Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-48-2017.pdf
PDF · 73.04 KB
Case nature
Subarea
23Co/48/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX X., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 21Csp/86/2016-22 zo dňa 07.11.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 22.12.2015, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.12.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Rovnaká povinnosť bola uložená aj zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti M., R. U.. Žalobcovi bolo uložené, aby do 30 dní od doručenia uznesenia podal žalobu vo veci samej. Posledným výrokom bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje uznesenie tým, že žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600 eur, za ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1.176 eur. Žalobca vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako spotrebiteľ. Žalovaný momentálne realizuje dohodu o zrážkach zo mzdy a zo mzdy žalobcu bolo odvedené celkovo 294 eur a zráža sa naďalej. Žalobca má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pretože umožňuje siahnuť na majetok bez toho, aby mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobca zabrániť napriek tomu, že žiadny súd sa postihnutie jeho majetku neschválil a neodkladné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. Žalobcovi po vykonaní zrážok zostáva k výplate suma cca. 150 až 200 eur, z ktorej ešte musí splácať hypotekárny úver. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca osvedčil, že medzi ním a žalovaným vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bolo osvedčené, že bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorej platnosť napáda žalobca. Bolo preukázané, že zamestnávateľ žalobcu už vykonal zrážky zo mzdy žalobcu, čím bola splatená časť záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca teda súdu predložil dôkazy zásadného významu pre osvedčenie nároku, ako aj dôkazy svedčiace o naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného riešenia vzťahov medzi stranami. Sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je dôvodné očakávať, že zamestnávateľ by vo vykonávaní zrážok zo mzdy pokračoval, čím sa zvyšuje hrozba škody na majetku aj právach žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vyhovel. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal aj uloženia povinnosti jeho zamestnávateľovi. Podľa nového procesného predpisu CSP účinného od 01.07.2016 je však možné uložil povinnosť len strane v konaní. Za tejto
situácie súd aplikoval článok 4 CSP a postupoval ako by bol sám zákonodarcom s ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti. V danom prípade je aj v tejto časti návrhu potrebná rýchla a účinná ochrana práv žalobcu, ktorá preváži nad prísnym formalistickým poňatím zákona, preto súd zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému zo stavov uvedených v písmene a) až e), teda že by sa jednalo o neodkladné opatrenie vo veci ochrany maloletého, vo veci výživného, vo veci osobnej starostlivosti o maloletého, vo veci o povolenie súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých a vo veci opatrenia na zabezpečenie dôkazu. Žalobca musí preukázať z čoho vyvodzuje svoj nárok, musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej pred súdom obstojí a nejde o bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobca spolu s podaným návrhom nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanému ako veriteľovi ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu, žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Možnosť veriteľa zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok voči žalovanému vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky. Pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené predpoklady, a preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je problematická, neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom. Chýba rozpis splátok a absencia týchto náležitostí spôsobuje, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. Tým je odôvodnená potreba nariadenia neodkladného opatrenia. Pri výkone záložného práva ide aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka, dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Spochybnil výšku dlhu žalobcu.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Je pravdou, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú všetky podstatné právne skutočnosti, ktoré majú význam pri rozhodovaní o návrhu žalobcu. V podanom návrhu žalobca nespochybňoval výšku a existenciu dlhu, urobil to až vo vyjadrení k odvolaniu. Až vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nemohol zobrať pri rozhodovaní do úvahy, môže ich však zobrať do úvahy odvolací súd. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na tieto skutočnosti je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že poskytnutý úver vo výške 600 eur mal byť zaplatený spolu s odplatou a úrokom vo výške 576 eur, pričom úroková sadzba je 68 %. Takéto úroky sú neprimerane vysoké oproti úrokom bánk za obdobné úvery, a plnenie takýchto úrokov je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi. Možno teda zatiaľ považovať za osvedčenú len povinnosť žalovaného vrátiť poskytnutú sumu úveru vo výške 600 eur. Pokiaľ by súd umožnil realizovať napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobca by nepochybne mohol vymáhať aj plnenia v rozpore so zásadou dobrých mravov. Za takejto situácie je v tejto právnej veci osvedčená danosť práva aj potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.