Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/60/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: NATURE CAPITAL, a.s., so sídlom Pražákova 34, č.p. 665, Horní Heršpice, Brno, Česká republika, IČO: 262 79 924, zastúpeného BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO: 36860581, proti žalovaným: 1. Q. A., N.. XX.X.XXXX, A. S. A., B., 2. V.. F. A., N.. XX.X.XXXX, S. A., B., obaja zastúpení JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, so sídlom Hlinky 262/6, Stropkov, o zaplatenie 7.927,47 eur s prísl., na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 3Cb/31/2011-230 zo dňa 9.2.2016, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným uznesením uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby zložili spoločne a nerozdielne preddavok na trovy kontrolného znaleckého dokazovania vo výške 1.300,- eur, a to v lehote 15 dní od jeho právoplatnosti. O povinnosti zložiť preddavok znaleckého dokazovania rozhodol podľa § 141 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 4.2.2016 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade navrhol vo veci kontrolné znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline za účelom skúmania pravosti podpisu žalovaného v 1. rade.

2) Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní, ktorým žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a uložil žalovanému v 1. rade zložiť preddavok na úhradu kontrolného znaleckého dokazovania v rovnakej výške, na akú zaviazal žalobcu pri vyhotovovaní znaleckého posudku vypracovanom V.. Z. H.Á.. V odvolaní uviedli, že vzhľadom na znalecký posudok znalkyne V.. Z. H. na pojednávaní v uvedenej veci navrhli vykonať kontrolný znalecký posudok, pretože podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade podpis, ktorý bol predmetom znaleckého skúmania, nie je podpisom p. A.. Zároveň na pojednávaní boli ochotní prostredníctvom poštovej poukážky uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške, ktorej súd stanovil preddavok žalobcovi na vykonanie prvotného znaleckého dokazovania, t.j. v sume približne 400,- eur. Vzhľadom k tomu, že hodnota znaleckého posudku V.. Z. H. bola súdom priznaná v sume cca 600,- eur, ktorej rozdiel mal žalobca doplatiť, očakával podobný resp. rovnaký postup aj pri nimi navrhovanom kontrolnom znaleckom posudku. Súd však stanovil preddavok na trovy kontrolného znaleckého dokazovania v sume 1.300,- eur, ktorá je neprimeraná a toho času žalovaní nedokážu takúto sumu v takej lehote uhradiť, a takúto sumu im nepožičia ani banka. Majú za to, že súd v tomto konaní porušil zásadu rovnosti sporových strán, kde podnikateľskému subjektu stanovil nízky preddavok na trovy znaleckého posudku, naopak fyzickým osobám, nepodnikateľom ako spotrebiteľom v tejto veci stanovil viac ako trojnásobok sumy, na ktorú zaviazal žalobcu na úhradu preddavku, pričom žalovaní sa právom cítia byť týmto uznesením poškodení, ktorých práva sú iné ako práva podnikateľského subjektu. Opätovne poukázali na skutočnosť, že v tomto konaní vystupuje minimálne žalovaná v 2. rade ako spotrebiteľ, avšak súd to v tomto uznesení nezohľadnil.

3) Prvoinštančný súd vydal napadnuté uznesenie dňa 9.2.2016, žalovaní podali odvolanie na súde prvej inštancie dňa 29.2.2016, teda v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4) Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd pri preskúmaval napadnuté rozhodnutie podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinného ku dňu podania odvolania, t.j. ku dňu 29.2.2016 (v ďalšom texte už len „O.s.p.“).

5) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

6) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalovaných odvolací súd len dopĺňa:

7) V prejednávanej veci bol na pojednávaní dňa 4.2.2016 oboznámený znalecký posudok znalca V.. Z. H.E. č. XX/XXXX zo dňa 13.10.2015, a to z odboru písmoznalectva so záverom, že sporný podpis ozn. B. X, „ktorý sa nachádza na spornej písomnosti“ výzva k uhrazení dlužné částky zo dňa 7.10.2009, je vlastnoručným podpisom osoby Q. A..

8) Žalovaní na tomto pojednávaní namietli závery tohto znaleckého posudku, pretože mali za to, že je tendenčný a jeho závery nie sú v súlade so skutočnosťou, a navrhli, aby bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok.

9) Žalobca nesúhlasil s návrhom žalovaných, pretože mal za to, že závery znaleckého posudku neboli žiadnym relevantným spôsobom spochybnené a nevidel žiaden dôvod na vyhotovovanie ďalšieho znaleckého posudku.

10) Podľa § 141 ods. 1 O.s.p., súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

11) Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd uloží povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dôkazu v prvom rade tomu z účastníkov, ktorý vykonanie dôkazu navrhol. Len v prípade, že súd vykonáva dôkazy nenavrhnuté účastníkmi (§ 120 ods. 1, posledná veta, a § 120 ods. 2 O.s.p.), môže zaviazať na zaplatenie preddavku toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť takýmto dôkazom preukázané, alebo sú v jeho záujme. Tomu z účastníkov, ktorý neuviedol tvrdenie, ktoré má byť dôkazom preukázané, alebo ktorý nemá vo vzťahu k preukázaniu tvrdenia z hľadiska hmotného práva dôkazné bremeno, nemožno uložiť, aby zložil preddavok na trovy takéhoto dôkazu.

12) Žalovaní v prejednávanej veci v podstate ani nerozporujú to, že majú povinnosť zaplatiť trovy dôkazu, namietajú len výšku preddavku na vykonanie znaleckého dokazovania z dôvodu, že je vyšší ako preddavok, ktorý súd uložil zložiť žalobcovi na vykonanie prvotného znaleckého dokazovania. V tom vidia porušenie zásady rovnosti sporových strán.

13) S vyššie uvedenou odvolacou námietkou žalovaných nie je možné sa stotožniť. V štádiu rozhodovania o výške preddavku, ktorý sa má na trovy dokazovania zložiť, súd nevie, aká bude konečná výška týchto trov. Pri rozhodovaní o výške preddavku teda súd vychádza len z vlastného odhadu, pričom preddavok by mal byť v takej výške, aby z neho mohli byť kryté vzniknuté trovy. Konečná výška trov totiž nezávisí len od druhu vykonaného dokazovania, ale aj od osobitostí konkrétneho prípadu. Trovy znaleckého dokazovania netvorí len odmena znalca, ale aj prípadná náhrada hotových výdavkov (napr. náhrada za vynaložené prostriedky na nákup kolkových známok, cestovné náhrady pri použití motorového vozidla znalcom za účelom vyhotovenia znaleckého úkonu a pod.). Po vyhotovení znaleckého posudku je napr. možné vykonať dodatočný výsluch znalca na súdnom pojednávaní (za čo by mu takisto patrilo znalečné). Okrem toho môžu výšku trov znaleckého dokazovania ovplyvniť aj iné skutočnosti, ktoré by v konečnom dôsledku hodnotil súd až pri rozhodovaní o znalečnom.

14) V neposlednom rade je nutné poznamenať, že zložený preddavok je stále majetkom jeho zložiteľa (v tomto prípade žalovaných) a nestáva sa majetkom štátu (na účet súdu je len zložený a zúčtovaný pod samostatnou účtovnou položkou). Rozdiel je len v tom, že ním zložiteľ nemôže disponovať. K námietke odvolateľa, že určená výška preddavku - 1.300,- eur je privysoká, odvolací súd poznamenáva, že ak bude výška priznaného znalečného nižšia (bez ohľadu na to o koľko nižšia) ako zložený preddavok, súd zvyšok zloženého preddavku zložiteľovi vráti. O tom, v akej výške bude znalečné priznané (a aký zvyšok preddavku sa z jeho zloženej výšky vráti), bude rozhodovať súd na základe vyúčtovania znalečného v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ účastník nebude s priznaným znalečným spokojný, bude môcť uznesenie o priznanom znalečnom napadnúť odvolaním.

15) Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdzuje.

16) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .