Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/373/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: X/. H. F., Q.. X.X.XXXX, U. T. Š. Č.. XXX, X/ H. F., Q.. XX.X.XXXX, U. T. X. Č.. XX G. X/ F. S., Q.. X.X.XXXX, U. T. Š. Č.. XXX, o zaplatenie 12.990,18 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.4.2016 č.k. 8C/461/2015-70 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne a žalovanej v 3. rade s tým, že povinnosť každého zo žalovaných voči žalobcovi zaniká v rozsahu plnenia ostatných žalovaných, zaplatenia sumy 12.990,18 eur s prísl.. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/, § 397, 401 a § 497 Obchodného zákonníka, § 52, § 53 ods. 1,2, § 54 od. 1,2, § 100 ods. 1, § 101, § 451 ods. 1, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalobca poskytol žalovaným mimoriadny úver vo výške 8.298,48 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu ako spoludlžníci a žalovaná v 3. rade ako ručiteľ s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa tento mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 4.979,09 eur. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa zaviazali poukazovať pravidelne právnemu predchodcovi žalobcu mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 41,49 eur a zaviazali sa splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá na 7,99 % ročne. Do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa žalovaní v 1. a v 2. zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 41,49 eur. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru mesačnými platbami vo výške 55,27 eur a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A/ pravidelnými mesačnými platbami vo výške 3,32 eur. Takto sa zaviazali

žalovaní v 1. a v 2. rade uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu poplatkov za poistenie jednou platbou mesačne vo výške 72,63 eur. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa zaviazali uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,63 eur a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A/ pravidelnými mesačnými platbami vo výške 3,32 eur. Listom zo dňa 13.10.2011 Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava (veriteľ) odstúpila od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.X.XXXX a požadovala okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžná suma k 13.10.2011 predstavovala 9.074,51 eur. Odstúpenie bolo žalovaným doručené 18.10.2011. Dňa XX.X.XXXX uzatvorila Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava ako postupca, so žalobcom ako postupníkom, zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXX/ XXXX. Išlo o súbor pohľadávok, ktorých súčasťou bola aj predmetná pohľadávka žalovaných.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daná zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, poukazujúc však na ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluvu, z ktorej žalobca odvodzuje svoje nárok, preto napriek povahe tzv. absolútneho obchodu posudzoval súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a vtedy platného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

4. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie zmluvných strán dojednané v čl. VIII. bod 6 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.X.XXXX, toto súd prvej inštancie vyhodnotil ako uzavreté v neprospech spotrebiteľa a pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatné, spôsobujúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Týmto dojednaním totiž došlo k predĺženiu zákonnej premlčacej doby na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť, čo predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. K vyhláseniu žalovaných o predĺžení premlčacej doby preto nemožno pripisovať žiaden význam a pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania túto posudzoval podľa ustanovení občiansko-právnych predpisov.

5. Právny predchodca žalobcu listom označeným ako odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom VI. a VII. úverovej zmluvy ako aj v zmysle Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (článku IX. ods. 2 písm. a/, d/ i/) odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.X.XXXX a zároveň požiadal žalovaných o okamžité vrátenie poskytnutých úverových podmienok. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovaným 18.10.2011 s tým, že do 7 dní od jeho doručenia boli vyzvaní k úhrade dlžnej sumy. Týmto odstúpením podľa názoru súdu prvej inštancie sa predmetná zmluva od začiatku zrušila a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Uplatnená pohľadávka sa stala splatnou po uplynutí sedemdňovej lehoty od doručenia listiny o odstúpení, t. j. XX.XX.XXXX.

6. Pokiaľ bol teda návrh žalobcu podaný na súd dňa 26.10.2015, stalo sa tak po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie pritom zdôraznil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto na ňu bolo potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a konkrétne úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia, nakoľko stanovuje kratšiu premlčaciu dobu ako ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu je premlčaný, žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Úspešní žalovaní náhradu trov konania neuplatnili, preto o náhrade trov konania žalovaných nerozhodoval.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že podľa jeho názoru vznikol medzi zmluvnými stranami na základe zmluvy obchodný záväzkový vzťah v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolateľa na daný právny vzťah, ktorý vznikol XX.X.XXXX

nie je možné aplikovať ust. § 52 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/34/2015 v zmysle ktorého názoru by malo platiť, že na zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré vznikli pred X.X.XXXX sa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzťahuje, avšak vznik zmlúv o spotrebiteľskom úvere a nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou tohto ustanovenia novelou č. 102/2014 Z.z. treba posudzovať podľa doterajších predpisov. Správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na podobný vzťah potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011 a 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa XX.X.XXXX, pričom v období do XX.XX.XXXX sa vzťahovali ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Navyše predmetná zmluva je tzv. absolútnym obchodom, preto pri posudzovaní premlčania nároku bolo potrebné postupovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu ČR, ktoré v odvolaní aj bližšie konkretizoval. Vzhľadom na právny režim zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka bolo potrebné aj pre otázku odstúpenia od zmluvy a nároky z neho vyplývajúce aplikovať ust. obchodného práva, preto žalovaným nezanikala povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky vyplývajúce zo zmluvy. V opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom (odstúpiť od zmluvy), ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka, dostal do horšieho postavenia, ako mal pred porušením povinnosti dlžníkom. Tým by nastala neprijateľná situácia.

9. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.5.2017 o 12.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.5.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

13. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pričom ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd dospel súd k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

15. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

17. Správne súd prvej inštancie právne vyhodnotil, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorili právny predchodca žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava so žalovanými v 1. a 2. rade ako spoludlžníkmi a žalovanou v 3. rade ako ručiteľom dňa 21.5.2007 spĺňa všetky znaky typovej zmluvy v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

18. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade išlo o typickú štandardnú formulárovú zmluvu, na ktorú dopadá súdna kontrola v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 úverovú zmluvu konkrétne neuvádzal. Je totiž nesporné, že na strane dlžníkov v danom zmluvnom vzťahu vystupovali spotrebitelia definovaní v ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho práva.

19. Aj napriek tej skutočnosti, že predmetná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere má charakter obchodno-právny, keďže ide o zmluvu uvedenú v § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, ide teda o tzv. „absolútny obchod“, súčasne ide aj o zmluvu, majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy normy obchodného práva (všeobecná úprava), ale aj špeciálna úprava zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil dojednanie obsiahnuté v čl. VIII. bod 6 Zmluvy o práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od zmluvy a predĺžení zákonnej premlčacej lehoty na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť, ako ustanovenie, dojednané v neprospech spotrebiteľa, spôsobujúc hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto na toto dojednanie o predĺžení premlčacej doby nad zákonom stanovenú lehotu, správne súd prvej inštancie neprihliadal.

22. Z dôvodov vyššie uvedených, keďže ide o vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho práva, správne súd prvej inštancie posudzoval aj účinky odstúpenia od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

24. Z vyššie cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom z takejto zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Pokiaľ teda žalobca na základe predmetnej zmluvy poskytol plnenie žalovaným, po platnom odstúpení od zmluvy žalobcovi vznikol nárok na vrátenie toho, čo žalovaným na základe zmluvy plnil.

27. Pokiaľ však tento nárok neuplatnil v zákonom stanovenej dvojročnej lehote uvedenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka od kedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, teda momentom uplynutia 7 dní od odstúpenia zmluvy, teda do XX.XX.XXXX a urobil tak (až) dňa 26.10.2015, nárok uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a z tohto dôvodu nemožno tento nárok žalobcovi priznať. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu, zamietol.

28. Odvolacie námietky žalobcu, že právny režim posudzovania účinkov odstúpenia od zmluvy sa spravuje ustanoveniami obchodného práva nemožno považovať za opodstatnené. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka síce nadobudlo účinnosť (až) 1.4.2015, a aj vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení v súvislosti s touto novelizáciou je potrebné toto ustanovenie aplikovať na všetky občianskoprávne vzťahy, teda aj tie, ktoré vznikli pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp zn. 3MCdo/14/2014).

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).