Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Co-3-2017.pdf
PDF · 153.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.-H. XXX, XXX XX F. pri Y., za účasti: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 362 962, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom A. XX, XXX XX F., v konaní o zaplatenie zmenkového úroku s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/200/2014-179 zo dňa 22.06.2016 vo výroku II., ktorým vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá v spojení so závislými výrokmi III., IV. o trovách súdneho konania, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5C/200/2014-179 zo dňa 22.06.2016 v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá v spojení so závislými výrokmi III., IV. týkajúcimi sa trov súdneho konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, n e m a j ú n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresného súdu výrokom I. konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku nad 0,06% denne zo sumy:
- 215 Eur od 25. 09. 2009 do 18. 08. 2010,
- 145 Eur od 19. 08. 2010 do 07. 09. 2011,
- 120 Eur od 08. 09. 2011 do 19. 07. 2012,
- 95 Eur od 20. 07. 2012 do 19. 08. 2012,
- 70 Eur od 20. 08. 2012 do 19. 09. 2012,
- 45 Eur od 20. 09. 2012 do 19. 10. 2012 a
- 20 Eur od 20. 10. 2012 do 19. 11. 2012, zastavil. Výrokom II. vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Podľa výroku III. bol žalobca zaviazaný nahradiť VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV trovy konania v sume 52,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu. Výrokom IV. žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznala. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, v ktorej žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 02.04.2009 na zmenkovú sumu 215 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 25.09.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená 02.04.2009 na sumu 215 Eur, čo bol dátum vystavenia, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným zmenkovým úrokom od 25.09.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 270 Eur a na zmenkovú sumu uhradil 215 Eur, na úroky uhradil 55 Eur. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca návrh podal na vzorovom tlačive „A" návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods. l Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Žalovanému bolo doručené tlačivo „C“ na odpoveď. Žalovaný v odpovedi uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, pretože JUDr. Rudolf Krutý, súdny exekútor, už vymáha pohľadávku žalobou uplatnenou od neho pre obchodnú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 14032/09 a na dôkaz tejto skutočnosti žiadal pripojiť predmetný exekučný spis a súčasne žiadal, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
2. Okresný súd poukázal na to, že v konaní na strane žalovaného vystupovala VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, a to vzhľadom k uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/568/2015-156 zo dňa 29. februára 2016, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 5C/200/2014-123 zo dňa 8.6.2015, podľa ktorého vystupoval na strane žalovaného subjekt VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd zistil po oboznámení sa aj s obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er/1044/2010, že zmenka bola vystavená v Martine dňa 02.04.2009 žalovaným, na zmenkovú sumu 174 Eur, zmenkový úrok 0,25% od 25.09.2009, s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka obsahovala zmenkovú sumu 174 Eur a dátum začiatku úročenia 25.09.2009, pričom na okraji zmenky bol uvedený údaj - číslo zmluvy 5022825. Zmenka bola opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a rodným číslom vystaviteľa, pričom išlo o vlastnoručný podpis vystaviteľa - žalovaného. Na rube zmenky sa nachádza zápis „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, podpis POHOTOVOSŤ s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ". Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. oznámila okresnému súdu, že na plnenie tejto úverovej zmluvy žalovaný doposiaľ, teda t.j. k 04.12.2014 uhradil sumu 461 Eur. Zo zmluvy o úvere č. 5022825 uzavretej dňa 02.04.2009 okresný súd zistil, že touto úverovou zmluvou obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom sa dohodla na poskytnutí úveru v sume 150 Eur, ktorý úver sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 96 Eur, teda celkovo sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu 246 Eur v 6 mesačných splátkach po 41 Eur, počnúc dňom 20. 04. 2009. Súčasťou zmluvy mali byť aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré doložené neboli a zmluva mala byť poskytnutá žalovanému na výkon jeho povolania. Zmluva neobsahovala údaj o RPMN ani o priemernej RPMN, ani o výške úrokovej sadzby. V danom prípade všeobecné obchodné podmienky veriteľa do spisu pripojené neboli, avšak z rozhodovacej činnosti v obdobných sporoch okresnému súdu bolo známe, že súčasťou takýchto formulárových zmlúv na rubovej strane boli aj všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré obsahovali dohodu o vyplnení zmenky ale aj rozhodcovskú doložku v predtlačenom formulári.
3. Okresný súd sa oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er/ l044/2010 a zistil, že súčasťou tohto spisu bol aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Sr 00217/10 zo dňa 05.03.2010, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8. Podľa tohto rozhodcovského rozsudku žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 174 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 174 Eur od 25. 09. 2009 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 174 Eur od 06. 12. 2009 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania vo výške 107,24 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť, podľa doložky právoplatnosti 22. 03. 2010 a vykonateľnosť 25.03.2010.
4. Dňa 25.06.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal Okresný súd Martin vo veci oprávneného, teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave proti žalovanému o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na vymoženie sumy 174 Eur s príslušenstvom. Následne po vykonanom dokazovaní Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 23Er/l044/2010 zo dňa 20.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.01.2011, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia bolo zrejmé, že Okresný súd Martin
vychádzal z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a z ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a dospel k záveru, že exekučný titul, teda rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný a neumožňuje preskúmať, či rozhodcovským rozsudkom nebolo oprávnenému priznané plnenie právom nedovolené, alebo ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
5. Okresný súd poukázal na to, že spor rozhodoval v čase, keď mu bolo známe spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015 prijaté v súvislosti s inými obdobnými spormi, ktoré žalobca viedol na takmer všetkých súdoch na území Slovenskej republiky. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento (súd) ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom, ktorý je na strane žalovaného je možné preskúmať a podľa okolností prípadu, posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok, ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu, takýto exces dosahuje.
6. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania mal za zistené, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave dňa 7.4.2009 (správne malo byť 02.04.2009) uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahovali ustanovenia vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Obligátornou náležitosťou takéhoto úveru je potom v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. j) ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tiež podľa § 4 ods. 2 písm. k) priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; a ďalšie náležitosti, ktoré zmluva postrádala. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a 1) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
7. Zmenka bola vystavená žalovaným dňa 02.04.2009 ako zmenka, ktorá zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. z úverovej zmluvy č. 5022825 uzavretej 02.04.2009. Aj keď zo znenia úverovej zmluvy malo vyplynúť, že poskytnutý úver žalovaný prevzal na výkon svojho povolania z jeho výpovede vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy bol už na dôchodku a súčasne žalovaný uviedol, že úver si bral na nákup tovaru, ktorý využil pre svoju osobnú spotrebu. Nároky veriteľa vo vzťahu k žalovanému ako k spotrebiteľovi, a teda aj právnu možnosť zabezpečenia týchto nárokov z úverovej zmluvy formou zmenky bolo preto nutné posudzovať podľa režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Okresný súd posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a keďže neuvádzala ročnú percentuálnu mieru nákladov, spôsobovala, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, z čoho vyplynulo, že veriteľovi, teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá bola remitentom zmenky, vznikol z úverovej zmluvy zmluvný nárok na vrátenie úveru v sume 150 Eur, teda len úverovej istiny, ktorá bola žalovanému poskytnutá a ako vyplynulo z odpovede obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na dožiadanie okresným súdom, žalovaný tejto obchodnej spoločnosti na úhradu nárokov zo zmluvy celkovo zaplatil sumu 461 Eur. Z uvedeného bolo zrejmé, že obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola indosantom predmetnej zmenky, žalovaný úver, ktorý bol zabezpečený práve predmetnou zmenkou, vysoko preplatil. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Naviac zmenková suma, ktorá bola uvedená na zmenke, a ktorú predložil žalobca, bola v sume 174 Eur, pričom žalobca tvrdil, že mala byť vystavená na zmenkovú sumu 215 Eur. Zmenkovú sumu však už žalobca žalobou neuplatňoval, keďže uplatňoval len zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v priebehu konania obmedzil. Okresný súd dospel k názoru, že dňa 25.09.2009, keď remitent, teda obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., vyplnil bianko zmenku vystavenú žalovaným dňa 02.04.2009, mohla vzhľadom na to, čo bolo uvedené, vyplniť len zmenkovú sumu zodpovedajúcu dlhovanej istine poskytnutého úveru bez poplatkov a úrokov, teda maximálne vo výške 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru, vzhľadom na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Bolo zrejmé, že tak remitent zmenky neurobil, vyplnil sumu vyššiu než 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
8. Zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, ktorý bol požadovaný od 25.09.2009 okresný súd považoval za odporujúci dobrým mravom a dohodu o ňom v zmenke za neplatnú, vzhľadom k ust. § 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že žalobca tento zmenkový úrok obmedzil na sadzbu 0,06% denne, okresný súd dospel k presvedčeniu, že ak je absolútna neplatnosť dohody o zmenkovom úroku pre rozpor s dobrými mravmi, a teda neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nie je možné požadovať ani len časť takto neplatne dohodnutého úroku.
9. Okresný súd poukázal na ust. § 48 ods. 1 bod 2 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého majiteľ zmenky mohol žiadať aj šesťpercentné zákonné úroky odo dňa zročnosti zmenky, ktoré naviac v petite žaloby aj vyčíslil a celkovo mali predstavovať sumu 25,58 Eur, tie však žiadal bez sumy 55 Eur, ktoré už žalovaný na úrokoch zaplatil. Bolo však zrejmé, že žalovaný zaplatil vyššiu zmenkovú sumu než bola suma, ktorú mohol indosant požadovať, mal zaplatiť 215 Eur na úhradu zmenkovej sumy, hoci veriteľ - indosant mohol požadovať len istinu úveru, resp. 30% z istiny 150 Eur a na zákonné úroky zaplatil sumu 55 Eur, naviac celkovo zaplatil indosantovi sumu 461 Eur, čo vyplynulo z výpovede obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda zaplatil viac ako indosant voči žalovanému a následne aj žalobca ako indosatár predmetnej zmenky mohol požadovať. Na základe týchto okolností okresný súd dospel k záveru, že nie je možné uplatňovať nároky zo zmenky, ktoré predložil žalobca, keďže tieto boli žalovaným uspokojené vo vzťahu k prvému majiteľovi zmenky. Okresný súd preto žalobu, po čiastočnom zastavení konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
10. O trovách súdneho konania rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Žalovaný bol voči žalobcovi úspešný, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, preto žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorá vystupovala na strane žalovaného, si uplatnila trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a tieto v sume 52,60 Eur boli priznané.
11. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Žalobca namietal, že okresný súd, pokiaľ vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, tak takéto dokazovanie úverovou zmluvou ani dokazovanie exekučným spisom, žalobca ani žalovaný nenavrhli. Pokiaľ žalobca predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, tak okresný súd bol povinný rozhodnúť len o nárokoch vyplývajúcich z tejto zmenky. Žalovaný podľa článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia mohol vznášať námietky voči zmenke, a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd mal ďalej za nesporné, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ako aj, že zmenka, ktorá je predmetom sporu je zmenkou zabezpečovacou a žalovaný uzavrel zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Podľa názoru žalobcu okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keďže žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že dôkazné bremeno v rovine kauzálnych námietok spočíva na žalovanom a nie na žalobcovi. Ak takéto dôkazné bremeno neunesie, tak je povinný plniť zo zmenky. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, z ktorého vyplýva, že zmenkový záväzok je úplne samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom vzniku tohto zmenkového záväzku. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, z ktorého vyplýva, že ak žalobca uplatnil nároky zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, nemôže byť žalobcom uplatnený nárok neprípustný. Žalobca v súvislosti so stanoviskom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 poukázal na niekoľko príkladov rozhodnutí Oberster Gerichtshof
- najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky založenej spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia práve vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987. Žalobca zdôraznil, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré by mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky 30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu, ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky, sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem „vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúska na Oberster Gerichtshof opustený v roku 1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71 z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.
12. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť
ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko NS SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 a vzhľadom ku komplexnej argumentácii v odvolaní žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.
13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní zo dňa 31.10.2016 č.l. 219 spisu. Uviedol, že nesúhlasí s odvolaním žalobcu a pridržiava sa záverov rozhodnutia okresného súdu.
14. Podľa postupu okresného súdu bolo odvolanie doručované aj právnemu zástupcovi VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV podľa doručenky na č.l. 217 rub spisu, s možnosťou vyjadrenia sa k tomuto odvolaniu, ktorá možnosť nebola využitá, keď nedošlo k vyjadreniu k odvolaniu žalobcu zo strany tohto subjektu.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/3/2017-227 zo dňa 7.4.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.5.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
17. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval rozhodné ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), a to vzhľadom k jeho účinnosti od 1. júla 2016 podľa ust. § 474 CSP a ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
19. Za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP v ďalšom svojom postupe odvolací súd bol viazaný rozsahom odvolania žalobcu v zmysle podaného odvolania zo dňa 13.9.2016, pretože nebol preukázaný ani jeden z dôvodov podľa ustanovenia § 379 pod písmenom a) až c) CSP. Krajský súd uvádza, že odvolaním žalobcu obsiahnutom v písomnom podaní zo dňa 13.9.2016, bola namietaná len výroková časť II., ktorou vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá, ako aj závislosť výrokov III., IV. týkajúcich sa trov súdneho konania. Výrok I. rozsudku okresného súdu nebol napadnutý odvolaním žalobcu, keďže týmto výrokom bolo konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku nad 0,06% denne z jednotlivo vyjadrených súm a konkrétneho obdobia zastavené, čo bolo v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu, a to úkonom zo dňa 18.12.2015, ktorý je súčasťou spisového materiálu č.l. 158 spisu. Ak okresný súd výrokom I. čiastočne konanie o zaplatenie zmenkového úroku nad 0,06% denne zastavil, keďže žalobca žiadal priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne oproti pôvodne uplatnenému 0,25% denne, tak je zrejmé, že týmto výrokom vyhovel čiastočnej dispozícii žalobcu, z ktorého dôvodu odvolanie žalobcu nesmerovalo voči výrokovej časti I. rozsudku okresného súdu.
20. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať a tým ani viesť dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia, ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaný nevzniesol námietky voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca súčasne v odvolacom konaní namietal závery Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom k rozsahu, podstaty odvolacích dôvodov žalobcu primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti s nepriznaním náhrady trov konania žalovanému.
21. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej, ani po právnej stránke. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalobcu ako odvolateľa, že okresný súd vykonal dokazovanie listinami, a to úverovou zmluvou, exekučným spisom, prípadne ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré nenavrhol ani žalobca a ani žalovaný. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil, že postupom okresného súdu bolo žalovanému doručené tlačivo C na odpoveď v zmysle článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia, na ktoré doručené tlačivo žalovaný v požadovanej lehote reagoval, keď poukázal na to, že JUDr. Rudolf Krutý, súdny exekútor, už vymáha pohľadávku od žalovaného pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. sp. zn. EX 14032/09, ktoré vyjadrenie žalovaného bolo v časti viažucej sa k pohľadávke a v časti dôkazov, ktoré žalovaný žiadal vykonať na popretie pohľadávky, uviedol exekučný spis sp. zn. EX 14032/09 s návrhom, aby sa nariadilo ústne pojednávanie na vykonanie dokazovania exekučným spisom. (Tlačivo C na odpoveď vyplnené žalovaným sa nachádza na č.l. 52 - 54 spisu.) Na základe tejto obrany žalovaného a na základe ním uskutočneného návrhu na dokazovanie okresný súd nariadil pojednávanie, na ktorom bolo vykonávané dokazovanie v zmysle návrhu žalovaného. Pokiaľ sa nariadeného pojednávania nezúčastnil žalobca a ani jeho zástupca, tak svojou vlastnou neúčasťou sa vzdali možnosti vyjadrovať sa k týmto vykonávaným dôkazom, uplatňovať tvrdenia, prípadne iné návrhy. Okresný súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er/1044/2010, Zmluvou o úvere č. 5022825 zo dňa 2. apríla 2009 a dospel k vecne správnym záverom, že žalobe žalobcu vo zvyšnej časti požadovaného zmenkového úroku 0,06% denne, 6% ročného úroku, zmenkovej odmeny spolu s náhradou trov konania nie je možné vyhovieť. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu poukazuje na uznesenie Okresného súdu v Martine č.k. 23Er/1044/2010-28 zo dňa 20.9.2010, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoE/104/2010 zo dňa 14. decembra 2010, podľa ktorého bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti žalovanému ako povinnému zamietnutá pre nepreskúmateľný exekučný titul, a to rozhodcovské rozhodnutie, keď v tomto samostatnom konaní odvolací súd - krajský súd, sa stotožnil s názorom okresného súdu, že zmluva o úvere uzavretá so žalovaným ako povinným a oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o. má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pre ktorý vzťah je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy. Okresný súd na nariadenom pojednávaní sa oboznámil aj so zmenkou, s listinami, ktoré boli zaslané obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo vzťahu k plneniu žalovaného. Ak okresný súd zachoval práva žalobcu a žalovaného a na vykonávanie dôkazov nariadil pojednávanie, tak nie je možné sa relevantným spôsobom zo strany žalobcu brániť tým, že by postupom vykonávaného dokazovania bolo zasiahnuté do práv žalobcu, prípadne žalovaného. Okresný súd práve z dôvodov, že je potrebné vo veci vykonať dokazovanie vzhľadom k obrane žalovaného obsiahnutej v tlačive C na odpoveď, nariadil pojednávanie, a tým tak žalobcovi, ako aj žalovanému, t.j. obidvom sporovým stranám vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie ako aj ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, a preto nemožno dospieť k záveru o zásahu do práv žalobcu v zmysle Nariadenia.
22. Krajský súd vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom a doterajšej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii
s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.
23. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s ustanoveniami O.s.p. v tom čase platného vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého : „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, s prihliadnutím aj na tú okolnosť, keď žalovaný v tlačive C na odpoveď sa bránil prebiehajúcou exekúciou.
24. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 23Er/1044/2010, viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom.
25. Vychádzajúc z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.
26. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.
27. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno- právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.
28. Na základe uvedeného potom aj v rámci tohto odvolacieho konania bolo potrebné prihliadnuť na Spoločné Stanovisko Najvyššieho súdu SR v spojení aj s rozhodnou zákonnou úpravou, pričom okresný súd vyvodil vecne správny záver k uplatnenému nároku žalobcom, ak žalobu vo zvyšku uplatneného zmenkového úroku, 6% ročného úroku a zmenkovej odmeny zamietol cez ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a zistení o platbách žalovaným obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá spoločnosť bola pôvodným majiteľom zmenky a s ktorou žalovaný uzavrel zmluvu o úvere. Okresný súd postupoval vecne správne, ak pohľadávku žalobcu podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika. V podrobnostiach prijatých záverov okresným súdom sa odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, za použitia aj ust. § 387 ods. 2 CSP.
29. Krajský súd dodáva, že posudzované rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci aj s uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane
spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní.
30. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pokiaľ v zmenke, v zmysle ktorej žalobca uplatnil svoje nároky je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, tak ide o zmenkový úrok v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorú skutočnosť za aplikácie ust. § 39 Občianskeho zákonníka je takýto rozpor s dobrými mravmi postihnutý neplatnosťou v celom rozsahu, a preto nie je možné takto neplatný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne moderáciou, ktorú uskutočnil žalobca, a to znížením na 0,06% denne, uplatňovať ako platný nárok práve z dôvodu, že pre tento rozpor s dobrými mravmi bol postihnutý tento inštitút neplatnosťou v celom rozsahu tak, ako to uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku viažucom sa k výrokovej časti II/. Ak okresný súd uviedol, že vyjadrený 0,25% zmenkový úrok denne je v rozpore s dobrými mravmi, a tým postihnutý absolútnou neplatnosťou ako celok, tak potom sa hľadí na úkon vyjadreného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne ako keby nebol urobený, t.j. niet platnej dohody, resp. vyjadrenia vôle žalovaného o jeho záväzku na zaplatenie 0,25% zmenkového úroku denne. Ak takýto záväzok tu platne nebol vyjadrený, tak následne tu nebol zákonný priestor pre to, aby bolo vyhovené uplatnenému nároku žalobcu po uskutočnenom úkone čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie zostávajúceho a žalobcom požadovaného 0,06% zmenkového úroku denne (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Co/68/2016, sp. zn. 13Cob/35/2015).
31. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým okresný súd vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislými výrokmi III., IV., ktorými bolo rozhodované o trovách súdneho konania.
32. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalovaný. Z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania na strane žalovaného a ani na strane subjektu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nemajú nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
33. Krajský sú dopĺňa, že pokiaľ v štádiu svojho konania a rozhodovania uvádzal na strane žalovaného subjekt VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, tak s prihliadnutím aj k postupu okresného súdu, ktorý pri podanom odvolaní žalobcu toto odvolanie doručoval VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV prostredníctvom právneho zástupcu a dával možnosť vyjadrenia sa k odvolaniu žalobcu, naviac, ak podaným odvolaním žalobcu boli dotknuté aj závislé výroky o trovách súdneho konania, vo vzťahu ku ktorému závislému výroku III. vystupovala VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, preto aj pre túto dotknutú výrokovú časť trov podaným odvolaním žalobcu bolo potrebné zo strany krajského súdu vyjadriť tento subjekt v rozhodnutí odvolacieho súdu. Uvedené vychádza zo stavu tejto sporovej právnej veci, keď boli vzaté do úvahy okolnosti danej odvolacej veci, ak odvolaním podanom žalobcom boli dotknuté aj výrokové časti III., IV., trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, tak na strane žalovaného, ako aj VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.