Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-333-2016.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/333/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: P. N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., H. ut. XX, S., občan S., zastúpený JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom, so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 14, proti žalovanej: H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. nad O., K. 1, občianska N. V. o zaplatenie 911,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2015 č.k. 8C/301/2011-333, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 167,36 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti o zaplatenie sumy 66,64 eura žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.1.V danej veci sa žalobca žalobou zo dňa 11. 10. 2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 911,68 eura z titulu nezaplateného nájomného. Pri uplatnení tohto nároku vychádzal zo skutočnosti, že je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v H., ul. J. N. X,X/XX a uzavrel so žalovanou dňa 12. 02. 2010 a 26. 11. 2010 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, podľa ktorej všetky režijné náklady bude hradiť nájomca, teda žalovaná. Celkové náklady za nájom bytu, počas doby, kedy ho užívala žalovaná, vyčíslil na sumu 3905,64 eura (mesačne 107,42 eura x 16 mesiacov + spotreba elektrickej energie 383,32 eura + káblová televízia 152,80 eura + nájomné od 12. 02. 2010 do 30. 06. 2011 v sume 1650 Eur), žalovaná zaplatila 2985,96eura a žalobca žiada zaplatiť sumu 911,68 eura.
1.2. Súd prvej inštancie rozhodol prvým rozsudkom dňa 17. 06. 2013 č.k. 8C/301/2011-251 tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 234 eur a v časti o zaplatenie 677,68 eura žalobu zamietol. Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovanou, uznesením zo dňa 27. 02. 2014 č.k. 25Co/380/2013-293, napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti, o zaplatenie 234 eur, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle tohto uznesenia odvolacieho súdu, v rámci ktorého žalobca zotrval na žalobe s tým, že žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu zaplatila platby v celkovej sume 2992,64 eura. Dodal, že je pravdou, že v roku 2010 za neho zaplatila daň z nehnuteľnosti vo výške 6,25 eura, čo sa týka roku 2011, daň z nehnuteľnosti zaplatil on a to dňa 12. 08. 2011 v sume 6,25 eura. Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach.
1.3. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého vyplýva, že dňa 12. 02. 2010 strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu s tým, že výška nájomného je 100 eur mesačne a režijné náklady, ktorých výška síce v zmluve uvedená nebola, avšak výsluchom súd zistil, že tieto predstavovali sumu 80 eur mesačne, teda žalovaná mala platiť celkom 180 eur mesačne. Dňa 26. 11. 2010 uzavreli strany sporu ďalšiu nájomnú zmluvu, kde výška nájomného bola dohodnutá na sumu 220 eur mesačne, vrátane režijných nákladov. Žalovaná mala zaplatiť žalobcovi za obdobie od 01. 03. 2010 do 30. 11. 2010 nájomné mesačne vo výške 180 eur, teda za deväť mesiacov celkom sumu 1620 eur, za obdobie od 01. 12. 2010 do 30. 06. 2011, kedy došlo k ukončeniu nájmu, mesačne sumu 220 eur, teda za sedem mesiacov mala zaplatiť sumu 1540 eur, spolu za celú dobu nájmu sumu 3160 eur. Žalovaná uhradila iba sumu 2992,64 eura (ktorú skutočnosť nikto nenamietal), teda o 167,36 eura menej.
1.4. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 663, § 671, § 676 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a konštatovaním, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia o dohode uzavretej so žalobcom v tom smere, že prípadné preplatky za režijné náklady (spotreby energie), by patrili jej. Poukázal na zmluvnú voľnosť, zmluvu strany sporu uzavreli slobodne a vážne, kde si dohodli výšku nájomného, pričom iné podmienky si nedohodli. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi výškou nájomného za celú dobu nájmu, ktorú mala zaplatiť a sumou, ktorú skutočne žalobcovi uhradila, t.j. v sume 167,36 eura.
1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“).
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná, nesúhlasiac so sumou 3160 eur, ktorú nemožno považovať za konečnú sumu, nakoľko v prvej nájomnej zmluve nebola určená suma 180 eur, ale nájomné vo výške 100 eur a režijné náklady, preto zaplatila každý mesiac 180 eur. Dohoda s prenajímateľom znela tak, že keď na spotrebe ušetrí, ušetrená suma prináleží jej. Túto skutočnosť aj preukázala písomne, e-mailom o tom, že pekne usporila. Keď za máj 2011 prenajímateľ obdržal sumu z vyúčtovania 460,93 eura, ktorá vznikla z jej úspornej spotreby, neuhradila nájomné za mesiac jún 2011. Výška ňou zaplateného nájomného bola 2990 eur, na mesiac jún 2011 ostala na zaplatenie na nájomnom suma 170 eur, ale podľa dohody na úsporách režijných nákladov za rok 2010, ktoré boli vo výške 460,93 eura, ešte jej majú byť vrátené peniaze, a nie ona má platiť. Nestotožnila sa so súdom vypočítanou sumou 167,36 eura.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a opodstatnené. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. 5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné a rozsiahle dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
7. Predmetom konania v danej veci, po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie, je zaplatenie sumy 234 eur žalobcovi titulom dlžného nájomného. Je nesporné uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami sporu a to dňa 12. 02. 2010, v ktorej si dohodli nájomné v sume 100 eur mesačne a režijné náklady, ktoré na základe vlastného, dobrovoľného rozhodnutia žalovanej, mali predstavovať sumu 80 eur mesačne. Za obdobie trvania nájmu od 01. 03. 2010 do 30. 11. 2010 mala žalovaná žalobcovi zaplatiť spolu s nájomnom mesačne sumu 180 eur, t.j. za deväť mesiacov sumu 1620 eur. Dňa 26. 11. 2010 uzavreli strany sporu ďalšiu, v poradí druhú nájomnú zmluvu, na tie isté bytové priestory, v ktorej si dohodli výšku nájomného 220 eur mesačne a to už vrátane režijných nákladov. Nájom bol ukončený dňom 30. 06. 2011, kedy žalovaná odovzdala žalobcovi kľúče od prenajatého bytu. Za obdobie siedmich mesiacov, t.j. od 01. 12. 2010 do 30. 06. 2011, mala žalovaná zaplatiť žalobcovi titulom nájomného sumu 1540 eur. Za celú dobu nájmu, t.j. od 01. 03. 2010 do 30. 06. 2011, mala žalovaná na nájomnom a režijných nákladoch zaplatiť celkom sumu 3160 eur. Žalobca potvrdil, že žalovaná mu zaplatila sumu 2992,64 eura (výška tejto zaplatenej sumy nebola sporná, ani jedna zo strán ju nenamietala, žalovaná dokonca tvrdila, že zaplatila menej), z čoho vyplýva, že dlžná suma na nájomnom a nákladoch predstavuje sumu 167,36 eura. 7.1. V podanom odvolaní, ale i v priebehu konania žalovaná namietala, že medzi zmluvnými stranami, t.j. medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomníčkou, bola uzavretá ústna dohoda o tom, že prípadné preplatky na energiách, teda režijných nákladoch, vzniknuté v dôsledku úsporného konania žalovanej, budú patriť žalovanej. Existenciu takejto dohody žalovaná však v priebehu konania nepreukázala. V predmetnej veci je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná nájomná zmluva, v ktorej si dohodli podmienky nájmu, ako aj výšku nájomného. Aj keď ustanovenie § 663 Občianskeho zákonníka, ktorým sa upravuje zmluva o nájme, nestanovuje písomnú formu, strany sporu si túto formu zmluvy dobrovoľne zvolili. Preto, ak by sa účastníci zmluvy dohodli na zmene dohodnutých podmienok, uvedených v písomnej zmluve, mohli túto zmluvu meniť opäť iba písomne. Písomne uzavretú zmluvu je možné meniť, dopĺňať vo forme dodatkov a to iba písomne (ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o zmluvu, ktorá mohla byť podľa zákona uzavretá aj bezformálne (ústne), alebo či ide o zmenu jej podstatných alebo náhodných náležitostí. Ak bola písomne uzavretá zmluva zmenená ústne alebo konkludentne, nie písomne, je potrebné vychádza z tohto, že ide o právny úkon ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon a teda ide o právny úkon absolútne neplatný. Zásada, že písomne uzavretú zmluvu možno zmeniť iba písomnou formou platí aj bez ohľadu na to, či sa zmluvné strany na tom dohodli, alebo nie. Ak teda v danej veci za situácie, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná nájomná zmluva, prípadné ďalšie zmeny tejto zmluvy, museli byť uzavreté formou písomného dodatku k tejto zmluve. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by strany sporu uzavreli písomný dodatok k písomne uzavretej nájomnej zmluve, v ktorom by si dohodli podmienku, že prípadné preplatky na spotrebe energií, budú patriť žalovanej. Žalovaná sama, dobrovoľne platila výšku režijných nákladov za obdobie od 01. 03. 2010 do 30. 11. 2010 vo výške 80 eur. Dôkazné bremeno preukázať existenciu písomného dodatku k nájomnej zmluve, týkajúceho sa nakladania s preplatkom za vyúčtovanie spotreby energií, bolo na žalovanej, ktorá na jednej strane tvrdila jeho uzavretie, avšak iba ústnou formou. Písomnú formu tohto dodatku nepredložila. Keďže v zmysle vyššie uvedeného záveru, ak bola nájomná zmluva uzavretá písomne, každá zmena dohodnutých zmluvných podmienok, musí byť urobená písomne, je takéto dohodnutie ústnou formou, neplatné. Z tohto dôvodu preto žalovaná si nemohla na nájomnom započítať preplatok na spotrebe energií v sume 460,93 eura za mesiac jún 2011. Vzhľadom na tieto skutočnosti, rozdiel, ktorý sú prvej inštancie vypočítal, vychádzajúc aj z tvrdenia žalobcu o výške zaplatenej sumy žalovanou, je správny.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dôvody uvádzané odvolateľkou v podanom odvolaní vyhodnotil ako neopodstatnené a účelové a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).