Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-231-2009.pdf
PDF · 207.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/231/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcov: v 1. rade K. D., W.. J., R.. X.X.XXXX, D. X. XX, v 2. rade E. D., W.. Š., R.. XX.X.XXXX, D. I., U. XXXX/XX, C. 3. rade K. K., W.. Š., R.. XX.X.XXXX, D. I. R. C., T. X. K. XXXX/X, v 4. rade S. Š.T., R.. XX.X.XXXX, D. I., U. XXX/X (žalobcovia v 2. až 4. rade sú právni nástupcovia po pôvodnej žalobkyne v 2. rade J. Š., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, U. XX.X.XXXX), v 5. rade D. Š., W.., J., R.. XX.X.XXXX, D. I., I. XX, v 6. rade O. J., W.. J., R.. X.X.XXXX, D. X. XXX, C. 7. rade S. J., R.. XX.X.XXXX, D. X. XX, žalobcovia v 2. až 7. rade zastúpení žalobkyňou v 1. rade K. D., v 8. W. K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. X. XX, v 9. rade O. N., W.. J., R.. XX.X.XXXX, D. X. XXX, v 10. rade K. J., R.. XX.X.XXXX, D. X. XX, C. 11. rade C. J., R.. X.XX.XXXX, D. Š. XX, v 12. rade Ľ. J., R.. XX.X.XXXX, D. X. XXX, C. 13. rade E. J., R.. XX.XX.XXXX, D. X. XX, v 14. rade K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. X. XXX, C. 15. rade U. F., R.. XX.XX.XXXX, D. X. XX, žalobcovia v 9. až 15. rade zastúpení žalobcom v 8. rade K. J., C. 16. rade K. Q., W.. S., D. I. C., Š. XX, zastúpená žalobkyňou v 1. rade K. D., v 17. rade D. J., R.. XX.X.XXXX, D. I., Q. XX, v 18. rade D. Š.X., R.. XX.X.XXXX, D. Š. XX, žalobkyňa v 18. rade zastúpená žalobcom v 17. rade D. J., v 19. rade K. J., W.. S., R.. XX.X.XXXX, D. X. XXX, taktiež zastúpenej žalobcom v 17. rade D. J., v 20. W. Ž. S., R.. X.XX.XXXX, D., I. C., Š. XX, v 21. rade D. S., R.. XX.X.XXXX, D. I. C., Š. XX, C. 22. rade A. S.. R.. XX.X.XXXX, D. I. C., Š.W. XX, v 23. rade K. P., R.. X.X.XXXX, D. H. XXX, F. N. W., Č. W., v 24. rade C. S., R.. XX.X.XXXX, D. Š. XX, v 25. rade K. S., R.. X.X.XXXX, D. J. C., I. XX, Č. W., v 26. rade X.. Š. Q., R.. X.X.XXXX, D. C. XX, D., žalobcovia v 20. až 26. rade zastúpení žalobkyňou v 1. rade K. D., proti žalovaným: v 1. rade S. J., R.. XX.X.XXXX, D. I. R. C., T. X. K. XX, v 2. rade K. C., R.. XX.XX.XXXX, D. I. R. C., S. X/X, C. 3. rade O. D., W.. J., R.. XX.X.XXXX, D. X. XX C. J. o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom S. J., U. XX.X.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd pokračuje v konaní po nebohej žalobkyni v 18. rade Emílii Kleinovej s jej zákonnými dedičmi, a to Bohuslavom Kleinom a Boženou Šimkovou.
II. Určuje, že nehnuteľnosti, a to parc. č. C KN 174/1 o výmere 386 m2 - záhrady, a parc. č. C KN 176 o výmere 104 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. 996 v kat. území Iliašovce pod B1 v 1/1, patria do dedičstva po nebohom Jánovi Kleinovi, rod. Klein (Urbány), ktorý zomrel dňa 18. 6. 1961.
III. Žalobcovia v 1. až 26. rade majú nárok voči žalovaným v 1. až 3. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 10. 12. 2009 domáhali určenia, že do dedičstva po neb. S. J. W.. J. (B.) zomr. XX.X.XXXX patrí parcela č. XXXXX - záhrada o výmere 488 m2 zapísaná v LV XXX k.ú. X..
2. Návrh odôvodnili tým, že v LV č. XXX k.ú. X. je parcela č. XXXXX - záhrada o výmere 488 m2 zapísaná v celosti na S. J. I. B.. Táto parcela bola vytvorená z parcely mpč. X zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. X. a už z tejto vložky vyplýva, že je vlastníctvom S. J. B., ktorý sa stal vlastníkom v podiele 1/2 na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.5.1928 a tento podiel získal darom od druhej manželky K. J. W.. Š.. Druhú polovicu nehnuteľností S. J. nadobudol dedením po tejto pôvodnej vlastníčke. Podiely tak, ako ich nadobudol S. J. B., sú zapísané vo vložke č. XXX k.ú. X. pod B 12 a B 14. Ide o S. J., právneho predchodcu všetkých účastníkov konania, ktorý sa narodil XX.X.XXXX a zomrel XX.X.XXXX. Tento právny predchodca účastníkov konania mal päť detí a to S., J.Í., K., Š. O. H.. Ohľadom tejto nehnuteľnosti t.j. parcely č. XXXXX, pôvodne parcely K.. X zapísanej vo vložke XXX k.ú. X., existujú medzi dedičmi neb. S.R. J. B. spory z dôvodu, že túto parcelu si privlastňuje S. J. - odporca v 1. rade, ktorý je vnukom neb. S. B. a to preto, že ich mená sa zhodujú. Už v r. 1986 pri prejednaní dedičstva po neb. S. J. B. nebola táto parcela prejednávaná len kvôli tomu, že išlo o spornú nehnuteľnosť a súd o nej v dedičskom konaní nerozhodoval. Navrhovatelia poukázali na uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. A. XXXX/XX zo dňa 5.9.1996. Opätovne navrhovatelia požiadali o prejednanie dedičstva k tejto parcele v r. 2008 a uznesením sp.zn. XD XXX/XXXX bolo konanie zastavené s odôvodnením, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Na základe pôvodného dedičského rozhodnutia však boli všetci dedičia po neb. S. J. B. zapísaní do katastra nehnuteľností ako spoluvlastníci a až pri prešetrovaní právnych vzťahov ohľadom nehnuteľnosti zapísanej v LV XXX k.ú. X. bol zistený nesúlad so zapisovanou listinou a rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves boli podiely právnych nástupcov neb. S. J. W.. J. B. zrušené a ako jediný vlastník parcely XXXXX bol do LV č. XXX zapísaný opätovne S. J. W.. J. B.. Navrhovatelia konštatovali, že je na základe uvedených skutočností zrejmé, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti v celosti je nebohý starý otec S. J. B. zomr. XXXX a nie S. J. - odporca v 1. rade, ktorý si k tejto nehnuteľnosti nárokuje vlastníctvo. Navrhovatelia poukázali na to, že majú právny záujem na takejto určovacej žalobe, pretože dvakrát kvôli spornosti tohto nároku bolo dedičské konanie zastavené a preto je nutné tieto vlastnícke vzťahy vyporiadať.
3. Žalovaní v 1. až 3. rade nárok žalobcov neuznávali tvrdiac, že v minulosti v r. 1949, teda za života S. J. B., ktorý zomrel v r. XXXX, došlo medzi jeho právnymi nástupcami a to deťmi K., S., Š., J. J. W.. J. O. H. S. W.. J. k dohode o rozdelení majetku svojho otca takým spôsobom, že každý potomok dostal rovnaký podiel z majetku svojho otca. S. J. nar. XXXX, ktorý bol synom S.R. J. B., dostal z tohto majetku dom č. XX a podľa tvrdenia žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí sú právnymi nástupcami S. J. nar. XXXX, predmetom majetkového vyporiadania nebol iba dom, ale aj domová parcela, ktorej súčasťou mala byť aj sporná parcela č. X pôvodne zapísaná vo vložke XXX k.ú. X.. V písomných vyjadreniach a v účastníckych výpovediach poukázali na skutočnosť, že ich právny predchodca S. J., ktorý bol synom S. J. B., odkedy nadobudol vlastnícke právo k tejto parcele, túto parcelu ako súčasť gazdovstva patriaceho k domu č. XX, ktorý bol následne prečíslovaný na XXX a v súčasnosti ide o dom č. XX, užíval ako svoje vlastníctvo už pred smrťou S. J. B., ktorý zomrel v r. XXXX a tento mal nehnuteľnosti užívať ako cudzí majetok. Tvrdili, že v prírode ide o dom s troma parcelami a to parcelami mpč. X, X, X, ktoré boli ohradené a takto právnym predchodcom odporcov 1-3 užívané. Dom s pôvodným číslom XX mal stáť na mpč. X. V priebehu celého konania žiadali návrh zamietnuť tvrdiac, že nehnuteľnosti patrili ich otcovi S. J. nar. XXXX, zomrelom v r. XXXX a po jeho smrti žalovaným v 1. až 3. rade ako dedičom.
4. O návrhu žalobcov súd rozhodol rozsudkom zo dňa 22.9.2011 tak, že mu v celom rozsahu vyhovel, návrh žalobkyne K. Q. zamietol a zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť všetkým žalobcom okrem žalobkyne K. Q. náhradu trov konania vo výške 105,57 eur s tým, že náhradu trov konania medzi žalovanými v 1. až 3. rade a žalobkyňou K. Q. navzájom nepriznal.
5. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 384/2011-257 bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 22.9.2011 zrušený z dôvodu, že v priebehu konania pôvodná žalobkyňa v 2. rade J. Š. W.. J. zomrela a to dňa XX.X.XXXX a súd konal s účastníkom, ktorý stratil procesnú spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony. Táto skutočnosť bola dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia s tým, že Krajský súd v Košiciach poukázal na podmienky vydržania vlastníckeho práva v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka so zaujatím názoru, že aj pri absencii titulu nadobudnutia vlastníckeho práva právny predchodcovia žalovaných účastníkov a následne aj žalovaní účastníci mohli byť dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľností tvoriacej predmet sporu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vzhľadom na množstvo žalobcov, títo sa dali zastúpiť spoločnými zástupcami a keďže súd nenariadil ako dôkaz výsluch všetkých žalobcov v zmysle § 131 Občianskeho súdneho poriadku a splnomocnená zástupkyňa pôvodnej žalobkyne v 2. rade J. Š. W.. J., ktorá dňa XX.X.XXXX zomrela, túto skutočnosť
súdu vôbec neoznámila. Úmrtie pôvodnej žalobkyne J.R. Š. neoznámil žiaden z účastníkov konania a úmrtie tejto účastníčky oznámili až žalovaní v 1. až 3. rade v odvolaní, ktoré podali v zákonnej lehote proti rozsudku č.k. 4C/231/2009-213 zo dňa 22.9.2011.
6. Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu vykonal potrebné dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a to žalobkyne K.W. D., D. J., K. J., žalovaných v 1. až 3. rade, svedkov K. K., S. Z., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to podrobne obsahom spisov 4C/231/2009 a to uznesením sp.zn. D 1447/86-273 na čl. 4-9, výpisom z vložky č. XXX na čl. 11, fotokópiou dohody zo dňa 16.12.1949 na čl. 26-27, uznesením čd XX/XXXX na čl. 28 a to jeho fotokópiou, ktorá je zhodná s originálom, čiastočným výpisom z LV č. XXX na čl. 42, uznesením čd XXX/XXXX na čl. 33-37, fotokópiou zápisnice o prejednaní pozostalosti na čl. 42-51, identifikáciou parciel, potvrdením a kópiou z pozemkovej mapy, protokolom o oprave chyby v katastrálnom operáte vydaným Správou katastra Spišská Nová Ves čl. 105-106, oznámením o začatí konania o schválení zmieru z 8.12.2009 na čl. 107, rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte na čl. 109-110, fotografickými snímkami spornej nehnuteľnosti na čl. 127-129, na ktorých je zobrazený aj dom, ktorý vlastnícky patrí žalovaným resp. ich právnym nástupcom, opätovne s čl. 129-131 - zápisnicou o prejednaní dedičstva D 125/1942, uznesením čd XXX/XXXX, A. XXX/XX na čl. 144-146, potvrdením PD podielnikov na čl. 148, čestným prehlásením K. K. čl. 149, čestným prehlásením S. Z.Q. na čl. 150, podaním S. J. na čl. 165, ktoré je adresované štátnemu notárstvu, kúpnopredajnou zmluvou na čl. 170, identifikáciou parciel na čl. 171, potvrdením Obce Iliašovce čl. 171a.
7. Ďalej súd oboznámil obsah spisu D 591/61 o prejednaní dedičstva po neb. S. J. B., obsah spisu D 1447/86 najmä čl. 4 - výpis z vložky č. XX k.ú. X., zápisnicu o prejednaní dedičstva na čl. 15, zápisnicu na čl. 19, rozhodnutie na čl. 20, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu na čl. 21, uznesenie o prerušení konania na čl. 29, odvolanie na čl. 31, nezačíslovanú dohodu zo dňa 16.12.1949, zápisnicu D 1447/86 na čl. 32, rozhodnutie Štátneho notárstva na čl. 34, odvolanie čl. 37, geometrický plán čl. 79, dedičské rozhodnutie na čl. 130, odvolanie K. J. W.. Š. na čl. 132,133, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach na čl. 136, uznesenie o prejednaní dedičstva po por. S. J. z 5.9.1996 na čl. 273, odvolanie O. D. na čl. 305, odvolanie S. J. čl. 308, uznesenie Krajského súdu v Košiciach na čl. 338, zápisnicu na čl. 349, uznesenie z 10.9.1998, obsah spisu 5D 152/2008 a to uznesenie na čl. 75, obsah spisu D 211/1993 o prejednaní dedičstva po neb. S. J. zomr. XX.X.XXXX konkr. čl. 17, osvedčenie o dedičstve na čl. 84, obsah spisu 3C 38/88 konkr. návrh na čl. 1, úradný záznam na čl. 6, originál spisu čd XXX/XXXX konkr. kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 7.11.1955 uzavretú medzi S. J. B. ako odpredávateľom a S. J. K. a jeho manželkou K. W.. Š.. Tiež oboznámil spis 6D/168/2010 po neb. K. J., spis 6D/167/2003 po neb. Š. J., spis 1D/501/2002po neb. Z. S., spis 1D/73/2003po neb. E. S.. Keďže v priebehu konania žalobkyňa J. Š. W.. J. zomrela, súd oboznámil dedičské rozhodnutie po tejto účastníčke č.k. 4D/26/2011-61 a to osvedčenie zo dňa 7.6.2011. V priebehu konania pôvodný žalobca C. S., D. Š. XX zomrel a dedičstvo po tomto účastníkovi je prejednávané Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 20D/7/2013. Súd oboznámil oznámenie Okresného súdu Poprad o dedičskej nástupnosti po tomto poručiteľovi, ďalej súd oboznámil listinné dôkazy predložené žalovanými v 1. až 3. rade po zrušení prvostupňového rozhodnutia a to osvedčením zo dňa 28.12.1946 na čl. 265, prehlásením S. I. na čl. 266, platobným rozkazom Okresného finančného riaditeľstva na čl. 267, čestným prehlásením S. D. na čl. 268, uznesením čd XX/XX na čl. 269, potvrdením MNV Iliašovce zo dňa 19.8.1968 a zistil tento skutkový stav:
8. Z LV č. XXX k.ú. X. mal súd preukázané v tom liste vlastníctva je ako vlastník parcely XXXXX zapísaný S. J. B. t.j. právny predchodca všetkých účastníkov konania. Parcele XXXXX zodpovedá parcela mpč. X zapísaná vo vložke XXX k.ú. X.. Poručiteľ vlastnícke právo k tejto parcele nadobudol podľa výpisu z vložky č. XXX titulom daru dňa 15.6.1928, čd XXX/XX v pomere 1/2 a jeho vlastníctvo je zapísané pod B 12 a tiež titulom dedenia dňa 9.9.1943, čd XXX/XX v pomere 9/2. Vlastníctvo získal darom od svojej druhej manželky K. J. W.. Š. a po jej smrti dedením. Listinnými dôkazmi a výpoveďou účastníkov konania mal súd preukázané, že S. J. B. mal päť detí - syna S., K., Š., dcéru J. C. J. a dcéru H. vydatú S..
9. Keďže v tomto konaní ide o určovaciu žalobu, ktorou sa navrhovatelia domáhajú určenia, že do dedičstva po neb. S. J. B. patrí nehnuteľnosť, súd zisťoval, či je daný okruh účastníkov konania tak, aby boli účastníkmi konania všetci dedičia po nebohom poručiteľovi S. J. B., teda dedičia po jeho deťoch K., J., E., Š., S.. Zo spisu D 112/1999, 1D 73/2003 mal súd preukázané, že dedičmi po neb. E. S. sa stal C. S., Z. S. a namiesto K. Q. X.. Š. Q., nakoľko táto sa dedičstva vzdala. Dedič Z. S. zomrel XX.X.XXXX, dedičstvo bolo prejednané pod D 156/2001 a dedičstvo nadobudli Ž. S., D. S., K. S., A. S., K. P., keď v konaní D 501/2002 pri dodatočnom prejednaní dedičstva dedičstvo nadobudol len D. S.. Okruh dedičov
po neb. K. J. súd zistil už zo spisu D 1447/86 a ide o dedičov K. J., O. N., K. J., C. J., Ľ. J., E. J., K. J. O. U. F.. Z tohto spisu tiež súd zistil okruh dedičov po neb. J., po ktorej nadobudli dedičstvo J.Í. Š., D. Š., K. D., O. J. O. S. J.. Zo spisu 6D 167/2003 súd zistil, že dedičstvo po neb. Š. J. nadobudla jeho manželka K. J. W.. S. a deti D. J., E. J. O. D. Š. W.. J.. V priebehu tohto konania však pôvodná účastníčka K. J. dňa XX.X.XXXX zomrela a dedičstvo bolo prejednané v konaní sp.zn. 6D/168/2010. Dedičmi po tejto účastníčke konania sú D. J., E.Í. J. O. D. Š., ktorí sú už účastníkmi tohto konania na strane žalobcov. V dôsledku straty spôsobilosti byť účastníčkou konania počas konania a univerzálneho nástupníctva práve tejto žalobkyne na dedičov D. J., E. J. O. D. Š., ktorí sú už účastníkmi konania, súd neuvádza túto účastníčku t.j. K. J. W.. S. v úvodnej časti tohto rozhodnutia, čo bolo prvostupňovému súdu vytknuté uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/184/2011-257. Úmrtie K. J. bolo konštatované v rozhodnutí súdu zo dňa 22.9.2011 na strane 5 rozsudku, v odseku 1. V priebehu konania zomrela aj ďalšia účastníčka J. Š. W.. J. a to dňa XX.X.XXXX. Z osvedčenia o prejednaní dedičstva 4D/26/2011-61 zo dňa 7.6.2011 sú dedičmi po tejto poručiteľke E. D. W.. Š.Á., K. K. W.. Š. O. S. Š., ktorí sú v tomto rozhodnutí označení ako žalobcovia 24-26. Po oboznámení sa so správou Okresného súdu Poprad o prejednaní dedičstva po nebohom C. S. zomrelom XX.XX.XXXX súd zistil, že dedičské konanie po tomto poručiteľovi je vedené pod sp.zn. 20D/7/2013 a jediným dedičom je D.. K.W. S., ktorý je v úvodnej časti tohto rozhodnutia označený ako navrhovateľ v 21. rade. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi súd konštatuje, že na strane žalobcov sú účastníkmi konania všetci dedičia po právnych nástupcoch poručiteľa a jeho deťoch E., J., K., Š.. Títo splnomocnili na zastupovanie v tomto konaní žalobkyňu v 1. rade K. D. (č.l. 79, 249, 250, 251, 298), D. J. - v tomto rozhodnutí označeného ako žalobcu v 14. rade, (plnomocenstvo na č.l. 68, 80) a K. J. - v tomto rozhodnutí označeného ako žalobcu v 5. rade (plnomocenstvo na č.l. 83). Okruh účastníkov konania na strane žalovaných účastníkov súd zistil zo spisu D 286/81, D 1211/93 o prejednaní dedičstva po neb. S. J. zomrelom XX.X.XXXX, ktorý bol otcom žalovaných v 1. až 3. rade a synom poručiteľa S. J. B..
10. V ďalšom súd zisťoval, keďže ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80c Občianskeho súdneho poriadku, či navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe.
11. V zmysle § 80c Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. (platného a účinného do 30. 6. 2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
12. Naliehavosť právneho záujmu žalobcovia osvedčili nielen v návrhu na začatie konania, ale i v účastníckych výpovediach. V konaní nie je sporná tá skutočnosť, že ako vlastník parcely XXXXX zapísanej v LV č. XXX k.ú. X., ktorá zodpovedá mpč. X pôvodne zapísanej vo vložke XXX k.ú. X., je zapísaný spoločný právny predchodca všetkých účastníkov konania S. J. W.. J. B., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. V prípade, že by parcela, ktorá je zapísaná na tomto liste vlastníctva nebola sporná, nič by nebránilo prejednaniu dedičstva. Súd mal však preukázané, že po smrti poručiteľa sa právny predchodca žalovaných S.R. J. dostavil na Štátne notárstvo v Spišskej Novej Vsi a prehlásil, že poručiteľ zostal nemajetný. Z tohto dôvodu bolo dedičské konanie, ktoré sa viedlo pod D 591/61 zastavené. Zo spisu D 1447/86 mal súd preukázané, že parcela mpč. X zapísaná vo vložke XXX k.ú. X. nebola pojatá do dedičstva po poručiteľovi, nakoľko súd po opakovanom zrušení pôvodných dedičských rozhodnutí v dedičskom rozhodnutí zo dňa 10.9.1998 konštatoval iba dôvod spornosti a túto parcelu do dedičstva nepojal. Žalobcovia opätovne podali návrh na prejednanie dedičstva a žiadali okrem iného majetku dodatočne prejednať i parcelu č. XXXXX zapísanú v LV č. XXX k.ú. X., pričom dedičské konanie sa viedlo pod 5D 152/2008. Toto konanie bolo uznesením zo dňa 17.9.2009 zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. V súčasnosti je právny stav taký, že vlastnícke právo k spornej parcele podľa LV č. XXX k.ú. X. svedčí S. J. B. U.. XXXX, dedičia po neb. S. J. - jeho synovi zomrelom v r. XXXX, doposiaľ nepodali určovaciu žalobu a zostali pasívni. Teda žiadnym spôsobom sa nedomáhali určenia, že parcela č. XXXX zapísaná v LV č. XXX k.ú. X. patrí do dedičstva po ich nebohom otcovi S. J. zomrelom dňa XX.X.XXXX, po ktorom bolo dedičstvo prejednaní v konaní D 286/81 a D 1211/93. Z toho dôvodu žalobcovia, keďže majú právny záujem na tom, aby v LV č. XXX nezostal zapísaný ako vlastník poručiteľ S. J. B. nar. XXXX, zomrelý W.. XXXX, majú záujem na podaní určovacej žaloby, podľa ktorej by súd rozhodol o tom, či táto parcela patrí alebo nepatrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorý je ako vlastník tejto parcely aj zapísaný. Naliehavý právny záujem súd konštatuje najmä z dôvodu, že bez tohto určenia o tom, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, by mohlo byť ohrozené právo žalobcov a súčasne bez tohto určenia sa právo žalobcov stalo neistým.
13. V ďalšom súd vykonával dokazovanie na preukázanie oprávnenosti žalobného návrhu žalobcov vzhľadom na tvrdenie žalovaných, že už ich právny predchodca S. J. K., teda ich otec, nadobudol vlastnícke právo k parcele mpč. X vydržaním na základe dohody o rozdelení majetku z r. 1949, keď podľa tejto dohody mu pri delení majetku otca S. J. B. ešte za jeho života pripadol nielen dom v tom čase s číslom XX s domovou parcelou, ale i priľahlé parcely č. X, X. Podľa tvrdenia žalovaných v 1. až 3. rade po smrti S. J. B. sa jeho dedičia, teda žalovaní v 1. až 3. rade, cítia byť vlastníkmi parcely č. X, čo vyjadrili terminológiou, že „parcela patrí im“. Z podrobných výsluchov vypočutých účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi súd zistil nasledovné:
14. S. J. B. R.. XXXX bol ženatý dvakrát. Prvýkrát s manželkou O. W.. H. a z tohto manželstva pochádzajú jeho deti S.Á., K., Š., J. O. E.. Po smrti tejto manželky uzavrel manželstvo s K. W.. Š.. K. Š.Á. bola vlastníčkou parcely č. X zapísanej vo vložke XXX k.ú. X. a polovicu tejto parcely darovacou zmluvou v r. 1928 (čd XXX/XX) previedla na poručiteľa. Z vložky č. XXX vyplýva, že na tejto parcele bol pôvodne postavený dom č. XX, dvor, sypaň o výmere 149 siah. Účastníci konania však zhodne vypovedali o tom, že dom č. XX poručiteľ s manželkou K. zbúral a v blízkosti parcely č. X zapísanej vo vložke č. XXX a to na parcele č. X zapísanej vo vložke XXX, postavili rodinný dom, ktorému bolo pridelené súpisné číslo XX. Súčasne s parcelou č. X, domovou parcelou č. X a urbárskou parcelou č. X pôvodne zapísanou vo vložke XXX právny predchodca s manželkou K. W.. Š. nehnuteľnosti ako jeden celok aj užívali. K. Š. zomrela v r. XXXX a po prejednaní dedičstva jej podiel v parcele č. X zapísanej vo vložke XXX nadobudol S. J. B. a zapísaný je vo vložke č. XXX k.ú. X. pod Č. XXX/XX dňa 9.9.1943. Dňa 16.12.1949 deti poručiteľa S., J., Š., K. O. E. uzavreli dohodu o vyporiadaní majetku po otcovi S. J. B. a to za jeho života. Účastníkom tejto dohody poručiteľ nebol. Podľa bodu II tejto dohody S. J. B. t.j. S. J. K. dostal z rodičovského podielu celý dom č. XX v X. ohodnotený na 90.000,- Kčs s tým, že ostatným štyrom súrodencom mal vyplatiť podiely po 22.500,- Kčs. K. J. dostal z rodičovského podielu celú záhradu Vyšný rybník v hodnote 27.000,- Kčs a túto sumu bol povinný vyplatiť rovnodielne piatim súrodencom, teda aj sebe. J. J. a E. S. dostali rovnodielne spolu s bratom Š. budovy v X. - R. W. Č.. XX O. XXX v hodnote 20.000,- Kčs a táto suma sa mala rovnodielne podeliť a vyplatiť piatim súrodencom. V bode IV. dohody všetci súrodenci osvedčili, že ak dostanú nehnuteľnosť z rodičovského majetku podľa darovacích zmlúv uzatvorených 2. júna 1948 v Levoči medzi otcom S. J. B.R. ako darcom a piatimi súrodencami a výplaty v bode II budú navzájom uskutočnené, všetci piati súrodenci budú rovnodielne a plne uspokojení z rodičovského podielu z majetku. Túto dohodu vlastnoručne všetci súrodenci aj podpísali. Súd však konštatuje, že zmluvné dojednania účastníkov dohody neboli dodržané, pričom účastníkom tejto dohody vôbec nebol darca. Vlastníctvo poručiteľa odporcovia 1-3 spochybňujú práve z dôvodu, že na základe tejto dohody ich právny predchodca získal dom č. XX do vlastníctva vrátane domovej parcely a priľahlých parciel. V skutočnosti však poručiteľ svojmu synovi S. J. dom č. XX a ani žiadne parcely nedaroval a syn poručiteľa dom č. XX do výlučného vlastníctva ani nenadobudol. Súd mal k dispozícii originál spisu Ľudového súdu v Spišskej Novej Vsi čd XXX/XX, kde sa nachádza originál kúpnopredajnej zmluvy uzavretej 7. novembra 1955 medzi S. J. B. t.j. poručiteľom na strane odpredávateľa a kupujúcimi S. J. K. a jeho manželkou K. J. W.. Š.. Z tejto zmluvy z bodu I možno jednoznačne konštatovať, že odpredávateľ touto zmluvou odpredáva a kupujúci v dvoch rovnakých dieloch po1/2 odkupujú časti nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Iliašovce vo vl. XXX pod W. X. parcela č. X k.ú. X. a to dom č. XX so záhradou o výmere 5 árov 32 m2. V tejto zmluve je dohodnutá aj kúpna cena 40.000,- Kčs i spôsob vyplatenia kúpnej ceny, podľa ktorej ku dňu podpisu zmluvy S. J. K.Š. s manželkou K. W.. Š. vyplatili 20.000,- Kčs a zostávajúcich 20.000,- Kčs sa zaviazali odpredávateľovi zaplatiť najneskôr do jedného roka t.j. do 7.11.1956 bezúročne. V bode III zmluvy sa výslovne uvádza, že odpredávateľ odpredáva a kupujúci kupujú nehnuteľnosti uvedené v bode I v takom stave, v akom sa toho času nachádzajú. Teda predmetom prevodu vlastníckeho práva bol iba dom č. XX a domová parcela č. X. Napriek tomu žalovaní tvrdili, že touto zmluvou, k uzatvoreniu ktorej došlo v dôsledku dohody medzi súrodencami uzavretej v r. 1949, S. J. K. t.j. ich otec nadobudol celý ohradený komplex parciel patriacich k domu č. XX vrátane domovej parcely č. X, teda i parcelu č. X zapísanú vo vložke XXX a parcelu č. X zapísanú vo vložke XXX k.ú. X..
15. Zo spisu 3C 38/88 mal súd preukázané, že žalovaní v 1. až 3. rade a ich matka K. J. W.. Š. sa návrhom na začatie konania proti JRD Iliašovce domáhali určenia vlastníckeho práva k tejto parcele, teda parcele č. X zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. X.. V petite žalobného návrhu sa však uvádza, že táto nehnuteľnosť je zapísaná vo vložke č. XXX k.ú. X., pričom zo spisu vyplýva, že sa viedlo dokazovanie na určenie vlastníckeho práva k mpč. X zapísanej vo vložke č. XXX. Účastníci konania sa vyjadrovali nielen k mpč. X, ale aj k domu č. XX, ktorý bol postavený na parcele č. X, pričom v konaní sa tvrdilo, že parcelu č. X a X má žalobkyňa K. J. vyporiadanú. K určeniu vlastníckeho práva v dôsledku späťvzatia
návrhu nedošlo. V tomto konaní však boli vypočutí svedkovia a to priami právni nástupcovia nebohého S. J. B. zomrelého v r. XXXX a to jeho syn Š. J. O. K. J.. Zo svedeckých výpovedí týchto svedkov jednoznačne vyplynulo a nespochybňujú to ani súčasní účastníci konania, že dom č. XX staval S.R. J. B. t.j. najstarší spolu so synmi a ani jeden zo svedkov nemal vedomosť o tom, že by parcely, či už parcelu č. X darovali právnemu predchodcovi žalovaných S. J. K. narodenému v r. XXXX, zomrelému v r. XXXX. V tomto spise sa nachádza aj úradný záznam, podľa ktorého sa konštatuje, že ani parcelu č. X, ale ani parcelu č. X právny predchodca žalovaných nevydržal a konštatuje sa i to, že ani v dedičskom konaní, ktoré sa vedie (viedlo sa v čase prebiehajúceho sporu 3C 38/88) pod sp.zn. D 1447/86 to dedičia ani netvrdia. I parcelu č. X pôvodne zapísanú vo vložke XX vo vlastníctve bývalých urbárnych majiteľov obce Iliašovce užíval dedo odporcov 1-3 a nie ich otec, teda S. J. K.. Parcela č. X teda po späťvzatí žalobného návrhu v konaní 3C 38/88 ostala nevyporiadaná a podľa tvrdenia účastníkov konania až po tomto konaní ju do vlastníctva získala K. J. W.. Š., teda matka žalovaných v 1. až 3. rade a to na základe kúpnej zmluvy. K spisu 3C 38/88 je potrebné uviesť, že matka žalovaných v 1. až 3. rade K. J. W.. Š. sa zrejme domáhala iba určenia vlastníckeho práva k parcele č. X zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. X. a nie k domu č. XX, pretože ten už vlastnila spolu s domovou parcelou č. X. K omylu zrejme došlo z dôvodu, že podľa identifikácie parciel bol aj na parcele č. X postavený rodinný dom, ktorý bol neskôr zbúraný a táto parcela zostala nezastavaná. Dom č. XX, následne prečíslovaný na XXX a v súčasnosti číslo XX, bol postavený na mpč. č. X.
16. Z vyššie uvedeného súd zistil, že pri prevode domu č. XX (v súčasnosti domu č. XX), vrátane parcely č. X, pôvodne zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. X., parcela č. X zapísaná vo vložke č. XXX k.ú. X. nebola vlastníctvom predávajúceho S. J. B. a teda nemohol odpredať kupujúcim - S. J. K. a manželke K. W.. Š. celý komplex parciel a to aj vrátane parcely č. X zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. X.. Žalovaní ďalej tvrdili, že odkedy nadobudol ich právny predchodca S. J. spornú nehnuteľnosť - parcelu č. X do vlastníctva, užíval ju spolu s ďalšími parcelami a to parcelou X, X, nakoľko išlo o gazdovský dvor a po jeho smrti t.j. po roku XXXX tento komplex nehnuteľností užívala jeho žena K. a syn S. J., odporca v 1. rade. Súd nespochybňuje užívanie týchto parciel žalovanými resp. ich právnym predchodcom po smrti poručiteľa, avšak absentuje v tomto konaní titul pre užívanie parcely č. X s vlastníckymi účinkami, ale aj dobromyseľnosť. Pri prevode domovej parcely č. X mala táto parcela výmeru 5 árov 32 m2 t.j. 532 m2. Parcela č. X pôvodne zapísaná vo vložke č. XXX mala výmeru 428 m2 a parcela č. X podľa výpisu z vložky č. XXX mala výmeru 149 siah x 3,6 t.j. 536,40 m2. Súčet výmer týchto parciel je 1496,40 m2. Právny predchodca žalovaných S. J. s manželkou, keď odkupovali dom č. XX na parcele č. X, ktorá mala výmeru 532 m2, vzhľadom na výmeru všetkých parciel 1 496,40 m2, museli mať vedomosť o tom, že odkupujú iba domovú parcelu, ktorej výmera bola presne uvedená v kúpnej zmluve a teda aj keď užívali parcelu č. X O. X, nemohlo ísť o užívanie dobromyseľné.
17. Súd hodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a ako dôkaz v tomto konaní boli použité i listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise D 1447/86 a to nielen dedičské rozhodnutia, ale i písomné podania v tom čase žijúcich právnych nástupcov poručiteľa Š. J.. Predmetom dedičského konania okrem iného majetku, ktorý bol sporný, bola i parcela č. X zapísaná vo vložke XXX k.ú. X.. Táto parcela bola pôvodne pojatá do dedičstva niekoľkými rozhodnutiami, ktoré boli v dôsledku rozhodnutia súdu vyššieho stupňa zrušené, nie však z dôvodov týkajúcich sa začlenenia tejto nehnuteľnosti do dedičstva. Súd sa oboznámil najmä s vyjadrením priamych dedičov po poručiteľovi prítomných na pojednávaní o prejednaní dedičstva, ale i s ich písomnými podaniami, ktorými boli najmä odvolania proti rozhodnutiam a vyjadrenia k meritu veci. Jedným z dôležitých vyjadrení boli i vyjadrenia O. J. W.. Š., manželky S. J. K., ktorí sú rodičmi žalovaných v 1. až 3. rade. Keď všetci dedičia po poručiteľovi S. J. B. - J., E., Š. O. K. tvrdili, že parcela č. X patrí do dedičstva, vyjadrenia K. J. W.. Š. boli rozporuplné. Na rozdiel od svojich detí, žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí v dedičskom konaní sústavne tvrdili, že parcela č. X zapísaná vo vložke XXX nepatrí do dedičstva a nakoniec aj zostala spornou, ich matka K. J. W.. Š. v dedičskom konaní tvrdila iba to, že túto parcelu spolu s domovými parcelami užívala spolu s manželom a táto parcela údajne bola prejednaná v dedičskom konaní po jej manželovi S. zomr. XX.X.XXXX v konaní D 278/86, čo sa ukázalo ako nepravdivé. Odvolania tejto účastníčky dedičského konania nesmerovali proti tomu, aby parcela č. X bola pojatá do dedičstva, ale proti iným výrokom dedičského rozhodnutia. Dokonca v podaní zo dňa 6.2.1992 (č.l. 132 spisu D 1447/86) okrem iného uvádza, že je správne, že dedičským rozhodnutím D 1447/86-130 zo dňa 7.1.1992 zdedila v celosti parcelu č. X zapísanú vo vložke č. XXX k.ú. X., keďže sa doposiaľ nevyporiadala s tým, že vyplatí spoludedičov a znamenalo by to správne ukončenie veci a zabránenie zbytočným rozbrojom v rodine. Toto podanie zo dňa 6.2.1992 je odvolanie proti uzneseniu o prejednaní dedičstva sp.zn. D 1447/86-130 zo dňa 7.1.1992 a odvolateľka
ním napáda všeobecnú cenu dedičstva a zaradenie nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XX a č. XXXX do dedičstva. Písomné podania a odvolania všetkých ostatných dedičov obsahujú tvrdenia o tom, že parcela č. X zapísaná vo vložke XXX do dedičstva patrí, tak ako to v súčasnosti tvrdia právni nástupcovia
- navrhovatelia 1-26. Po smrti K. W.. Š. zostala parcela č. X zapísaná vo vložke XXX k.ú. X. sporná kvôli tvrdeniu súčasných odporcov 1-3, že táto parcela vlastnícky patrila ich otcovi S. J. K. zomrelom v r. XXXX a po jeho smrti žalovaným v 1. až 3. rade. V dedičskom konaní D 1447/86 činnosť notára a následne súdu smerovala k prejednaniu tejto parcely v dedičskom konaní, táto parcela bola nielen opakovane pojatá do dedičstva, ale vzhľadom na to, že šlo o parcelu neidentickú, bol na identifikáciu tejto parcely vyhotovený aj geometrický plán (č.l. 79 spisu D 1447/86). Napokon dedičským rozhodnutím D 1447/86-369 zo dňa 10.9.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.1999, parcela č. X zapísaná vo vložke č. XXX k.ú. X. do dedičstva pojatá nebola a notár sa obmedzil iba na konštatovanie dôvodov spornosti tejto parcely.
18. Z potvrdenia Obecného úradu Iliašovce zo dňa 9.6.2009 predloženého žalovanými v 1. až 3. rade súd zistil, že Obec Iliašovce potvrdzuje, že S. J. zomr. XX.X.XXXX a jeho manželka K. W.. Š. užívali dom č. XX a všetky parcely pri dome v celosti a po ich smrti tieto parcely užívajú žalovaní v 1. až 3. rade. Potvrdenie v rovnakom znení s dátumom 14.9.2011 vydala Obec Iliašovce s dodatkom o platení daní za parcely, ktorých súčasťou je aj parcela XXXXX-záhrada o výmere 488 m2. Podľa tohto potvrdenia daň z nehnuteľností platil právny predchodca odporcov 1-3 S. J. do r. 1986, následne jeho manželka do r. 1992, odporkyňa v 2. rade a žalovaný v 1. rade do r. 2006 a v súčasnosti platí daň z nehnuteľností S. J. R. narodený v r. XXXX - syn žalovaného v 1. rade S. J. a to od r. 2007.
19. V konaní boli vypočutí aj svedkovia a to K. K., ktorá vypovedala k spôsobu užívania spornej parcely od r. 1983. Táto svedkyňa sa vyjadrila tak, že nikdy nevidela nikoho, že by spornú parcelu užíval, ale súčasne potvrdila, že žalovaný v 1. rade raz za čas, keď bola tráva vysoká, parcelu pokosil. Následne tiež priznala, že videla žalovaného v 1. rade po r. 1990 stavať plot a oberať ovocie zo stromov a asi pred 3 rokmi opraviť stodolu. Následne potvrdila, že od r. 2007 žalovaný v 1. rade spornú nehnuteľnosť pravidelne kosil. Táto svedkyňa je vlastníčkou susedného domu - domu č. XX, v ktorom bývala do r. 1974 aj žalobkyňa v 1. rade, ktorá tvrdila, že prvý plot na spornej parcele, na mieste ktorého žalovaný v 1. rade v 90-tych rokoch postavil nový plot, stavala práve ona. Svedecká výpoveď tejto svedkyne nemala vplyv na rozhodnutie v merite veci.
20. Zo svedeckej výpovede S. Z. vyplynulo, že dom č. XX a priľahlé parcely vždy užívali J. a potvrdil, že asi 40 rokov dozadu všetky parcely vrátane spornej parcely užíval otec žalovaných S. J.. V ďalšom svedecká výpoveď tohto svedka nemala výpovednú hodnotu, nakoľko v svojej svedeckej výpovedi popisoval nehnuteľnosti v prírode a pokiaľ sa vyjadril tak, že bol pomôcť pri poľnohospodárskych prácach, ktoré sa realizovali v komplexe nehnuteľností parciel X, X, X konkrétne pri mlátení, nevedel sa vyjadriť, či pomáha S. J. I. alebo S. J. K.. Bolo to však v čase, keď manželka S. J. B., K. W.. S., ešte žila. Nemal vedomosť o tom, kto bol skutočným vlastníkom parcely č. X zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. X..
21. Súd ďalej považoval za potrebné uviesť, že žalovaní v 1. až 3. rade navrhli na oprávnenosť svojej obrany proti návrhu žalobcov vypočuť ako svedkyňu K. J. bývajúcu v Košiciach. Svedkyňa neúčasť na pojednávaní ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Uviedla, že má 87 rokov a na nehnuteľnosti žalobcov a žalovaných si nepamätá. Následne žalovaní v 1. až 3. rade túto svedkyňu už nenavrhovali vypočuť po poučení v zmysle § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, domnievali sa však, že táto svedkyňa bola žalobcami ovplyvnená a vystrašená a bojí sa svedčiť.
22. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa žalovaní zotrvali na svojich pôvodných tvrdeniach tvrdiac však aj to, že ich právny predchodca - otec S. J. užíval nielen domovú parcelu, ale aj parcely č. X a X jednak na základe dohody z roku 1949, ale aj na základe osvedčenia zo dňa 28.12.1946, ktoré preukazuje, že už od roku 1946 ich právny predchodca, ktorý bol otcom obdarovaných a na základe daru užíval sporné nehnuteľnosti oprávnene, teda ide o oprávnenú držbu a spôsobilý predmet vydržania. Žalovaní v podaní zo dňa 21.12.2013 uviedli, že prvostupňový súd správne neuznal vydržaciu dobu, ktorá mala začať plynúť až od kúpy domu č. XX a domovej parcely č. X t.j. od roku 1955. Na základe tohto osvedčenia však začala vydržacia doba, po ktorú právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade držal nehnuteľnosti dobromyseľne, začala plynúť už od 28.12.1946. Do prvostupňového rozhodnutia túto listinu nepredložili z dôvodu, že ju nemali k dispozícii, pretože ju získali až po súdnom rozhodnutí.
V svojich písomných vyjadreniach opakovane poukazovali na dlhodobosť oprávnenej držby, ktorá mala trvať pôvodne od roku 1949, neskôr tvrdili, že už od r. 1946.
23. Súd oboznámil fotokópiu tohto osvedčenia datovaného 28.12.1946 (č.l. 265), z ktorej vyplýva, že deti poručiteľa S. J., Š. J., J. J. W.. J. O. K. J. osvedčili, že na základe ústnej zmluvy prijali od svojho otca do daru majetkové súčiastky nehnuteľností ako čiastočné uspokojenie z otcovského majetku a zaviazali sa každý jeden osobitne poskytovať určité množstva a druhy naturálií tak ako je v tomto osvedčení uvedené až do smrti poručiteľa. Toto osvedčenie nie je podpísané žiadnym z potomkov poručiteľa, žiadnym svedkom a v osvedčení nie je ani uvedená ďalšia dcéra poručiteľa H..
24. Z listinného dôkazu, ktorým bolo potvrdenie S.Á. I. súd zistil, že S. I. prehlasuje, že právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade užíval parcely X,X,X od r. 1940 so svojimi poručiteľmi až do ukončenia ich života a nikdy nemal vedomosť o tom, že by v rodine dochádzalo k hádkam.
25. Z čestného prehlásenia S. D. súd konštatuje, že tento občan obce Iliašovce má vedomosť o tom, že v r. 1947 bol so svojim otcom odviezť krytinu na novopostavenú stodolu pre K. J. t.j. brata právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade. V ďalšej časti čestného prehlásenia sa konštatuje, že nebohý S. J. B. nar. XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX t.j. otec žalovaných v 1. až 3. rade bol samostatne hospodáriacim roľníkom a spolu s manželkou od r. 1935 používal na uskladnenie úrody stodolu pri Nižnom Rybníku až dovtedy, kým nevstúpil do JRD, keďže jeho stodola pri dome č. 54 postavená v r. 1933-1934 mu kapacitne nepostačovala.
26. Súd sa oboznámil tiež s platobným rozkazom Okresného finančného riaditeľstva v Liptovskom Svätom Mikuláši z r. 1945, ktorým žalovaní preukazovali, že z pozostalosti K. J. W.. Š. bola vyrúbená daň z dedičstva 4 869,20 Kčs.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 26. 5. 2014 uzatvoril:
28. V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
29. Podľa § 7 písm. c/ citovaného zákona, kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
30. V LV č. XXX k.ú. X. je ako vlastník parcely XXXXX - záhrady o výmere 488 m2, ktorá bola vytvorená z parcely č. X zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. X.V. zapísaný S. J. B., ktorý zomrel XX.X.XXXX a nesporne ide o spoločného právneho predchodcu žalobcov a žalovaných, teda nie o otca žalovaných v 1. až 3. rade S. J. zomrelého v r. XXXX. Žalovaní práve o tomto svojom právnom predchodcovi tvrdia, že nadobudol vlastnícke právo k spornej parcele na základe dedičskej dohody zo dňa 16.12.1949, čo v konaní nebolo preukázané. Následne tvrdili, že ich právni predchodcovia do užívania nehnuteľností, ktoré bolo dobromyseľné, vstúpili po nadobudnutí daru, pretože poručiteľ mal sporné nehnuteľnosti právnemu predchodcovi darovať, čo preukazovali osvedčením zo dňa 28.12.1946 a teda už týmto dňom vstúpili do užívania nehnuteľností v domnienke, že im tieto nehnuteľnosti patria. Súd sa s touto argumentáciou žalovaných nestotožnil. Tvrdí, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že vlastnícke právo k domu s pôvodným číslom XX, domovej parcele č. X nadobudol S. J. K. a jeho manželka kúpnou zmluvou zo dňa 7.11.1955 - čd XXX/XX. Touto zmluvou S. J. K. a manželka K. W.. Š. nadobudli vlastnícke právo iba k domu č. XX a k parcele č. X a z tohto dôvodu vzhľadom na tvrdenie žalovaných súd skúmal, či nadobudli vlastnícke právo aj k parcele č. X vydržaním.
31. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 26. 5. 2014 súd sa zaoberal inštitútom vydržania. Uviedol, že vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania, pričom je potrebné, aby tieto podmienky boli splnené zároveň. Právni predchodcovia žalovaných na základe zmluvy z r. 1955 mali vstúpiť do užívania nehnuteľností s vlastníckymi účinkami
a to aj k parcele č. X zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. X., ktorá nebola predmetom prevodu a preto treba podmienky vydržania posudzovať podľa vtedy platnej právnej úpravy a to zákona č. 141/1950 Zb., ktorý v § 16 ods. 1 určuje desaťročnú vydržaciu dobu pre vydržanie nehnuteľností. Od r. 1955 však vydržacia doba do 1.4.1964, kedy vstúpil do účinnosti občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., neuplynula. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb. t.j. do 1.4.1981 neupravoval a až uvedená novela v ustanoveniach § 132, § 135a novoupravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než pred 1.4.1984 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto právnej úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal v držbe nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov a s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne a vydržať bolo možné iba pozemok alebo časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Podľa súčasného právneho stavu platného od 1.1.1992 upraveného zákonom č. 509/1991 Zb. (§ 872 ods. 6) možno pre vydržanie do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1. januárom 1992. V tomto prípade však nie je možné konštatovať, žeby právni predchodcovia žalovaných v 1. až 3. rade vlastnícke právo k parcele č. X zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. X., ktorá zodpovedá v súčasnosti parcele XXXXX zapísanej v LV č. XXX, vydržali.
32. Ako bolo vyššie uvádzané, jednou z podmienok vydržania je oprávnenosť držby, ktorej súčasťou je aj titul nadobudnutia nehnuteľností, ktorý súd skúmal v rámci dobromyseľnosti užívania. Predmetom kúpnej zmluvy čd XXX/XXXX bol iba dom č. XX s domovou parcelou, pričom v tejto zmluve v bode III sa jednoznačne konštatuje, že odpredávateľ t.j. S. J. B. odpredáva a kupujúci t.j. S. J. K. a jeho manželka K. W.. Š., kupujú nehnuteľnosti a to dom č. XX a záhradu o výmere 5 árov 35 m2 v takom stave, v akom sa v prírode t.č. nachádzajú. Predmetom prevodu nebola ani parcela č. X a parcela č. X, pričom podľa tvrdenia žalovaných, práve parcely č. X, X, X tvorili celý komplex nehnuteľností. Pokiaľ aj S. J. K. vstúpil po r. 1955 do užívania nehnuteľností mal vedomosť o tom, že predávajúci mu odpredal iba dom s domovou parcelou a nie parcelu č. X, ktorej predávajúci ani nebol vlastníkom a ktorá nie je predmetom tohto sporu a tiež parcelu č. X. V zmluve sa jednoznačne uvádza výmera parcely č. X t.j. 532 m2 (5 ha 32 m2), pričom ako súd už vyššie uvádzal, pokiaľ žalobcovia užívali aj priľahlé parcely a to parcelu č. X a X, užívali by výmeru vo výške 1 496,40 m2 . Teda museli si byť vedomí rozdielu medzi odkúpenou výmerou a výmerou, ktorú užívali.
33. Súd ďalej konštatoval, že vo vzťahu k parcele č. X i č. X absentuje titul nadobudnutia nehnuteľností, čo však nevylučuje v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade a následne aj žalovaní v 1. až 3. rade nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľností tvoriacej predmet sporu. Skutočnosť, či právni predchodcovia žalovaných boli dobromyseľní alebo nie je potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať a možno o nej usudzovať iba z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu vyžadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, teda žalovaní v 1. až 3. rade. Judikatúra vychádza z toho, že oprávneným držiteľom nehnuteľností nemôže byť v zásade ten, kto sa držby ujal na základe ústnej zmluvy, najmä keď pri zachovaní obvyklej opatrnosti si musí byť vedomý, že nehnuteľnosť najmä pokiaľ je zapísaná v katastri nehnuteľností, nemožno nadobudnúť ústnou zmluvou. Tak ako v tomto prípade aj v iných je bežné, že niekto kúpi, zdedí alebo inak nadobudne pozemok, ktorý začne užívať spolu s časťou susedného pozemku, v tomto prípade bude titulom na základe ktorého sa chopil držby kúpna zmluva alebo iný právny titul nadobudnutia nehnuteľností i keď sa obvykle na časť susedného pozemku nevzťahuje. Aj keď v tomto prípade vlastne nadobúdací titul neexistuje, pretože sa nevzťahuje na predmet držby, vzhľadom k okolnostiam prípadu držiteľ môže byť v dobrej viere, že tu titul je. Jedným z hľadísk pre posúdenie držiteľa v takomto prípade je i pomer plochy kúpeného resp. nadobudnutého pozemku a skutočne držaného pozemku. Neexistuje jednoznačné stanovisko pre posúdenie aký pomer kúpeného a skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vôľu nadobúdateľa o tom, že drží len kúpený pozemok. Každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. V tomto prípade sa právny predchodca žalovaných chopil držby pozemku (parcely č. X,X), ktorého výmera bola vyššia než plocha pozemku, ktorý kúpil (parcela č. X) o cca 964 m2. Mohol síce zotrvať subjektívne v dobrej
viere, že je vlastníkom i tohto pozemku, avšak dobromyseľnosť tu neexistovala „so zreteľom ku všetkým okolnostiam, že mu vec patrí.“
34. V tomto kontexte súd považoval za potrebné zhodnotiť listinné dôkazy a to potvrdenia Obce Iliašovce o užívaní spornej parcelami žalovanými v 1. až 3. rade resp. ich právnymi predchodcami, nakoľko títo mohli spornú parcelu užívať, avšak nie dobromyseľne vzhľadom nielen na absenciu titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, ale aj vo vzťahu k výmere užívaných parciel č. X, X, X. Tiež výpoveď svedkov K. K. O. S. Z. neovplyvnila rozhodnutie súdu v merite veci, keďže čiastočne preukázala užívanie parcely č. XXXXX zapísanej v LV č. XXX k.ú. X. žalovanými v 1. až 3. rade resp. ich právnymi predchodcami. Nebolo však možné konštatovať, že túto parcelu užívali dobromyseľne.
35. Súd konštatoval, že S. J. K. a jeho manželka K.W. W.. Š., už v r. 1955, keď dom č. XX s parcelou č. X kupovali od S. J. I. B., mali vedomosť o tom, čo kupujú a v konaní nepreukázali, že neformálnym darom nadobudli do vlastníctva aj parcelu č. X zapísanú vo vložke č. XXX k.ú. X., ktorá zodpovedá parcele XXXXX zapísanej v LV č. XXX k.ú. X.Š., ale ani parcelu č. X zapísanú vo vložke č. XXX k.ú. X., ku ktorej sa domáhali určenia vlastníckeho práva dedičia S. J. (odporcovia 1-3 a jeho manželka K. W.. Š.) v konaní sp.zn. 3C 38/88. Toto konanie skončilo po zamietnutí žalobného návrhu späťvzatím tohto návrhu a v konečnom dôsledku K. W.. Š. vlastníctvo k tejto parcele nadobudla kúpou. Teda žalovaným v 1. až 3. rade sa v konaní v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností nepodarilo preukázať opak zápisu vlastníckeho práva S. J. B. zomrelého v r. XXXX k parcele č. XXXXX zapísanej v LV č. XXX k.ú. X., pričom vlastnícke právo tento poručiteľ nadobudol titulom daru zo dňa 15.6.1928 - čd XXX/XX a dedenia - čd XXX/XX. Už tieto zápisy spochybňujú tvrdenia žalovanej O. D., že jej otec S. spornú nehnuteľnosť užíval od r. 1924 (č.l. 94 spisu). Napokon aj samotná manželka S. J. K., K. W.. Š. - matka žalovaných v 1. až 3. rade, súhlasila s dedičským rozhodnutím D 1447/86-130 zo dňa 7.1.1992 po nebohom S. J. B. zomrelom v roku 1961, keď uviedla, že je správne, že týmto dedičským rozhodnutím v celosti zdedila ako manželka otca žalovaných v 1. až 3. rade parcelu č. X zapísanú vo vložke č. XXX k.ú. X., keďže parcela doposiaľ nebola vyporiadaná s tým, že vyplatí spoludedičov, teda súrodencov svojho manžela S. resp. ich právnych nástupcov.
36. Vyhodnotením dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že návrh žalobcov bol podaný v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (v čase rozhodovania platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb.) po preukázaní naliehavosti právneho záujmu na takejto určovacej žalobe. Žalovaným v 1. až 3. rade sa nepodarilo preukázať ani titul nadobudnutia parcely mpč. X, v súčasnosti parcely č. XXXXX zapísanej v LV č. XXX k.ú. X., ale ani dobromyseľnosť oprávnenej držby v rámci ktorej súd skúmal titul nadobudnutia. Právny predchodca žalobcov S. J. K. ako držiteľ síce s parcelou mpč. X nakladal, ale nie ako s parcelou svojou a so zreteľom na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný, že mu táto parcela aj patrí.
37. V závere súd uviedol, že vlastníkom domu č. XX, ktorý je postavený na parcele č. XXX je v LV č. XXX zapísaný syn žalovaného v 1. rade S. J. R.. XXXX na základe darovacej zmluvy A. XXX/XXXX zo dňa 6.4.2006. V tomto liste vlastníctva je okrem parcely č. XXX zapísaná aj parcela č. XXX/X o výmere 205 m2, pričom súčet výmer týchto parciel tvorí plochu pôvodnej parcely mpč. X zapísanej pôvodne vo vložke č. XXX a zrejme parcely č. X, ktorá bola pôvodne zapísaná vo vložke č. XXX k.ú. X. a ktorú podľa zhodného tvrdenia účastníkov konania matka žalovaných v 1. až 3. rade K. J. W.. Š. získala kúpou od inej osoby ako právneho predchodcu žalobcov 1-26.
38. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozsudkom zo dňa 26. 5. 2014 žalobe žalobcov okrem žalobkyne v 13. rade K. Q. vyhovel a určil, že parcela č. XXXXX - záhrada o výmere 488 m2 zapísaná v LV č. XXX k.ú. X. patrí do dedičstva po neb. S. J. W.. J. (B.), ktorý zomrel XX.X.XXXX.
39. Súd zamietol návrh žalobkyne K. Q. a to z dôvodu nedostatku naliehavosti právneho záujmu na takomto návrhu, nakoľko táto sa dedičstva v konaní 1D 112/99, 5Dnot 548/99 vzdala a dedičstvo po E. S. r. J. nadobudol jej syn X.. Š. Q.. Tento dedil v dodatočnom dedičskom konaní, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 1D/73/2003, 1Dnot 147/2003.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (vtedy platného a účinného) a priznal ich plnú náhradu žalobcom proti žalovaným v 1. až 3. rade. O náhrade trov konania
medzi žalobkyňou K. Q. a žalovanými v 1. až 3. rade rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže žalovaní si náhradu trov konania proti nej neuplatnili.
41. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie odporcovia v 1. až 3. rade. Odvolanie odôvodnili tým, že celý proces považujú za vykonštruovaný a zmanipulovaný v prospech žalobcov. Akcentovali na dohodu o majetkovom vyporiadaní súrodencov pri nadobudnutí majetkov darom od ich V. S. J. B. napísanú v Levoči 16.12.1949 ako aj na identifikáciu parciel Krajskej správy Geodézie a kartografie v Košiciach 19.09.1986, pričom identifikácia potvrdzuje, že aj v prírode, na mieste samom všetky tri parcely tvorili jeden celok. Všetci súrodenci otca žalovaných vedeli, čo majú a čo dostali darom. Otec žalovaných s bratom K. sa vzdali svojich podielov pri vysporiadaní Nižný rybník a pokiaľ by otec žalovaných bol vedel, že on nemá všetko pripísané, bol by to vtedy riešil. O tom, že pôvodná parcela Č.. X z pozemnoknižnej vložky XXX je vo vlastníctve deda sa prvýkrát dozvedeli po smrti otca a reklamovaní dedičského konania po ňom v roku 1988. Potom, čo žalovaní zistili, že dedičské konanie po dedovej smrti zomrelom 16.06.1961 neprebehlo, požiadali o prejednanie dedičstva. Súrodenci otca neukázali žalovaným nijaký doklad, len čakali, že všetko sa rozdelí zlomkom, ako sa praktizovalo pri roliach, s týmto postupom žalovaní nesúhlasili. Žalobkyňa v 1. rade sama na okresnom súde uviedla, že na zastavení dedičského konania je aj podpis jej mamy J. J., takže protiprávne sa to všetko oficiálne zvaľuje len na otca žalovaných. Parcela č. X bola vytrhnutá z celku, pritom patrila vždy k domu č. XX, čo dostal otec žalovaných. Žiadali, aby boli vyhodnotené všetky listinné doklady, ktoré doložili do spisu. Súd prvého stupňa vôbec nebral zreteľ na to, že parcelu č. X dobromyseľne užívali rodičia žalovaných, vysadili na nej ovocné stromy, súrodenci otca odišli bývať k svojim manželom a manželkám. Teda súd prvého stupňa vôbec nebral zreteľ, že rodičia predmetnú parcelu od darovania 28.12.1946 vlastnili 39 rokov a do ich smrti ich užívajú žalovaní, teda ich deti a vnuci.
42. Žalobcovia zastúpení K. D. vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznili, že aj keď parcelu žalovaní užívali, neužívali ju dobromyseľne. Pokiaľ žalovaní žalobcov obviňujú z klamstva, v priebehu súdnych konaní sami menili výpovede. Podľa dohody zo 16.12.1949, na ktorú sa žalovaní odvolávajú, dostal otec žalovaných z rodičovského podielu celý dom č. XX v hodnote 90.000,- Kčs a parcela č. X v tejto dohode uvedená nie je. Keď otec žalovaných S. J. K. spolu s manželkou K. J., W.. Š. formou kúpno-predajnej zmluvy dom č. XX, t.j. č. XX v roku 1955 nadobudli od poručiteľa S. J. B. vedeli, že spolu s domom kupujú len parcelu č. X s plochou 532 m2 a súčasne nenadobúdajú aj parcelu č. X, ktorú nadobudol poručiteľ S. J. B. od druhej manželky K. J., W.. Š. pri prejednávaní jej pozostalosti v roku 1943. Kúpno-predajnou zmluvou nenadobudli ani parcelu č. X, pretože ju poručiteľ ani nevlastnil. Túto parcelu nadobudla manželka otca žalovaných K. J., W.. Š. kúpou po smrti manžela S. J. K.. Z toho teda vyplýva, že parcely č. X, X, X nemohli tvoriť jeden celok ako to žalovaní tvrdia. V identifikácii parciel strediska Geodézie v Spišskej Novej Vsi zo dňa 19.9.1986 je ako užívateľ napísaný J. S., otec žalovaných, ktorý zomrel XX.X.XXXX, teda bol zapísaný až po jeho smrti. Doklad zrejme žalovaní upravili tak, že meno S. preškrtli a dopísali k priezvisku J. koncovku -ová. Jednotlivé riadky spojili svorkami a to nemôže byť dôkaz, že parcely tvorili jeden celok. Nie je pravdou, ako žalovaní tvrdia, že dom č. XX t.č. XX, ktorý stavali všetci súrodenci otca žalovaných od roku 1928, je postavený na parcelách č. X, X, X, ale len na parcele č. X vedenej na katastrálnej mape ako parcela č. XXX a pôvodná parcela č. X je rozdelená na parcely č. XXX O. XXX, na ktorej je postavená stodola. Zdôraznili, že žalovaní klamú, keď tvrdia, že nevedeli, že parcelu č. X vedenú v pozemnoknižnej vložke XXX nevlastní vcelku S. J. B., ale že ju nadobudol od druhej manželky K. J., W.. Š. pri prejednávaní pozostalosti č.d. XXX/XX uznesením zo dňa 12.1.1943. Z pozostalosti po druhej manželke S. J. B.R. zdedil nehnuteľnosti aj S. J. K., otec žalovaných, teda vedel čo zdedil a veľmi dobre vedel, že parcela č. X mu nepatrí a že pokiaľ ju užíva, užíva ju nedobromyseľne. Vlastníctvo parcely č. X potvrdzuje pozemnoknižná vložka č. XXX a aj list vlastníctva č. XXX, kde je uvedená ako parcela č. XXXXX. V obidvoch prípadoch je ako vlastník zapísaný S. J. B., dedo. Jeho vlastníctvo potvrdila aj manželka otca žalovaných K. J., W.. Š., keď súhlasila s dedičským rozhodnutím D1447/86-130 zo dňa 7.1.1992 po nebohom S. J. B. zomrelom v roku XXXX, keď uviedla, že je správne, že týmto rozhodnutím zdedila parcelu č. X, zapísanú vo vložke č. XXX k.ú. X., ktorá nebola doposiaľ vysporiadaná s tým, že vyplatí súrodencov svojho manžela, resp. ich právnych nástupcov. Uvedenú parcelu však nezdedila, spoludedičov nevyplatila, ale tým potvrdila, že si je vedomá toho, že parcela patrí do dedičstva a pokiaľ ju žalovaní užívali, užívali ju nedobromyseľne.
43. Žalovaní reagujúc na toto vyjadrenie písomným podaním adresovaným Krajskému súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2015 opätovne poukázali na to, že ich otec dostal darom podiel majetku z rodičovského
majetku, a to celý dom č. XX, neskôr č. XXX a teraz č. XX v obci Iliašovce, ktorého súčasťou sú parcela č. X z pôvodnej vložky XXX, parcela č. X z pôvodnej vložky XXX a parcela č. X z pôvodnej vložky č. XXX kat. úz. X., ktoré tvoria jeden celok. Ostatní otcovi súrodenci majú celé svoje podiely z rodičovského domu už dávno pripísané. Preto nemožno otca žalovaných diskriminovať a zobrať mu z jeho daru jednu časť aj so stodolou a studňou, ovocnými stromami a oplotením, ktoré sú na pôvodnej parcele č. X. Vytkli prvoinštančnému súdu, že sa vôbec nezaoberal dokladmi, ktoré preukazujú vôľu poručiteľov o darovaní, nimi rozdeleného rodičovského majetku pre všetky poručiteľove detí aj dcéry H. osobitne. Žalobkyňa v 1. rade podľa žalovaných nevie pochopiť, že otec žalovaných ako jediný mal vyplatiť 4 súrodencom z celej hodnoty svojho podielu a ostatní, každý zo svojho podielu 5, teda aj sebe. Preto otcov brat Š. nikomu dohodu zo dňa 16.12.1949 nedal a neukázal, kým otec žil. Po otcovej smrti otcov brat Š. dal kópiu dohody zo dňa 16.12.1949 s poškrtanými dátumami na nej. Nepriznal na notárstve darovanie z osvedčenia zo dňa 28.12.1946 i keď v dohode zo dňa 16.12.1949 sa na darovanie odkazuje. Notári to tiež prehliadli, aj keď to „odkazovanie“ bolo v dohode napísané. Rodičia žalovaných mali pripísaný dom č. XX aj s pozemkom, preto žili s vedomím, že čo dostali darom, majú aj pripísané. Nemali žiadne pochybnosti, nevedeli o žiadnej chybe, nemali žiadne informácie, že to nie je úplné. Tento neúmyselný nedostatok spôsobila skutočnosť, že dedova druhá manželka neprepísala obe parcely X O. X na deda naraz už v roku 1928. Súčasne sa zistilo, že aj pozemok pod domom č. XX pôvodná parcela č. X z vložky č. XXX nebola rodičom pripísaná. Žalovaní poukázali na výpoveď otcových súrodencov Š. O. K. v konaní 3C/38/98. Žalovaní k podaniu pripojili kópiu testamentu od Dr. Štefana Folkmana, verejného notára v Levoči č. poz. XXX/XXXX Č.. A. XXX/XXXX o pojednávaní pozostalostí po nebohej K. J., W.. Š., roľníčky, obyvateľky v Iliašovciach zo dňa 7.41942 so zanechaním testamentu odumrelej.
44. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/707/2014 zo dňa 28. 10. 2015 bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený okrem výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne v 13. rade a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
45. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajský súd uviedol, že nahliadnutím do výpisu z katastra nehnuteľností cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zistil, že parcela č. XXXXX - záhrada o výmere 488 m2 nie je zapísaná v LV č. XXX kat. úz. X. Obec X., keďže na tomto liste vlastníctva sú vedené iba parcely registra „C“ parcele č. XXX/X - záhrada s výmerou 388 m2 a XXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 104 m2. Rovnako odvolací súd zistil, že parcela č. XXXXX - záhrada s výmerou 488 m2 nie je vedená ani v inom liste vlastníctva katastrálneho územia X..
46. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastri nehnuteľností. V konaní o žalobe, ktorou sa dedičia domáhajú určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Pretože v katastri nehnuteľností parcela Č.. XXXXX - záhrada o výmere 488 m2 nie je zapísaná ani na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. X., ani v inom liste vlastníctva, rozsudok súdu prvého stupňa o určení vlastníckeho práva je nevykonateľný.
47. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ustanovení § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok zrušil z dôvodu nevykonateľnosti rozsudku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
48. Krajský súd v odôvodnení ďalej konštatoval, že pokiaľ žalovaní v doplnku vyjadrenia pripojili kópiu testamentu od verejného notára Štefana Folkmana v Levoči č. poz. XXX/XXXX A. XXX/ XXXX o pojednávaní pozostalosti po nebohej K. J., W.. Š. zo dňa 7.4.1942, tento listinný dôkaz je novým dôkazom, ktorý žalovaní v priebehu prvostupňového konania neuplatnili a na tento dôkaz za predpokladu, žeby boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa by odvolací súd nemohol prihliadať.
49. V ďalšom konaní súd sa opakovane zaoberal otázkou posúdenia okolnosti domnelého právneho titulu s prihliadnutím na tvrdenie žalovaných, že oni, ako aj ich právni predchodcovia, mali zato, že aj sporná parcela sa stala ich vlastníctvom, dlhodobo od roku 1946 ju užívali, oplotili, platili za ňu poľnohospodársku daň, teda súd opakovane skúmal, či ich právny predchodca S. J. K.. nenadobudol k 1. 1. 1961 vlastnícke právo k nehnuteľnosti pôvodne zapísanej pod mpč. X vo vložke č. XXX v kat. území X., a či teda táto nehnuteľnosť nebola ním a ich právnymi nástupcami, teda žalovanými, nadobudnutá vydržaním v zmysle § 115 a § 116 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
50. V úvode ďalšieho dokazovania súd skúmal, prečo podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX v kat. území X., nie je zapísaná pôvodná parcela č. XXXXX - záhrada o výmere 448 m2, a kde táto parcela, ktorá je predmetom sporu, je zapísaná.
51. Za týmto účelom vyzval Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi, odbor katastrálny, oddelenie technické, dokumentácie a poskytovania informácií, ktorý v písomnej správe zo dňa 22. 2. 2016 (čl. 364 spisu) súdu oznámil, že pôvodný výpis z LV č. XXX v kat. území X. už nie je aktuálny. Parcela registra E KN XXXXX nie je zapísaná v žiadnom liste vlastníctva. Parc. registra E KN XXXXX zodpovedá na stav údajov registra C KN parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 386 m2 a parc. registra C KN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 104 m2. Predmetné parcely boli zapísané do LV č. XXX na základe Protokolu č. X 92/14 Min zo dňa 19. 2. 2014 - 149/14, ktorého súčasťou bola identifikácia parcely XXXXX na stav údajov registra CKN.
52. K vyššie uvedenému vyjadreniu katastrálny odbor pripojil aktuálny výpis z LV zo dňa 22. 2. 2016, ktorý obsahuje už nový zápis spornej parcely tak, ako je vyššie uvedené. Vlastníkom takto popísanej nehnuteľnosti v 1/1 je zapísaný pod B1 S. J., W.. J. (B.), pričom titulom nadobudnutia je zápis listiny č.d. XXX/XXXX, č. d. XXX/XXXX a rozhodnutie Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi, V. Č.. W.-X/XXXX-K. zo dňa 30. 11. 2000 a rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves č. V. X/XXXX-J., M. XX/XXXX J. zo dňa 20. 3. 2009-43/2009. V časti LV pod názvom „Iné údaje“ je zápis pzmn. vložky č. XXX a Protokol o oprave X 92/14 Min zo dňa 19. 2. 2014 - 149/2014.
53. Na základe takéhoto zistenia, teda písomnej správy katastrálneho odboru Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi, a aktuálneho výpisu z LV č. XXX súd zistil, že sporná parcela je na základe rozhodnutia Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi, ktoré bolo vydané v rámci novej registrácie, resp. obnovy evidencie pozemkov, vedená pod novými parcelnými č. XXX/X o výmere 386 m2 a č. XXX o výmere 104 m2.
54. Dôkazom toho, že jedná sa o tú istú parcelu, ktorá je predmetom tohto sporu, je aj zápis o titule nadobudnutia spornej parcely, ktorá bola pôvodne zapísaná vo vložke č. XXX a tam zapísané pôvodné čísla denníkov - č. d. XXX/XXXX a č. d. XXX/XXXX. Že sa jedná o tú istú parcelu, ktorá bola zapísaná v pôvodnom liste vlastníctva zo dňa 14. 5. 2009, z ktorého súdu vychádzal pri prvom rozhodnutí, potvrdzuje pôvodný zápis na tomto liste vlastníctva, kde parcela č. XXXXX - záhrady o výmere 488 m2, ktorej výlučným vlastníkom bol S.Á. J., W.. J. (B.), bola tou parcelou, ktorá bola pôvodne zapísaná aj na tomto LV vo vložke č. XXX, pričom pôvodný vlastník ju nadobudol na základe listiny pod č. d. XXX/XXXX.
55. Po vyriešení otázky zmeny zápisu spornej parcely na predmetnom LV súd vyzval žalobcov, aby vzhľadom na túto zmenu, ktorú nezapríčinila ani jedna zo sporových strán, pristúpili k úprave, resp. zmene návrhu v zmysle nového zápisu na LV č. XXX. Žalobcovia v zastúpení žalobcov v 1., 5. a 14. rade písomným podaním návrh zmenili. Súd uznesením na pojednávaní dňa 24. 4. 2017 zmenu návrhu v zmysle ustanovení § 139 a nasl. C.s.p. pripustil. Nakoľko pojednávania sa nezúčastnila žalovaná v 2. rade, súd vyhotovil písomné uznesenie o pripustení zmeny žaloby v zmysle ustanovení § 142 ods. 2 C.s.p., ktoré žalovanej v 2. rade doručil.
56. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
57. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
58. Podľa § 470 ods. 4 C.s.p. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
59. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
60. Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok súdu prvej inštancie dňa 28. 10. 2015, teda ešte za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého zmena žaloby je už upravená v novom paragrafovom znení, preto súd o zmene žaloby rozhodol v zmysle vyššie citovaných prechodných ustanovení.
61. Nakoľko predmetná žaloba je určovacou žalobou, súd vzhľadom na vyššie citované prechodné ustanovenia posudzoval túto určovaciu žalobu v zmysle ustanovení § 137 písm. c/ C.s.p. platného a účinného od 1. 7. 2016.
62. Tak, ako už bolo konštatované v oboch pôvodných rozsudkoch súdu prvej inštancie, súd opakovane konštatuje, že žalobcovia, ako právni nástupcovia po nebohom S. J., W.. J. (B.) dostatočne osvedčili naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe, nakoľko ako legitímni zákonní dedičia nemôžu si iným spôsobom uplatniť si svoje právo - prejednanie dedičstva po nebohom S. J., nakoľko tomu bráni postoj, resp. konanie žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí už opakované začaté dedičské konania zmarili. Navyše žalovaní sú tí, ktorí by mali podať žalobu o určenie vlastníckeho práva titulom vydržania k spornej nehnuteľnosti. Nakoľko tak neurobili, museli žalobcovia pristúpiť k podaniu žaloby, ktorou sa domáhajú, aby súd určil, či sporná parcela patrí, alebo nepatrí do dedičstva po poručiteľovi S. J., B., nar. XXXX, zomr. XXXX.
63. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24. 4. 2017, na ktorom boli prítomní splnomocnení zástupcovia žalobcov v 1. až 27. rade K. D.Á., K. J. O. D. J.. Žalobca D. J. na pojednávaní súdu oznámil, že dňa 14. 4. 2016 zomrela jeho sestra E. J. ako slobodná a bezdetná, pričom ako zákonní dedičia po nej prichádzajú do úvahy jej súrodenci, teda on a sestra D. Š.. Nahliadnutím do dedičského spisu po nebohej E. J. tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7D/66/2016 súd zistil, že predmetné dedičské konanie bolo pre nedostatok majetku zastavené, pričom zákonnými dedičmi sú súrodenci poručiteľa, v tomto konaní žalobcovia D. J. a sestra D. Š.. Z uvedeného dôvodu súd v konaní žalobkyne v 18. rade E. J. v zmysle ustanovení § 63 ods. 2 C.s.p. pokračoval s uvedenými zákonnými nástupcami, ktorí zároveň už v konaní vystupujú ako žalobcovia.
64. Žalobcovia na pojednávaní nepredložili žiadne nové návrhy a dôkazy. Odkazovali na doteraz vykonané dokazovanie. V celom rozsahu na žalobe naďalej trvali.
65. Žalovaný v 1. rade S. J. v účastníckej výpovedi uviedol, že nestotožňuje sa s konštatovaním, ktoré je uvedené v odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajského súdu, žeby testament od notára Štefana Folkmana z Levoče mal byť novým dôkazom, nakoľko tento dôkaz predložili už v predošlom konaní vtedy zákonnej sudkyni JUDr. A. Ernestovej. Preto trvali na tom, aby súd na tento dôkaz prihliadal, nakoľko práve tento testament je dôkazom, že sporná parcela č. X z pôvodnej pzmn. vložky č. XXX je súčasťou domového pozemku. Poukázali aj na ďalší dôkaz, ktorý už predložili, a to situačný plán z roku 1928. Dodal, že ich nebohý otec S. J. gazdoval od roku 1934, odkedy sa oženil a mal aj koňa. Poukázal na to, že doposiaľ súd neprihliadal na tú skutočnosť, o čom bola dohoda z roku 1949. Zdôraznil, že žalobcovia nehorázne klamú, nakoľko sporná parcela patrí k domu a ich otec ju dostal darom od svojho otca v roku 1946. Poukázal na ďalší dôkaz, ktorý už bol súdu predložený, a to potvrdenie MnV v Iliašovciach, že S. J., nar. XX. X. XXXX vstúpil do JRD v Iliašovciach v roku 1959. Mal svojho otca v zaopatrení, ktorý mal vek 80 rokov a trpel na srdcovú chorobu. V dôsledku toho jeho manželka K. J. zaopatrovala svojho svokra od roku 1959 do 12. 6. 1961, preto nemohla pracovať na JRD v Iliašovciach.
66. Žalovaná v 3. rade v účastníckej výpovedi uviedla, že ich rodičia sa starali o svojich rodičov, dochovali ich k smrti a tak isto poukázala na text testamentu, kde sa uvádza, že parc. č. X je súčasť dvora.
67. Zástupcovia sporových strán a účastníci prítomní na pojednávaní ďalšie dôkazy už súdu nepredkladali a nenavrhovali, preto súd uznesením dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol.
68. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
69. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
70. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
71. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
72. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
73. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
74. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
75. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcov je v celom rozsahu dôvodný, a preto súd žalobe vyhovel. Ako už bolo v rozsiahlom odôvodnení predošlého rozsudku prvoinštančného súdu podrobne uvedené, žalovaným v 1. až 3. rade sa nepodarilo preukázať, akým titulom nadobudli parc. č. mpč. X pôvodne zapísanú vo vložke č. XXX, ani dobromyseľnosť oprávnenej držby, v rámci ktorej súd skúmal titul nadobudnutia. Z dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalovaných S. J. K.. ako držiteľ síce s parcelou mpč. X nakladal, ale nie ako s parcelou svojou a so zreteľom na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný, že mu táto parcela patrí.
76. Súd v závere poukazuje na tú skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Košiciach neboli spochybnené tie dôkazy a ich vyhodnotenia tak, ako boli uvádzané v predošlých rozsudkoch, a preto súd v tomto konaní už opakovane nekonštatuje dôvody a nanovo nepopisuje tie skutočnosti, ktoré viedli k záverečnému vyhovujúcemu rozsudku. Poukazuje a odkazuje v tomto na odôvodnenie tak, ako bolo vyššie popísané a ako bolo konštatované v rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 28. 10. 2015. Navyše súd konštatuje, že rozhodnutie súdu neovplyvňuje ani testament, ktorý bol už predložený v pôvodnom konaní, nakoľko ani tento nie je preukázaním titulu nadobudnutia a dobromyseľnosti užívania spornej parcely právnymi predchodcami žalovaných. V závere je potrebné konštatovať, že subjektívna predstava žalovaného v 1. rade a jeho presvedčenie o tom, že jeho právni predchodcovia mali spornú parcelu dobromyseľne užívať na základe osvedčenia o darovaní majetku z 28. 12. 1946, ktorá listina nebola svedkami, ani inými stranami podpísaná (viď čl. 265 tohto spisu), nepostačuje na to, aby žalovaní v 1. až 3. rade preukázali svoje tvrdenie, že ich právni predchodcovia spornú nehnuteľnosť vydržali.
77. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť súčasne splnené zákonné predpoklady. Základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva vydržaním podľa bývalého obyčajového práva platného na Slovensku do 31. 12. 1950 bola existencia kvalifikovanej držby a uplynutie stanoveného času. Nepostačovala teda iba samotná faktická držba, ale aj vedomie držiteľa, že vec mu patrí vlastníckym právom. Držiteľ musel byť dobromyseľný, a to už od počiatku držby. Ak už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu, a teda si bol vedomý toho, že mu vec nepatrí, nebol dobromyseľný. Držba musela byť nepretržitá (pokojná), neprerušená. Ďalšou podmienkou nadobudnutia vlastníctva vydržaním bolo uplynutie stanovenej doby držby. Všeobecná vydržacia doba bola 32 rokov a k dobe držiteľa sa započítavala aj doba, ktorá uplynula právnemu predchodcovi držiteľa. Podrobné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval aj zákon č. 141/1950 Zb.; Občiansky zákonník účinný od 1.1. 1951 do 1. 1. 1992. Pre vydržanie nehnuteľností ustanovoval 10 ročnú lehotu. Medzi požiadavkou dobromyseľnosti oboch uvedených právnych poriadkov bol rozdiel v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri vstupe do držby, kým podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950 bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby. Podľa prechodného ustanovenia § 566 zákona č. 141/1950 Zb. vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1. 1. 1951 sa skončila najneskôr uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym
zákonníkom z roku 1950 počítanej od 1. 1. 1951. Pokiaľ teda vydržacia doba začala plynúť pred 1. januárom 1951, došlo k nadobudnutiu vlastníctva najneskôr od 1. januára 1961.
78. V posudzovanej veci súd prvého stupňa vychádzal z už vyššie popísaného právneho názoru, že v danej veci nebolo preukázané, žeby právni predchodcovia žalovaných v 1. až 3. rade a následne aj žalovaní užívali ako svoju vlastnú s rodinným domom č. XX aj parcelu č. X, teda spornú parcelu pôvodne zapísanú vo vložke č. XXX, a to na základe či už predmetného osvedčenia o darovaní, alebo na základe kúpnej zmluvy č. d. XXX/XXXX.
79. Ako už bolo vyššie uvedené, jednou z podmienok vydržania je oprávnenosť držby, ktorej súčasťou je aj titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti. Predmetom kúpnej zmluvy č. d. XXX/XXXX bol iba dom č. XX s domovou parcelou, pričom v tejto zmluve v bode III sa jednoznačne konštatuje, že odpredávateľ t.j. S. J. B. odpredáva a kupujúci t.j. S. J. K. a jeho manželka K. W.. Š., kupujú nehnuteľnosti a to dom č. XX a záhradu o výmere 5 árov 35 m2 v takom stave, v akom sa v prírode t.č. nachádzajú. Predmetom prevodu nebola ani parcela č. X a parcela č. X, pričom podľa tvrdenia žalovaných, práve parcely č. X, X, X tvorili celý komplex nehnuteľností. Pokiaľ aj S. J. K. vstúpil po r. 1955 do užívania nehnuteľnosti, alebo pokiaľ túto nehnuteľnosť mal užívať titulom osvedčenia o dare od roku 1946, alebo od 16. 12. 1949 na základe dohody medzi súrodencami, z dokazovania v žiadnom prípade nevyplynulo a žalovaní v 1. až 3. rade to žiadnymi dôkazmi nepreukázali, že predmetné právne úkony sa mali týkať okrem rodinného domu a záhrady o výmere 535 m2, aj parcely č. X. V zmluve sa jednoznačne uvádza výmera parcely č. X, ktorá má 5 árov a 35 m2. Pokiaľ právni predchodcovia žalovaných mali užívať aj priľahlé parcely, a to parc. č. X a X, užívali by výmeru podstatne väčšiu (1496,40 m2), čo je pre súd dôkazom toho, že museli si byť vedomí rozdielu výmery medzi odkúpenou parcelou a výmerou, ktorú vlastne svojvoľne začali užívať.
80. Súd opakovane, ako už bolo v pôvodných rozsudkoch uvedené, uvádza, že vo vzťahu k parc. č. X, ale aj k parc. č. X, absentuje titul nadobudnutia nehnuteľnosti, čo však nevylučuje v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že právni predchodcovia žalovaných a následne aj žalovaní nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu. V danom prípade právni predchodcovia žalovaných sa chopili držby nielen parc. č. X, ale aj parc. č. X a X, teda tých, ktoré neboli predmetom kúpnej zmluvy, mohli síce zotrvať subjektívne v dobrej viere, že sú vlastníkmi aj týchto parciel, avšak so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľnosť, že im vec patrí, v danom prípade neexistovala.
81. Súd preukázateľne zistil, že S. J. K.. a jeho manželka K., W.. Š., už v roku 1955, keď dom č. XX a parc. č. X kupovali od S. J. I.., B., museli mať vedomosť o tom, čo kupujú a žalovaní v konaní nepreukázali, že ich právni predchodcovia akýmkoľvek iným právnym úkonom (napr. neformálnym darom) nadobudli aj vlastníctvo k parc. X zapísané vo vložke č. XXX v kat. území X.. Tu súd považuje za potrebné opäť skonštatovať, že aj samotná manželka S. J. K.., teda matka žalovaných v 1. až 3. rade - K.W., W.. Š., súhlasila s dedičským rozhodnutím sp. zn. D 1447/86-130 zo dňa 7. 1. 1992 po nebohom S.Á. J. B., ktorý zomrel v roku 1961, keď uviedla, že je správne, že dedičským rozhodnutím v celosti zdedila ako manželka otca žalovaných parc. č. X zapísanú vo vložke č. XXX v kat. území X., keďže parcela doposiaľ nebola vyporiadaná s tým, že vyplatí spoludedičov, teda súrodencov svojho manžela S., resp. ich právnych nástupcov.
82. Podľa čl. 20 ods. 1 č. 460/1992 Zb. Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
83. S poukazom predovšetkým na toto konštatovanie vtedy ešte žijúcej matky žalovaných a na vyššie popísané právne záverečné zhodnotenie, súd rozhodol tak, ako uvádza enunciát tohto rozsudku. Dodáva, že nesprávne stanovisko žalovaných a ich subjektívny právny výklad daného skutkového stavu spôsobuje v danom prípade to, že žalobcom je uberané jedno zo základných ústavných práv, a to právo na ochranu vlastníctva (v zmysle vyššie citovaného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR). Títo bez kladného rozhodnutia súdu nemôžu sa domôcť prejednania dedičstva po nebohom S. J., W.. J. (B.), ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX.
84. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
85. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
86. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
87. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto súd v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p. im priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade.
88. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.