Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6Cb/100/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Valáškom v právnej veci žalobcu: TOPDROG a.s., so sídlom M. Rázusa 24, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 130 098, pr. zast. advokátskou kanceláriou Kováčik Le§al s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 603/20, 956 17 Solčany, IČO: 45 290 601, proti žalovanej: RA.KR, s. r. o., so sídlom Jesenského 1550, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 919 007, pr. zast. advokátom Pavlom Trnkom, so sídlom Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 356,87 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 356,87 € od 23.10.2015 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 87,46%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu náhradu za užívanie pozemku v sume 2 277,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 277,60 eur od 20.08.2015 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú platiť mu pravidelne ročne vždy do 15. januára príslušného roka peňažnú náhradu za užívanie pozemku vo výške 1 138,80 eur. Žalobca si taktiež uplatnil náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku - parcely registra "C" parc. č. 271/6 o výmere 26 m2, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. A. N. A. (ďalej aj len "pozemok"). Žalovaná je vlastníkom stavby súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu, zapísanej na LV č. XXXX. Žalovaná dlhodobo užíva predmetnú stavbu na pozemku žalobcu, bez primeranej náhrady vlastníkovi pozemku za užívanie časti pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Na výzvu žalobcu adresovanú žalovanej na uzatvorenie dohody o užívaní pozemku za primeranú náhradu žalovaná relevantným spôsobom nereagovala. Žalobca pri výpočte náhrady za užívanie pozemku vychádza zo VZN Mesta Bánovce nad Bebravou č. 86 zo dňa 12.12.2013 o miestnych daniach, kde je uvedená výška dane za užívanie verejného priestranstva v čl. 9. Výška náhrady zodpovedá peňažnej čiastke, ktorú by obvykle bolo potrebné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie porovnateľnej veci. Žalobca si uplatňuje výšku náhrady v sume 0,12 eur/1 m2/deň, čo je pri veľkosti užívaného pozemku 26 m2 spolu 1 138,80 eur ročne. Žalobca si uplatňuje náhradu za dva roky (v sume 2 277,60 eur) spolu s úrokom z omeškania a ďalej si uplatňuje náhradu do budúcna. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku žalobca v žalobe označil a predložil listinné dôkazy, ktorými sú listy vlastníctva pre k. ú. Bánovce nad Bebravou č. 1066 a č. 4638, písomnú korešpondenciu medzi ním a žalovanou a VZN č. 86 Mesta Bánovce nad Bebravou.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nespochybňuje, že ako vlastníčka stavby súp. č. XXXX postavenej na parc. č. 271/6 v k. ú. A. N. A., zapísanej vo vlastníctve žalobcu na LV č. XXXX, užíva túto parcelu o výmere 26 m2 bez právneho dôvodu, nakoľko nemá so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu. K uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že strany sporu sa nedohodli na výške nájomného a najmä preto, že žalobca má doposiaľ zakázané akokoľvek nakladať s parc. č. 271/6 ako súčasťou privatizovaného majetku až do zaplatenia celej kúpnej ceny bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti TIKKA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Nicosia, Cyprus ako postupníka. Aj napriek opakovaným žiadostiam žalobca nepredložil predchádzajúci písomný súhlas označenej spoločnosti, pričom skutočnosť, že za sprivatizovaný majetok nezaplatil kúpnu cenu ani po 16-tich rokoch, ako aj to, komu štát pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za sprivatizovaný majetok postúpil, vyvoláva spätne pochybnosti aj o vlastníckom práve žalobcu napriek tomu, že jeho existencii svedčí zápis na LV. Keďže žalovaná si je vedomá, že pozemok, na ktorom je postavený predajný stánok, na rozdiel od tohto stánku nevlastní, a teda ho skutočne užíva bez právneho dôvodu, v zásade nespochybňuje, že vlastník pozemku má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vôbec však nemôže súhlasiť s výškou nároku tak, ako bol uplatnený v žalobe, pretože je niekoľkonásobne vyšší než výška bežného nájomného za užívanie porovnateľného pozemku v porovnateľnej lokalite. Nakoľko si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárok na platenie náhrady do budúcna je úplne nedôvodný. Žalovaná predložila tunajšiemu súdu dňa 04.01.2016 ako listinný dôkaz Znalecký posudok č. 74/2015 zo dňa 16.12.2015 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Blažeja Líšku, ktorý si dala vyhotoviť na zistenie výšky obvyklého nájomného za užívanie pozemku.

3. V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie. Súd na pojednávaniach vypočul právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením vyššie uvedených listinných dôkazov predložených stranami sporu, listinných dôkazov predkladaných v priebehu konania, a to písomných podaní strán sporu, výpismi z obchodného registra žalobcu a žalovanej, VZN Mesta Topoľčany č. 4/2010 o cenách nájmu za dočasné užívanie pozemkov v Meste Topoľčany a v mestských častiach, Znaleckého posudku Ing. Ľuboša Fusku č. 50/2016 predloženého žalobcom ako listinným dôkazom, Znaleckého posudku Ing. Petra Karáska č. 286/2016 predloženého žalobcom ako listinným dôkazom a znaleckým dokazovaním nariadeným súdom, a to Znaleckým posudkom č. 5/2016 znalkyne Ing. Janky Pajtinkovej a jej výsluchom.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.06.2016 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 949 eur s príslušenstvom a v časti o platenie sumy 1 138,80 eur ročne do budúcna a ďalej sa domáhal už iba zaplatenia sumy 1 328,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 22.10.2015 do zaplatenia ako náhrady za užívanie jeho pozemku žalovanou v období od 22.10.2013 do 22.10.2015.

5. Tunajší súd uznesením č. k. 6Cb/100/2015 - 161 zo dňa 30.06.2016, právoplatným dňa 30.07.2016, konanie v časti o zaplatenie sumy 949 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 277,60 eur od 20.08.2015 do 21.10.2015 a zo sumy 949 eur od 22.10.2015 do zaplatenia a v časti o platenie sumy 1 138,80 eur ročne zastavil.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pri stanovovaní upravenej výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia vychádzal z posudku Ing. Fusku, ktorý predložil ako listinný dôkaz. Podporne poukázal na znalecké dokazovanie v inej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske sp. zn. 4C/31/2016, kde sa jedná o inú parcelu v rovnakej oblasti s tým, že tu bol súdom ustanovený znalec Ing. Karásek, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 286/2016 a v posudku pre určenie všeobecnej hodnoty majetku a hodnoty nájmu použil porovnávaciu metódu. Mal za to, že v konaní vyhotovený znalecký posudok Ing Jany Pajtínkovej je nerelevantný a neobjektívny a stanovuje neobjektívnu a nereálnu cenu odplaty za užívanie predmetného pozemku. Žiadal preto aby jeho upravenému návrhu ( v zmysle čiastočného späťvzatia z 28.6.2016) v plnom rozsahu vyhovel.

7. Na pojednávaní uviedol právny zástupca žalovanej, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá žiadne výhrady. Čo sa týka predložených znaleckých posudkov má za to, že znalec Ing. Blažej Líška použil na rozdiel od Ing. Ľuboša Fusku pri výpočte správne metódu polohovej diferenciácie a nie metódu porovnávaciu, pretože ako je to možné vidieť zo znaleckého posudku Ing. Ľuboša Fusku, porovnal výšku bezdôvodného obohatenia s nájmom za prevádzku parkoviska na účely taxislužby, čo je absolútne neporovnateľná činnosť vo vzťahu k prevádzke predajných stánkov na pozemku. Predložené VZN Mesta

Bánovce nad Bebravou určuje cenu pozemkov, nie cenu nájmu, a to pre účely vyrubenia dane a nie pre účely nájomného a VZN Mesta Topoľčany určuje síce výšku nájomného, avšak v inej lokalite a najmä iba pre účely dočasného nájmu predovšetkým v súvislosti s organizovaním krátkodobých trhových akcií. Napriek istej pochybnosti o vlastníckom práve žalobcu k dotknutému pozemku, v zásade nespochybňuje žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, avšak nárok za žalované obdobie uznáva iba do výšky 189,18 eur s 5,05 % ročne úrokom z omeškania od 23.10.2015 do zaplatenia, nakoľko nad tento rámec žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nad tento rámec navrhuje v časti, ktorej sa netýkalo späťvzatie návrhu žalobu zamietnuť s tým, že si uplatňuje proti žalobcovi náhradu trov konania.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca je vlastníkom pozemku - parcely registra "C" parc. č. 271/6 o výmere 26 m2, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. A. N. A. a žalovaná je vlastníčkou stavby súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na uvedenej parcele žalobcu, zapísanej na LV č. XXXX, pričom žalovaná nemala so žalobcom uzatvorenú žiadnu zmluvu o užívaní pozemku pod jej stavbou a taktiež neplatila žalobcovi za užívanie pozemku, na ktorom je stavba postavená. Vo VZN Mesta Bánovce nad Bebravou č. 86 o miestnych daniach sú stanovené druhy sadzieb, rozsah a podmienky oslobodenia, zníženia miestnych daní, vyrubovania a platenia daní, náležitosti oznamovacej povinnosti na rok 2015. V článku 9 predmetného VZN sú uvedené sadzby dane za užívanie verejného priestranstva. Vo VZN Mesta Topoľčany č. 4/2010 o cenách nájmu za dočasné užívanie pozemkov v Meste Topoľčany a v mestských častiach sa ustanovuje cena za dočasné užívanie - prenájom pozemkov vo vlastníctve Mesta Topoľčany. Podľa znaleckého posudku č. 74/2015 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Blažeja Líšku, predloženého žalovanou, je výška ročného nájmu za uvedenú parcelu žalobcu 94,59 eur. Podľa znaleckého posudku č. 50/2016 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Ľuboša Fusku, predloženého žalobcom, je výška ročného nájmu za uvedenú parcelu žalobcu 618,54 eur. Podľa znaleckého posudku č. 286/2016 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Petra Karáska, vypracovaného v konaní Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/31/2016 a predloženého žalobcom, je výška ročného nájmu za parcelu žalobcu o približne rovnakej výmere a v rovnakej lokalite 590,- eur (za 27 m2). Všetky tieto posudky boli predložené ako listinné dôkazy a ani v jednom nie je rozlíšené obdobie jednotlivých rokov, za ktoré by mala byť výška nájmu určená.

9. Tunajší súd uznesením č. k. 6Cb/100/2015 - 160 zo dňa 30.6.2016, právoplatným dňa 21.07.2016, nariadil dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a ustanovil znalca: Ing. Janku Pajtinkovú, Pred Poľom 775/24, 911 01 Trenčín (ev. č. 914391), ktorej úlohou bolo určiť výšku obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parcely reg. "C" č. 271/6 o výmere 26 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. N. A., a to jednotlivo za každý rok od roku 2013 vrátane do roku 2016 až do dňa vypracovania znaleckého posudku vrátane, a to vhodnou metódou. Znalkyňa Ing. Janka Pajtinková predložila súdu dňa 14.10.2016 znalecký posudok číslo 4/2016, v ktorom uviedla, že použila metódu polohovej diferenciácie. Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávaciu metódu nepoužila z dôvodu nedostatku podkladov (nájomných zmlúv pre danú lokalitu od rôznych subjektov, typ nehnuteľnosti a v požadovaných rokoch). Výšku obvyklého nájomného určila v sume 7,272 eur/m2/rok 2013, v sume 6,968 eur/m2/rok 2014, v sume 6,611 eur/m2/rok 2015 a v sume 6,437 eur/ m2/rok 2016.

10. Žalobca namietal posudok znalkyne Ing. Janky Pajtinkovej pre neuvedenie podkladov, ktoré znalkyňa použila (najmä súdneho spisu) a taktiež pre použitie znalkyňou vybranej metódy. Podľa žalobcu je použitá metóda neobjektívna, nesprávna a výpočet výšky nájmu v znaleckom posudku neodráža reálny trhový stav výšky nájmu v centre mesta. Podľa žalobcu znalkyňa mala dostatočný počet relevantných podkladov na použitie porovnávacej metódy, nakoľko žalobca poskytol znalkyni cca 7 - 8 zmlúv.

11. Žalovaná nemala voči znaleckému posudku Ing. Janky Pajtinkovej žiadne výhrady ani pripomienky napriek tomu, že jeho závery plne nekorešpondujú so závermi znaleckého posudku Ing. Blažeja Líšku predloženého žalovanou.

12. Znalkyňa Ing. Janka Pajtinková na pojednávaní uviedla, že sa sama snažila po zadaní úlohy vypracovania znaleckého posudku zabezpečiť podklady tak, aby mohla byť použitá metóda porovnávacia alebo polohovej diferenciácie a rozhodnúť sa, ktorá z nich bude použitá. Poprosila žalobcu o poskytnutie nejakých podkladov, resp. zmlúv, ak ich má k dispozícii, pretože všetky zmluvy nemusia byť prístupné a dotyčný nemusí súhlasiť s ich uverejnením. Bolo jej zaslaných asi 7-8 zmlúv. Predložené zmluvy pojednávali o pozemku ako parkovacom mieste. Pri porovnávacej metóde je veľmi dôležité, aby pozemky mali rovnakú kvalitu, presnú polohu, aby tam boli vytýčené možnosti napojenia na inžinierske siete, možnosti zastavania, územný plán, čo sa s tými pozemkami plánuje a podobne. Znalkyni neprišlo vhodné porovnávať pozemok zastavaný a pozemok určený na parkovanie. Na základe tohto sa priklonila k metóde polohovej diferenciácie. Pokiaľ je malá obec, môžu sa použiť na porovnanie aj nájomné zmluvy, alebo kúpne zmluvy iných obcí, ale Bánovce and Bebravou nie sú až taká malá obec a zrejme je tu viac nájomných zmlúv ako iba parkovacie miesta. Zmluvy treba preštudovať, overiť, či sú právoplatné, na akú dlhú dobu sú použité, koľko nájom trval, keďže môže byť uzavretá zmluva a po mesiaci je vypovedaná. Prvé tri zmluvy sú na parkovacie miesta, z ďalších zmlúv nie je zrejmé, či sa jedná o trvalé stavby alebo stavby odmontovateľné, čo by bolo tiež potrebné zohľadňovať. Aby to bolo použiteľné, bolo by vhodné okrem týchto podkladov zohnať aj zmluvu na nehnuteľnosť, na ktorej sa nachádza trvalá stavba s umiestnením v Bánovciach nad Bebravou. Hodnota pozemku v prípade pevnej alebo odmontovateľnej stavby by bola rovnaká, rozdielne by však mohli byť hodnoty nájmu, a preto znalkyňa uviedla, že použila polohovú diferenciáciu. Pri kombinovanej metóde sa používa všeobecná hodnota stavby, nezarátava sa tam hodnota pozemku. Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu z pozemkov. Pozemky samé sa ani výnosovou metódou tiež nevyhodnocujú. Väčšinou na určenie hodnoty pri pozemku sa používa polohová diferenciácia a porovnávacia metóda. Pri výnosovej metóde pri pozemku by sa museli odpočítavať náklady spojené s pozemkom. Tá výnosová hodnota sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov, počas časovo neobmedzeného obdobia. Pod odčerpateľným zdrojom sa rozumie disponibilný výnos dosiahnuteľný pri riadnom hospodárení formou prenájmu. Konkrétne na predmetnom pozemku je stavba. Znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku pozerala aj ponuky realitných kancelárií, konkrétne Bánovce nad Bebravou komerčná zóna, pozemok sa nachádza priamo v centre, s príjazdom z hlavnej cesty, všetky inžinierske siete sú na hranici pozemku, veľkosť toho pozemku je 2906 m? a prenájom bol 0,34 eur za mesiac na m?. Ešte jeden pozemok bol podobný, Bánovce nad Bebravou, komerčná zóna, je tu uvedené že v centre, pozemok je oplotený, obdĺžnikového tvaru, napojený na všetky inžinierske siete s asfaltovou prístupovou cestou, prenájom 0,36 eur za mesiac na m?, výmera 2735 m?. Ďalej pozemok na prenájom v centre Bánoviec nad Bebravou 0,34 eur na m?, malo by sa jednak o komerčný dom. Znalkyňa uviedla, že si pozerala nejaké pozemky aj mimo Bánoviec, ale napríklad v Ilave sa tiež pohybovali v rovnakej hodnote, avšak nerada porovnáva s inými mestami. Znalkyňa uviedla, že sa oboznámila so znaleckými posudkami, ktoré boli v spise. Na použitie porovnávacej metódy, ale naozaj je veľmi dôležitý výber porovnateľných zmlúv. Ak by sa vychádzalo z nájmu 20 eur na m?, tak cena nehnuteľnosti by mala mať hodnotu okolo 200 eur na m?. Najlepšie by bolo, keby sa porovnávacia metóda a polohová diferenciácia priblížili. Podľa znalkyne hodnota posudzovaného pozemku, aj keď je v centre mesta, nemá hodnotu 200 eur za m?.

13. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

18. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba je v časti dôvodná. Žalovaná vlastní stavbu, ktorá je postavená na cudzom pozemku, pričom za užívanie tohto pozemku neplatí žiadnu odplatu. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu nespochybňuje žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného pozemku, avšak nárok za žalované obdobie uznáva iba do výšky 356,87,18 eur s 5,05 % ročne úrokom z omeškania od 23.10.2015. Zo strany žalovanej a jej právneho zástupcu, nebolo rozporované, že stavbu na pozemku a tým aj pozemok v rozsahu 27 m2 užívala, a to minimálne v období od 22.10.2013 do 22.10.2015. Taktiež zo strany žalovanej nebolo spochybňované, že v tomto období neplatila za užívanie predmetného pozemku. Podľa listu vlastníctva je vlastníkom pozemku žalobca, čo medzi stranami sporu ani nebolo sporné a nebol navrhnutý žiaden dôkaz na preukázanie toho, že by vlastníkom pozemku pod stavbou žalovanej bol iný, od žalobcu odlišný subjekt. To, či je alebo nie je žalobca oprávnený nakladať s uvedeným pozemkom so súhlasom tretej osoby, nič nemení na skutočnosti, že žalobca je preukázateľne vlastníkom pozemku, nakoľko mu svedčí zápis vlastníckeho práva na predmetnom liste vlastníctva, a preto žalobca má ako vlastník predmetného pozemku nárok na náhradu za užívanie pozemku treťou osobou. Keďže je stavba žalovanej postavená na žalobcovom pozemku a strany sporu nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu oprávňujúcu žalovanú užívať pozemok pod stavbou, žalovaná užívala pozemok pod stavbou bez právneho dôvodu v celom rozsahu 26 m2. Z uvedeného dôvodu má žalobca ako vlastník predmetného pozemku nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.10.2013 do 22.10.2015, pričom bolo preukázané, že žalovaná v tomto období pozemok aj užívala, a preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za toto obdobie užívania jeho pozemku žalovaným je dôvodný. Žalovaná uplatnený nárok spochybňovala nie z pohľadu existencie právneho nároku, ale z pohľadu rozsahu resp. výšky vzniklého bezdôvodného obohatenia a na jeho preukázanie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie.

20. Žalobca pri preukazovaní výšky bezdôvodného obohatenia pôvodne vychádzal zo všeobecne záväzných nariadení miest Bánovce nad Bebravou a Topoľčany, ktoré sú však na tento účel nepoužiteľné a irelevantné, pretože výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku podľa ustálenej judikatúry zodpovedá obvyklému nájomnému, ktoré by vlastník pozemku mohol v danom mieste a čase dostať. Týmto spôsobom je možné výšku bezdôvodného obohatenia zistiť znaleckým dokazovaním. VZN Mesta Bánovce nad Bebravou je predpisom verejného práva a upravuje miestne dane z nehnuteľností, ktoré sú nepochybne inou kategóriou, rozdielnou od nájmu. Podľa súdu nemôže sadzba dane z nehnuteľnosti slúžiť na výpočet výšky obvyklého nájomného, ktorému zodpovedá výška bezdôvodného obohatenia, nakoľko tieto dve kategórie sú odlišné, a preto ich nemožno na tento účel rovnať. VZN Mesta Topoľčany je taktiež nepoužiteľné, a to predovšetkým z dôvodu, že sa jedná o iné mesto, a preto pokiaľ by tu aj iný dôvod bol daný, je toto nariadenie nepoužiteľné pre rozdielnu lokalitu, ako aj pre rozdielny účel.

21. Obe strany sporu predložili na preukázanie výšky obvyklého nájomného ako listinné dôkazy znalecké posudky, ktoré si dali jednotlivo vypracovať, pričom žalobca predložil ako listinný dôkaz aj znalecký posudok vypracovaný v inom konaní, ktoré je vedené na inom súde v obdobnej veci, týkajúci sa pozemku v rovnakej lokalite a v približne rovnakej výmere. Tieto posudky si strany sporu navzájom namietali, a to pre ich neobjektívnosť alebo pre nerozlišovanie jednotlivých období celej doby trvania užívania pozemku žalobcu, za ktoré si tento uplatňuje nárok a taktiež z dôvodu nesprávne použitých metód na určenie obvyklej výšky nájomného. Posudky Ing. Ľuboša Fusku, Ing. Petra Karáska, ako aj Ing. Blažeja Líšku považuje súd za listinné dôkazy, ktoré je možné použiť ako relevantné dôkazy len podporne, a to pri hodnotení možnosti použitia metódy znalkyňou Ing. Jankou Pajtinkovou, ktorá bola ustanovená súdom za znalkyňu. Tieto dôkazy boli nepoužiteľné na účel určenia výšky obvyklého nájmu a tým výšky bezdôvodného obohatenia z dôvodu, žiaden z týchto posudkov neurčil výšku obvyklého nájomného samostatne ku každému roku alebo iným spôsobom určenému obdobiu, ale určili ho len paušálne. Takýto postup je podľa názoru súdu bez potrebných odborných znalostí neprípustný, nakoľko týmto spôsobom určené nájomné nemôže odrážať výšku relevantných faktorov, ktoré sa v priebehu času menia (napríklad ponuku, dopyt, úrokovú mieru a pod.). Posudok Ing. Petra Karáska sa navyše týka

inej nehnuteľnosti, hoc v rovnakej lokalite. Podľa názoru súdu, porovnávacia metóda, ktorú použili Ing. Ľuboš Fuska a Ing. Peter Karásek vo svojich posudkoch je však v danom prípade nepoužiteľná a súd sa pri výbere použitej metódy stotožnil s názorom znalkyne Ing. Janky Pajtinkovej, že na použitie porovnávacej metódy nie je dostatok podkladov, a preto v dôsledku absencie ďalších údajov (výnosy a náklady žalobcu) je tak relevantná iba metóda polohovej diferenciácie. Znalkyňa presvedčivo zdôvodnila nemožnosť použitia porovnávacej metódy, čo podporne potvrdzuje aj posudok Ing. Blažeja Líšku, podľa ktorého tiež neprichádza do úvahy použitie porovnávacej metódy a nie je možné vypočítať ani výnosovú hodnotu. Znalci Ing. Ľuboš Fuska a Ing. Peter Karásek použili porovnávaciu metódu, pričom výšku nájmu určovali hlavne v porovnaní s nájomnými zmluvami, predmetom ktorých boli parkovacie miesta. Nakoľko sa súd stotožnil s názorom znalkyne Ing. Janky Pajtinkovej je toto porovnanie nepoužiteľné, keďže zjavne ide o druhovo rozdielne pozemky hoci nachádzajúce sa v tesnej blízkosti a rozdielny účel nájmu. Nájom nezastavaného, voľného pozemku, ktorý je kedykoľvek vypovedateľný, a ktorý má slúžiť na parkovanie vozidla, pričom k nájmu nie je potrebné nič iné (ako napríklad pripojenie pozemku k vodovodu a podobne) je jednoznačne neporovnateľný s nájmom pozemku, na ktorom je postavená stavba a je tak legálne na dlhú, neurčitú dobu zastavaný. Taktiež je na porovnanie nevhodné aj nájomné pozemkov v centre blízkych miest (Topoľčany a Partizánske), nakoľko takéto pozemky sú odlišné svojou lokalitou a z tohto dôvodu sú na porovnanie nevhodné, nakoľko aj keď ide o blízke okresné mestá (cca do 25 km od mesta Bánovce nad Bebravou), sú tu odlišnosti v počte obyvateľov, zamestnanosti, resp. nezamestnanosti, pôsobení jednotlivých inštitúcii a rozsahu občianskej vybavenosti, ktoré neumožňujú dostatočne objektívne porovnávať nájomné za pozemky v centre týchto miest. Stotožňujúc sa s názorom znalkyne Ing. Janky Pajtinkovej súd považuje na určenie výšky obvyklého nájmu za najvhodnejšiu metódu polohovej diferenciácie, podľa ktorej výšku nájomného znalkyňa aj určila za jednotlivé roky trvania užívania pozemku žalobcu žalovaným. Tento výpočet znalkyne považoval súd za správny, zrozumiteľný a v znaleckom posudku v spojení s výpoveďou znalkyne aj za presvedčivo zdôvodnený a rovnako za presvedčivo zdôvodnené aj nepoužitie metódy výpočtu preferovanej žalobcom. Preto súd vychádzal z výšky obvyklého nájomného v znaleckom posudku Ing. Janky Pajtinkovej pri priznaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Každá strana sporu môže namietať znalecké zistenia čo je pochopiteľné, hlavne v tom prípade, ak výška znalcom zisteného nájomného nezodpovedá predstavám strany sporu, avšak spochybňovať znalecký posudku iba z tohto dôvodu nie je namieste ako objektívne a dôvodné, a preto potom nie je ani dôvodné vykonávať ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré navrhol žalobca, pretože týmto spôsobom by sa mohlo znalecké dokazovanie vykonávať takmer neobmedzene vždy, v prípade ak výška nároku vyplývajúca z posudku nebude jednej zo strán vyhovovať. Z objektívneho hľadiska sa však znalkyňa vyporiadala so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, hlavne o nemožnosti použitia inej metódy určenia nájomného, ako použila znalkyňa. Preto je vykonanie ďalšieho dokazovanie zbytočné, ale aj nehospodárne a neúčelné a nemožno ho vykonávať iba preto, že sa jedna zo strán sporu nestotožňuje so znalkyňou. Znalecký posudok predložený súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Jankou Pajtinkovou spĺňal všetky zákonom predpísané formálne i obsahové náležitosti, pričom znalkyňa mala pred vypracovaním posudku k dispozícii celý súdny spis a aj z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že si od neho vyžiadala aj ďalšie listiny, ktoré žalobca poskytol, z čoho je zrejmé, že znalkyňa dôkladne skúmala aj možnosť použitia inej metódy určenia nájomného. Znalkyňou určené nájomné sa zároveň výrazne nevymyká výške nájmu a cena pozemku cene iných pozemkov, ktoré znalkyňa zistila ako ponukové ceny na realitnom trhu, práve naopak, v porovnaní s niektorými je cena nájmu, resp. cena pozemku žalobcu určená znalkyňou vyššia, ako pozemky ponúkané na predaj alebo prenájom v blízkosti pozemku žalobcu, aj keď ani tu nemožno hovoriť o úplne objektívnej porovnateľnosti.

22. Súd vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia z výšky obvyklého nájomného určeného znaleckým posudkom Ing. Janky Pajtinkovej a jeho výšku tak ustálil na sume 356,87 eur za obdobie od 22.10.2013 do 22.10.2015. Výška nájomného bola v znaleckom posudku určená sumou 7,272 eur za m2 v roku 2013, čo je pri 26 m2 plochy pozemku a 71 dňoch užívania pozemku od 22.10.2013 do 31.12.2013 suma 38,19 eur (7,272 eur x 26 m2 / 365 dní v roku x 71 dní užívania). Výška nájomného bola v znaleckom posudku určená sumou 181,17 eur za celý pozemok a za celý rok 2014. Výška nájomného bola v znaleckom posudku za obdobie roku 2015 určená sumou 6.611 eur za m2. Pri 295 dňoch užívania pozemku od 01.01.2015 do 22.10.2015 tomuto zodpovedala alikvótna suma 138,92 eur (6,611 eur x 26 m2 / 366 dní v roku x 295 dní užívania). Súčet uvedených súm za jednotlivé roky, resp. časti rokov, kedy žalovaný pozemok žalobcu užíval, predstavuje spolu 356,87 eur, ktorá je výškou obvyklého nájomného a teda výškou bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť za užívanie jeho pozemku v uvedenom období. Vo zvyšku súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako

bezdôvodnú zamietol z dôvodu, že nárok vo vyššom rozsahu nebol žalobcom relevantným dôkazom preukázaný.

23. Žalovaná bola povinná uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia a táto sa stala splatnou na základe výzvy žalobcu. Odo dňa nasledujúceho po takto určenej splatnosti je žalovaná v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia, a preto odo dňa nasledujúceho po takto určenej splatnosti patrí žalobcovi úrok z omeškania. Pokiaľ žalobca takúto výzvu nepreukázal, je ňou až doručenie žaloby, resp. rozšírenej žaloby žalovanému. Žalovaný však uznal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 23.10.2015 zo sumy 370,11 eur, a preto za prvý deň omeškania považoval súd deň 23.10.2015 pokiaľ ide o túto sumu. Táto suma zároveň zodpovedá bezdôvodnému obohateniu za obdobie od 22.10.2013 do 22.10.2015, keď najneskôr s obohatením za deň 22.10.2015 mohla byť žalovaná v omeškaní od 23.10.2015. Za omeškanie, ktoré nastalo od 01.02.2013 a neskôr, patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto časti istiny až do jej zaplatenia. Žalobca bol povinný preukázať, kedy sa bezdôvodné obohatenie stalo splatným, pokiaľ si uplatňoval od konkrétneho dňa aj úrok z omeškania. Bezdôvodné obohatenie sa bez dohody mohlo stať splatným jedine na základe výzvy žalobcu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca však takúto výzvu nepreukázal. Korešpondencia medzi stranami sporu, ktorú žalobca predložil, takúto výzvu neobsahuje. Aj keď listy žalobcu adresované žalovanému okrem iného obsahujú označenie "uhradenie náhrady za užívanie pozemku", tak v listoch zo dňa 20.05.2015, 15.07.2015 a 11.08.2015 žalobca žalovaného vyzval nie na úhradu konkrétnej sumy do konkrétneho termínu, ale iba na rokovanie o uzatvorení zmluvy o nájme, alebo k uzatvoreniu zmluvy o nájme. Uvedené listy nie je možné vzhľadom na ich obsah považovať za výzvu uskutočnenú podľa § 563 Občianskeho zákonníka, a preto sa bezdôvodné obohatenie stalo splatným a žalovaná sa s jeho úhradou dostala do omeškania najskôr odo dňa, ako sama uznala v tomto konaní.

24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.

28. Predmetom konania boli dva nároky žalobcu. Nárok na platenie sumy 1 138,80 eur ročne zobral žalobca v celom rozsahu späť, a preto v tejto časti zavinil zastavenie konania a žalovanej tak patrí plná náhrada trov konania vo vzťahu k tomuto nároku. Predmetom konania bol ďalej nárok žalobcu pôvodne na zaplatenie sumy 2 277,60 eur s príslušenstvom. Z tejto sumy zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 949 eur s príslušenstvom, a preto v tejto časti zavinil zastavenie konania a žalovanej tak patrí z tohto dôvodu časť náhrady trov konania. Ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku žaloba bola celkovo dôvodná iba v časti 356,87 eur. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 949 eur s príslušenstvom a v časti o platenie sumy 1 138,80 eur ročne a žalovanej tak patrí náhrada trov konania vo vzťahu k tomuto nároku. Pri výpočte pomeru úspechu súd vychádzal pri opakujúcom sa plnení na neurčitý čas (t. j. pri sume 1 138,80 eur ročne) z trojnásobku ceny ročného plnenia, t. j. zo sumy 3 416,40 eur podľa § 7 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb.. Teda ako základ na určenie pomeru úspechu bola použitá suma 5 694 eur (t. j. 2 277,60 eur + 3 416,40 eur), pričom pri

výpočte pomeru úspechu strán v konaní bol zohľadnený úspech žalobcu v sume 356,87 eur (zo sumy 5 694 eur) a neúspech žalovanej v sume 356,87 eur (zo sumy 5 694 eur). Rozsah priznanej náhrady trov je na úrovni rozdielu medzi pomerným úspechom žalovanej a žalobcu vo veci, t. j. na úrovni 87,46 % (100 % - 6,27 % úspech žalobcu - 6,27 % neúspech žalovaného). Čistý úspech žalovanej je teda vo výške 87,46 %, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku, že žalovanej patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 87,46 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

29. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku povinná splniť v zmysle § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.