Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_72S-5-2020.pdf
PDF · 198.41 KB
Case nature
Area
Subarea
72S/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobkyne: D. D., nar. X. W. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K. D., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpenej: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, za účasti ďalšieho účastníka: Daňový úrad Banská Bystrica, so sídlom Nová 13, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 100804786/2020 zo dňa 23. apríla 2020 a Rozhodnutia ďalšieho účastníka č. 100179666/2020 zo dňa 16. januára 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100804786/2020 zo dňa 23. apríla 2020 a Daňovú exekučnú výzvu vydanú Daňovým úradom Banská Bystrica č. 100179867/2020 zo dňa 16. januára 2020 z r u š u j e . II. Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100179666/2020 zo dňa 16. januára 2020 z r u š u j e . III. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 2 -
určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. IV. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) začal na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Veľký Krtíš č. 102798084/2019 zostavený správcom dane z evidencie daní žalobkyne ku dňu 05. decembra 2019 vo výške 15.576,- Eur dňom vydania Rozhodnutia č. 100179666/2020 dňa 16. januára 2020 daňové exekučné konanie podľa § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 15.576,- Eur od daňového dlžníka D. D., r. č. XXXXXX/ XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. D. (ďalej len „žalobkyňa“). Zároveň uviedol, že daňovú exekučnú výzvu vykoná zrážkami z iných príjmov daňového dlžníka podľa § 106 Daňového poriadku v nadväznosti na ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy podľa § 100 a nasl. Daňového poriadku a v zmysle § 90 ods. 2 písm. g/ a § 90 ods. 5 Daňového poriadku zakázal osobám, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom žalobkyne po doručení tohto rozhodnutia akokoľvek nakladať s majetkom žalobkyne (daňového dlžníka), ktorý podľa Daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz, vrátane zaťaženia tohto majetku s tým, že tento zákaz
sa v zmysle § 91 ods. 7 Daňového poriadku vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom žalobkyne, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania, čím nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 81 Daňového poriadku (ďalej aj „rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania“). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16. januára 2020. 2. Následne správca dane vydal podľa § 91 Daňového poriadku dňa 16. januára 2020 pod č. 100179867/2020 (číslo daňového exekučného konania: 110000433354) voči žalobkyni daňovú exekučnú výzvu, v ktorej žalobkyni oznámil, že na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 102798084/2019 vo výške 15.576,- Eur zostaveného ku dňu 05. decembra 2019 začal podľa § 90 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním Rozhodnutia č. 100179666/2020 zo dňa 16. januára 2020 na jeho vymoženie a podľa § 91 ods. 2 písm. f/ Daňového poriadku upozornil daňového dlžníka (žalobkyňu), že ak nebude daňový nedoplatok v stanovenej lehote zaplatený, bude vydaný daňový exekučný príkaz na 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 3 -
vykonanie daňovej exekúcie zrážkami zo starobného a vdovského dôchodku žalobkyne, ktoré sú jej vyplácané Sociálnou poisťovňou, a. s., Bratislava (ďalej len „daňová exekučná výzva“). Odvolanie žalobkyne 3. V odvolaní podanom voči daňovej exekučnej výzve podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku žalobkyňa namietala, že daňové nedoplatky nie sú špecifikované, a preto nevie, z akého titulu, kedy a v akej výške boli vyrubené. Tiež uviedla, že nárok správcu dane na vymoženie jednotlivých daňových pohľadávok, ktoré boli obsahom výzvy (podľa § 80 Daňového poriadku) na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 02. decembra 2014 zanikol v rokoch 2011 až 2014, pretože išlo o daňové nedoplatky z rokov 2002 až 2003 a že v dedičskom konaní po zomrelom manželovi Y. D. sp. zn. XD/XX/XXXX si správca dane neprihlásil žiadne pohľadávky. Žalobkyňa nadobudla dedičstvo v čistej hodnote 15.576,- Eur. Žalobkyňa považovala vedenie daňového exekučného konania za nezákonné a pre premlčanie nárokov správcu dane za neodôvodnené a s poukazom na § 96 ods. 1 Daňového poriadku žiadala, aby bolo daňové exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie žalovaného 4. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnutú daňovú exekučnú výzvu podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku v rozsahu požadovanom v odvolaní a Rozhodnutím č. 100804786/2020 zo dňa 23. apríla 2020 daňovú exekučnú výzvu správcu dane (Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Veľký Krtíš) č. 100179867/2020 zo dňa 16. januára 2020 potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval obsah vydanej daňovej exekučnej výzvy, obsah žalobkyňou podaného odvolania, citoval ustanovenia § 84 ods. 1 písm. e/, § 85 ods. 1, § 91 ods. 2, ods. 5, § 96 ods. 1 Daňového poriadku, § 175m, § 175n, § 175o ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.04.2013 a konštatoval, že dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní, nie sú dôvodmi na zrušenie daňovej exekučnej výzvy, pretože žalobkyňa nepreukázala rozpor napadnutej daňovej exekučnej výzvy s § 91 Daňového poriadku, ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a neuviedla ani iné dôvody preukazujúce jej nesprávnosť alebo nezákonnosť, teda nie sú okolnosťami, ktoré by spôsobili zánik daňového nedoplatku a ani skutočnosťou, ktorá by preukazovala nezákonný postup správcu dane pri vydaní daňovej exekučnej výzvy, resp. neprípustnosť daňovej exekúcie v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku, a preto rozhodol tak, ako bolo vo výrokovej časti jeho rozhodnutia uvedené. 6. Odvolacie námietky žalobkyne považoval žalovaný za nedôvodné. Uviedol, že žalobkyňa mala možnosť uhradiť daňový nedoplatok na základe výzvy podľa § 80 Daňového poriadku, resp. podať voči nej námietku, avšak k jeho úhrade nedošlo. Možnosť na jeho úhradu trvá aj po vydaní rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a daňovej exekučnej výzvy, a preto uvedené rozhodnutia nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov žalobkyne. K žalobkyňou namietaným obsahovým nedostatkom 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 4 -
daňovej exekučnej výzvy žalovaný uviedol, že daňová exekučná výzva zo dňa 16. januára 2020 má všetky zákonné náležitosti a je vydaná v súlade s § 91 Daňového poriadku. K odvolacím námietkam týkajúcim sa premlčania daňových nedoplatkov žalovaný uviedol, že zomrelý manžel žalobkyne Y. D. sa voči rozhodnutiam správcu dane, ktoré sú obsahom výkazu daňových nedoplatkov, ktorý bol podkladom pre začatie daňového exekučného konania neodvolal, a preto sa stali právoplatné a vykonateľné. Správca dane mu dňa 20. septembra 2012 zaslal výzvu na úhradu daňových nedoplatkov, ktorú manžel žalobkyne (zomrelý dňa 10. februára 2013) osobne prevzal dňa 28. septembra 2012. Daňové nedoplatky správca dane riadne prihlásil do dedičského konania po zomrelom Y. D. prihláškou č.
9612301/5/1102192/2013 zo dňa 3. apríla 2013. Dedičské konanie vedené pod sp. zn. XDXX/XXXX bolo ukončené dňa 3. septembra 2013. Žalobkyňa ako jeho dedička dedičstvo neodmietla, hoci mala v čase dedičského konania vedomosť o tom, že na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dedičského konania, boli zriadené záložné práva z roku 2002, 2006, 2007 a 2008 za účelom zabezpečenia úhrady daňových nedoplatkov. Po ukončení dedičského konania zaslal správca dane v súlade s § 85 ods. 1 Daňového poriadku žalobkyni výzvu zo dňa 2. decembra 2014 na úhradu daňových nedoplatkov, ktorú žalobkyňa dňa 10. decembra 2014 osobne prevzala. Tým jej začala plynúť nová 6
- ročná premlčacia lehota na úhradu daňových nedoplatkov. Žalobkyňa voči uvedenej výzve námietku premlčania nevzniesla. Žalovaný poukázal na § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Právna úprava dedenia neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že dlh poručiteľa zanikne, ak bol do dedičstva prihlásený, ale nebol v dedičskom konaní uznaný, teda aj takýto neuznaný dlh poručiteľa prechádza v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka na jeho dedičov. Z § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva priama zákonná zodpovednosť za dlhy dedičov bez toho, aby bolo nevyhnutné v dedičskom rozhodnutí túto povinnosť výslovne ukladať. Skutočnosť, že určitý dlh nebol zaradený do pasív dedičstva nepopiera existenciu tohto dlhu a ani neruší zodpovednosť dedičov za dlh, ktorá im vyplýva z hmotného práva. Ak veriteľ (správca dane) má v exekučnom konaní exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu z poručiteľa na jeho dediča preukázať osvedčením o dedičstve vydaným notárom, hoci tento dlh nebol v osvedčení o dedičstve uvedený, pretože dlh je osvedčený exekučným titulom. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že po vydaní exekučných titulov, a to právoplatných a vykonateľných rozhodnutí o vyrubení úrokov z omeškania a sankčných úrokov a vzniku daňových nedoplatkov, ktoré vznikli za života Y. D., nastala právna skutočnosť, s ktorou hmotné právo spája prechod práv a povinností a tento sa vzťahuje na jeho dedičku, teda žalobkyňu, uvedenú na výkaze daňových nedoplatkov, na základe ktorého začal správca dane daňové exekučné konanie. Osvedčením o dedičstve bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa je jedinou dedičkou po poručiteľovi Y. D., ktorý bol označený vo vydaných exekučných tituloch, a preto ako dedička zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na ňu prešli jeho smrťou. 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 5 -
Žaloba
7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa s poukazom na § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. apríla 2020 (bod 4/ tohto rozsudku) v spojení s daňovou exekučnou výzvou vydanou správcom dane dňa 16. januára 2020 (bod 2/ tohto rozsudku) a s poukazom na § 27 ods. 1 SSP aj preskúmania rozhodnutia správcu dane o začatí daňového exekučného konania zo dňa 16. januára 2020 (bod 1/ tohto rozsudku) a postupu, ktorých ich vydaniu predchádzal tvrdiac, že bolo zasiahnuté do jej práv a právom chránených záujmov a boli porušené jej základné práva garantované Ústavou SR. Žiadala, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Voči žalovanému si uplatnila náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. V žalobe namietala nezákonnosť uvedených rozhodnutí, pretože daňová exekučná výzva neobsahovala podstatné náležitosti v zmysle § 91 ods. 2 Daňového poriadku, a síce výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie a bez ich špecifikácie nemala vedomosť, z akých konkrétnych nedoplatkov táto suma pozostáva. Argumentovala tým, že pri začatí daňového exekučného konania správca dane zostaví výkaz daňových nedoplatkov, o ktorom sa dlžník neupovedomuje, a preto je logické, že pri doručení daňovej exekučnej výzvy by mala byť takáto náležitosť povinná, aby mal daňový dlžník vedomosť, na základe akých rozhodnutí a období sa daňový nedoplatok vymáha. 9. V ďalšej časti žaloby po zopakovaní obsahu odvolacích námietok, ktoré tvorili aj jej žalobné námietky a po zopakovaní obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného žalobkyňa namietala, že žalovaný sa nijako vecne nevysporiadal s jej tvrdením, že po doručení výzvy zo dňa 2. decembra 2014 vo svojej „Odpovedi na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku“ namietala premlčanie daňových nedoplatkov, ani s jej tvrdeniami, že daňový nedoplatok pochádza z podnikateľskej činnosti jej nebohého manžela, že svoju živnosť ukončil a oznámil to daňovému úradu, že uhradil daňový nedoplatok vo výške 620 741,- Sk, ani s tvrdením, že jej manžel požiadal o odpustenie sankcie podľa § 157 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku v znení účinnom k 8. februáru 2012 a bez ohľadu na uvedené nepovažoval jej odvolanie, v ktorom zopakovala námietku premlčania vymáhaného daňového nedoplatku za dôvodné s
konštatovaním, že doručením ďalšej výzvy na úhradu daňových nedoplatkov, ktorú žalobkyňa prevzala 10. decembra 2014 začala plynúť nová 6 - ročná premlčacia lehota na úhradu daňových nedoplatkov . 10. Ako nemajúce oporu v administratívnom spise žalobkyňa namietala konštatovanie žalovaného, že „nevzniesla námietku premlčania podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku“, pretože na výzvu správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 2. decembra 2014 odpovedala podaním zo dňa 16. decembra 2014 označeným ako „Odpoveď na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku“, ktoré priložila k žalobe ako dôkaz. V ňom uviedla, že 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 6 -
daňový nedoplatok pochádza z podnikateľskej činnosti jej neb. manžela Y. D., ktorý ukončil svoju živnosť dňa 21. februára 2011 a listom zo dňa 8. februára 2012 správcu dane požiadal o odpustenie sankcie podľa § 157 ods. 1 písm. b) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom v čase podania žiadosti z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu a predložil potvrdenie o splnení dlhu voči správcovi dane vo výške 620 741,- Sk. O ďalšom postupe správcu dane nebola žalobkyňa informovaná. Tvrdila, že nemá vedomosť a nemá k dispozícii ani písomnosti, z ktorých by vyplývalo vyrubenie DPH od roku 2002 do roku 2006, a preto sa k správnosti a zákonnosti ich výšky nevie vyjadriť. V označenom podaní namietala oprávnenosť, výšku aj premlčanie týchto nárokov. Tiež v ňom tvrdila, že správca dane si v dedičskom konaní neuplatnil žiadnu pohľadávku s tým, že pokiaľ by tak urobil, zvážila by možnosť odmietnutia dedičstva. Žiadala ním preskúmať možnosť „odpustenia“ takéhoto daňového nedoplatku. 11. Pre nesprávny procesný postup v administratívnom konaní žalobkyňa namietala záver žalovaného, že doručením Výzvy správcu dane zo dňa 02. 12. 2014 na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 Daňového poriadku dňom 10. decembra 2014 začala plynúť nová 6 - ročná premlčacia lehota na úhradu daňového nedoplatku, pretože doručenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku bolo duplicitné, a preto nemohli nastať právne účinky predpokladané v § 85 ods. 1 Daňového poriadku tak, ako to žalovaný konštatoval v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa argumentovala poukazom na § 85 ods. 1 Daňového poriadku, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 36/2011 zo dňa 30. decembra 2012 a tvrdila, že vstúpila do práv a povinností zosnulého Y. D., a preto nemal správca dane právo zasielať jej výzvu na úhradu daňových nedoplatkov opakovane, pretože je to akoby túto výzvu opätovne doručoval zosnulému Y. D.. Žalobkyňa z uvedeného rozsudku sp. zn. 5Sžf 36/2011 citovala časť týkajúcu sa opakovaného zasielania výzvy na vymáhanie daňového nedoplatku v zmysle § 58a Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (ktorý bol zrušený Daňovým poriadkom) nasledovne: „Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasí s názorom žalovaného, že zákonodarca neprikazuje správcovi dane zaslať len jednu výzvu na vymáhanie daňového nedoplatku v zmysle § 58a zákona o správe daní a ani mu nezakazuje vyzvať daňový subjekt viackrát na zaplatenie toho istého nedoplatku, a preto bolo možné zaslať daňovému dlžníkovi výzvu na zaplatenie nedoplatku aj opakovanie. Takýto výklad je nepochybne v rozpore so základným princípom konania, rozhodovania a rozsahu práv štátnych orgánov tak, ako ho upravuje Ústava Slovenskej republiky. V čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom je uplatnený princíp legality štátnej moci vyplýva, že ak právna norma nejaké konanie štátnemu orgánu výslovne nezakazuje, neznamená to, že takéto konanie je dovolené, a teda interpretácia zákona žalovaným nie je správna. Napokon zo samotného ustanovenia § 58a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že doručenie takejto výzvy sa považuje za úkon vykonaný na vyberanie dane v zmysle § 69 ods. 2 zákona o správe daní, ktorý definuje premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok a upravuje plynutie premlčacích lehôt. Doručenie výzvy podľa § 58a zákona o správe daní je teda úkonom smerujúcim k vybratiu daňového nedoplatku a jej doručenie má priamo vplyv na plynutie premlčacích lehôt, keďže premlčacia 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 7 -
lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený. Z uvedeného preto logicky vyplýva, že správca dane nie je oprávnený zasielať výzvu v zmysle § 58a zákona o správe daní opakovane, ale len raz. Po márnom uplynutí náhradnej lehoty na zaplatenie vyrubenej dane určenej vo výzve v zmysle § 58a zákona o správe daní, má správca dane možnosť pristúpiť k začatiu exekučného konania“. 12. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na to, že v podaní zo dňa 4. mája 2020, teda po vydaní rozhodnutia žalovaného uviedla, že nevidí prekážku pre postup žalovaného podľa § 96 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a teda na zastavenie daňového exekučného konania, pretože právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a ona námietku premlčania vzniesla jednak v odvolaní voči daňovej exekučnej výzve, v ktorom s poukazom na § 96 ods. 1 Daňového poriadku navrhla zastavenie daňového exekučného konania a jednak v podaní „Odpoveď na výzvu na uhradenie daňového nedoplatku“ zo dňa 16. decembra 2014. Vyjadrenie žalovaného k žalobe
13. Žalovaný navrhol správnemu súdu, aby žalobu žalobkyne zamietol trvajúc na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 23. apríla 2020 a aby žalobkyňu zaviazal znášaním trov konania zo svojho. Argumentoval rovnako ako v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla rovnaké skutočnosti ako v podanom odvolaní, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril. Doplnil, že v rámci dedičského konania žalobkyňa ako dedička po zomrelom Zoltánovi Kremničanovi neuznala veriteľom (správcom dane) riadne prihlásené pohľadávky do dedičstva čo do dôvodu ich vzniku, ani čo do ich výšky, a preto ich notár nezaradil do pasív dedičstva. Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že si správca dane pohľadávky voči zomrelému Y. D. v dedičskom konaní neuplatnil. K žalobkyňou uplatnenej námietke premlčania žalovaný zopakoval, že správca dane výzvou č. 9612301/5/5262312/2014 zo dňa 2. decembra 2014, ktorú žalobkyni doručil dňa 10. decembra 2014 vykonal úkon, ktorým sa opätovne predlžuje lehota na vymáhanie daňového nedoplatku. Predmetná výzva správcu dane bola žalobkyni zaslaná podľa § 80 Daňového poriadku s tým, že z nej bolo zrejmé, z čoho daňový nedoplatok vznikol. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že ide o duplicitnú výzvu. Tvrdil, že išlo o ďalšiu, novú výzvu, ktorá bola vykonaná preto, že daňový nedoplatok nebol uhradený. Preto správca dane daňového dlžníka opätovne upozornil na daňový nedoplatok a nutnosť ho uhradiť. Vyjadrenie ďalšieho účastníka k žalobe 14. Ďalší účastník (správca dane), ktorého správny súd Uznesením sp. zn. 72S/5/2020-53 zo dňa 28. apríla 2022 pribral do konania ako ďalšieho účastníka podľa § 32 ods. 3 písm. c) SSP vo vzťahu k žalobkyňou namietanej nezákonnosti ním vydaného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 100179666/2020 zo dňa 16. januára 2020, ktorého preskúmania sa žalobkyňa domáhala v súlade s § 27 ods. 1 SSP žiadal, aby správny súd žalobu žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu o začatí daňového exekučného konania a vo vzťahu k daňovej exekučnej výzve č. 100179867/2020 zo dňa 16. januára 2020 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 8 -
zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. 15. Zopakoval priebeh administratívneho konania a zistený skutkový stav veci, ktorý bol podkladom pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorá bola obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, resp. obsahom jeho vyjadrenia k podanej správnej žalobe. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/9/2020 zo dňa 23. marca 2022, v zmysle ktorého zákonnosť daňovej exekučnej výzvy podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti v obmedzenom rozsahu, a to len v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a) a b) Daňového poriadku, pričom musí ísť o okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Na základe uvedeného tvrdil, že žalobné dôvody, ktoré boli totožné s odvolacími dôvodmi proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 16. januára 2020 a proti rozhodnutiu správcu dane o začatí daňového exekučného konania zo dňa 16. januára 2020, nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože súdny prieskum daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia žalovaného o odvolaní podanom proti daňovej exekučnej výzve je obmedzený tým, že žalobkyňa je oprávnená namietať len existenciu okolností spôsobujúcich zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, prípadne existujú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná, alebo ide o okolnosti a dôvody, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu a boli uplatnené v odvolaní. V preskúmavanej veci nie je podľa názoru ďalšieho účastníka možné odôvodniť podanú správnu žalobu identickými dôvodmi, ktoré boli žalobkyňou uplatnené už v odvolacom konaní (prípadne v iných konaniach týkajúcich sa exekučného titulu), o ktorom rozhodoval žalovaný a tak namietať nedodržanie podstatných náležitostí daňovej exekučnej výzvy, pretože tieto boli predmetom preskúmania a rozhodnutia žalovaného v odvolacom konaní. 16. K žalobkyňou uplatnenej námietke premlčania ďalší účastník uviedol, že žalobkyňa doručila podanie zo dňa 4. mája 2020, ktorým namietala premlčanie daňového nedoplatku alebo zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku. Žalobkyni bola dňa 2. decembra 2014 zaslaná správcom dane výzva na úhradu daňových nedoplatkov v zmysle § 80 ods. 1 Daňového poriadku č. 9612301/5/5262312/2014, ktorú osobne prevzala 10. decembra 2014. Na jej základe začala v súlade s § 85 ods. 1 Daňového poriadku jej doručením plynúť nová 6-ročná premlčacia lehota na úhradu daňového nedoplatku. K námietke týkajúcej sa absencie podstatných náležitostí daňovej exekučnej výzvy ďalší účastník s poukazom na § 91 ods. 2 Daňového poriadku uviedol, že táto námietka je tendenčná a smeruje výlučne k zámeru vyvolať dojem nezákonného rozhodnutia. Označil ju za neopodstatnenú, pretože daňová exekučná výzva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. K námietke týkajúcej sa údajnej duplicity zaslanej výzvy na úhradu daňového nedoplatku v zmysle § 80 Daňového poriadku ďalší účastník uviedol, že v preskúmavanej veci nejde o identické výzvy, teda výzvy, týkajúce sa toho istého daňového nedoplatku a toho istého daňového subjektu, a preto nemožno hovoriť o „duplicite“ vzhľadom
na to, že žalobkyňa, hoci vstúpila do práv a povinností zosnulého Y. D., je samostatným subjektom. Výzva na zaplatenie 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 9 -
daňového nedoplatku podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku zo dňa 20. septembra 2012 (č. 9612301/5/2632334/2012), ktorá bola zaslaná pôvodnému daňovému dlžníkovi - zosnulému Y. D. neobsahovala identické nedoplatky ako výzva zo dňa 2. septembra 2014 adresovaná žalobkyni. Obsahom výzvy zaslanej žalobkyni bola iná špecifikácia nedoplatkov, než tých, na úhradu ktorých bol vyzvaný zosnulý Y. D.. Vyjadril názor, že interpretácia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 36/2011 zo dňa 30. decembra 2012, na ktorý žalobkyňa poukázala, nie je správna, pretože v danej veci nešlo o svojvoľné zaslanie duplicitnej výzvy tomu istému daňovému subjektu a týkajúcej sa tých istých daňových nedoplatkov za účelom vyvolania účinkov plynutia novej premlčacej lehoty. Tento účinok podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku síce postupom podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku nastal, ale výzva adresovaná správcom dane žalobkyni bola legitímnym naplnením jeho kompetencií v kontexte Ústavy SR a bola v plnom rozsahu vecne odôvodnená. Jej zaslanie označil ďalší účastník za opodstatnené aj vzhľadom na absenciu vedomosti žalobkyne o existencii a rozsahu daňových nedoplatkov a tiež preto, že nešlo o totožný daňový subjekt napriek tomu, že žalobkyňa vstúpila do práv a povinností po zosnulom daňovom subjekte - dlžníkovi Y. D.. Týmto postupom bol podľa ďalšieho účastníka naplnený zákonný rámec povinnosti správcu dane oboznámiť dlžníka s právnymi následkami nezaplatenia daňového nedoplatku, aby bolo možné predísť nútenému výkonu jeho zaplatenia v podobe daňového exekučného konania tým, že súčasný daňový dlžník - žalobkyňa daňový nedoplatok dobrovoľne zaplatí. Zdôraznil, že s poukazom na účinok plynutia novej premlčacej lehoty v zmysle § 85 ods. 1 Daňového poriadku nemožno považovať daňové nedoplatky, ktoré boli predmetom výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku adresovanej správcom dane žalobkyni zo dňa 2. decembra 2014 podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku za premlčané. Replika žalobkyne 17. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka k podanej správnej žalobe repliku. Konanie na správnom súde 18. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol odôvodnený tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila závažná ujma na právach žalobkyne, pretože by hrozil predaj bytu, v ktorom býva, s čím je spojená aj značná finančná škoda. Správny súd uznesením sp. zn. 72S/5/2020-43 zo dňa 22. októbra 2020 návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP, pretože žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí ňou tvrdený následok, v dôsledku čoho správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutie o začatí daňového exekučného 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 10 -
konania v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 13. mája 2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu od 9. júna 2022 do 24. júna 2022 (§ 137 ods. 3 SSP). Právny rámec 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 21. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) a b) SSP Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verenej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verenej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 22. Podľa § 27 ods. 1 SSP Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenia vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 23. Podľa § 88 ods. 1, ods. 4 písm. a) Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149. (4) Správca dane je povinný a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania. 24. Podľa § 89 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. d), ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie. (1) Exekučným titulom je b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov. (2) Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní obsahuje d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní. (3) Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 11 -
25. Podľa § 90 ods. 1, ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. (3) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi. 26. Podľa § 91 ods. 5 písm. a) a b), ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (5) Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. (6) Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74. 27. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 28. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 134 ods. 1 SSP Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 31. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 32. Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 12 -
rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.
(2) Ak správca dane zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené vyrubenie dane alebo vymáhanie daňových nedoplatkov na všetkých daniach. 33. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne, odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 34. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie. 35. Podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.. 36. Podľa § 85 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 6 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. (2) Počas daňového exekučného konania lehota podľa ods. 1 neplynie. (3) Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie. (4) Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych 37. Predmetnom súdneho prieskumu správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. 100804786/2020 zo dňa 24. 04. 2020, ktorým bola potvrdená správcom dane vydaná daňová 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 13 -
exekučná výzva č. 100179867/2020 zo dňa 16. 01. 2020 a rozhodnutie správcu dane o začatí daňového exekučného konania č. 100179666/2020 zo dňa 16. 01. 2020 na vymoženie daňového nedoplatku žalobkyne vo výške 15 576,- EUR podľa exekučného titulu, ktorým bol výkaz daňových nedoplatkov č. 102798084/2019 zo dňa 05. 12. 2019. Sporným medzi účastníkmi bolo, či daňová exekučná výzva obsahuje náležitosti podľa § 91 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, či zaslanie výzvy podľa § 80 Daňového poriadku žalobkyni bolo opakovanou výzvou a či sú vymáhané daňové nedoplatky premlčané. 38. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bola potvrdená správcom dane vydaná daňová exekučná výzva, ako aj rozhodnutie správcu dane, ktorým bolo začaté daňové exekučné konanie, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (právo na súdnu a inú právnu ochranu). Je však len na ňom, ako toto svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy ako účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, a teda je na žalobkyni, aby v žalobe určila rozsah a obsah prieskumu vykonaného správnym súdom. Správny súd je viazaný tak rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Preto nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobkyňu vyhľadávať z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobkyňu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia na daný prípad konkretizovať. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky týkajúce
sa nesprávne, resp. nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci, či vád v konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu verejnej správy. 39. Z obsahu administratívneho spisu vyplynuli nesporné skutkové zistenia, že správca dane výzvou podľa § 80 Daňového poriadku č. 9612301/5/2632334/2012 zo dňa 20. septembra 2012 vyzval Y. D. nar. XX. L. XXXX, IČO: 34 9254 449, bytom K. XX, K. D., aby v náhradnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil daňový nedoplatok vzniknutý na: 1. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2002 vo výške 20,67 EUR splatný dňom 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22964/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005, 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 14 -
2. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2002 vo výške 55,10 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005, vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22920/2005/Ben zo dňa 10. novembra 2005, 3. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2002 vo výške 56,79 EUR, splatný 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22921/2005/Ben zo dňa 10. novembra 2005, 4. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2002 vo výške 69,54 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22932/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005, 5. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2003 vo výške 140,01 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22911/2005/Ben zo dňa 10. novembra 2005, 6. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2004 vo výške 73,45 EUR, splatný dňa 6. februára 2006 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/26252/2005/Ben zo dňa 29. decembra 2005, 7. dani z pridanej hodnoty vo výške 920,03 EUR splatný dňa 3. októbra 2006 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/18823/2006/Ben zo dňa 14. augusta 2006, 8. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2002 vo výške 142,06 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22946/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005, 9. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2001 vo výške 163,51 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22974/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005, 10. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2001 vo výške 8 042,55 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22977/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005, 11. penále na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 952,34 EUR vyrubené Rozhodnutím č. 681/230/34266/2002/Ben zo dňa 6. augusta 2002.
40. Y. D. uvedenú výzvu prevzal dňa 28. septembra 2012. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Pavlom Tóthom so sídlom vo Veľkom Krtíši, sp. zn. XD XX/XXXX-XX zo dňa 3. septembra 2013 vyplynulo, že Y. D. zomrel dňa XX. L. XXXX a ohľadom vyporiadania dedičstva po ňom uzavreli dedičia dedičskú dohodu, ktorou nadobudla celé dedičstvo po zomrelom Y. D. jeho manželka D. D., v tomto konaní žalobkyňa. Aktíva dedičstva tvorili nehnuteľnosti uvedené v súpise majetku v celkovej hodnote 15 576,- EUR. Ťarchy neboli zistené žiadne, pretože dedičia pohľadávku veriteľa Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Veľký Krtíš neuznali čo do dôvodu vzniku, ani čo do jej výšky. Čistá hodnota dedičstva predstavovala 15 576,- EUR. 41. Správca dane výzvou na zaplatenie daňového nedoplatku č. 9612301/5/5262312/2014 zo dňa 2. decembra 2014 žalobkyňu podľa § 80 Daňového poriadku 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 15 -
vyzval, aby v náhradnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatila daňový nedoplatok vzniknutý na : 1. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2002 vo výške 20,67 EUR splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22964/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005 (aj vo výzve pre Y. D.), 2. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2002 vo výške 55,10 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22920/2005/Ben zo dňa 10. novembra 2005 (aj vo výzve pre Y. D.), 3. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2002 vo výške 56,79 EUR, splatný 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22921/2005/Ben zo dňa 10. novembra 2005 (aj vo výzve pre Y. D.),
4. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2002 vo výške 69,54 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22932/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005 (aj vo výzve pre Y. D.), 5. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2003 vo výške 140,01 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22911/2005/Ben zo dňa 10. novembra 2005 (aj vo výzve pre Y. D.), 6. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2002 vo výške 142,06 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22946/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005 (aj vo výzve pre Y. D.), 7. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2001 vo výške 163,51 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22974/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005 (aj vo výzve pre Y. D.), 8. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2001 vo výške 8 042,55 EUR, splatný dňa 22. decembra 2005 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/22977/2005/Ben zo dňa 11. novembra 2005 (aj vo výzve pre Y. D.), 9. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2004 vo výške 73,45 EUR, splatný dňa 6. februára 2006 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/26252/2005/Ben zo dňa 29. decembra 2005 (aj vo výzve pre Y. D.), 10. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2002 vo výške 920,03 EUR splatný dňa 3. októbra 2006 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/18823/2006/Ben zo dňa 14. augusta 2006 (aj vo výzve pre Y. D.), 11. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002 vo výške 4 011,11 EUR, splatný dňa 25. apríla 2007 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/6163/2007/Ben zo dňa 20. marca 2007 (je obsahom výkazu daňových nedoplatkov), 12. dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2003 vo výške 614,28 EUR, splatný dňa 2. januára 2006 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/23771/2005/Ben zo dňa 23. novembra 2005, 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 16 -
13. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2003 vo výške 5 506,97 EUR, splatný dňa 31. marca 2008 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/2390/2008/Ben zo dňa 6. februára 2008 (je obsahom výkazu daňových nedoplatkov), 14. daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2003 vo výške 227,97 EUR, splatný dňa 28. júla 2008 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/11777/2008/Ben zo dňa 11. júna 2008 (je obsahom výkazu daňových nedoplatkov vo výške 77,19 Eur), 15. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2003 vo výške 2 137,09 EUR, splatný dňa 28. júla 2008 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/11832/2008/Ben zo dňa 12. júna 2008 (je obsahom výkazu daňových nedoplatkov), 16. dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2003 vo výške 2 345,21 EUR, splatný dňa 28. júla 2008 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/11853/2008/Ben zo dňa 12. júna 2008 (je obsahom výkazu daňových nedoplatkov), 17. dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2003 vo výške 1 498,43 EUR, splatný dňa 17. apríla 2007 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/3196/2007/Such zo dňa 19. februára 2007 (je obsahom výkazu daňových nedoplatkov), 18. dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2003 vo výške 120,32 EUR, splatný dňa 30. marca 2006 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/3314/2006/Ben zo dňa 20. februára 2006, 19. dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2003 vo výške 114,05 EUR, splatný dňa 30. marca 2006 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/3330/2006/Ben zo dňa 20. februára 2006, 20. dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2003 vo výške 96,62 EUR, splatný dňa 30. marca 2006 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/3324/2006/Ben zo dňa 20. februára 2006, 21. dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2002 vo výške 39,03 EUR, splatný dňa 2. januára 2006 a vyrubený Rozhodnutím č. 681/230/23752/2005/Ben zo dňa 23. novembra 2005, 22. penále na dani zo závislej činnosti vo výške 87,20 EUR vyrubené platobným výmerom č. 681/230/30086/2003/Ben zo dňa 13. novembra 2003, 23. penále na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 952,34 EUR vyrubené platobným výmerom č. 681/230/34266/2002/Ben zo dňa 06. augusta 2002 (aj vo výzve pre Y. D.), 24. penále na dani zo závislej činnosti vo výške 10,52 EUR vyrubené platobným výmerom č. 681/2200/42738/2002/Husz zo dňa 6. decembra 2002,
25. pokutu za daň z pridanej hodnoty vo výške 219,84 EUR splatnú dňa 7. novembra 2006 a vyrubenú Rozhodnutím č. 681/230/22651/2006/Ben zo dňa 2. októbra 2006, 26. pokutu za daň z pridanej hodnoty vo výške 200,32 EUR splatnú dňa 7. novembra 2006 a vyrubenú Rozhodnutím č. 681/230/22622/2006/Ben zo dňa 2. októbra 2006.
42. Správca dane vyhotovil ku dňu 5. decembra 2019 výkaz daňových nedoplatkov evidovaných u žalobkyne k uvedenému dňu, ktorého obsahom boli daňové nedoplatky podľa 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 17 -
právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní. Išlo o daňové nedoplatky evidované na dani z pridanej hodnoty vo výške 4 011,11 EUR, 2 137,09 EUR, 5 506,97 EUR, 2 345,21 EUR, na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti vo výške 1 498,43 EUR a na dani z príjmov fyzickej osoby vo výške 77,19 EUR. Celková suma daňových nedoplatkov podľa tohto výkazu činila 15 576,- EUR. Uvedený výkaz daňových nedoplatkov, ktorý bol vykonateľný dňom 5. decembra 2019 považoval správca dane za exekučný titul pre začatie daňového exekučného konania, ktoré začal Rozhodnutím č. 100179666/2002 zo dňa 16. januára 2020 a ktoré podľa obsahu poučenia nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vydania v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku s tým, že proti nemu nie sú prípustné opravné prostriedky. Následne vydal správca dane daňovú exekučnú výzvu č. 100179867/2020 zo dňa 16. januára 2020, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 22. januára 2020 a voči ktorej podala odvolanie zo dňa 29. januára 2020. O odvolaní žalobkyne voči vydanej daňovej exekučnej výzve rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100804786/2020 zo dňa 23. apríla 2020 tak, že daňovú exekučnú výzvu potvrdil. 43. Daňové exekučné konanie, ktoré upravuje Daňový poriadok v § 88 a nasledujúcich je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 (§ 88 ods. 1 Daňového poriadku). Daňové exekučné konanie je osobitným druhom daňového konania, ktoré vykonáva správca dane. Vecným predpokladom začatia a vedenia daňového exekučného konania je existencia daňového nedoplatku. Daňovým nedoplatkom je v zmysle § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. V prípadoch, keď si daňové subjekty neplnia svoje daňové povinnosti dobrovoľne, správca dane z úradnej moci vynucuje túto povinnosť, a to v daňovom exekučnom konaní. Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Exekučným titulom je: a) vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu alebo d) exekučný titul podľa osobitného predpisu (§ 89 ods. 1 Daňového poriadku). Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní obsahuje: označenie daňového dlžníka, výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, výšku daňových nedoplatkov vzniknutých zaplatením dane bez podania daňového priznania, výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, pôvodnú splatnosť daní a deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti (§ 89 ods. 3 Daňového poriadku). Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi (§ 90 ods. 3 Daňového poriadku). Po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správca dane vydá a doručí daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu, ktorá obsahuje náležitosti vymedzené v § 91 ods. 2 písm. a) až k) Daňového poriadku. Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 18 -
dlžníkovi do vlastných rúk. Daňový dlžník môže podať do 15 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy u správcu dane odvolanie, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzvy alebo, keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne alebo po zamietnutí odvolania, správca dane pristúpi k vydaniu daňového exekučného príkazu. Jeho vydanie je úkonom bezprostredne smerujúcim k vykonaniu daňovej exekúcie. Správca dane môže rozhodnutím podľa § 96 ods. 1 Daňového poriadku exekučné konanie zastaviť, ak v priebehu daňového exekučného konania vyjdú najavo skutočnosti, ktoré výkon exekúcie nepripúšťajú. Správca dane môže zastaviť daňové exekučné konanie: ak bol exekučný titul zrušený, ak sa exekučný titul stal nevykonateľným, ak bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba, ak predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii, ak bola vznesená námietka premlčania daňového nedoplatku,
ak bol daňový nedoplatok vyrovnaný alebo ak existuje iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať. 44. Okrem daňovej exekučnej výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov, ktorej zákonnosť žalobkyňa namietala v odvolacom konaní, a ktorá bola preskúmavaným rozhodnutím žalovaného potvrdená, žalobkyňa podanou správnou žalobou namietala aj zákonnosť rozhodnutia správcu dane o začatí daňového exekučného konania. Domáhala sa jeho preskúmania v súlade s § 27 ods. 1 SSP a jeho zrušenia podľa § 191 ods. 3 písm. b) SSP. Jeho nezákonnosť odôvodnila tvrdením, že voči daňovým nedoplatkom, na ktorých úhradu bola správcom dane výzvou č. 9612301/5/5262312/2014 zo dňa 02. 12. 2014 vyzvaná v náhradnej lehote 15 dní podľa § 80 Daňového poriadku vzniesla námietku premlčania v podaní „Odpoveď na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014“, a preto považovala vedenie daňového exekučného konania voči nej na zaplatenie premlčaných nárokov správcu dane za nezákonné. 45. Hoci bolo rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania východiskom pre vydanie žalobou napadnutej daňovej exekučnej výzvy a potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného, a teda možným predmetom prieskumu správneho súdu podľa § 27 ods. 1 SSP, zaoberal sa správny súd možnosťou jeho súdneho preskúmania aj z toho hľadiska, že ide o procesné rozhodnutie, ktoré je v zásade v zmysle § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu jeho zákonnosti s výnimkou, že mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania (žalobkyne). Vychádzajúc z jeho obsahu dospel správny súd k záveru, že nastala situácia umožňujúca jeho súdny prieskum tým, že uvedené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania smeruje/vytvára priestor pre vykonávanie zrážok z dôchodkových dávok žalobkyne za účelom vymoženia daňového nedoplatku v rozsahu uvedenom vo Výkaze daňových nedoplatkov, a teda zasahuje do majetkových práv žalobkyne. Z § 5 ods. 2 SSP pritom vyplýva, že konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, z čoho vyplýva, že zo súdneho prieskumu nemôžu byť vylúčené rozhodnutia týkajúce sa základných ľudských práv, ku ktorým patrí aj právo 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 19 -
vlastniť majetok. Z § 88 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že v daňovom exekučnom konaní správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, alebo iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. V zmysle jeho odseku 4 je povinný zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania a vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. Zákonným predpokladom pre začatie daňového exekučného konania je existencia dlhu (daňového nedoplatku), ktorého výška je určená právoplatným rozhodnutím, alebo iným zákonným spôsobom, ktorý je splatný, teda lehota na jeho zaplatenie márne uplynula a ktorý je vymáhateľný, pretože vymáhanie daňového nedoplatku, ktorý nie je vymáhateľný nemožno považovať za postup súladný so zákonom. 46. Podstatou podanej správnej žaloby bolo práve tvrdenie žalobkyne, že na základe začatého daňového exekučného konania sú voči nej vymáhané daňové nedoplatky, voči ktorým uplatnila už v podaní zo dňa 16. 12. 2014 námietku premlčania, o vybavení ktorej nebola správcom dane upovedomená s tým, že daňové nedoplatky obsiahnuté vo Výkaze daňových nedoplatkov nemôžu byť správcom dane vymáhané v daňovom exekučnom konaní, pretože ich vymáhanie je vylúčené v dôsledku ich premlčania. Správny súd považoval námietku nezákonne vedeného daňového exekučného konania za dôvodnú, pretože mala oporu v platnej právnej úprave a zistenom skutkovom stave veci. Preskúmaním výzvy správcu dane č. 9612301/5/5262312/2014 zo dňa 2. decembra 2014 a výkazu daňových nedoplatkov správny súd zistil, že obsahom výzvy boli daňové nedoplatky označené v bode 41/ tohto rozsudku, ktoré boli v časti (bod 11, 13 až 17 bodu 40/ tohto rozsudku) aj predmetom zostaveného výkazu daňových nedoplatkov napriek tomu, že voči daňovým nedoplatkom obsiahnutým v označenej výzve žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, ktorej podanie preukazovala podaním označeným ako „Odpoveď na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014“. Hoci uvedené podanie žalobkyne nebolo súčasťou administratívneho spisu predloženého správnemu súdu dňa 30. 09. 2020, správny súd naň pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správcu dane o začatí daňového exekučného konania prihliadal, pretože obsahom administratívneho spisu nebolo ani podanie žalobkyne zo dňa 04. 05. 2020, na ktoré poukazoval správca dane vo vyjadrení k žalobe, čo podľa názoru správneho súdu spolu s nepopretím existencie Odpovede na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014 žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí (a ani správcom dane vo vyjadrení k podanej správnej žalobe), hoci bola podstatným žalobným dôvodom, vzbudzuje pochybnosti o úplnosti predloženého administratívneho spisu v rozsahu chýbajúcej Odpovede na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014, ktorá bola s ohľadom na v nej uplatnenú námietku premlčania skutkovo relevantná. V nadväznosti na
Ústavou SR zakotvenú povinnosť orgánov verejnej moci konať len na základe zákona a v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) musí správca dane v rámci exekučného daňového konania zistiť, overiť, preveriť množstvo skutočností nevyhnutne potrebných pre zákonné vedenie daňového exekučného konania. Je povinný zisťovať splnenie podmienok, teda jednoznačne vysloviť záver, že sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania aj z hľadiska prípadného premlčania práva na vymáhanie daňového nedoplatku alebo 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 20 -
jeho zániku a následne je povinný z úradnej povinnosti začať daňové exekučné konanie. Z § 80 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie pritom vyplýva, že ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie. Z uvedených skutkových okolností preskúmavanej veci správny súd vyvodil, že správca dane konal v rozpore s § 88 ods. 4 Daňového poriadku, keď Rozhodnutím č. 100179666/2020 dňa 16. januára 2020 začal daňové exekučné konanie aj vo vzťahu k tým daňovým nedoplatkom, voči ktorým bola žalobkyňou vznesená námietka premlčania bez toho, aby pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správca dane o jej dôvodnosti rozhodol tak, ako to predpokladá ustanovenie § 80 ods. 1 Daňového poriadku. Podanie námietky daňovým dlžníkom má v zmysle § 80 ods. 1 Daňového poriadku odkladný účinok, a preto nemožno pristúpiť k vymáhaniu daňových nedoplatkov bez toho, aby bolo rozhodnuté o vznesenej námietke premlčania. Bez rozhodnutia o uplatnenej námietke premlčania (resp. bez odstránenia pochybnosti o úplnosti administratívneho spisu v súvislosti s jej doručením/podaním do dispozície správcu dane) nemožno považovať za nepochybne zistené podmienky pre začatie daňového exekučného konania, a to existenciu daňových nedoplatkov, ktoré je možné vymáhať, čo je v rozpore s Daňovým poriadkom. Správca dane je totiž v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 88 ods. 4 Daňového poriadku povinný skúmať splnenie podmienok na začatie daňového exekučného konania, teda aj to, či existujú daňové nedoplatky, ktoré sú formálne aj materiálne vykonateľné. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania správca dane vydal na základe výkazu daňových nedoplatkov, ktorého obsahom boli aj tie daňové nedoplatky, voči ktorým bola žalobkyňou tvrdená a preukazovaná vznesená námietka premlčania, čo v prípade jej dôvodnosti vylučuje ich vymáhateľnosť. Pretože v konaní neboli v dôsledku absencie rozhodnutia o vznesenej námietke premlčania zistené podmienky na začatie daňového exekučného konania, považoval správny súd vydané rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. b) SSP. 47. Pre nezákonne začaté daňové exekučné konanie správny súd zrušil aj následne vydané rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní, a to daňovú exekučnú výzvu a rozhodnutie žalovaného, pretože boli vydané v konaní, ktoré bolo začaté nezákonne. Preto sa k ďalším žalobným námietkam vyjadruje len v stručnosti. 48. V nadväznosti na bod 46/ tohto rozsudku bolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne o nesprávnom konštatovaní žalovaného, že voči výzve správcu dane č. 9612301/5/5262312/2014 zo dňa 02. 12. 2014 nevzniesla podľa § 85 ods. 3 Daňového 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 21 -
poriadku námietku premlčania, pretože bolo minimálne predčasné, keď sa nevysporiadal so žalobkyňou tvrdenou existenciou Odpovede na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014, v ktorej uplatnila námietku premlčania daňových nedoplatkov, ktoré boli obsahom výkazu daňových nedoplatkov a ktorá bola reakciou na uvedenú výzvu správcu dane. Ako dôkaz o jej existencii žalobkyňa svoju Odpoveď na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014 doručila správnemu súdu (dôkaz č. 5) spolu s podanou správnou žalobou. Z jej obsahu správny súd zistil, že ňou namietala premlčanie daňových nedoplatkov, na ktorých zaplatenie v náhradnej lehote 15 dní bola touto výzvou vyzvaná a žiadala zastavenie daňového exekučného konania. Podľa obsahu administratívneho spisu žalobkyňa na uvedené podanie (Odpoveď na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014), ktorého obsah bol zhrnutý v bode 3/ tohto rozsudku poukazovala v odvolaní voči daňovej exekučnej výzve nielen z dôvodu v nej uplatnenej námietky premlčania, ale aj z iných dôvodov (bod 10), ku ktorým žalovaný nezaujal žiadny postoj (námietka uvedená v bode 9/ tohto rozsudku). Žalovaný existenciu Odpovede na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014 nijako vecne nespochybnil, len konštatoval, že žalobkyňa námietku premlčania podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku
nevzniesla. Napriek tomu sa k otázke premlčania daňových nedoplatkov obsiahnutých vo výkaze daňových nedoplatkov vyjadril a uviedol, že vymáhaný daňový nedoplatok nie je premlčaný, pretože po doručení výzvy správcu dane podľa § 80 Daňového poriadku č. 9612301/5/5262312/2014 zo dňa 02. 12. 2014 začala žalobkyni plynúť nová 6 - ročná premlčacia lehota na zaplatenie daňového nedoplatku. V uvedených súvislostiach je konštatovanie žalovaného, že žalobkyňa námietku premlčania podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku nevzniesla zmätočné, pretože premlčanie vymáhaného daňového nedoplatku žalobkyňa v podanom odvolaní namietala práve v súvislosti s obsahom jej Odpovede na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014. Pre úplnosť správny súd uvádza, že hoci bolo tvrdenie žalobkyne o vznesení námietky premlčania vymáhaného daňového nedoplatku už v Odpovedi na výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 16. 12. 2014 jej podstatným žalobným dôvodom, žalovaný a ani správca dane nezaujali k jeho žalobkyňou preukazovanej existencii žiadne stanovisko ani vo svojich vyjadreniach k podanej žalobe. 49. Na základe žalobkyňou namietaných obsahových nedostatkov rozhodnutia žalovaného (bod 9/) správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nezistil, pretože tejto námietke chýbala akákoľvek vecná argumentácia ohľadom vplyvu týchto obsahových nedostatkov rozhodnutia žalovaného na jeho zákonnosť. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu, alebo ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neuviedla, aký vplyv mali mať ňou namietané nedostatky 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 22 -
preskúmavaného rozhodnutia na posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, alebo aké právne závery o posudzovaných skutkových okolnostiach chýbajú, alebo akej logickej chyby sa žalovaný dopustil pri hodnotení dôkazov. Pre nekonkrétnosť takto formulovanej žalobnej námietky nebol pre správny súd vymedzený žiadny predmet jeho prieskumu, a preto na jej základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Bez konkrétnej vecnej argumentácie je táto námietka len vyjadrením nesúhlasu žalobkyne s tým, ako bola vec skutkovo a právne posúdená, čo nepostačuje pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie žalovaného, ani jemu predchádzajúca daňová exekučná výzva vadou nepreskúmateľnosti netrpia. Daňová exekučná výzva má všetky obsahové náležitosti podľa § 91 Daňového poriadku. V rozhodnutí žalovaného sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, aj vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobkyne tak, ako to upravuje § 63 ods. 5 daňového poriadku a ako bolo zhrnuté v bodoch 5/ a 6/ tohto rozsudku, pretože sú v ňom uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti, ako boli tieto vyhodnotené a ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne. Námietka nepreskúmateľnosti preto nebola dôvodná. Nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia žalovaného (v súvislosti s namietaným premlčaním daňových nedoplatkov) nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. 50. Námietke nezákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s daňovou exekučnou výzvou pre absenciu podstatných zákonných náležitostí daňovej exekučnej výzvy v zmysle § 91 ods. 2 Daňového poriadku nebolo možné prisvedčiť, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Žalobkyňa namietala, že daňová exekučná výzva neobsahovala výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, na základe ktorých bola správcom dane vydaná, a preto z jej obsahu nebolo možné zistiť, z akých konkrétnych daňových nedoplatkov pozostáva suma 15 576,- Eur, na vymoženie ktorej bola daňová exekučná výzva vydaná. Žalovaný a ďalší účastník naopak tvrdili, že daňová exekučná výzva bola vydaná v súlade so zákonom a obsahuje všetky v § 91 ods. 2 Daňového poriadku vyžadované náležitosti. Správny súd k uvedenému uvádza, že obsahové náležitosti daňovej exekučnej výzvy sú normované v § 91 ods. 2 Daňového poriadku, a to v písmenách a) až k). Podľa § 91 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, daňová exekučná výzva obsahuje výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie. Preskúmaním veci správny súd zistil, že v daňovej exekučnej výzve bola výška daňových nedoplatkov vymedzená jednou sumou tak, že žalobkyňa bola vyzvaná na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 15 576,- Eur s tým, že táto dlžná suma dane vyplýva z výkazu daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostavil z údajov evidencie daní ku dňu 5. decembra 2019. Vo výkaze daňových nedoplatkov, o ktorom sa daňový dlžník v zmysle § 89 ods. 3 Daňového
poriadku neupovedomuje, boli vo vzťahu k žalobkyni ako daňovej dlžníčke jednotlivé daňové nedoplatky špecifikované označením druhu dane, číslom a dňom vydania rozhodnutí, ktorými boli vyrubené, dátumom pôvodnej splatnosti dane a konkrétnou výškou 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 23 -
daňového nedoplatku tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 89 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku. Okrem výkazu daňových nedoplatkov nebola výška daňových nedoplatkov, ani dôvod ich vzniku špecifikované ani v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, v ktorom má byť v zmysle § 90 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku uvedená len výška vymáhaného daňového nedoplatku, čo bolo v preskúmavanom rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zo dňa 16.01.2020 v súlade s uvedeným zákonným ustanovením aj realizované. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania nebolo žalobkyni v súlade s § 90 ods. 3 Daňového poriadku doručené. Ustanovenie § 89 ods. 2 Daňového poriadku pritom vymenúva 3 druhy daňových nedoplatkov, výšku ktorých správca dane uvádza vo výkaze daňových nedoplatkov vychádzajúc z údajov evidencie daní. Ide o daňové nedoplatky podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov (§ 89 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku), daňové nedoplatky vzniknuté nezaplatením dane bez podania daňového priznania (§ 89 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku) a daňové nedoplatky podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní (§ 89 ods. 2 písm. d). Uvedené rozlíšenie je právne významné z hľadiska možností uplatnenia prostriedkov súdnej ochrany, pretože ak povinnosť zaplatenia daňového nedoplatku vyplynula z rozhodnutí o ich vyrubení, má dlžník možnosť uplatniť voči nim procesné prostriedky nápravy ešte pred začatím daňového exekučného konania, ale ak výkaz daňových nedoplatkov obsahuje také daňové nedoplatky, ktorých povinnosť zaplatenia vyplynula priamo zo zákona a ktoré správca dane evidoval ako neuhradené v stanovenej lehote alebo v stanovenej výške, nemá dlžník pred vydaním daňovej exekučnej výzvy možnosť sa brániť (pozri aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 18/2018). V nadväznosti na skutkový stav danej veci a platnú právnu úpravu nemožno prisvedčiť žalobkyni, že pre obsahovú nedostatočnosť daňovej exekučnej výzvy nemohla mať vedomosť o dôvode vzniku daňových nedoplatkov, ich výške a pôvodnej lehote ich splatnosti, pre ktoré bola daňová exekučná výzva na ich zaplatenie vydaná, pretože výkaz daňových nedoplatkov nie je rozhodnutím, ktorým bolo uložené peňažné plnenie. Nemá konštitutívny charakter, nespôsobuje vznik novej daňovej povinnosti a nemá ani vplyv na splatnosť dane. V zmysle § 89 ods. 2 Daňového poriadku sa vzťahuje na daňovú povinnosť, ktorá vznikla a stala sa splatnou pred zostavením výkazu daňových nedoplatkov, pre účely zostavenia ktorého správca dane vychádza z vlastnej evidencie daní. Daňová exekučná výzva v danej veci obsahovala v súlade s § 91 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku výšku daňových nedoplatkov podľa zostaveného výkazu daňových nedoplatkov, pretože obsahovala výšku daňových nedoplatkov (15 576,- Eur), ktorá vyplynula z výkazu daňových nedoplatkov. Tvrdenie žalobkyne, že daňová exekučná výzva mala logicky obsahovať konkrétne údaje týkajúce sa špecifikácie uvedeného daňového nedoplatku čo do dôvodu jeho vzniku a jeho výšky bola v priamom rozpore s obsahom § 91 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Z neho nevyplýva taká obsahová náležitosť daňovej exekučnej výzvy, pre nedostatok ktorej žalobkyňa namieta nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti vydanej daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia žalovaného, ktorý ju ako vecne správnu potvrdil. Úvaha žalobkyne ku konkretizácii dôvodu a výšky daňového nedoplatku, pre vymáhanie ktorého bola vydaná 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 24 -
daňová exekučná výzva je len vyjadrením jej názoru, ktorý je de facto doplnením existujúceho textu zákona, ktorý nepostačuje pre záver o jej nezákonnosti, a teda ani o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Z uvedených dôvodov bola táto žalobná námietka nedôvodná. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobkyňa ako účastníčka začatého daňového exekučného konania mala podľa § 23 Daňového poriadku možnosť nahliadnuť do daňového spisu a tak zistiť skutočnosti týkajúce sa dôvodu vzniku a výšky vyčísleného daňového nedoplatku. 51. Námietka nezákonnosti spočívajúca v nesprávnom postupe správcu dane, ktorý žalobkyňu ako právnu nástupkyňu jej zomrelého manžela Y. D. vyzval na úhradu tých istých daňových nedoplatkov opakovanou výzvou, a preto nemohlo dôjsť k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty bola nedôvodná, pretože nemala oporu v obsahu administratívneho spisu, a teda v zistenom skutkovom stave veci. Preskúmaním obsahu výzvy správcu dane na zaplatenie daňových nedoplatkov v zmysle § 80 Daňového poriadku zo dňa 20. septembra 2012, ktorá bola adresovaná Y. D. a obsahu výzvy správcu dane zo dňa 02. decembra 2014, ktorá bola adresovaná žalobkyni správny súd tak, ako bolo konkrétne uvedené v bodoch 39/ a 41/ tohto rozsudku zistil, že vo vzťahu k daňovým nedoplatkom, ktoré boli obsahom výkazu daňových nedoplatkov žalobkyne evidovaných správcom dane ku dňu 05. decembra 2019, neboli
obsahom výzvy adresovanej Y. D.. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa mýli v tvrdení, že jej správcom dane doručená výzva podľa § 80 Daňového poriadku zo dňa 02. 12. 2014 bola duplicitná, pretože sa týkala tých istých daňových nedoplatkov, vo vzťahu ku ktorým bola výzva podľa § 80 Daňového poriadku doručená aj jej právnemu predchodcovi, a preto na jej základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť uvádza, že žalovaný, resp. správca dane v súlade so zisteným skutkovým stavom veci tvrdili, že obsahom výzvy adresovanej žalobkyni boli aj iné daňové nedoplatky než tie, na ktorých zaplatenie v náhradnej lehote bol v zmysle § 80 ods. 1 Daňového poriadku vyzvaný Y. D., avšak opomenuli, že vo vzťahu k daňovým nedoplatkom, ktoré boli predmetom začatého daňového exekučného konania v tejto veci nebola Y. D. doručená výzva podľa § 80 Daňového poriadku. Preto (pre neexistenciu duplicity vo výzve podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku u žalobkyne a jej právneho predchodcu vo vzťahu k obsahu výkazu daňových nedoplatkov) nemalo žiadny právny význam a tvrdenie žalovaného, že po zmene pôvodného dlžníka Y. D. na aktuálnu dlžníčku - žalobkyňu, ktorá bola jeho jedinou dedičkou, a preto na ňu prešli jeho smrťou jeho dlhy, nebola výzva adresovaná žalobkyni opätovnou, ale novou výzvou. Naviac ustanovenie § 85 ods. 1 Daňového poriadku pojednáva o začatí plynutia novej 6 - ročnej premlčacej doby po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená vo vzťahu ku konkrétnym daňovým nedoplatkom, a nie vo vzťahu k dlžníkom. To podľa názoru správneho súdu znamená, že ak už bola k určitému daňovému nedoplatku uplatnená výzva na jeho zaplatenie v náhradnej lehote 15 dní podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, je možnosť predĺženia premlčacej lehoty (opätovné začatie jej plynutia) na jeho vymáhanie vyčerpaná. Nové plynutie premlčacej lehoty je podľa znenia § 85 ods. 1 Daňového poriadku viazané na 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 25 -
doručenie výzvy podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku (v znení účinnom na toto konanie) daňovému subjektu (dlžníkovi) v 6 - ročnej premlčacej lehote na jeho vymáhanie počítanej od skončenia kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol (ak osobitný predpis neustanovuje inak), teda len s výzvou uplatnenou v tejto lehote je spojený následok začatia plynutia novej premlčacej lehoty. Inak povedané plynutie 6 - ročnej premlčacej lehoty na vymáhanie daňových nedoplatkov je možné predĺžiť len za podmienok uvedených v § 85 ods. 1 Daňového poriadku, teda v lehote 6 rokov po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Po uplynutí tejto lehoty Daňový poriadok s doručením ďalšej výzvy nespája následok začatia plynutia novej 6 - ročnej premlčacej lehoty na úhradu daňových nedoplatkov. Uvedený právny názor správneho súdu je súladný aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 36/2011 zo dňa 30. 12. 2012, z ktorého žalobkyňa časť textu citovala (pozri bod 12/ tohto rozsudku) v skutkových súvislostiach, ktoré neboli zhodné s preskúmavanou vecou, pretože žalobkyni nebola doručená „opakovaná/duplicitná“ výzva na úhradu tých daňových nedoplatkov, ktoré boli predmetom preskúmavaného konania, a preto správny súd na uvedený rozsudok v žalobkyňou namietaných súvislostiach neprihliadal. Z uvedeného vyplýva, že mylný bol aj názor žalovaného, že po smrti pôvodného dlžníka a prechode jeho dlhov na jeho dediča, ho možno ako „nového“ dlžníka vyzvať na úhradu totožných daňových nedoplatkov. Z opísaných skutkových zistení je tiež zrejmé, že konštatovanie žalovaného, že žalobkyni začala doručením výzvy správcu dane zo dňa 02. decembra 2014 plynúť nová 6 - ročná premlčacia lehota na zaplatenie daňových nedoplatkov v nej uvedených bolo založené na skutočnostiach, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože z podkladov zhromaždených pred vydaním rozhodnutia žalovaného vyplýva iný skutkový stav veci, než ten, z ktorého žalovaný pre uvedené konštatovanie vychádzal. 52. Dôvodnosť žalobnej námietky uvedenej v bode 11/ tohto rozsudku správny súd neposudzoval, pretože z dôvodov uvedených v bode 46/ tohto rozsudku by bol jeho záver predčasný. 53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa výsledku sporu na základe § 167 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bola žalobkyňa celkom úspešná, preto jej správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného, aby jej ich zaplatil po tom, ako bude osobitným rozhodnutím stanovená ich výška (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadne povinnosti, v súvislosti s plnením ktorých by mu trovy konania vznikli. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto 7 2 S / 5 / 2 0 2 0 - 26 -
rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senátu JUDr. Peter Molčan z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.