravuje Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru v zmysle jeho čl. 1 bodu 1 písm. a). Predmetom kúpnej zmluvy bola kúpa tovaru špecifikovaného v objednávkach č. EBI-110040000490 a EBI-110040000491, s ktorými boli žalobcovi mailom doručené aj Všeobecné podmienky, čoho dôkazom sú fotografie mailov, ktorými bola objednávka a jej potvrdenie zasielané. Z uvedeného vyplýva, že označené objednávky a Všeobecné podmienky upravovali zmluvné podmienky ústne uzavretej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu . Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá iba jedna kúpna zmluva, čo vyplýva z obsahu emailu žalovaného zo dňa 21.11.2011 i z vyjadrení strán sporu, podľa ktorých išlo o dodávku tovaru, ktorý bol špecifikovaný v dvoch objednávkach zrejme z dôvodu požiadaviek žalovaného na rôzne dodacie termíny tovaru. Skutočnosť, že bola uzavretá iba jedna kúpna zmluva, potvrdzuje aj to, že objednávky boli zasielané i potvrdzované jedným mailom, a
aj keď boli vystavené dve faktúry, tieto majú rovnaký dátum vystavenia i splatnosti. V konaní nebolo preukázané uzavretie dvoch, príp. viacerých kúpnych zmlúv, ktorých predmetom by bola dodávka tovaru podľa objednávok č. EBI-110040000490 a EBI-110040000491, pričom ani strany sporu na tejto skutočnosti v konaní výslovne netrvali. Z vyjadrení strán sporu, ich mailovej korešpondencie, ako aj objednávok je zrejmé, že žalobca mal objednaný tovar dodať žalovanému v dvoch termínoch, pričom do 05.03.2012 malo byť dodaných 100 ks tovaru a následne do 31.05.2012 ďalších 100 ks. Mail žalovaného zo dňa 21.11.2011, ktorým boli žalobcovi zaslané označené objednávky, výslovne obsahuje požiadavku žalovaného, že objednávka musí byť zrealizovaná najneskôr v termíne uvedenom na objednávke. Okrem toho žalovaný tiež požadoval, aby tovar nebol posielaný na jedenkrát, ale presne podľa dodacích termínov v objednávke. Taktiež Všeobecné podmienky obsahujú ako prvý bod vyhlásenie, podľa ktorého je včasná dodávka pre žalovaného veľmi dôležitá; ak by došlo k omeškaniu spôsobenému dodávateľom, žalovaný mohol túto nákupnú objednávku zrušiť bez pokuty, a to úplne alebo čiastočne. Z vyjadrení strán sporu a z mailov vyplynulo, že predmetný tovar bol objednaný žalovaným pre konkrétnu zákazku, pre ktorej zhotovenie bol nevyhnutný, o čom žalobca vedel, pričom išlo o špeciálny tovar vyhotovený pre danú zákazku. Žalovaný o tom, že tovar je viazaný na výrobu určitej zákazky, informoval žalobcu aj mailom zo dňa 13.12.2011. Z uvedeného je zrejmé, že čas dodania tovaru bol pre žalovaného podstatný a rozhodujúci do takej miery, že nedodržanie dohodnutých termínov dodania tovaru možno kvalifikovať ako podstatné porušenie zmluvy v zmysle čl. 25 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Žalobca oznámil žalovanému mailom zo dňa 12.12.2011, že termín dodania tovaru 05.03.2012 nemožno z jeho strany dodržať, pričom sa mal tento termín posunúť na 05.05.2012. Z tohto mailu bolo teda už pred časom plnenia kúpnej zmluvy zrejmé, že žalobca ju podstatne poruší, v dôsledku čoho žalovaný v súlade s čl. 72 bodu 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy, a to tým, že objednávky č. EBI-110040000490 a č. EBI-110040000491 stornoval mailom zo dňa 10.02.2012. V konaní nebola preukázaná dohoda účastníkov konania o posunutí termínu dodania tovaru z 05.03.2012 na 05.05.2012. Naopak, žalovaný v maile zo dňa 13.12.2011 oznámil žalobcovi, že pravdepodobne nebude môcť akceptovať dodací termín omeškaný o 2 mesiace. Žalobca napriek tomu v maile zo dňa 14.12.2011 trval na posunutí termínu dodania tovaru. Skutočnosť, že v konaní nebol predložený mail obsahujúci reakciu žalovaného na návrh žalobcu zo dňa 14.12.2011, nemožno považovať za akceptáciu zmeny termínu, a to aj s ohľadom na vyjadrenia strán sporu, podľa ktorých medzi nimi v danom čase prebiehala komunikácia aj telefonicky. Ich rokovania o inom termíne dodania tovaru potvrdzuje aj mailová korešpondencia nasledujúca po zrušení objednávok. Vzhľadom k navrhnutému termínu dodávky 05.05.2012 a k charakteru tovaru, kvôli ktorému nemožno reálne predpokladať zabezpečenie jeho náhrady okamžite, súd prvej inštancie považoval čas zrušenia objednávok za primeraný okolnostiam veci. Zároveň mal súd prvej inštancie zato, že predpokladané trvanie omeškania žalobcu s dodaním prvej dodávky tovaru do 05.05.2012, termín dodania druhej dodávky 31.05.2012, špecifický charakter tovaru, jeho viazanosť na zákazku vyhotovovanú žalovaným a význam dodržania termínov dodania tovaru pre žalovaného boli spôsobilé vyvolať odôvodnené obavy žalovaného, že dôjde k omeškaniu žalobcu aj s druhou dodávkou tovaru, v dôsledku čoho vznikol žalovanému v súlade s čl. 73 ods. 2 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy aj ohľadne druhej objednávky s termínom dodania tovaru 31.05.2012. Žalovaný zrušil mailom zo dňa 12.12.2011 (správne malo byť 10.02.2012) zároveň obe predmetné objednávky, a teda od kúpnej zmluvy odstúpil v primeranej lehote stanovenej čl. 73 ods. 2 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal nedodržanie tejto zákonnej lehoty, svoju námietku riadne nezdôvodnil a nepreukázal, aj v dôsledku čoho ju súd prvej inštancie považoval za bezpredmetnú. Odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy podľa čl. 81 bodu 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru spôsobilo zánik povinností strán sporu ako zmluvných strán, vyplývajúcich im z predmetnej kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho zanikla i povinnosť žalovaného zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v zmysle čl. 53 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Vzhľadom k tomu súd žalobu o zaplatenie kúpnej ceny zamietol ako nedôvodnú. V konaní nebolo preukázané omeškanie žalovaného so zaplatením kúpnej ceny, a preto súd v zmysle čl. 78 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru zamietol žalobu i v časti uplatnených úrokov z omeškania. V konaní nebolo preukázané porušenie predmetnej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, v dôsledku čoho žalobcovi nevzniklo ani právo na náhradu škody v sume 2.600 Eur v zmysle čl. 74 Dohovoru OSN o zmluvách
o medzinárodnej kúpe tovaru. Súd prvej inštancie podotkol, že s ohľadom na právnu úpravu Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorá dostatočným spôsobom rieši sporné otázky medzi stranami sporu, nebol potrebný postup súdu v zmysle č. 7 bodu 2 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 7 O.s.p. priznal náhradu 100 % trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
2. Proti tomuto rozsudku, podal za účinnosti O.s.p. odvolanie v zákonnej lehote žalobca a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. Odvolanie odvôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, mal za to, že v konaní nebolo prukázané, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy zo strany žalobcu vo zmysle čl. 25 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Dohovor). Dôvodil, že pôvodný termín dodania do 05.03.2012 pre prvých 100 kusov tovaru nebol žalovaným výslovne odmietnutý takmer 2 mesiace. Ak by šlo o podstatné porušenie zmluvy, mal žalovaný objednávky zrušiť hneď po tomto oznámení. Preto nie je možné aplikovať ustanovenia čl. 72 ods. 1 a čl. 73 ods. 1, 2 Dohovoru. Poukázal na mail z 24.02.2012, kedy sám žalovaný navrhol žalobcovi odkúpenie tovaru v mesiacoch jún, júl 2012, so zľavou. V ďalšom žalobca namietal, že žalovaný neodstúpil od zmluvy/zmlúv v primeranej lehote, lebo lehotu takmer dvoch mesiacoch od oznámenia žalobcu, že nebude možné dodržať termín tovaru do oznámenia žalovaného, že ruší objednávku, nie je možné považovať za primeranú. Poukázal na pochybenie súdu prvej inštancie v odvôvodnení rozsudku, keď ním uvedený mail zo dňa 12.12.2012, nebol v konaní predložený. Žalobca tvrdil, že strany sporu si dohodli nový náhradný termín dodania tovaru, ktorý dodržal, preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná dohoda strán sporu o posunutí termínu dodania z 05.03.2012 na 05.05.2012 sa nezakladá na skutkovom stave a vykonanom dokazovaní. O tomto svedčí aj ponuka žalovaného na odkúpenie tovaru v náhradnom termíne so zľavou urobená mailom zo dňa 24.02.2012, ktorú akceptoval žalobca mailom zo dňa 29.02.2012 s 5 % zľavou. Ofertou a akceptáciou došlo k uzavretiu zmluvy o novom termíne dodania pôvodne objednaného tovaru. Žalovaný neoprávnene odstúpil nielen od objednávky s predĺženým termínom dodania, ale aj od objednávky druhých 100 ks tovaru bez právneho dôvodu. Žalobca oznámil žalovanému nedodržanie len prvého dohodnutého termínu dodania a len pri jednej z dvoch objednávok, pričom žalovaný odstúpil od oboch objednávok. Tvrdil, že zo žiadneho z mailov žalovaného, ani z inej vzájomnej komunikácie nevyplývala nevyhnutnosť či dôležitosť dodania tovaru pre určitú špecifickú zákazku, alebo presný dátum dodania. Pokiaľ súd prvej inštancie vyslovil názor, podľa ktorého nebolo preukázané uzatvorenie dvoch kúpnych zmluv, toto je v rozpore s vykonaným dokazovaním, lebo sám právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že tvrdenie žalobcu o uzatvorení dvoch kúpnych zmlúv v zásade nerozporuje a podľa jeho názoru to vyplýva aj z predložených dôkazov. Preto je vylúčená aplikácia článku 2 ods. 1 resp. čl. 73 ods. 1 Dohovoru, ktorý pojednáva o jednej kúpnej zmluve. Zrušenie objednávok je v rozpore so Všeobecnými obchodnými podmienkami a objednávkou žalovaného, podľa ktorých mohlo dojsť k jej zrušeniu len v prípade omeškania s plnením, k čomu nedošlo, pričom na samotnej objednávke je na jej zrušenie lehota do troch dní od potvrdenia objednávky, k čomu nedošlo. Strany sporu nikdy nespochybnili splnenie povinností z druhej objednávky a preto nie je na mieste aplikácia čl. 73 ods. 2 Dohovoru. Žalobca jej dodanie nikdy nespochybnil.
3. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu podané nebolo.
4. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP ), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.).
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).
8. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov žalovanému. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu odvolací súd považoval jeho tvrdenia o tom, že boli uzatvorené dve samostatné kúpne zmluvy, na odstúpenie od kúpnych zmlúv pre ich podstatné porušenie neboli splnené zákonné predpoklady ani dodržaná primeraná lehota, a že medzi stranami sporu došlo k dohode o náhradnom termíne dodania tovaru. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu, a to ani v jednom z jeho tvrdení uvedených v odvolaní.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Tak z objednávky žalobcu zo dňa 21.11.2011, ako aj z odstúpenia od zmluvy zo dňa 10.02.2012, jednoznačne vyplýva, že došlo k uzatvoreniu jedinej kúpnej zmluvy s dvoma termínmi dodania. Z mailu zo dňa 10.02.2012 naviac vyplýva, že sám žalobca požadoval minimálne množstvo odobraného tovaru počet 200 ks, ktoré tvrdenie nebolo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani spochybnené, ani vyvrátené. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 09.07.2014, ktorým preukazoval uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv, v tomto odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podstatný je pri uzatváraní zmlúv úmysel konajúcich subjektov, a nie následné subjektívne vyjadrenie ich právneho zástupcu v súdnom konaní. Naviac toto vyjadrenie považoval odvolací súd za vnútorne rozporné, kedy právny zástupca síce uviedol, že uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv v zásade nerozporuje, avšak poukázal na to, že samotný žalovaný v maile zo dňa 10.02.2012 považoval objednávku za jedinú, práve z dôvodu žalobcom požadovaného minimálneho množstva odobraného tovaru. Pokiaľ žalobca poukazuje na mail zo dňa 12.12.2011, ktorý nebol do spisu doložený, v tomto prípade ide zjavne o pisársku chybu súdu prvej inštancie vzniknutú pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia, kedy z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že mal na mysli mail zo dňa 10.02.2012, ktorý opakovane uvádza na viacerých miestach rozhodnutia. Toto pochybenie nedosahuje takú intenzitu, aby malo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvej inštancie týkajúcej sa odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom lehotu, v ktorej od zmluvy žalovaný odstúpil, teda mesiac pred prvou dodávkou tovaru, ktorú žalobca zjavne nebol schopný dodržať, považoval za primeranú. Z mailu žalovaného zo dňa 13.12.2011 jednoznačne vyplýva, že žalovaný trvá na pôvodných termínoch dodania a uvádza, že iný termín pravdepodobne nebude môcť akceptovať, preto žalobcovi ponecháva časový priestor na zabezpečenie riadneho plnenia. Tvrdenie žalobcu, z mailu zo dňa 15.02.2012, ktorým oznamoval, že je pripravený plniť v pôvodnom termíne, žalobca ničím nepreukázal. Rovnako nepreukázal, že v máji 2012 by bol pripravený plniť obe dodávky. Pokiaľ totiž považoval objednávku za dve samostatné zmluvy, nič mu nebránilo druhú dodávku tovaru realizovať a doručiť ju žalovanému tak, ako to urobil neskôr. Odvolací súd konštatuje,
že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť, že došlo k uzatvoreniu novej dohody medzi stranami sporu či už o termíne dodania, či o kúpnej cene. Išlo len o dva samostatné návrhy oboch subjektov, ktoré neboli druhou stranou odsúhlasené, či akceptované - a to mail žalovaného zo dňa 24.02.2012, ktorý navrhol prípadnú zmenu dodacieho termínu za predpokladu poskytnutia zľavy z kúpnej ceny, ktorú nekonktretizoval a mail žalobcu zo dňa 29.02.2012, ktorý síce akceptoval posunutý termín dodania a navrhol zľavu z kúpnej ceny vo výške 5 % , avšak sám navrhol uzatvorenie dodatkov ku kúpnym zmluvám a očakával potvrdenie jeho návrhu, ku ktorému nedošlo, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná.
12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by sa súd prvej inštancie nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. Pretože mu však žiadne nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).