Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4To-20-2022.pdf
PDF · 100.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci obžalovaného Z. W., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra (ďalej len „krajský prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej len „súd prvého stupňa") z 02.09.2021 sp. zn. 3T/132/2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 9. júna 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a
obžalovaný
Z. W., narodený XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., G. N. č. X
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Krajského prokurátora Nitra zo dňa 08.07.2015 sp. zn. Kv 56/11/4400-91 pre skutok v nej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
- dňa 29.05.2008 v sídle spoločnosti G. C., s. r. o., ul. M. XX, M., Česká republika, pred konateľom a zároveň generálnym riaditeľom tejto spoločnosti T. S., podpísal ako konateľ spoločnosti P., s.r.o. U., so sídlom G. N. č. X, U. zmenku s dátumom vystavenia dňom 29.05.2008, na sumu 4 000 000 Kč, splatnú v prospech spoločnosti G. C., s. r. o., na ktorej zmenke bol už v tom čase podpis avalistu - ručiteľa I. W., pričom Z. W. pred T. S. prehlásil, že predmetnú zmenku ako avalista vlastnoručne podpísala I. W. ako fyzická osoba a s ručením súhlasí, čo bola výslovná podmienka T. S. na poskytnutie pôžičky vo výške 4 000 000 Kč, následne na základe uvedenej zmenky bola uzavretá písomná „SMLOUVA O PÚJČCE“, ktorou spoločnosť G. C., s.r.o. poskytla spoločnosti P., s.r.o. U. pôžičku vo výške 4 000 000 Kč, ktorú pôžičku si v hotovosti prevzal Z. W., pričom predmetná pôžička v stanovenej lehote splatnosti nebola splatená a následne po neúspešnom vymožení tejto pohľadávky voči spoločnosti P., s.r.o. U. počas konania o vymoženie zmenkovej sumy 4 000 000 Kč, prostredníctvom zmenkového platobného príkazu voči I. W., vydaného Okresným súdom Nitra pod č. k. 29 Zm/14/2011 bolo zistené, že predmetnú zmenku zo dňa 29.05.2008 I. W. nikdy nepodpísala, čím bola spoločnosti G. C., s. r. o., M., spôsobená škoda vo výške 4 000 000 Kč / 4 829 226,48 Sk /, po prepočte konverzným kurzom vo výške 160 300,95 eur,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodenú právnickú osobu G. C., s.r.o. M. č. XX, M., PSČ XXX XX, IČO: XXX XX XXX odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku obžalovaného Z. W. (ďalej len „obžalovaný“) oslobodil spod obžaloby krajského prokurátora sp. zn. Kv 56/11 zo dňa 08.07.2015, pre skutok v ňom právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
- dňa 29.05.2008 v sídle spoločnosti G. C., s. r. o., ul. M. XX, M., Česká republika, pred konateľom a zároveň generálnym riaditeľom tejto spoločnosti T. S., podpísal ako konateľ spoločnosti P., s.r.o. U., so sídlom G. N. č. X, U. zmenku s dátumom vystavenia dňom 29.05.2008, na sumu 4 000 000 Kč, splatnú v prospech spoločnosti G. C., s. r. o., na ktorej zmenke bol už v tom čase podpis avalistu - ručiteľa I. W., pričom Z. W. pred T. S. prehlásil, že predmetnú zmenku ako avalista vlastnoručne podpísala I. W. ako fyzická osoba a s ručením súhlasí, čo bola výslovná podmienka T. S. na poskytnutie pôžičky vo výške 4 000 000 Kč, následne na základe uvedenej zmenky bola uzavretá písomná „SMLOUVA O PÚJČCE“, ktorou spoločnosť G. C., s.r.o. poskytla spoločnosti P., s.r.o. U. pôžičku vo výške 4 000 000 Kč, ktorú pôžičku si v hotovosti prevzal Z. W., pričom predmetná pôžička v stanovenej lehote splatnosti nebola splatená a následne po neúspešnom vymožení tejto pohľadávky voči spoločnosti P., s.r.o. U. počas konania o vymoženie zmenkovej sumy 4 000 000 Kč, prostredníctvom zmenkového platobného príkazu voči I. W., vydaného Okresným súdom Nitra pod č. k. 29 Zm/14/2011 bolo zistené, že predmetnú zmenku zo dňa 29.05.2008 I. W. nikdy nepodpísala, čím bola spoločnosti G. C., s. r. o., M., spôsobená škoda vo výške 4 000 000 Kč / 4 829 226,48 Sk /, po prepočte konverzným kurzom vo výške 160 300,95 eur, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodenú G. C., s.r.o. M. č. XX, M., PSČ XXX XX, IČO: XXX XX XXX, odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi, krajskému prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 02.09.2021, ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal krajský prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného smerujúce proti výroku o vine napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 22.12.2021.
Krajský prokurátor v písomnom odôvodnení vyššie uvedeným spôsobom riadne a včas podaného odvolania poukázal na to, že v prejednávanej veci sa nestotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu, že nebolo bez rozumných pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je trestným činom. Z hľadiska vyhodnotenia objektívnej stránky žalovaného trestného činu mal za to, že v prípade obžalovaného je potrebné poukázať na rozpor medzi jeho obranným tvrdením vo vzťahu k tvrdeniam vo výpovedi svedkyne I. W., pokiaľ ide o základnú okolnosť, či menovaná v kritickom čase, ešte ako jeho manželka, riadne podpísala vlastnoručným podpisom spornú zmenku ako avalista a ručiteľ, čo bola výslovná požiadavka T. S. na poskytnutie pôžičky vo výške 4.000.000,-Kč, alebo menovaná túto zmenku vôbec nepodpísala, a teda jej podpis na nej musel byť sfalšovaný s cieľom obžalovaného za určitých fiktívnych podmienok získať uvedenú značnú peňažnú sumu od poškodeného. V tejto súvislosti poukázal jednak na výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania a jednak na výpovede svedkyne W. z prípravného konania, z hlavného pojednávania a napokon aj závery znalkyne L.. O. S.. Konštatovanie súdu, že poškodený obžalovaného poznal, mali medzi sebou priateľský vzťah a navzájom sa navštevovali, toto samo o sebe ešte nevyvracia okolnosť, že práve toto mohol obžalovaný využiť na to, že pred poskytnutím peňažných prostriedkov formou pôžičky, vedome sfalšoval podpis v tom čase jeho manželky a druhého konateľa ich obchodnej spoločnosti I. W., ktorú z priateľských stretnutí poznal aj samotný poškodený, v dôsledku čoho od neho podvodným spôsobom získal uvedené peňažné prostriedky.
Z hľadiska subjektívnej stránky vzhľadom na uvedené, musel obžalovaný konať s priamym úmyslom tým, že vopred uviedol do omylu poškodeného S. s úmyslom zmocniť sa jeho peňažných prostriedkov veľkého rozsahu, čím svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona. Navrhol preto, aby podanému odvolaniu bolo vyhovené a podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku bol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
K odvolaniu krajského prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a to písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu 12.01.2022, v ktorom, nestotožniac sa s odvolacími námietkami krajského prokurátora, sa v celom rozsahu odvolával na argumentáciu obhajoby vyslovenú v záverečnej reči zo dňa 28.11.2019, a to aj vo vzťahu k záverom znalkyne L.. S. Jeho úmysel spôsobiť poškodenému S. akúkoľvek škodu je vyvrátený aj tou skutočnosťou, že medzi poškodeným na jednej strane a a jeho osobou na strane druhej boli preukázateľne vykonané následné vzájomné plnenia formou splátok vyšetrovanej pôžičky, ktoré si každý z nich hodnotí inak a to tak, že on sa domnieva, že istina pôžičky je už dlhú dobu splatná a poškodený si myslí, že splatná stále nie je, ale nedokáže vyčísliť koľko splatného bolo a koľko nie. Bez ohľadu na výšku splatenej pôžičky je však zrejmé, že už len samotná jeho aktivita ohľadne splatenia pôžičky popiera existenciu jeho úmyslu spôsobiť poškodenému akúkoľvek škodu.
Zástupca krajského prokurátora sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiaval písomných dôvodov svojho odvolania a nad rámec tam uvedeného len opakovane poukazoval na to, že zo strany poškodeného S. obvyklá miera opatrnosti bola zabezpečená ručiteľským vzťahom.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu k dôvodom odvolania nemal čo doplniť a odvolával sa na písomné vyjadrenie k tomuto odvolaniu. K prednesu prokurátora podotkol, že poškodený S. si mohol kedykoľvek ručiteľský vzťah overiť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že pôžička bola splatená, sú tam ešte nejaké úroky, ktoré nie sú vyrovnané, pokiaľ ide o p. S., tento už nežije.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
V rámci plnenia tejto svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému smerovalo odvolanie krajského prokurátora a tiež výrok o náhrade škody a správnosť postupu konania súdu prvého stupňa, ktoré všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzalo, a to aj v rozsahu zistenia prípadných, odvolaním prokurátora nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného zákona.
Plnením svojej prieskumnej povinnosti v tomto jej rozsahu odvolací súd predovšetkým zistil, že súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).
V hore uvedenej súvislosti nemôže odvolací súd nepoznamenať, že ani odvolateľ žiadnu takúto chybu konania súdu prvého stupňa napadnutému rozsudku predchádzajúceho, nevytkol.
Plnením svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní súdom vykonal všetky stranami navrhnuté a dostupné dôkazy spôsobilé na objasnenie všetkých skutočností dôležitých pre trestné stíhanie, ktoré potreboval pre svoje rozhodnutie predovšetkým o vine
obžalovaného (a pre prípad jej uznania aj o ukladanom jej treste a napokon aj o poškodeným uplatnenom nároku na náhradu škody), tak, ako to vyplýva z ustanovení § 2 odsek 10, odsek 11 a § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Aj v tejto vyššie uvedenej súvislosti nemôže odvolací súd nekonštatovať, že ani odvolateľ neúplnosť zistenia skutkového stavu veci a nevykonanie žiadneho ním navrhnutého dôkazu v konaní súdu prvého stupňa napadnutému rozsudku predchádzajúcom, nevytkol, a ani v odvolacom konaní žiadne doplnenie dokazovania nenavrhol.
Z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia, ktoré mohol mať (a napokon aj mal) súd prvého stupňa v prejednávanej veci za preukázané, podľa názoru odvolacieho súdu mohli opodstatnene vychádzať z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a súčasne (s výnimkou ďalej uvedenou) zodpovedať kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa k nim dospel po vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda jednotlivo aj v ich súhrne a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu), súčasne rešpektujúc aj ďalej uvedené pravidlá vyplývajúce pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, v ktorom je upravená prezumpcia neviny, ktorá znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, a teda obvinený nie je povinný svoju nevinu dokazovať, pričom z tejto zásady vyplývajú pravidlá pri dokazovaní, a to:
- „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“, podľa ktorého ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného, čomu zodpovedajú najmä dôvody oslobodenia spod obžaloby uvedené v § 285 písmeno a/, písmeno c/ Trestného poriadku, pričom toto pravidlo sa týka len skutkových zistení, keďže vo vzťahu k právnym otázkam platí pravidlo „iura novit curia - súd pozná právo“;
- obvinenému musí byť vina preukázaná, nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť spod obžaloby podľa § 285 Trestného poriadku oslobodený.
Vina obžalovaného môže byť založená len na takých dôkazoch, ktoré vo svojom úhrne tvoria logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť jediný záver nepripúšťajúci inú alternatívu. Pokiaľ teda súd hodnotiac vykonané dôkazy nedospeje k záveru, že takúto sústavu dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného vytvárajú, nezostáva mu nič iné len obžalovaného oslobodiť v zmysle jednej zo základných zásad trestného práva v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
O nevyhnutnosti oslobodenia obžalovaného spod obžaloby krajského prokurátora pre skutok v ňom právne pomenovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona dospel aj odvolací súd, pričom podľa jeho názoru prvostupňovým súdom zistenému skutkovému stavu zodpovedá iný oslobodzovací dôvod, než ktorý použil v napadnutom rozsudku. Odvolací súd má za to, že vykonané dokazovanie neviedlo k spoľahlivému záveru, že skutok tak ako bol popísaný v obžalobnom návrhu prokurátora sa stal z nasledovných dôvodov:
- podľa obžaloby k spáchaniu skutku malo dôjsť 29.05.2008 v sídle spoločnosti G. C., s.r.o. v M. na ul. M. XX v Českej republike, kde pred konateľom a zároveň generálnym riaditeľom tejto spoločnosti T. S., mal obžalovaný ako konateľ spoločnosti P., s.r.o. so sídlom v U. podpísať zmenku s dátumom vystavenia 29.05.2008, na sumu 4 000 000,-Kč, splatnú v prospech spoločnosti G. C., s.r.o., túto skutkovú okolnosť však v posudzovanom prípade nepotvrdzuje žiadny z dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach pred prvostupňovým súdom;
- poškodený T. S. na hlavnom pojednávaní dňa 18.02.2016 po otázke intervenujúceho prokurátora už pripustil, že obžalovanému mohol peniaze odovzdať aj u seba doma, pričom nikto iný, teda žiadna tretia osoba sa tohto stretnutia nezúčastnila;
- nezaujatá svedkyňa O.. Z. P. (v čase skutku zamestnankyňa notárskeho úradu v U. ), ktorej náplňou práce bolo aj overovanie podpisu na zmluvách, na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2016 k spornému dátumu podpisovania zmenky uviedla, že Zmluvu o pôžičke a Zmenku, ktoré zneli na právnickú osobu P. - U., s.r.o., obžalovaný podpisoval u nej osobne dňa 14.01.2009, overovala aj zmenku aj zmluvu, podpisoval to obžalovaný pred ňou, je tom tam napísané, že osvedčuje pravosť podpisu;
- z uvedeného je potom nesporné, že predmetná Zmluva o pôžičke znejúca na spoločnosť P. - U., s.r.o. bola podpísaná až dňa 14.01.2009, a teda skutok nemohol byť spáchaný dňa 29.05.2008, tak ako to tvrdí obžalobca. Naviac z bodu IV. Zmluvy o pôžičke vyplýva, že Zmenka bola vystavená v deň podpisu tejto zmluvy, z čoho rezultuje záver o tom, že dňa 29.05.2008 obžalovaný nemohol vystupovať vo vzťahu k poškodenému ako konateľ spoločnosti P. s.r.o. U., ale len ako fyzický subjekt.
- v nadväznosti na uvedené zistenia sú potom v ďalšom irelevantné následne sa odvíjajúce skutkové zistenia, a to aj ohľadne pravosti, respektíve nepravosti podpisu avalistu - ručiteľky I. W. (bývalej manželky obžalovaného) na predmetnej zmenke.
Dôvod oslobodenia podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku je na mieste vtedy, ak súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, teda, že sa neuskutočnilo to, čo sa v popise skutku uvádza. Pre použitie tohto oslobodzujúceho dôvodu tiež nie je nutné, aby sa nestalo vôbec nič z toho, čo uvádza obžalobný návrh v popise skutku. Oslobodenie spod obžaloby podľa tohto ustanovenia je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal, tak aj v prípade, že po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, že sa skutok skutočne stal. Z uvedenej definície je zrejmé, že tento dôvod je na mieste vždy vtedy, ak nie je preukázaný skutok v celosti, alebo ak nie sú preukázané niektoré jeho podstatné náležitosti, t.j. ak na podklade vykonaného dokazovania nemožno bez dôvodných pochybností súhlasiť s priebehom skutku tak, ako ho definovala obžaloba.
Odvolací súd z dôvodu už vyššie poukazovaného mal za to, že zažalovaný skutok nebol preukázaný bez dôvodných pochybností v celom svojom priebehu, preto postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby prokurátora pre skutok v nej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona oslobodil v zmysle ustanovenia § 285 písmeno a/ Trestného poriadku.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj:
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písmeno b/).
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal aj odvolací súd za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje skutkové zistenia oprel, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov (vrátane tých, ktoré si navzájom odporujú) a napokon (a predovšetkým) s poukazom na všetky vyššie uvedené právne úvahy, ktorými sa spravoval posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, odvolací súd:
- na základe krajským prokurátorom podaného odvolania podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám rozsudkom, ktorým podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa skutok, pre ktorý bol v prejednávanej veci stíhaný, stal ;
- podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd poškodenú právnickú osobu G. C., s.r.o. M. č. XX, M., PSČ XXX XX, IČO: XXX XX XXX, odkázal vzhľadom na oslobodzujúci výrok s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.