Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Csp/73/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti žalovanej: H. o zaplatenie 591,36 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi istinu 446,36 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 446,36 EUR od 30.12.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 50,96 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.9.2016 voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 591,36 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia zosplatnenej istiny úveru a úroku z úverovej zmluvy. Súčasne požaduje náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnila skutkovým tvrdením o tom, že dňa 23.1.2015 uzavrel ako veriteľ so žalovanou, ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere R., ktorej predmetom bolo poskytnutie bezhotovostného úveru vo výške 500 EUR. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanej servisný poplatok vo výške 9 % z úverovej sumy, t.j. 45 EUR. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 645 EUR uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 EUR a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 63,75 EUR. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 12.7.2015 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16.8.2015 písomne oznámil žalovanej, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 16.6.2015. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila žalobcovi celkovo sumu 53,64 EUR. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 591,36 EUR ako rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaná zmluvou zaviazala žalobcovi zaplatiť (645 EUR) a čiastkou vo výške 53,64 EUR, ktorú žalovaná uhradila. Žalobca sa žalobou domáha aj úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 591,36 EUR od 17.6.2015 do zaplatenia. 3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca navrhol vykonať dôkazy : Zmluvou o spotrebiteľskom úvere R. predžalobnou výzvou, oznámením o zosplatnení úveru.

4. Žaloba s prílohami a procesným poučením bola žalovanej doručená v zmysle ust. § 116 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) dňa 29.12.2016. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 5. Podľa § 297 (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.5.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd v y k o n a l navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é rozhodné a n e s p o r n é skutkové tvrdenia považuje : 7. Dňa 23.1.2015 strany sporu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. I. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka bezúčelový spotrebiteľský úver a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Výška poskytnutého spotrebiteľského úveru bola 500 EUR. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 EUR a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 63,75 EUR . V Zmluve bol dojednaný celkový úrok vo výške 20 % z istiny, t.j. 100 EUR. V Zmluve bol taktiež dohodnutý servisný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 9 % z istiny, t.j. 45 EUR. Odplata v zmysle Nariadenia vlády č. 141/2014 Z.z. bola 26,77 % z istiny za rok, RPMN činilo 50,22 %, priemerná RPMN činila 36,30 %. Splatnosť prvej splátky bola určená na 10. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Celková suma, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola 645 EUR. 8. Žalovaná záväzok uhrádzať splátky úveru neplnila riadne a včas, z toho dôvodu žalobca listom zo dňa 12.7.2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 260 EUR a upozornil žalovanú na skutočnosť, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu jej dlhu, bude žalobca žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nej uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. 9. Nakoľko žalovaná na predžalobnú výzvu nereagovala a dlh nesplatila, listom zo dňa 16.8.2015 žalobca oznámil, že záväzok zo zmluvy bol ku dňu 16.6.2015 zosplatnený. 10. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 642,50 EUR v lehote do 5 dní od doručenia upomienky. Žalovaná podľa amortizačnej tabuľky predloženej žalobcom do dňa podania žaloby uskutočnila úhrady spolu vo výške 53,64 EUR.

Zistený skutkový stav súd podradil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 11. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 12. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 13. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 15. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t) § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júlom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. 16. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 18. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 21. Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 22. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 25. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. 27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 29. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd dospel k právnemu z á v e r u :

30. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§ 479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2, posledná veta Občianskeho zákonníka a v osobitnom zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 31. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 Mcdo 14/2014). 32. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o pôžičke, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len sčasti. V konaní bolo preukázané, že strany sporu dňa 23.1.2015 platne uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.. (ďalej len „Zmluva“), avšak niektoré časti zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s citovanou právnou úpravou. Za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 34. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená výška úroku 20 %, odmena 9 % pričom celá suma 45 EUR bola označená ako odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V danom prípade v zmluve bola stanovená len výška celkovej odplaty. Preto pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona pri nesplnení podmienok poskytnutý spotrebiteľský úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov. 35. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná uhradila celkom sumu 53,64 EUR a odpočítaním sumy realizovaných úhrad od žalobcom poskytnutej sumy 500 EUR, súd zaviazal žalovanú na úhradu istiny vo výške 446,36 EUR (500 EUR - 53,64 EUR) a v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel, keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná ďalšie splátky uhradila. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu (v časti o zaplatenie 145 EUR s príslušenstvom) zamietol. 36. Nakoľko je nepochybné, že žalovaná porušila svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostala sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z istiny počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti istiny. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 446,36 EUR od 28.2.2017 do zaplatenia. 37. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca súdu nepreukázal, že žalovanú účinne upozornil na možnosť domáhať sa predčasnej splatnosti úveru, ktorý bol celý splatný 16.6.2015, nakoľko žalobca nepredložil žiaden doklad preukazujúci doručenie Oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 16.8.2015 ani doručenie Predžalobnej upomienky zo dňa 12.7.2015 žalovanej, a to ani fikciou doručenia. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že žalovaná bola účinne vyzvaná na predčasné zaplatenie nesplatnej istiny až doručením žaloby s prílohami, t.j. 29.12.2016, preto priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 30.12.2017 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol takto : 38. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. v rozsahu 50,96 % (čo predstavuje konečný úspech žalobcu v spore, pretože zo 100% žalovanej sumy 591,36 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 446,36 EUR, čo je 75,48 %, a neúspech vo výške 24,52 %). 41. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).