Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-248-2016.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/248/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému C. O.H., A.. XX.X.XXXX, W. A.. Ľ.. Š. XXX/XX, P. A. W., o zaplatenie sumy 1.035,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 26.10.2015 č.k. 13C/272/2013-83 takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06% denne, v tejto zamietavej časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
V prevyšujúcom zamietavom výroku rozsudok p o t v r d z u j e .
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj „Nariadenie“) domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 1.035,44 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.035,44 eur od 23.12.2010 do zaplatenia a 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 4.8.2010 do zaplatenia. Zároveň vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení poukazom čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 13.7.2015 zaslal žalovanému tlačivo C na odpoveď podľa Nariadenia spolu s poučením, žalovaný ale vyplnené tlačivo súdu späť nevrátil, a keďže žalobca predložil ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, vzorovým tlačivom B žalobcu vyzval na doplnenie návrhu a predloženie zmluvy, na základe ktorej bola zmenka vystavená, splátkový kalendár a prehľad uhradených splátok žalovanej, na ktorú žalobca reagoval tak, že požadované listiny súdu nepredložil, majúc za to, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky a preto neostáva z jeho strany, čo doplniť alebo opraviť, lebo disponuje len s indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje, alebo ktoré by mohol predložiť.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca ako indosatár sa stal nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 4.6.2009 na zmenkovú sumu, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 26.4.2010 do zaplatenia, indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
4. Po právnom posúdení veci podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 a 4, čl. 5 ods. 1 až 4, čl. 8, čl. 9 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prvoinštančný súd dôvodil, že ak žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to, že toto konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom vo veci je predloženie originálu zmenky, súhlasil so žalobcom v tom, že zmenka je v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového cenným papierom a samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a nie je možné ju spájať s inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, a zároveň dodal, že v tomto prípade nejde o zmenkové konanie, pretože žalobca vo veci nenavrhoval vydať zmenkový platobný rozkaz, a tak predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie žalobcom navrhovaného rozsudku, navyše nie je ani zmenkovým súdom podľa § 10 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto nemohol vo veci rozhodovať len na základe zmenky, predloženej žalobcom ako jediného dôkazu v tomto konaní, nakoľko mu je z rozhodovacej činnosti známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a na základe toho vedie na súdoch na území Slovenskej republike spotrebiteľské spory na vymáhanie pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských úveroch, ako i že na základe takto poskytnutých úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré v tomto prípade mali zabezpečovaciu funkciu k takto poskytnutým úverom a to tak, aby si zabezpečila tento úver pred porušením platobnej disciplíny zo strany spotrebiteľov. Dodal, že predmetná zmenka, ktorá bola vystavená dňa 4.6.2009, t.j. za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené potvrdzujú aj závery uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.6.2013 č.k. 3Ncb/245/2013-18 v obdobnej veci, v ktorom vychádzajúc zo skutočnosti známej Krajskému súdu v Košiciach z rozhodovacej činnosti, že pôvodným majiteľom zmenky bola obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, ako i z množstva sporov, v ktorých uvedená spoločnosť uplatňovala nároky zo zmeniek, súd uzavrel, že sa jedná o zmenku zabezpečujúcu nároky uvedenej spoločnosti ako veriteľa zo spotrebiteľských úverových zmlúv, ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, a vyslovil, že spor bude potrebné posúdiť nielen podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, ale prednostne podľa zákona č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, nakoľko spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery, na základe ktorých vystavovala a prijímala zmenky, ktoré v tomto prípade mali zabezpečovaciu funkciu k takto poskytnutým úverom tak, aby si zabezpečila tento úver pred porušením platobnej disciplíny spotrebiteľa. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že posudzovaná zmenka, vystavená žalovaným za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a vzhľadom na to, že žalobca nepredložil súdu požadované listiny a súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhoduje len na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia, i s prihliadnutím na to, že európske konanie s nízkou hodnotou sporu je postavené na písomnom styku účastníkov konania so súdom, v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia návrh v celom rozsahu zamietol, pretože zmenka ako taká, nie je postačujúcim dôkazom na vyhovenie jeho žalobe.
5. Výrok trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na čl. 16 Nariadenia a skutočnosťou, že procesne úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.. Žiadal zmeniť rozsudok a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Vyjadril nesúhlas s postupom súdu prvej inštancie, ak žalobu zamietol z dôvodu, že je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah a žalobca neodpovedal na výzvu súdu a súdom požadované skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil. Mal za to, že nie je prípustné, aby ho súd vyzýval na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je relevantná pre prejednávanú vec a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/3/2008, rozhodnutia krajských súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoZm/10/2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013) aj Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré konštatovali, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení na zaplatenie a vymáhanie preukazovať, že žalovaný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje, citoval znenie § 17 zákona zmenkového a šekového a tvrdil, že žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a ak tak neurobil, súd nie je legitimizovaný na to, aby vznášal námietky voči zmenke za žalovaného, lebo žalovaný nie je vo všeobecnosti oprávnený vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky a keďže tak nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Pretože zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý od zabezpečovacej pohľadávky, podľa žalobcu súd nemohol od neho požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, žiadosť súdu o doplnenie návrhu bola preto celkom neopodstatnená a ak požadované dokumenty nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu jeho žalobného návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia. Ako obiter dictum žalobca dodal, že zmenka mohla byť používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov, lebo samotný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka s tým, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, a tak dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
8. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.12.2015 žalobca zobral svoju žalobu späť v časti uplatneného zmenkového úroku, a to nad sumu 0,06 % denne.
9. Dňa 1.7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
10. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd v súlade s § 370 ods. 1 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne, v tejto zamietavej časti rozsudok zrušil a konanie zastavil.
11. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba zamietnutá (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách konania.
12. Odvolací súd následne v tejto prevyšujúcej časti preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
13. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak nárok žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti a s poukazom na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:
14. V súvislosti s odvolacou námietkou, v ktorej žalobca namieta postup súdu, ktorý na splnenie povinnosti žalobcu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a označenie dôkazov, odvolací súd pripomína, že dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie, II/ Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, III/ Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
15. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93.
16. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z..
17. S poukazom na tieto závery považuje odvolací súd za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý v záujme ochrany žalovaného spotrebiteľa považoval za nevyhnutné vykonať vo veci aj ďalšie dôkazy, okrem oboznámenia sa s obsahom samotnej žalobcom predloženej zmenky.
18. Postup, ktorého sa žalobca domáha v odvolaní mohol byť aktuálny iba v osobitnom konaní podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku za podmienky, že sa žalobca domáhal v návrhu vydania zmenkového platobného rozkazu tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Odvolací súd preto za správny považuje postup prvoinštančného súdu, ktorý žalobcu vyzval na splnenie si svojej procesnej povinnosti vo vyplnenom tlačive B podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia a správne žalobcu v tomto tlačive vyzval na doplnenie jeho návrhu o náležitosti plynúce z § 79 ods. 1 O.s.p., teda predovšetkým pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie.
19. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Procesne úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).