Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/67/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Prima banka Slovensko, a.s., sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej - L. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, o zaplatenie 189,47 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/65/2016-57 zo dňa 3.10.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/65/2016-64 zo dňa 8.11.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 189,47 eur s úrokom vo výške 28% p.a. od 19.2.2014 do zaplatenia (výrok I.). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 16.4.2012 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 1660573001, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu a vydanie a používanie medzinárodnej platobnej karty Maestro. Podľa článku IV. bod 2. zmluvy za poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Z výpisov z účtu žalovanej pre súd vyplynulo, že žalovaná sa dostala do záporného zostatku na účte v mesiaci jún 2012, od uvedeného dátumu boli jej na ťarchu účtu zaúčtované výbery v hotovosti, úhrady platieb a platby kartou v celkovej výške 3.697,16 eur, poplatky za nezrealizovanú platbu, poplatky za transakciu, poplatky za zisťovanie zostatku, poplatky za upozornenie - debet, poplatky za osobný účet, poplatky za upomienku, poplatky za zrušenie a zmenu trvalého príkazu, úroky a v prospech účtu vklady v celkovej výške 3.197,98 eur. Celkový záporný zostatok na účte ku dňu 18.2.2014 prestavoval sumu 189,47 eur.

3. Pri právnom posúdení veci postupoval súd podľa § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prihliadol na ustanovenia § 497, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka, aplikoval ďalej ustanovenie § 25a ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ďalej § 2 písm. f/, § 1 ods. 5, § 18 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012.

4. Vykonaným dokazovaním súd konštatoval neopodstatnenosť žaloby. Z listinných dôkazov tvoriace súčasť spisu súd mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovani ´ bankovy´ch produktov a sluzˇieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bezˇne´ho u´cˇtu a poskytovanie s ty´m su´visiacich sluzˇieb. Zmluva bola uzavreta´ medzi doda´vatelˇom a spotrebitelˇom, jednalo sa o spotrebitelˇsku´ zmluvu. Zˇalobca poskytol zˇalovanej spotrebitelˇsky´ u´ver vo forme prekrocˇenia, nakolˇko jej bez dojednania povolene´ho precˇerpania na u´cˇte (ktore´ zˇalobca netvrdil ani nepreuka´zal) umozˇnil disponovatˇ penˇazˇny´mi prostriedkami nad ra´mec aktua´lneho zostatku na účte. Žalobca však nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej platitˇ poplatky, ktore´ jej boli zau´cˇtovane´ na tˇarchu bezˇne´ho účtu a ich vy´sˇke. Sadzobni´k poplatkov, na ktory´ odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvne´ dojednanie účastni´kov zmluvy. Od spotrebitelˇa nie je mozˇne´ pozˇadovatˇ poplatky, ktore´ nie su´ individua´lne dojednane´ v zmluve. Taktiezˇ žalobca nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie o povinnosti zˇalovanej platitˇ úrok. U´rok, ako odmena veritelˇovi, prislu´cha za poskytnutie u´veru, zˇalobca vsˇak nepreuka´zal, zˇe si povinnostˇ na jeho u´hradu so zˇalovanou dojednal. Navysˇe, zˇalobca nepreuka´zal ani splnenie povinnosti´ veritelˇa informovatˇ spotrebitelˇa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom me´diu, ktore´ je dostupne´ spotrebitelˇovi, o u´rokovej sadzbe spotrebitelˇske´ho u´veru a dˇalsˇi´ch na´lezˇitostiach poskytnute ´ho u´veru v zmysle § 18 ods. 1, 2 za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch. Predlozˇene´ vy´pisy z u ´cˇtu zˇalovanej obsahuju´ len u´daje o vy´sˇke limitu povolene´ho precˇerpania a u´rokovej sadzbe pre povolene´ precˇerpanie, ktore´ho dojednanie so zˇalovanou vsˇak zˇalobca nepreuka´zal. Len poplatky a úroky, ktoré boli zaúčtované na ťarchu u´cˇtu žalovanej bez právneho dôvodu, predstavujú sumu celkovo 217,89 eur, teda výška týchto poplatkov presahuje celkovú žalobcom uplatnenú pohľadávku o 28,42 eur (217,89 eur - 189,47 eur). Žalobca tak nárok na peňažné plnenie žalobou uplatnené od žalovanej nemá.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“). Konštatoval plný úspech žalovanej vo veci, nadväzne aj jej nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, avšak zo spisu žiadne trovy tejto úspešnej strany sporu nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov nepriznal. 6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Argumentoval prioritne právnym významom ustanovenia § 31 ods. 2 zák. o platobných službách, podľa ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe: a/ zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b/ rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy sú obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje aj informácie o poplatkoch a úrokoch. Z toho je zrejmé, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Odvolateľ cituje znenie bodu 4 ods. 2 zmluvy, v zmysle čoho za poskytovanie produktov platobných služieb je žalobca oprávnený zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/ služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného u žalovaného. Majiteľ účtu prehlasuje, že sa pred podpisom tejto zmluvy oboznámi s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so Sadzobníkom. Odvolateľ cituje ďalej znenie bodu 4 ods. 3 zmluvy, v ktorom vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia Obchodnými podmienkami k debetným platobným kartám, obchodnými podmienkami pre služby elektronického bankovníctva, ďalšími obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu a VOP v platnom znení ďalej len Obchodné podmienky. Odvolateľ (žalobca) poukazuje aj na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k smernici 2008/48/EHS - vec 42/15 z 9.11.2016, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEU súvisiace s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bírovej. V zmysle uvedeného rozsudku sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EHS z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Uvedené podľa odvolateľa znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale

časť z nich môže byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP“) alebo Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Smernica však nebráni členským štátom, aby zakotvili povinnosť, že všetky dokumenty obsahujúce náležitosti zmluvy povinné v zmysle smernice majú byť podpísané. Zákonom možno stanoviť, že aj VOP/OP/Sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré z uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Táto povinnosť by však mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Znamená to, že VOP/OP/Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Z tohto dôvodu nie je daný dôvod podľa odvolateľa na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. 7. Odvolateľ nesúhlasil ani s názorom súdu v otázke, že nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku v spotrebiteľskej zmluve. V spojitosti na tento záver odvolateľ cituje obsahové znenie bodu 23 časť III VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc zo znenia tohto bodu všeobecných obchodných podmienok odvolateľ je toho názoru, že ak vznikne na účtu/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/ nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v Sadzobníku. Dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je upravené vo VOP tvoriace súčasť zmluvy a dojednanie, vzhľadom už na predchádzajúce vecné argumentácie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Žalobca sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie, v rámci tejto zmeny žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania. 8. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložila. 9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote, proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, vykonal odvolací prieskum v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, postupom podľa § 219 ods. 3 v aplikácii s § 396 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 16.4.2012 zmluvu č. 1660573001 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet. Nebolo v konaní sporné, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá sa spravuje právnym režimom spotrebiteľského práva v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. Z.č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie v súdenej veci vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, aplikoval na súdenú vec aj súvisiace právne normy správne, svoje rozhodnutie vyargumentoval úplne, uviedol vecné dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. Krajský súd sa aj stotožnil s písomným odôvodnením rozhodnutia okresného súdu ( § 387 ods. 2 ) na neho odkazuje, avšak iba na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia uvádza nasledovné argumenty k odvolaniu.

11. Žalobca sa domáha podanou žalobou od žalovanej zaplatenia sumy 189,47 eur (nepovolené prečerpanie účtu). Odvolateľ nerozporoval v konaní, že táto istina pohľadávky pozostáva zo súčtu poplatkov zaúčtované na ťarchu bežného účtu žalovanej. V konaní vôbec nebola sporná otázka, či sa jedná/ nejedná o platobnú službu ako to má na mysli Zákon o platobných službách na ustanovenia ktorého poukazuje v odvolaní odvolateľ. Podstatné bolo, že zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej na ktorú sa vzťahuje právny režim Z.č.129/2010 Z.z., ďalej bolo významné, že predmetná právna norma zakotvuje aké obligatórne náležitosti musí takýto typ zmluvy obsahovať, dojednanie o úrokoch a poplatkoch v zmluve je nepochybne takouto obligatórnou náležitosti zmluvy, zákon v dobe uzatvorenia zmluvy takúto podmienku stanovoval a je potrebné z klauzuly zákona aj vychádzať. Správne uzatvoril okresný súd, že v zmluve chýba individuálne dojednanie o nároku na úrok a poplatok, pokiaľ odvolateľ argumentuje, že uvedené dojednanie obsahujú VOP k zmluve s odkazom na príslušný Sadzobník, ide o dokumenty listiny k zmluve formulárového charakteru, ak aj obsahujú dojednanie o poplatkoch toto splýva so všetkými nespočetnými informáciami do jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný o význame tejto podmienky. O to viac, že v súdenej veci predložené vyhotovenie VOP k zmluve je vyhotovený drobnými písmenami na hranici nečitateľnosti.

12. Žalobca voči žalovanej nesplnil ani informačnú povinnosť uloženú v § 18 ods.2 Z.č.129/2010 Z.z. túto vecnú otázku okresný súd vyargumentoval správne a vyčerpávajúco.

13. V súhrnne všetkých dôvodov je preukázané, že žalobca nárok na žalovanú istinu nemá, následne keď nevznikol nárok na istinu je nedôvodná žaloba aj ohľadne úrokov uplatňovaných z istiny.

14. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie súdu má oporu v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

15. Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu žalobcu vyhovieť nemohol.

16. Podľa § 396 ods.1 v aplikácii s § 255 ods.1 odvolací súd rozhodoval o trovách tohto odvolacieho konania. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, žalovaná ako úspešná strana by mala nárok na náhradu trov odvolacích, z obsahu spisu však nevyplynulo, že by tejto úspešnej strane odvolacieho konania mali vzniknúť nejaké trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu. Z týchto dôvodov krajský súd stranám sporu ( žiadnej z nich ) nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.