Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. mája 2017 prejednal odvolania poškodenej X. I., t.č. F. a obžalovaného

S. I.,

nar. XX.X.XXXX v K. G., trvale bytom K. G., N. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/148/2016 zo dňa 4. apríla 2017 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný S. I. uznáva vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s prihliadnutím na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., pretože: v presne nezistenom čase od 25. novembra 2013 do 20. apríla 2014 a následne od 21. apríla 2014 do 28. marca 2016, od 30. marca 2016 do 10. apríla 2016 a od 11. apríla 2016 do 18. mája 2016, v byte na adrese K. G., N. XXXX/XX-X spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke X. I., t.č. F., s ktorou žil v spoločnej domácnosti tak, že jej pod vplyvom alkoholu opakovane bezdôvodne vulgárne nadával, fyzicky ju napádal, najmä údermi rukami do oblasti tváre a hornej časti tela, sácal do nej a vyhrážal sa jej zabitím a to minimálne jedenkrát aj s nožom v ruke, zaháňajúc sa na ňu stoličkou a zvesenými interiérovými dverami, hádzal do nej taniere, poháre a jedlo, vyčítal jej, že sa nevhodne oblieka a správa, pričom takto konal v denných, ako aj nočných a skorých ranných hodinách, čím jej odopieral spánok a popísaným konaním jej spôsoboval fyzické zranenia, najmä krvné podliatiny a drobné škrabance na rôznych častiach tela a vyvolával u nej neustály psychický stres, prejavujúci sa v nechutenstve a bolestiach hlavy so zvracaním, v dôsledku čoho bola X. I., t.č. F. nútená minimálne trikrát, v mesiaci október 2014, február 2016 a 08. mája 2016, nútená opustiť spolu s dvomi maloletými deťmi ich spoločnú domácnosť a bývať u svojich rodičov; dňa 18. mája 2016, asi o 12:10 hod. pod vplyvom alkoholu v predajni „H. pekáreň“ na J. ulici č. XXX v K. G., v prítomnosti najmenej ďalších dvoch osôb fyzicky napadol X. I., t.č. F. tak, že vošiel do predajne, kde jej vulgárne nadával a zatlačil ju do zadnej časti predajne, kde ju oboma rukami chytil za ramená a sotil ju do zadných dverí predajne, v dôsledku čoho spadla na zem, kde ju opakovane udieral päsťami do hlavy, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím a až na naliehanie ďalšej zamestnankyne pekárne upustil od ďalšieho konania, čím X. I., t.č. F. spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie a opuch tváre vpravo, odreninu dolnej pery, pomliaždenie a opuch v oblasti temena vľavo, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie ľavého lakťa, čo si vyžiadalo jej objektívnu liečbu v trvaní 12 dní, počas ktorej bola obmedzená v bežnom

spôsobe života nutnosťou dodržiavania fyzického a psychického kľudu, pričom obvinený takýmto svojim konaním vzbudil u X. I., t.č. F. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky, vzhľadom na predchádzajúce útoky uskutoční,

teda

- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku,

- dopustil sa slovne a fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti stým, že napadol iného a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Za to sa obžalovaný odsudzuje podľa § 208 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 41 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. sa poškodená X. I., t.č. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K. G., N. XXXX/XX, prechodne bytom K. G., I. XXX/XX, adresa na doručovanie písomností K. G., N. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom JUDr. Luciou Bušfy, Legal Point, s.r.o., Považská Bystrica, Nemocničná 979, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II.

Odvolanie poškodenej X. I., t.č. F., nar. XX.X.XXXX sa podľa § 319 Tr.por. zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. I. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., pretože v presne nezistenom čase od 25. novembra 2013 do 20. apríla 2014 a následne od 21. apríla 2014 do 28. marca 2016, od 30. marca 2016 do 10. apríla 2016 a od 11. apríla 2016 do 18. mája 2016, v byte na adrese K. G., N. XXXX/XX-X spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke X. I., t.č. F., s ktorou žil v spoločnej domácnosti tak, že jej pod vplyvom alkoholu opakovane bezdôvodne vulgárne nadával, fyzicky ju napádal, najmä údermi rukami do oblasti tváre a hornej časti tela, sácal do nej a vyhrážal sa jej zabitím a to minimálne jedenkrát aj s nožom v ruke, zaháňajúc sa na ňu stoličkou a zvesenými interiérovými dverami, hádzal do nej taniere, poháre a jedlo, vyčítal jej, že sa nevhodne oblieka a správa, pričom takto konal v denných, ako aj nočných a skorých ranných hodinách, čím jej odopieral spánok a popísaným konaním jej spôsoboval fyzické zranenia, najmä krvné podliatiny a drobné škrabance na rôznych častiach tela a vyvolával u nej neustály psychický stres, prejavujúci sa v nechutenstve a bolestiach hlavy so zvracaním, v dôsledku čoho bola X. I., t.č. F. nútená minimálne trikrát, v mesiaci október 2014, február 2016 a 08. mája 2016, nútená opustiť spolu s dvomi maloletými deťmi ich spoločnú domácnosť a bývať u svojich rodičov; dňa 18. mája 2016, asi o 12:10 hod. pod vplyvom alkoholu v predajni „H. pekáreň“ na Nemocničnej ulici č. 979 v Považskej Bystrici, v prítomnosti najmenej ďalších dvoch osôb fyzicky napadol X. I., t.č. F. tak, že vošiel do predajne, kde jej vulgárne nadával a zatlačil ju do zadnej časti predajne, kde ju oboma rukami chytil za ramená a sotil ju do zadných dverí predajne, v dôsledku čoho spadla na zem, kde ju opakovane udieral päsťami do hlavy, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím a až na naliehanie ďalšej zamestnankyne pekárne upustil od ďalšieho konania, čím X. I., t.č. F. spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie a opuch tváre vpravo, odreninu dolnej pery, pomliaždenie a opuch v oblasti temena vľavo, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie ľavého lakťa, čo si vyžiadalo jej objektívnu liečbu v trvaní 12 dní, počas ktorej bola obmedzená v bežnom spôsobe života nutnosťou dodržiavania fyzického a psychického kľudu, pričom obvinený takýmto svojim konaním vzbudil u X. I., t.č. F. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky, vzhľadom na predchádzajúce útoky uskutoční.

Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. za použitia §§ 41 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm. j/, 37 písm. h/ Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 7 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bola poškodená X. I., t.č. F. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilné sporové konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný a poškodená, ktoré zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.

Obžalovaný S. I. následne odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste. Obhajkyňa uviedla, že obžalovaný nepopieral, že sa niekedy aj hlasnejšie hádal s manželkou. Bolo to však vzájomné a nikdy to nebolo v takom rozsahu, aby bola naplnená skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Obhajkyňa poukázala na to, že obžalovaný bol v štyroch prípadoch uznaný za vinného a potrestaný v priestupkovom konaní v súvislosti s jeho správaním voči manželke. V tejto súvislosti poukázala na to, že v konkrétnom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4Tdo/3/2011) je uvedené, že: „Osobu, proti ktorej sa priestupkové konanie skončilo meritórnym rozhodnutím správneho orgánu, nie je možné trestne stíhať a odsúdiť pre ten istý čin, hoci by bol správne kvalifikovaný ako trestný čin“. Obhajkyňa ďalej poukázala na to, že v roku 2015 aj v roku 2016 obžalovaný spolu s poškodenou si kúpili darčeky na Vianoce, plánovali letnú spoločnú dovolenku, zúčastňovali sa rodinných a spoločenských akcií. Samotná poškodená po vynesení rozsudku v telefonáte s obžalovaným plakala s tým, že to takto nechcela. Podľa názoru obžalovaného dôvodom trestného oznámenia na jeho osobu bolo to, že proti rozsudku o rozvode podal odvolanie, čo vyplýva aj zo zhodnosti dátumov. Vo februári 2016 si pritom spoločne kúpili práčku a určite by sa bývalá manželka do spoločnej domácnosti stále nevracala, pričom si neraz priznala chybu a vždy sa uzmierili. Obhajkyňa tiež namietala procesný postup v konaní, keď pri konfrontácii v prípravnom konaní bolo porušené právo na spravodlivý proces tým, že poškodenej bolo splnomocnencom aj vyšetrovateľom uvedené ako má vypovedať. Obžalovaný bol športovec, darca krvi, pričom závislosť na alkohole u neho zistená nebola. Podľa názoru obhajkyne obžalovaný mal byť uznaný za vinného len z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. a z prečinu výtržníctva a týrania blízkej a zverenej osoby mal byť spod obžaloby oslobodený. Vo vzťahu k prečinu výtržníctva dňa 18. mája 2016 obhajkyňa namietala naplnenie znaku „na verejnosti“. Obhajkyňa namietala tiež výšku uloženého trestu, keď obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Navrhla obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/, b/ Tr.por. oslobodiť. Alternatívne navrhla podľa § 321 ods. 1 Tr.por. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa.

Poškodená X. I., t.č. F. písomne odôvodnila svoje odvolanie prostredníctvom svojej splnomocnenkyne. Odvolanie smerovalo proti výroku o náhrade škody. Podľa názoru splnomocnenkyne v danom prípade konanie obžalovaného výraznou mierou zasiahlo do telesnej, ale aj duševnej integrity poškodenej, a to v takej intenzite, ktorá odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. pritom umožňuje rozhodnúť aj o priznaní nemajetkovej ujmy. Ďalej splnomocnenkyňa najmä uviedla, že rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva sa pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy obmedzuje na slová: „uskutočniac odhad na spravodlivom základe“, pričom sa vychádza zo zistených skutkových okolností a odôvodnenia záverov o porušení práv, pričom sa v zásade nevykonáva v tomto ohľade žiadne ďalšie dokazovanie. Splnomocnenkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (1To/10/2011). Splnomocnenkyňa navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr.por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade škody a zároveň navrhla podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu poškodenej vo výške 15.000 €. Zároveň splnomocnenkyňa navrhla podľa § 557 Tr.por. uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej trovy právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli v tomto trestnom konaní.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica. K správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa uviedol, že najmä z výpovedí poškodenej, jej maloletých dcér a jej rodičov jednoznačne vyplynula pravidelnosť a dlhodobosť atakov obžalovaného voči poškodenej počas celého inkriminovaného obdobia od novembra 2013 do 18.5.2016. Predmetné štyri priestupky obžalovaného v dňoch 24.11.2013, 20.4.2014, 29.3.2016 a 10.4.2016 netvoria prekážku veci rozhodnutej, pretože jednotlivé priestupky sú zadefinované časom, miestom, spôsobom

a následkom konania, ktoré nie sú súčasťou skutkovej vety obžaloby a následne rozsudku. Preto neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e/ Tr.por. Prokurátor sa taktiež nestotožnil s námietkami týkajúcimi sa naplnenia znakov prečinu výtržníctva. Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolania obžalovaného a poškodenej podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného primárne navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného podľa § 285 písm. a/, b/ Tr.por. spod obžaloby oslobodiť. Alternatívne navrhla po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Napokon navrhla po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o treste, aby odvolací súd sám uložil obžalovanému miernejší trest vzhľadom na okolnosti prípadu. Odvolanie poškodenej navrhla obhajkyňa ako nedôvodné zamietnuť. Poškodená ani jej splnomocnenkyňa sa verejného zasadnutia nezúčastnili.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu obžalovaného je možné čiastočne prisvedčiť a odvolanie poškodenej nie je dôvodné.

K vytýkanej procesnej chybe, ktorá mala podľa obhajkyne mať vplyv na spravodlivý proces, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Vytýkaná chyba pri konfrontácií poškodenej a obžalovaného ešte v prípravnom konaní jednak nespôsobila porušenie spravodlivého procesu. Naviac z obsahu zápisnice o tejto konfrontácií dňa 27.9.2016 (č.l. 223-229) len vyplýva, že obhajkyňa v jednom prípade tu namietla, že prítomná splnomocnenkyňa radila poškodenej ako má odpovedať na už položenú otázku. K tomu do zápisnice splnomocnenkyňa uviedla, že poškodenej len upresňovala práva splnomocnenca poškodenej. Súčasne je tu poznámka vyšetrovateľa, že rady splnomocnenca nezaregistroval.

K zistenému skutkového stavu v rozsudku súdu prvého stupňa, senát odvolacieho súdu uvádza, že tento mal súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní riadne preukázaný. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa podrobne popísal obsah vykonaného dokazovania, toto vyhodnotil a urobil príslušné skutkové závery. Správne poukázal najmä na to, že usvedčujúca výpoveď poškodenej je podporovaná výpoveďami priamych svedkýň - maloletých dcér obžalovaného a poškodenej. Nepriame dôkazy v podobe výsluchov svedkov vyzneli v prospech aj neprospech obžalovaného prakticky podľa príbuzenského pomeru k obžalovanému alebo poškodenej. V neprospech obžalovaného nepriamo svedčila aj svedkyňa, ktorá bola kolegyňa poškodenej, ktorá ale prvá videla na poškodenej v práci modriny, monokel, roztrasenosť, nevyspatosť. Obdobne vypovedala aj suseda obžalovaného a poškodenej.

V tejto súvislosti potom nie je rozhodujúce tvrdenie obžalovaného o tom, že druhé trestné oznámenie pre „týranie“ mala poškodená podať v súvislosti s rozvodovým konaním. Tu nie je významné, či malo byť trestné oznámenie podané ako „pomsta“ za nesúhlas obžalovaného s rozvodom, ale významné je to, či obsah trestného oznámenia a obsah usvedčujúcich výpovedí poškodenej je „pravdivý“.

Vo vzťahu k námietkam obžalovaného a obhajkyne k správnosti použitej právnej kvalifikácie, resp. k zákonnosti trestného stíhania obžalovaného, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je všeobecne ustálenou súdnou praxou uznávanie, že „týranie“ je zlé zaobchádzanie s blízkou alebo so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré týraná osoba pre hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. V súvislosti s prejednávaním tohto druhu trestnej činnosti sa nezriedka stáva, že „týraná“ osoba niektoré konkrétne ataky zlého zaobchádzania oznamuje polícií, sledujúc potrebu „ochrany“ v týchto konkrétnych prípadoch. V týchto prípadoch sa potom aj oznamovatelia sústreďujú na takýto konkrétny „skutok“ a nevypovedajú o širších súvislostiach (častokrát v dôsledku nevedomosti, hanby, snahy udržať manželstvo) „zlého“ manželského spolužitia. Z povahy určitej trvalosti trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr.zák. potom ale vyplýva, že nemôže byť prekážkou trestného stíhania - jeho neprípustnosť podľa § 9 ods. 1 písm. e/ Tr.por., ak sú niektoré akty „zlého“ zaobchádzania v období viac rokov prejednané „izolovane“ ako priestupok. V takýchto prípadoch nejde o ten istý skutok tak, ako je to uvedené vo vyššie uvedenom ustanovení Trestného poriadku. Znak „týrania“ uvedený v § 208 ods. 1 Tr.zák. je skutkovo, ale aj právne podstatne širší, ako je objekt priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.

1 písm. d/ zákona číslo 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Naviac je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa na rozdiel od prokurátora skutkovo aj dôsledne vyňal z obdobia páchania trestnej činnosti obžalovaným podľa obžaloby - november 2013 až 18. máj 2016 dni (4), keď obžalovaný sa voči poškodenej dopustil protiprávneho konania, pre ktoré bol postihnutý za priestupok.

V súvislosti s touto otázkou senát odvolacieho súdu súčasne preskúmal správnosť použitej právnej kvalifikácie aj podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr.zák., tu sa má na mysli podľa ustanovenia § 138 pís. b/ Tr.zák. závažnejší spôsob konania v podobe páchania trestného činu „po dlhší čas“. V konkrétnych prípadoch musí byť výklad a použitie tohto pojmu skutkovo a právne urobené mimoriadne starostlivo tak, aby skutkovo a právne zodpovedalo obsahu tohto zákonného ustanovenia, ale tiež ochrannej funkcii trestného práva všeobecne.

Senát odvolacieho súdu to pripomína najmä pre to, že takouto prísnejšou kvalifikáciou dochádza k podstatnému sprísneniu trestnej sadzby, keď podľa § 208 ods. 1 Tr.zák. je to sadzba odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov a podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. je to sadzba odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov. Pôvodná horná hranica trestnej sadzby v základnej skutkovej podstate sa prakticky v odseku treťom mení na dolnú hranicu trestnej sadzby.

Ďalej k tomu senát odvolacieho súdu uvádza, že použitie zákonného znaku v podobe páchania trestných činov po dlhší čas prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch, kde páchateľ pácha trestnú činnosť po dobu podstatne dlhšiu, než je obvyklá doba páchania danej trestnej činnosti. Ak totiž má dôjsť súčasne k podstatnej zmene trestnej sadzby je neprípustné, aby už len kratšie prekročenie obvyklej doby bolo považované za naplnenie tohto zákonného znaku.

Trvanie trestnej činnosti „týrania“ podľa § 208 Tr.zák. sa podľa prejednávaných prípadov obvykle pohybuje v rozpätí jeden rok až dva roky. Tu má senát odvolacieho súdu na mysli najmä prípady „týrania“ v rodinách počas trvania manželstva. V tomto prípade podľa obžaloby malo ísť síce o dobu dva a pol roka páchania trestnej činnosti, avšak tu odvolací súd musel zohľadniť aj následné skutočnosti. Jednak takáto celková doba bola do určitej miery „prerušená“ konaním obžalovaného, ktoré zakladalo znak priestupkov, za čo obžalovaný niesol zodpovednosť mimo oblasť trestného práva. Ďalej sama poškodená uviedla, že v októbri 2014, vo februári 2016 a v máji 2016 opustila spoločnú domácnosť, kedy teda tiež zo strany obžalovaného nedochádzalo k jej aktívnemu týraniu. Samotná poškodená pritom svoje návraty do spoločnej domácnosti komentovala tým, že obžalovanému „odpustila“. Niet pritom dôvod neveriť obžalovanému, že aj v tomto období „prežívali“ s poškodenou normálne, nenarušené manželské spolužitie, vrátane výchovy maloletých detí. Prinajmenšom v dobe, keď sa poškodená vrátila do spoločnej domácnosti, nepochybne bol obžalovaný ako manžel a otec „dobrý“.

Ak má dôjsť k naplneniu tohto prísnejšieho zákonného znaku „po dlhší čas“ v skutkovej vete rozsudku, musí byť toto obdobie pomocou dátumov vymedzené tak, že k „týraniu“ dochádza po celú túto dobu (senát odvolacieho súdu tu nemá na mysli hodiny) bez toho, aby počas dní, kedy inak k „týraniu“ nedochádza, manželia viedli „riadny“ manželský a rodinný život (spoločné oslavy, darčeky, dovolenky, sexuálny život, starostlivosť o deti).

V tejto súvislosti z hľadiska konkrétneho výkladu pojmu „dlhší čas“ senát odvolacieho súdu poukazuje aj na ustanovenie § 123 ods. 4 Tr.zák., podľa ktorého poruchou zdravia trvajúcou „dlhší čas“ sa na účely Trestného zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Z uvedeného ustanovenia možno potom prevziať výkladové pravidlo k pojmu „dlhší čas“ všeobecne tak, že nejde len o určitý časový úsek, ale tiež o to, aby v „celom“ tomto časovom úseku v jeho priebehu bol ovplyvňovaný, napr. obvyklý spôsob života (ublíženie za zdraví), ale bolo spôsobované fyzické a psychické utrpenie (zločin týrania blízkej a zverenej osoby pod dlhší čas).

To sa samozrejme nevyžaduje, ak má ísť o zločin týrania blízkej a zverenej osoby len podľa § 208 ods. 1 Tr.zák.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pretože vo výroku o vine bolo porušené ustanovenie Trestného zákona v § 208 ods.

3 písm. d/ Tr.zák. s prihliadnutím na § 138 písm. b/ Tr.zák. v tom, že aj táto právna kvalifikácia konania obžalovaného použitá byť nemala.

Vzhľadom k tomu, že nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, rozhodol odvolací súd vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozsudkom. V súlade aj s vyššie uvedenými právnymi úvahami a názormi uznal obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby len podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. Obžalovaný S. I. svojej manželke spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, pričom toto protiprávne konanie „zavŕšil“ tým, že sa dopustil voči manželke ako chránenej osobe (blízka osoba) verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržníctva tým, že manželku napadol.

Vo vzťahu k vyššie uvedenému prečinu sa pritom odvolací súd nestotožnil s námietkami týkajúcimi sa nenaplnenia zákonného znaku „verejnosti“. Zo skutkovej vety tohto rozsudku bez akýchkoľvek pochybností vyplývajú obidva zákonné znaky uvedené v § 364 ods. 1 Tr.zák., ako z pohľadu naplnenia pojmu „miesto verejnosti prístupné“ (protiprávne konanie obžalovaného začalo v predajni), tak aj pojmu „verejne“ (v predmetnej predajni sa okrem samotnej poškodenej nachádzali najmenej 3 osoby - § 122 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.).

Následne odvolací súd rozhodol aj o úhrnnom treste obžalovanému za spáchané trestné činy. Tu v zásade odvolací súd vychádzal z rovnakých východísk ako súd prvého stupňa s tým, že pôvodná trestná sadzba najprísnejšieho trestného činu sa zmenila v prospech obžalovaného tak, že pri vyrovnanom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bola sadzba trestu odňatia slobody podľa § 208 ods. 1 Tr.zák. 3 roky až 8 rokov. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd ukladal trest odňatia slobody ako nepodmienečný, dospel k záveru, že primeraným trestom bude odňatie slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. K svojmu výroku o náhrade škody aj z pohľadu odvolania poškodenej, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je síce možné prisvedčiť názoru splnomocnenkyne poškodenej v tom, že vzhľadom na zákonné pojmové znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr.zák. v pociťovaní a prežívaní fyzického a psychického utrpenia týmto zločinom napadnutej osoby, priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je vylúčené. Súčasne je možné prisvedčiť tomu, že pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy možno vychádzať z uskutočneného odhadu na spravodlivom základe. Takýto spravodlivý odhad však nemôže urobiť súd bez toho, aby podstatne podrobnejšie vypočul poškodenú (nad rámec potrieb správnej právnej kvalifikácie trestného činu) ku kvantitatívnemu, ale najmä kvalitatívnemu pociťovaniu predmetných utrpení a odraze v jej bežnom živote. Nie je pritom vylúčené, že pre podporu takýchto tvrdení poškodenej by bolo potrebné eventuálne vypočuť svedkov, ktorí v predmetnej dobe prichádzali do styku (rodinného, pracovného, priateľského) s poškodenou. Samotná splnomocnenkyňa pritom na hlavnom pojednávaní takéto vykonávanie dokazovania pre preukázanie výšky nároku sama nenavrhovala, hoci ustanovenie Trestného poriadku jej takéto oprávnenia v trestnom konaní dáva.

Z týchto dôvodov vzhľadom k tomu, že ide o väzobnú vec a ďalšie doplnenie dokazovania by predĺžilo trestné konanie, rozhodol odvolací súd podľa § 288 ods. 1 Tr.por. o odkázaní poškodenej na civilný proces a súčasne odvolanie poškodenej smerujúce proti výroku o náhrade škody podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietol. Pokiaľ ide o povinnosť nahradiť poškodenej trovy právneho zastúpenia, k tomu senát odvolacieho súdu uvádza, že o týchto trovách po právoplatnosti rozhoduje predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník - § 558 ods. 2 Tr.por.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.