Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-5377-2013.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/5377/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: W. A., nar. XX. XX. XXXX, L. 4, XXX XX B., zast.: Q.. Z. B., nar. 3. 4. XXXX, D. XX, XXX XX K., proti povinnému: FLASHAUTO, s. r. o., Timonova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 188 557, o vymoženie 1.445,84 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ľuboš Sidorják, Exekútorsky úrad Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 966/13, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,31 EUR, do pätnástich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 9. 9. 2013 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 090693*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 24. 9. 2013, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják.
2. Dňa 21. 4. 2017 bol prostredníctvom súdneho exekútora súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 10. 4. 2017, v súlade s § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 72,17 EUR.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
7. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 Exekučného poriadku).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
8. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
10. Dispozičná zásada, ktorou je ovládané celé exekučné konanie, sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto navrhne začatie exekúcie, neskôr navrhne jej zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť. Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, teda účastníka konania, na ktorého návrh sa exekučné konanie voči povinnému začalo, je osobitným dôvodom zastavenia exekúcie, preto súd ďalej neskúmal, či je súčasne daný aj iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Súd na základe nepochybného prejavu vôle oprávneného, z ktorého vyplýva, že ďalej netrvá na pokračovaní v predmetnej exekúcii, exekúciu v celom rozsahu zastavil.
11. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
13. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
17. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.
18. Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje minimálnu odmenu, ktorá podľa tohto ustanovenia vyhlášky predstavuje sumu 33,19 EUR. Súd teda priznal exekútorovi odmenu vo výške,
v akej si ju uplatňoval, a ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti.
19. Hotové výdavky si exekútor uplatnil vo výške 20,30 EUR (poštovné 14,70 EUR, administratívne náklady 4,- EUR, poplatky elektronických lustrácií 1,60 EUR).
20. Súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poštovného len vo výške 11,30 EUR (2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2,80 EUR, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1,40 EUR, 5x doručenie exekučného príkazu 7,10 EUR), nakoľko v exekútorskom spise sa nachádzali dôkazy o doručovaní prostredníctvom pošty v takomto rozsahu.
21. Po preukázaní hotových výdavkov - poplatky elektronických lustrácií (2x lustrácia bánk - 1,40 EUR, lustrácia motorových vozidiel - 0,20 EUR), súd priznal ich náhradu v celkovej výške 1,60 EUR.
22. Súd taktiež posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov - administratívne náklady vo výške 4,- EUR. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
23. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 55,31 EUR, ktorá pozostáva z odmeny vo výšky 33,19 EUR, hotových výdavkov vo výške 12,90 EUR a z 20 % DPH vo výške 9,22 EUR v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, písomne.
V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 ods. 1 a 2 C. s. p. uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.