Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/429/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX/XX, X. zastúpený občianskym združením: Asociácia Finančne Hendikepovaných, so sídlom Nám. Kossútha č. 3087, Komárno, IČO: 42367051, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 1. marca 2016 pod č.k. 5C/338/2015-52 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania zo dňa 30. 03. 2011 pod číslom 400700728, sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, z ktorého zistil, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere číslo 400700728 dňa 30. 03. 2011, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver v sume 350 eur za poplatok vo výške 346 eur, celková čiastka úveru bola vo výške 696 eur. Úver mal žalobca splácať po dobu 12 mesiacov v mesačných splátkach po 58 eur. Žalobca úver nesplácal riadne a včas, preto si žalovaný uplatnil pohľadávku u zamestnávateľa žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Zamestnávateľ žalobcu, O., vykonal zrážky zo mzdy v celkovej výške 1093,66 eura, žalovaný listom zo dňa 01. 10. 2013 žiadal od žalobcu zaplatiť sumu 815,47 eura, ako administratívny poplatok. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 52, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/, ods. 5, ods. 8 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, písm. b/, § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). 1.3. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že predmetný úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje iba výšku úveru (350 eur), poplatok (346 eur), výšku splátok a počet splátok. Neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“), konečnú splatnosť úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ako aj na Smernicu Rady EU č. 93/13/EHS o zmluvných podmienkach. Ďalej konštatoval, že rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. K námietke žalovaného týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti, poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2015. 1.4. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná namietajúc vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 OSP, ktoré má za následok i odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Rázne odmieta, že zmluva o úvere č. 400700728 je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný nie je povinný dokazovať, na čo v skutočnosti boli aj prostriedky použité, pričom žalobca uzavrel aj dodatok, v ktorom opätovne uviedol, že finančné prostriedky boli vzaté za účelom zamestnania. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6CoE/122/2011. Ďalej namietal aplikáciu v danej veci Občianskeho zákonníka, keď tvrdí, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že nároky žalobcu v plnom rozsahu zamietne, eventuálne rozsudok v napádaných častiach odvolací súd zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na charakter zmluvy ako spotrebiteľskej, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca žiadnu zmluvu alebo dodatok nepodpísal, kde by uviedol, že financie použije na vybraný účel, za účelom výkonu zamestnania. Podpísal úverovú zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a ktorá neobsahuje RPMN a už iba táto skutočnosť je dôvodom na určenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Taktiež tvrdí, že odplata, sankcie za omeškanie nesmú byť vyššie ako ustanoví vykonávací predpis. Podľa jeho názoru, vykonané zrážky zo mzdy vo výške 1093,66 eura a žiadosť o zaplatenie ďalších 815,47 eura ako administratívny poplatok je v hrubom nepomere s nariadením vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 potvrdil.

5. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 01. 03. 2016, preto všetky procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti od 01. 07. 2016. 6. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu, ktorý sa domáha určenia, že zmluva o úvere č. 400700728 zo dňa 30. 03. 2011, je bezúročná a bez poplatkov dôvodiac tým, že zmluva neobsahovala údaje vyplývajúce z ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, absentuje údaj o RPMN, za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje výšku úroku z omeškania (0,25% denne), ďalšie postihy, ako zmluvná pokuta, náhrada škody. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné takúto zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. 6.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov dôvodiac, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročná a bez poplatkov. 6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, namietajúc jednak nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ďalej záver súdu o spotrebiteľskom charaktere predmetnej úverovej zmluvy a v neposlednom rade aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, namiesto ustanovení Obchodného zákonníka.

7.Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7.1. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

8.Odvolací súd, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie nezaťažil konanie vadou konania, namietanou žalovanou, spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

8.1. Žalovaná v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, dôvodiac jeho nedostatočným odôvodnením, v čom vidí procesnú vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Odvolací súd poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol, že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).

Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP.“. Obdobne argumentoval ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016. 9.1. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).“ 9.2. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací súd musí prihliadať aj bez návrhu. Občiansky súdny poriadok upravoval odňatie možnosti konať pred súdom v ustanovení § 221 ods.1 písm. f/ OSP, teraz v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ a po ich zistení umožňuje odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd nezistil žalovanou namietanú vadu konania, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo náležitosti § 157 ods. 2 OSP, obsahovalo dôvody a úvahy, na základe ktorých v danej veci rozhodol a námietku žalovanej, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a následného odňatia možnosti strane sporu konať pred súdom, vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej, dospel k záveru o správnosti tak zisteného skutkového stavu, ako aj právneho zdôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru z dôvodu absencie základných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 10.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba poukazuje na zákon o spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom k 30. 03. 2011), a to ustanovenie § 9, v ktorom sú presne špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetné ustanovenie v ods. 2 písm. a/ upravuje, že zmluva musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, v danom prípade táto náležitosť absentuje, písm. f/ tohto ustanovenia upravuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, taktiež táto náležitosť v zmluve nie je dohodnutá, písm. i/ upravuje, že zmluva musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov (písm. j/ tohto ustanovenia), prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov (písm. n/), úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu RPMN (písm. y/), pričom predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi stranami sporu dňa 30. 03. 2011 a podrobená súdnemu prieskumu, ani jednu z týchto náležitostí neobsahuje. Odvolací súd preto, poukazujúc na ustanovenie § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré upravuje dôsledky porušenia povinnosti a ktoré v ustanovení v ods. 1 písm. a/ jednoznačne stanovuje sankciu za nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, resp. § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a to bezúročnosťou poskytnutého úveru a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti, upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je správny. Odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 11. Odvolateľ v podanom odvolaní, okrem nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku (ktorý dôvod odvolací súd už vyššie vyhodnotil ako účelový), namieta nesprávne vyhodnotenie predmetnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, tvrdiac, že žalobca predmetnú zmluvu o úvere uzavrel na účely zamestnania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na súčasnú súdnu prax, ktorá vyhodnotila konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby

sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Žalobca jednoznačne popiera, že mu žalovaný poskytol finančné prostriedky na výkon zamestnania, žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by finančné prostriedky poskytol žalobcovi na podnikanie, resp. v súvislosti so zamestnaním. Z týchto dôvodov odvolací súd aj tento odvolací dôvod žalovanej vyhodnotil ako účelový a neopodstatnený navyše za situácie, že už aj rozhodnutiami súdov o nariadení predbežných opatrení bola uložená povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie (uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. 05. 2011 sp.zn. 6Co/84/2011, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 11. 2008 sp.zn. 9Co/223/2008). Tomuto záveru nasvedčuje i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 01. 2015 sp.zn. 5Sžo/13/2014, v ktorom konštatuje, že neoprávneným zaškrtnutím účelu úveru na výkon zamestnania bez jednoznačného preukázania, že úver bol skutočne poskytnutý za účelom výkonu povolania, resp. podnikania, či zamestnania, žalovaná ako poskytovateľ úveru nedodržala úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxe, či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, keďže spotrebiteľ jednoznačne popiera poskytnutie úveru na tento účel. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka, ťaží toho, kto tak tvrdí. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto povolaním či predmetom činnosti, uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity žalobcu má taký vplyv, ako by v zmluve nebol účel úveru vymedzený vôbec. Akékoľvek dokazovanie ohľadne „povolania“ spotrebiteľa by bolo nadbytočné a neefektívne. Žalovaná dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla.

12. Odvolateľom namietaná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách namiesto ustanovení Obchodného zákonníka už bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí a odvolací súd ju vyhodnotil ako účelovú neopodstatnenú. Okrem toho poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 879r Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ktorým ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014.

13. Vzhľadom na vyššie závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 CSP. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .