Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/80/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcov 1./ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. K. XX, Y., 2./ S.. Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, K., zastúpených JUDr. Jozefom Pribullom, advokátom, so sídlom v Prešove, Bajkalská 33, proti žalovanému: O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, Y., zastúpenému JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 137, o zaplatenie 16 000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 14.1.2016 č. k. 9C/192/2015-38 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Priznáva žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1.a 2.rade ako oprávneným spoločne a nerozdielne sumu vo výške 16.000,- eur s prísl., do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol, žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v prospech ich právneho zástupcu vo výške 1.945,50 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 985,- eur a z iných trov konania vo výške 960,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 5.6.2012 bola medzi žalobcami ako veriteľmi a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke s tým, že podľa bodu I. tejto zmluvy veritelia pred podpisom tejto zmluvy požičali dlžníkovi - žalovanému peňažnú čiastku vo výške 17.000,- eur. Dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prevzatie pôžičky v hotovosti v celosti vo výške 17.000,- eur pred podpisom tejto zmluvy. Zmluva o pôžičke teda podpísaná bola, spornou ostala otázka pravdivosti tejto listiny, kde žalovaný tvrdil, že sumu 17.000,- eur neprevzal. Predovšetkým v prospech tvrdení žalobcov svedčí samotná zmluva. Snahu žalovaného skúmať pôvod peňazí a v tom smere vykonávať ďalšie dokazovanie, považoval súd za neúspešnú a irelevantnú, nakoľko žalobcovia zhodne uviedli, že pokiaľ ide o požičiavanú sumu išlo o úspory, ktoré mali doma, čo nie je nič neobvyklé. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť otca žalovaného k otázke, či žalovanému bola alebo nebola vyplatená suma pôžičky, keďže ten odovzdaní peňazí prítomný nebol. Za nelogické súd považoval tvrdenie žalovaného v zmysle tom, že sa mal stať obeťou „podvodu“, avšak nenechal takéto konanie prešetriť orgánmi činnými v trestnom konaní. V neprospech žalovaného tiež svedčí jeho nepriaznivá finančná situácia, kde musel byť fiktívne zamestnaný, aby dosiahol úver, pričom pôvodne sám uviedol, že požadoval sumu 70.000,- úveru, ale poskytnutá mu iba bola suma 50.000,- eur. Pri kúpnej cene 50.000,- eur sa zdá, že zvyšok sumy potreboval žalovaný na dostavbu nehnuteľnosti a získal tieto prostriedky

práve pôžičkou od žalobcov. Výpoveď žalovaného ohľadom podstrčenia zmluvy o pôžičke a jeho finančnej situácie aj vzhľadom na spôsob výpovede, považoval súd prvej inštancie za nepresvedčivú. Preto žalobe vyhovel s tým, že suma 16.000,- eur predstavuje zostatok pôžičky a príslušenstvo takto priznanej pohľadávky odôvodnil § 517 ods. 2 OZ. O trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd doplnil dokazovanie sám a vo veci meritórne rozhodol. Tvrdí, že žalobcovia na pojednávaní 14.1.2016 uviedli viaceré vnútorne rozporné a nelogické tvrdenia vo vzťahu k procesu kontrakcie zmluvy o pôžičke a na ňu nadväzujúce právne kroky za účelom splnenia záväzku žalovaným. Tvrdili, že peniaze požičiavali žalovanému za účelom dokončenia prác na rodinnom dome, ktorý od nich žalovaný kúpil, vo vzťahu k prevzatej sume 1.000,- eur, čo mala predstavovať príjmový pokladničný. Poukazovali na to, že tento doklad vystavili ich rodičia, ktorí bývajú vedľa žalovaného a čo sa týka skutočnosti odkiaľ mali žalobcovia takýto obnos peňazí, na pojednávaní uviedli, že išlo o ich spoločné úspory. Žalovaný poukazuje na skutkové rozpory vo výpovediach žalobcov vo vzťahu k predmetu záväzku a z toho vyplávajúce právne závery, že k reálnemu odovzdaniu peňazí zo strany žalobcov nemohlo dôjsť, a teda nemohla táto zmluva o pôžičke ani platne vzniknúť. Na strane žalovaného nebol daný ekonomický dôvod pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo žalobcami, nakoľko v čase kontrakcie zmluvy, ako aj pro futuro si nemal dôvod požičiavať peniaze. V čase kontrakcie zmluvy bola nehnuteľnosť obývateľná a nebolo nutné do nej investovať finančné prostriedky vo výške, v ktorej bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Túto skutočnosť dokáže preukázať znalecký posudok vypracovaný k úverovej zmluve č. XXX XXX XXX zo dňa 2.5.2012 uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľom, ktorý slúžil ako podklad pre stanovenie výšky stavebného sporenia a je objektívne spôsobilý preukázať technický a stavebný stav nehnuteľnosti v čase jeho prevodu. Tvrdí, že peňažné plnenie vo výške 17.000,- eur nebolo žalovanému poskytnuté, nakoľko zmluva o pôžičke slúžila pre žalobcov len ako zabezpečovací prostriedok pri prevode vlastníckeho práva k rodinnému domu, a to kúpnej zmluvy z 5.6.2012 pre prípad, že nebude zo strany úverovej inštitúcie poskytnutý úver vo výške 50.000,- eur. Suma 17.000,- eur tvorila rozdiel sumy, za ktorú predávajúci predávali rodinný dom a sumou 33.000,- eur, ktorú mal žalovaný garantovanú zo strany banky na schválenie. V čase, keď sa prevádzal rodinný dom, žalobcovia nemali istotu v akej sume bude poskytnutý úver žalovanému, preto uzavreli so žalovaným zmluvu o pôžičke pre prípad, že bude zo strany banky poskytnutý úver v najnižšej garantovanej výške, a to v sume 33.000,- eur. Za účelom preukázania týchto skutočnosti navrhovali v konaní vypočuť otca žalovaného, ktorý bol prítomný pri všetkých rokovaniach súvisiacich s prevodov vlastníckeho práva k rodinnému domu. Vo vzťahu k príjmovému dokladu ohľadom vrátenia sumy 1.000,- eur žalovaný tvrdí, že tento nemôže slúžiť ako hmotnoprávny základ, ktorým by žalovaný uznal svoj dlhu zo zmluvy o pôžičke. Nie je z neho možné vyčítať k akému záväzkoprávnemu vzťahu sa vzťahuje. Je sporná skutočnosť, že žalobcovia uvádzajú, že žalovaného žiadnym spôsobom nekontaktovali za účelom vrátenia peňazí a následne súdu predkladajú príjmový pokladničný doklad, v ktorom je ako príjemca uvedená a podpísaná žalobkyňa v 2. rade. Trvá na tom, že tento príjmový doklad slúžil ako doklad o úhrade za kotol, ktorý žalobcovia mali poskytnúť žalovanému v čase pred uzatvorením zmluvy o pôžičke a účel vystavenia príjmového dokladu bol po podpísaní žalovaným doplnený o „čiastkovú splátku pôžičky“. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že žalobcovia nevedeli uviesť v akom pomere požičali peniaze žalovanému s tým, že išlo o finančné prostriedky, ktoré mali doma, išlo o ich úspory. Je nepravdepodobné, že žalobcovia, ktorí neuzavierajú denne zmluvy o pôžičke, nanajvýš predmetom ktorých je značná kvantitatívna hodnota, by nevedeli uviesť v akom pomere sa podieľali na poskytnutí peňazí. Spornou skutočnosťou je, prečo žalobcovia po uplynutí doby splatnosti čakali vyše dvoch rokov s výzvou na zaplatenie dlhu. Žalovaný sa prvýkrát dozvedel o výzve na vrátenie peňazí z predžalobnej výzvy, dovtedy vo vzťahu k nemu a ani jeho rodine neboli zo strany žalobcov, či ich rodiny adresované žiadne písomné a ani ústne výzvy. Je otázne, prečo vyčkávali vyše dvoch rokov od uplynutia lehoty splatnosti, naviac, keď finančná situácia žalobcov v tom čase nebola priaznivá, o čom by bližšie vypovedal výpis z bankového účtu žalobcov aj daňové priznanie, ktoré súd ako dôkaz nepripustil. Žalobcovia v čase nemali vysporiadané svoje dedičské nároky z titulu zdedenia rodinného domu voči ustupujúcim dedičov, ktorí im prenechali rodinný dom s tým, že ich v ich časti vyplatia. Začiatkom júna 2012 rodinu žalovaného navštívila dedička - S. za účelom informovania sa, kedy žalovaný vyplatí kúpnu cenu za rodinný dom žalobcom, nakoľko žalobcovia jej nevyplatili odstupujúci dedičský podiel a viazali to práve na vyplatenie kúpnej ceny za rodinný dom. Z toho vyplýva, že žalobcovia v tom čase nemohli mať dostatok finančnými prostriedkami v takej výške,

ako sa uvádza v zmluve o pôžičke. Taktiež je rozporná dohodnutá doba splatnosti zmluvy o pôžičke. Žalovaný v čase, keď podpisoval zmluvu o pôžičke mal 20 rokov, nakoľko sa jednalo o rodinu poznali jeho majetkové pomery a museli vedieť, že vrátenie sumy 17.000,- eur v lehote 6 mesiacov je v jeho prípade nereálne, nakoľko žalovaný bol prevažne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je potrebné poukázať, prečo žalobcovia nezabezpečili pre prípad nesplnenia svojho záväzku zo strany žalovaného svoju pohľadávku nejakým zabezpečovacím titulom. Ďalšou spornou skutočnosťou je, prečo žalobcovia pre prípad, že žalovaný bude v omeškaní zo splatením dlhu dojednali pre tento prípad zmluvnú pokutu 0,05% denne, ak žalobcovia v celom konaní poukazovali na rodinné väzby so žalovaným a dôvod požičania peňazí, ich poskytnutie bezúročne a dôvod, pre ktorý nevymáhali skôr peňažné plnenie, je v rozpore s logikou veci, prečo by stanovili neprimeranú výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k svojej rodine. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobcovia navrhli rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8. Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo veci lepšej akosti spravidla toho istého druhu.

9. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriť dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami v tejto zmluve je dohoda o prenechaní veci, druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili dňa 5.6.2012 zmluvu, na základe ktorej požičali žalovanému finančné prostriedky vo výške 17.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do 31.12.2012. Žalovaný podpísaním zmluvy zároveň potvrdil prevzatie pôžičky v celosti. Je tiež zrejmé, že podpis žalovaného na tejto zmluve bol osvedčený S. K. a osvedčenie podpisu je zapísané v osvedčovacej knihe pod por. č. XXXX/XXXX/X.

11. Žalovaný v konaní namietal, že medzi ním a žalobcami nikdy nevznikol tento synalagmatický vzťah a z jeho strany neexistoval ani dôvod na uzatvorenie zmluvy o pôžičke.

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že je tu predovšetkým písomná zmluva o pôžičke, ktorá potvrdzuje, že strany sporu sa na požičaní finančných prostriedkov dohodli a že žalovaný aj poskytnuté peniaze prevzal. Ako už bolo spomínané, podpis žalovaného na zmluve bol osvedčený S. K., v zmysle tom vyznievajú jeho tvrdenia o „podstrčení“ zmluvy k podpisu bez jeho vedomostí nepresvedčivo, keď zároveň takto tvrdené konanie zo strany žalobcov nenavrhoval prešetriť orgánmi činnými v trestnom konaní. Obranu žalovaného je potrebné vnímať aj kontexte jeho ďalších vyjadrení, keď v odvolaní už argumentuje tým, že zmluva o pôžičke, ktorú podpísal, predstavovala zabezpečovací prostriedok pre žalobcov v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2012 o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. G. K.. Podľa terajších tvrdení žalovaného, suma 17.000,- eur tvorila rozdiel sumy, za ktorú žalobcovia ako predávajúci predávali rodinný dom a sumou 33.000,- eur, ktorú mal

žalovaný garantovanú zo strany banky na schválenie. Naproti tomu v prvoinštančnom konaní žalovaný popieral vznik zmluvy o pôžičke a poukazoval na to, že žalobcovia ho fiktívne zamestnali, aby mohol získať úver od peňažného ústavu, ktorý požadoval pôvodne vo výške 70.000,- eur, po jeho neschválení žiadal úver v rozsahu 50.000,- eur, ktorý získal a aj ho žalobcom vyplatil titulom dohodnutej kúpnej ceny za odpredávané nehnuteľnosti. Žalovaný potvrdil (č. l. 32), že od žalobcov kupoval rozostavaný rodinný dom, celá kúpna cena bola vyplatená z úveru, bolo ešte potrebné financovať dokončenie domu, čo s prihliadnutím na deklarovanú finančnú situáciu žalovaného svedčí v prospech argumentácie žalobcov ohľadom účelu poskytnutej pôžičky.

13. Skutočnosť, že žalobcovia nemali tieto finančné prostriedky uložené v peňažnom ústave nie je neobvyklá a pokiaľ ide o navrhovaný výsluch otca žalovaného, súd prvej inštancie správne zdôraznil, že tento nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy o pôžičke ani pri odovzdávaní finančných prostriedkov. Ak žalovaný v odvolaní navrhuje vykonať aj ďalšie dôkazy, je zrejmé, že na pojednávaní konanom dňa 14.1.2016 bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Doba splatnosti pôžičky je v zmluve jasne určená a žalobcovia vysvetlili, že s ohľadom na vzájomné rodinné väzby sa tohto nároku začali domáhať až uplatnenou žalobou.

14. Za tejto situácie súd prvej inštancie dôvodne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom ostávajúcu časť pôžičky s príslušným úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Keďže správne je aj rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd s poukazom na uvádzané dôvody rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia vzhľadom na výsledok konania o veci majú nárok na náhradu vzniknutých trov, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).