Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-248-2017.pdf
PDF · 83.66 KB
No categories available
6Er/248/2017
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO : 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému : J., o vymoženie 100,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 20.12.2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenú Okresnému súdu Levice dňa 06.03.2017, z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom spísaným v zápisnici pred súdnym exekútorom dňa 20.12.2016 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž pod spisovou značkou SRSAspA 09627/15 zo dňa 11.04.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2016 a vykonateľnosť dňa 03.10.2016.
2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 403701407 uzatvorenej dňa 14.01.2014, na základe ktorej poskytol oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti povinnému úver a povinný prijal úver ako fyzická osoba nepodnikateľ. Vzhľadom na uvedenú povahu účastníkov bol ich právny vzťah spotrebiteľskou zmluvou, na právne posúdenie ktorej sa prednostne aplikujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 Občianskeho zákonníka).
3. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 14.01.2014 medzi oprávneným a povinným bolo preukázané, že rozhodcovský súd má právomoc vo veci rozhodovať podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
4. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „Exekučný poriadok“ ), súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
6. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
7. V zásade platí, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súd skúma už len procesné podmienky exekučného konania. Pokiaľ však zákon umožňuje preskúmať exekučný titul aj z iných ako procesnoprávnych aspektov, súd tak musí urobiť už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podmienky na nútený výkon rozhodnutia buď sú alebo nie sú dané a je úlohou súdu vrátane exekútora dbať na to, aby sa exekúcia nevykonala, ak podmienky na ňu nie sú splnené.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“ ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zistil nasledovný skutkový stav :
19. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 14.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 403701407. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Zároveň oprávnený s povinným uzavreli dňa 14.01.2014 rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom.
20. Bod č. 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere pojednáva o dohodnutom predmete zmluvy, a to o poskytnutej čiastke úveru vo výške 100,00 eur a celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 168,00 eur. V bode č. 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 19,58 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 48,42 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť túto celkovú čiastku 168,00 eur, ak nie je dohodnuté inak do 20.07.2014. V bode č. 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 182,24 %.
21. Súd následne pristúpil k skúmaniu dojednania výšky odplaty, prostredníctvom ukazovateľa RPMN, ktorá bola dohodnutá vo výške 182,24 %. Pre posúdenie, či odplata dohodnutá podľa uvedeného bodu v Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola podstatne prevýšenou odplatou ako je obvykle požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, bolo potrebné určiť porovnávacie kritérium, na základe ktorého by následne bolo možné prijať záver o podstatne prevýšenej odplate alebo vysloviť opak. Porovnávacie kritérium predstavujú štatistické údaje Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré obsahovali súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi. Podľa týchto štatistík bola priemerná výška RPMN za obdobný úver ako čerpal povinný, t.j. úver od 3 - 6 mesiacov do 1.500 eur, bez zabezpečenia, ku 1. štvrťroku 2014 (obdobie uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške 92,80 %. Okrem tejto štatistiky súd porovnal dohodnutú odplatu za úver, ktorej vyjadrením bola výška RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere s úrokovou štatistikou Národnej banky Slovenska. Táto úroková štatistika nových úverov sleduje aj vývoj ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN, ktorá súvisí so spotrebiteľskými úvermi a úvermi na bývanie pre sektor domácností. Za posudzované obdobie január 2014 bola RPMN spotrebiteľských úverov vo výške 6,92 %. Pri porovnaní uvedených štatistických údajov s údajom hodnoty RPMN, ktorá bola dohodnutá v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že hodnota odplaty vo výške 182,24 % nezodpovedá tzv. bežnému priemeru hodnôt RPMN na finančnom trhu. Preto dohodnutá hodnota RPMN ako odplata za poskytnutý úver predstavuje podstatne prevýšenú odplatu oproti odplatám, ktoré sú požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Vzhľadom na tieto skutočnosti odplata nebola dojednaná v rámci materiálnych predpokladov, ktoré ustanovuje § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Takéto plnenie odplaty zo strany povinného ako spotrebiteľa je potrebné potom označiť za právom nedovolené.
22. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník (ani iný predpis) neobsahuje ustanovenie o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, predstavujúce odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité hranice vyplývajú z citovaného § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Existencia daného ustanovenia nevylučuje exekučný súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úroku aj z hľadiska dobrých mravov. Je potrebné sa pozerať aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov nielen z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje všeobecnej predstave primeranosti za zachovania základných zásad na ktorých je občianske právo postavené, t.j. (okrem iného) aj na zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoký úrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom období. Porovnaním dojednanej výšky RPMN s priemernou hodnotu RPMN všetkých finančných inštitúcií poskytujúcich úvery vedenou Ministerstvom financií SR, táto v rozhodnom období pre nezabezpečené úvery do 1.500 eur vrátane so splatnosťou od 3 - 6 mesiacov predstavovala 92,80 %. Dojednaná RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (182,24 %), ktorá o viac ako 50 % prekračuje priemernú hodnotu RPMN úverov poskytovaných finančnými inštitúciami (teda aj nebankovými subjektmi) v Slovenskej republike, je dozaista rozporná s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že plnenie odplaty vo výške 182,24 % zo strany povinného ako spotrebiteľa je právom nedovolené, a teda rozporné s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.