Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-17-2017.pdf
PDF · 116.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. č. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 20.461,86 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.219,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.219,68 eur od 24.10.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,22 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.01.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 20.461,86 eur, spolu s úrokom s omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy zo sumy 15.000,00 eur od 24.10.2015 do zaplatenia. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 26.04.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ("postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 26.04.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky. Zastával názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu vo výške 20.461,86 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 15.000,00 eur, z riadneho úroku vo výške 4.588,66 eur, úroku z omeškania 544,88 eur a z poplatkov vo výške 328,42 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Dlžná suma potom ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 20.461,86 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 15.000,00
eur, neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.588,66 eur, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 544,88 eur a neuhradených poplatkov vo výške 328,42 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 24.10.2015, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15.000,00 eur od 24.10.2015 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, nedostavil sa žalovaný, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas podľa zákona predvolaný, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu. Na základe uvedeného súd podľa § 180 C.s.p. na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Dňa 26.04.2013 právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 15.000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120-tich mesačných splátkach vo výške 222,54 eur počnúc dňom 20.06.2013 s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.05.2023 (ďalej len "predmetná zmluva"). Splatnosť splátok bola stanovená k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná do splatnosti vo výške 10,90 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) činila 12,41 %, priemerná hodnota RPMN činila 13,80 %, celková čiastka spojená s úverom bola v predmetnej zmluve určená v sume 25.786,01 eur.
5. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 29.09.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z predmetnej zmluvy. Podľa doručenky oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 05.10.2015.
6. Oznámením zo dňa 30.10.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 23.10.2015 postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi.
7. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.10.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
8. Z pokusu o zmier zo dňa 24.11.2016 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy spolu vo výške 20.463,91 eur najneskôr do 27.11.2016.
9. Z platobnej histórie úveru vyplýva, že z poskytnutého úveru žalovaný uhradil žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu dňa 20.06.2013 sumu 25,78 eur.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
18. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov ("RPMN") celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
27. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
28. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
29. Podľa § 156 C.s.p. konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
34. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby. Právny predchodca žalobcu je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom, vrátane pripojených všeobecných obchodných podmienok. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Ochrana spotrebiteľovi musí byť podľa názoru zachovaná v rovnakom rozsahu aj v prípade, keď došlo k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
35. Žalobca, resp. jeho právny predchodca v posudzovanom prípade uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 20.461,86 eur pozostávajúca z neuhradenej istiny vo výške 15.000,00 eur, neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.588,66 eur, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 544,88 eur a neuhradených poplatkov vo výške 328,42 eur. Žalovaný sa predmetnou zmluvou poskytnuté peňažné prostriedky v sume 15.000,00 eur zaviazal vrátiť v 120-tich mesačných splátkach vo výške 222,54 eur splatných vždy ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi z poskytnutého úveru len sumu 25,78 eur, a to úhradou zo dňa 20.06.2013. Žalovaný uvedené nerozporoval.
36. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
37. V danom prípade súd zistil, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne, teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Z obsahu žaloby a pripojených listín nevyplýva, že by bol splátkový kalendár (plán amortizácie, prípadne iná forma uvedenia spôsobu započítavania budúcich splátok) súčasťou samotnej zmluvy, resp. že by takáto listina bola pri podpise zmluvy predložená žalovanému a žalovaným aj podpísaná. Žalobca v tomto smere predložil súdu len súhrnný prehľad k úveru s platobnou históriou. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť odkazom na ustanovenie § 9 ods. 3 tohto zákona, teda právom dlžníka vyžiadať si bezplatne výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Na rozdiel od výpisu z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorý by mal odrážať aktuálny stav splatenia jednotlivých položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.
38. Okrem uvedeného súd zistil, že pri počte splátok 120 a výške splátky 222,54 eur mesačne tak, ako to bolo stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ vrátiť a zaplatiť predstavuje sumu 26.704,80 eur, a teda nie sumu 25.786,01 eur, ako to uviedol veriteľ v predmetnej zmluve. Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených s úverom tak ako definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. V zmluve tak nebola správne uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve o úvere v nižšej sume ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške.
39. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve o úvere súd považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
40. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa zároveň povinný prihliadnuť aj na otázku premlčania uplatneného nároku, a to z úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo.
41. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj zmluva o úvere uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, preto i na takúto zmluvu dopadá právna úprava spotrebiteľských zmlúv, i keď ide v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ide o tzv. absolútny obchodný vzťah s kogentnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ však zmluva o úvere je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou tak, ako je to v danej veci, na posúdenie premlčania je potrebné podľa názoru súdu použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože je to v prospech spotrebiteľa, premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je kratšia ako podľa Obchodného zákonníka. Premlčanie ako také má stimulovať veriteľa k včasnému uplatneniu práva a inštitút premlčania plní funkciu posilnenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a zabraňuje, aby dlžník nebol ohľadne svojich povinností vystavený po časovo neobmedzenú dobu donucujúcemu zákroku veriteľa spočívajúcemu v uplatnení práva na súde. Súdu sú z vlastnej rozhodovacej činnosti známe praktiky veriteľov, ktorý zámerne udržujú úverový vzťah i za stavu, že dlžník je insolventný, dlhodobo si neplní svoje zmluvné záväzky, veriteľ naďalej uplatňuje rôzne sankcie, upomienky, poplatky za správu úveru, čím neprimerane a výlučne vo svoj prospech navyšuje príslušenstvo pohľadávky. K otázke aplikácie Občianskeho zákonníka na úverový vzťah zaujal stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci sp. zn. I. S. z 19.06.2013 uviedol, že z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu veci spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd pritom konštatoval, že takýto výklad nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľa. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
42. V posudzovanom prípade právny predchodca vyhlásil ku dňu 29.09.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z predmetnej zmluvy. Podľa názoru súdu týmto dňom nastala splatnosť všetkých v budúcnosti zročných splátok, ktoré sa stali splatnými práve v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Pre všetky ostatné splátky, ktoré boli už splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, platí, že sa premlčujú uplynutím trojročnej premlčacej doby od splatnosti každej jednotlivej splátky vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (citované ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka). V danej veci bola žaloba podaná na súde dňa 23.01.2017, je zrejmé, že nepremlčaný zostal nárok žalobcu na splátky, ktoré sa stali splatnými po 23.01.2014. V predmetnej zmluve bola zmluvnými stranami dojednaná výška mesačnej splátky v sume 222,54 eur so splatnosťou vždy ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.06.2013. Za premlčané potom súd považuje splátky splatné dňa 20.06.2013, 20.07.2013, 20.08.2013, 20.09.2013, 20.10.2013, 20.11.2013, 20.12.2013 a 20.01.2014,
teda spolu 8 splátok á 222,54 eur, čo predstavuje spolu sumu 1.780,32 eur. Na základe uvedeného za dôvodne uplatnený nárok súd považoval nárok žalobcu vo výške 13.219,68 eur, ktorý súd vypočítal ako rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru (15.000,00 eur) a premlčanou časťou úveru z predmetnej zmluvy (1.780,32 eur). Súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, preto pri výpočte vychádzal len z istiny poskytnutého úveru, pričom úhrada žalovaného spadala do obdobia, kedy súd nárok vyhodnotil ako premlčaný. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13.219,68 eur. Vo zvyšnej časti istiny súd žalobu zamietol.
43. Žalobcovi patrí okrem priznanej istiny aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 13.219,68 eur s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v príslušnom znení, keď žalovaný bol po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepochybne v omeškaní so splácaním svojho dlhu. Úrok z omeškania priznal žalobcovi za obdobie od 24.10.2015 do zaplatenia, teda tak, ako to uplatnil žalobca v podanej žalobe. V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol.
44. Súd v konečnom dôsledku žalobe čiastočne vyhovel a v nedôvodne požadovanej istine a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
45. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania len v rozsahu čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 20.461,86 eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 13,219,68 eur, na základe čoho súd konštatuje, že úspech žalobcu predstavuje 64,61 %, neúspech žalobcu predstavuje 35,39 % a čistý úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 29,22 %. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.