Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/245/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, S. D., zastúpený JUDr. Denisom Glajchom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova 2476, proti žalovanému: G. M., v mene ktorej koná: K. C. G. republiky, D. 2, XXX XX H., o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. februára 2016, č. k. 17C/74/2011-284, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po predchádzajúcich zrušeniach rozhodnutia odvolacím súdom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Štátu nepriznal náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.200 eur, z toho sumy 3.200 eur ako škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá spočívala v znížení ceny motorového vozidla a sumy vo výške 1.000 eur ako nemajetkovej ujmy. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením lekárskych správ, opätovným výsluchom žalobcu a jeho manželky N. Y. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. Zopakoval svoje predchádzajúce závery o tom, že následkom nesprávneho postupu pri doručovaní uznesenia o vydaní motorového vozidla S. W. bolo spôsobené to, že žalobca nemohol od februára 2008 do 06.10.2009, teda po dobu približne 20 mesiacov vykonávať právo užívať svoje motorové vozidlo. Uviedol, že z právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí je zrejmé, že samotný zásah do majetkového práva spočívajúci v protiprávnom odňatí užívania veci bez ďalšieho nemôže spôsobiť vznik škody tej osobe, ktorej bolo užívanie veci odňaté. Ku škode dôjde len v tom prípade, ak osoba poškodená odňatím užívania svojej veci bude konať tak, že si zo svojho majetku zabezpečí užívanie obdobnej veci, pričom škodou bude to, čo osoba obratá o užívanie svojej veci vynaloží na zabezpečenie si užívania obdobnej veci. Ak tak nekoná, škoda takejto osobe nevznikne. Preto v danej veci samotné skutkové zistenie o tom, že hodnota motorového vozidla žalobcu predstavovala vo februári 2008, keď mohlo byť vozidlo v prípade využitia zákonných možností štátu vrátené štátom žalobcovi, čiastku 5.910,74 eur a dňa 06.10.2009, keď bolo motorové vozidlo žalobcovi skutočne vydané, čiastku 4.075,48 eur, nezakladá právo žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. preto súd návrh v časti o zaplatenie náhrady škody zamietol. Poukázal pritom na rozdielne línie rozhodovacej činnosti súdov v stredoeurópskom priestore v tejto otázke. Návrh žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy však považoval za dôvodný. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si motorové

vozidlo, ktoré mu bolo odcudzené, kúpil ako ojazdené v priebehu roku 2007, aby mohol dochádzať za svojou zdravotne postihnutou dcérou z miesta svojho bydliska do Prešova a aby mohol dochádzať so svojou ťažko chorou manželkou na jej rôzne lekárske vyšetrenia. Za týmto účelom si po tom, ako bolo jeho vozidlo synovi odcudzené, motorové vozidlo požičiaval od svojich známych, ktorým za zapožičanie motorového vozidla síce neplatil, no snažil sa im odvďačiť tým, že nechal v nádrži viac benzínu. Žalobca sa doteraz osobám, ktoré mu vypožičiavali motorové vozidlá cíti zaviazaný tak, že nemôže odmietnuť pomoc. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželka žalobcu bola v jeho sprievode na lekárskych vyšetreniach mimo svojho bydliska 26x v meste vzdialenom od jej obce približne 22 km, 3x v meste vzdialenom od jej obce približne 12 km a 6x v Bratislave, teda obce vzdialenej od jej bydliska približne 162 km. Z uvedených skutkových zistení je preto zrejmé, že odňatie motorového vozidla nesprávnym úradným postupom sa negatívne prejavilo na uspokojovaní bežných potrieb žalobcu, ktorý bol odkázaný na pomoc tretích osôb, ktoré mu bez nároku na odplatu poskytovali svoje motorové vozidlá, keďže on si z dôvodu svojej majetkovej situácie nemohol dovoliť kúpu iného motorového vozidla. Vzhľadom na tieto zásahy do nemajetkovej sféry žalobcu dospel k záveru, že samotné konštatovanie porušenia práva žalobcu nemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie, a preto vyhovel návrhu žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z. z. v celom rozsahu uplatnených 1.000 eur. Zároveň konštatoval, že voči uplatnenému nároku žalobcu neboli dôvodné námietky žalovaného, v mene ktorého konala Generálna prokuratúra SR, ktorá tvrdila, že postup Okresnej prokuratúry Prievidza nebol jedným z článkov príčin vzniku škody žalobcu. Uviedol, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú, keďže súd v tomto konaní nekonal o zodpovednosti prokuratúry, ale konal o zodpovednosti štátu a postavenie Generálnej prokuratúry SR v tomto konaní vyplynulo len z toho, že je oprávnená konať v mene štátu vo veciach náhrady škody spôsobenej činnosťou prokurátora v trestnom konaní, pričom úlohou prokuratúry v trestnom konaní je predovšetkým dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní podľa § 230 Tr. por.. Za celkom nezmyselné označil tvrdenie žalovaného, podľa ktorého súd v rozhodovaní podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, pretože to jasne vyplýva z čl. 142 Ústavy SR, podľa ktorého súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak to ustanoví zákon (v tomto prípade zák. č. 514/2003 Z. z.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, hoci žaloba žalobcu bola v prevažnej časti zamietnutá, keď prihliadol na to, že základ nároku žalobcu spočívajúci v protiprávnom konaní žalovaného bol daný. O trovách konania rozhodol podľa § 148 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. V odvolaní vyslovil názor, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že nesprávnym úradným postupom zo strany Okresnej prokuratúry Prievidza bola žalobcovi spôsobená škoda, nakoľko počas doby, po ktorú bolo predmetné motorové vozidlo neoprávnene zadržané, došlo k zníženiu jeho hodnoty. Zároveň bola žalobcovi spôsobená nemajetková ujma, nakoľko mu nesprávnym úradným postupom bolo zabránené v užívaní jeho osobného vlastníctva. Rovnako ako súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri posudzovaní výpadku užívania hnuteľnej veci v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby možno rozoznať dve línie rozhodovacej činnosti súdov, a to podľa § 249 Nemeckého občianskeho zákonníka, ak uvedenie do predošlého stavu nie je možné sa výpadok užívania hnuteľnej veci nahrádza v peniazoch, keďže užívanie veci má majetkovú hodnotu a z takejto náhrady je vylúčené len odňatie užívania takých vecí, ktoré uspokojujú luxusné potreby poškodeného, zatiaľ čo konzervatívna judikatúra súdov odmieta náhradu škody za odňatie užívania hnuteľných vecí, keď vychádza z toho, že možnosť užívania určitej veci nie je majetkové právo, ktoré by bolo možné vyjadriť v peniazoch. V danej veci mal za to, že boli splnené všetky formálne materiálne podmienky na priznanie uplatneného nároku.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava dôvodov, pre ktoré podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

5. Žalovaný podaným odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1.000 eur titulom nemajetkovej ujmy. Namietal, že súd prvej inštancie nárok žalobcu

na náhradu škody uznal za dôvodný, avšak neoznačil titul, z ktorého sa žalobca domáhal svojho nároku (t. j. postup Okresnej prokuratúry Prievidza - nevydanie vozidla), priamo za nesprávny úradný postup, ale za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol postup vyšetrovateľ OR PZ Prievidza, ktorý nevykonal úkony predpokladané zákonom (§ 66 ods. 3 Tr. por.) na to, aby pri doručení uznesenia ČVS:ORP-1343/OVK-PD-2007 zo dňa 19.02.2008 o vrátení motorového vozidla žalobcovi nastala voči S. W. fikcia doručenia. Žalobca počas celého konania neupravil svoj žalobný návrh a trvá na tom, že mu vznikla uplatnená náhrada škody a nemajetková ujma; v tomto smere poukázal na to, že súd priznal nárok na nemajetkovú ujmu z titulu, z akého sa žalobca nároku nedomáhal, a teda sa javí, že súd postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou, keď nemôže priznať žalobcovi nárok z titulu, z ktorého sa nároku nedomáhal bez procesnej úpravy, ktorú by žalobca realizoval. Okrem toho nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi právnym titulom uplatneným žalobcom (nevydanie vozidla) a právnym titulom tvoriacim podklad rozhodnutia súdu (nesprávny úradný postup pri doručení uznesenia o vrátení vozidla). Osobitne je potrebné zaoberať sa problematikou vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, ktoré priznanie predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Napriek tomu, že súd výšku nemajetkovej ujmy určuje v zásade podľa svojej úvahy, aj tento postup podlieha hodnoteniu a základom pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. Mal za to, že v danej veci vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik takej ujmy žalobcovi, ktorá by odôvodňovala uloženie povinnosti žalovanému nahradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch. Nestotožnil sa s názorom súdu, že závažnosť ujmy vyplýva z to, že žalobcovi bolo motorové vozidlo odňaté po dlhú dobu 20 mesiacov; skutočnosť, že žalobca s manželkou boli odkázaní na pomoc tretích osôb tým, že si od nich požičiavali motorové vozidlo, nemožno považovať za závažnú ujmu tak, ako to má na mysli ust. § 17 ods. 2, 3 zák.č. 514/2003 Z. z..

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaniach žalobcom a žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnym závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu a žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili už pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podrobne vyporiadal, pričom sa riadil aj vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, preto si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Odvolací súd vyslovil už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, že základ nároku žalobcu považuje za opodstatnený, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný zodpovedá za nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nesprávny úradný postup bol spôsobený nesprávnym postupom vyšetrovateľa OR PZ Prievidza a dozorujúcej Okresnej prokuratúry Prievidza pri doručovaní uznesenia o vydaní motorového vozidla žalobcovi, dôsledkom čoho bolo nevydanie motorového vozidla žalobcovi po neodôvodnene dlhú dobu.

9. Odvolací súd sa taktiež vo svojom ostatnom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil aj k otázke uplatnenej škody žalobcom, ktorý škodu videl v znížení hodnoty jeho motorového vozidla za obdobie, kedy nemohol vozidlo používať. Odvolací súd vyslovil názor, že zníženie hodnoty motorového vozidla, ku ktorej došlo za dané obdobie, nepredstavuje skutočnú škodu a že ku škode (v zmysle zmenšenia majetku žalobcu) by došlo len v prípade, ak by si žalobca v dôsledku nevydania veci musel obstarať iné motorové vozidlo za odplatu, čo v danej veci preukázané nebolo, preto ku škode v zmysle ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v danej veci nedošlo. Súd prvej inštancie sa riadil týmto vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a nárok žalobcu na náhradu skutočnej škody zamietol, a teda postupoval v intenciách vysloveného právneho názoru nadriadeného súdu, od ktorého názoru odvolací súd nemá dôvod sa odkloniť.

10. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu v zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle citovaného zákonného ustanovenia náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je možné priznať v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, pričom sa uhrádza v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

11. Základné kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, pokiaľ je daný predpoklad pre jej priznanie vymedzený v ods. 2 cit. zákonného ustanovenia sú vymedzené v ods. 3 tak, že sa prihliada na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, pričom súd výšku nemajetkovej ujmy určuje úvahou.

12. V danej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú záver o tom, že žalobcovi je potrebné priznať nemajetkovú ujmu podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože samotné konštatovanie porušenia práva v danej veci nie je pre žalobcu dostatočným zadosťučinením. Stotožnil sa s tým, že pokiaľ žalobca v dôsledku zadržania jeho vlastného motorového vozidla žalovaným, ktoré trvalo nedôvodne dlhú dobu, si bol nútený požičiavať motorové vozidlo na návštevu svojej zdravotne postihnutej dcéry, ako aj sprevádzanie ťažko chorej manželky na lekárske vyšetrenia, aj keď bezodplatne, od iných osôb, nepochybne sa to prejavilo v jeho súkromnom živote, nakoľko bol nútený vynakladať sily potrebné na obstaranie záležitostí, ktoré by inak nemusel obstarať, a to zabezpečovať motorové vozidlo od svojich známych, dôsledkom čoho okrem iného je aj to, že sa cíti byť voči týmto osobám do budúcnosti zaviazaný. Preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 1.000 eur vyhovel, jeho rozhodnutie odvolací súd považoval za správne, zodpovedajúce podmienkam uvedeným v § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z..

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na čiastočný úspech/neúspech oboch strán v odvolacom konaní, keď odvolaniu žiadnej zo strán odvolací súd nevyhovel.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .