Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2To-7-2017.pdf
PDF · 96.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.05.2017, v trestnej veci proti obžalovanému B. O., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/72/2014 zo dňa 07.11.2016 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanému B. O., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom M., ul. D. č. 5, okr. F.,
u k l a d á :
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 170,- eur (jednostosedemdesiat eur). Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného B. O. za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
v bližšie nezistenom čase v mesiaci december 2010, v Haniske, okres Prešov, uverejnil na internetovej stránke www.bazos.sk pod rôznymi kontaktmi inzeráty, v ktorých ponúkal predaj mobilných telefónov rôznych značiek, kde po mailovej komunikácii a objednaní telefónov záujemcami, týmto zasielal formou dobierky balíky s bezcenným obsahom, kde takto:
- P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. č. XXX, okres T. O., ktorý si objednal mobilný telefón NOKIA N900, zaslal zásielku s bezcenným obsahom, v ktorej sa objednaný telefón nenachádzal, za ktorú poškodený P. P. pri prevzatí zásielky dňa 9.12.2010 uhradil sumu 190,- €,
- Y. G., nar. X.XX.XXXX, bytom T. nad Q. č. XXX, okres Q., ktorý si objednal mobilný telefón NOKIA E 52, zaslal zásielku s bezcenným obsahom, ktorej sa objednaný telefón nenachádzal, za ktorú poškodený Y. G. pri prevzatí zásielky dňa 3.1.2011 uhradil sumu 105,- €,
- Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. W., P. cesta XX, ktorý si objednal mobilný telefón HTC Wild Fire, zaslal zásielku s bezcenným obsahom, ktorej sa objednaný telefón nenachádzal , za ktorú poškodený Y. H. pri prevzatí zásielky dňa 27.12.2010 uhradil sumu 119,- €,
- S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. XXX, okres F., ktorý si objednal mobilný telefón HTC Wild Fire, zaslal zásielku s bezcenným obsahom, ktorej sa objednaný telefón nenachádzal, za ktorú poškodený S. C. pri prevzatí zásielky dňa 23.12.2010 uhradil sumu 119,- €,
- T. T., nar. X.X.XXXX, bytom P., M. č. XXX/XX, okr. M., ktorý si objednal mobilný telefón NOKIA N900, zaslal zásielku s bezcenným obsahom, ktorej sa objednaný telefón nenachádzal, za ktorú poškodená U. T., nar. XX.X.XXXX pri prevzatí zásielky dňa 31.12.2010 uhradila sumu 185,- €,
- T. O., nar. X.X.XXXX, bytom W., ul. N. č. XXXX/XX, ktorý si objednal mobilný telefón NOKIA N 900, zaslal zásielku s bezcenným obsahom, ktorej sa objednaný telefón nenachádzal, za ktorú poškodený T. O. pri prevzatí zásielky dňa 3.1.2011 uhradil sumu 220,- €,
- P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H., ul. W. A. č. XXX/X, ktorý si objednal mobilný telefón HTC HD, zaslal zásielku s bezcenným obsahom, ktorej sa objednaný telefón nenachádzal, za ktorú poškodená S. P., nar. XX.XX.XXXX, pri prevzatí zásielky dňa 7.12.2010 uhradila sumu 110,- €,
čím takto svojím konaním spôsobil poškodeným P. P. škodu vo výške 190,- €, Y. G. škodu vo výške 105,- €, Y. H. škodu vo výške 119,- €, S. C. škodu vo výške 119,- €, U. T. škodu vo výške 185,-€, T. O. škodu vo výške 220,- € a S. P. škodu vo výške 110,- €.
Uložil mu za to podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody na 5 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona súd uložil trest zhabania vecí mobilný telefón Nokia 3220, nabíjačka, krabica, krabica od reproduktorov zn. Speaker s obsahom letákov a kameňov.
Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom vecí stáva štát.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obv. B. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., D. č. X, povinný uhradiť poškodeným:
P. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. č. XXX, okr. T. O. škodu vo výške 190,- (jednostodeväťdesiat) €, Y. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom T. nad Q. č. XXX, okr. Q. škodu vo výške 105,- (jednostopäť) €, Y. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. W., P. cesta č. XX škodu vo výške 119,- (jednostodevätnásť) €, S. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, okr. F. škodu vo výške 119,- (jednostodevätnásť) €, U. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., P.O. M. č. XXX/XX, okr. M., škodu vo výške 185,- (jednostoosemdesiatpäť) €.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania napadá rozhodnutie okresného súdu. Uviedol, že výrok o tom, že skutok sa stal, je síce správny, avšak nesprávne posúdil okresný súd, keď uznal za vinného zo spáchania tohto skutku jeho klienta obžalovaného B. O.. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že predmetný skutok mal spáchať U. P.. Obžalovaný popiera akúkoľvek vedomosť o týchto skutkoch a úmysel spáchať trestný čin, nakoľko o týchto skutkoch vôbec nevedel, keďže sa ich nedopustil, nevedel vôbec, že sa stali a dozvedel sa o nich až na polícii.
Ďalej poukazuje, že nemal žiadny motív na spáchanie trestného činu, nakoľko má finančné prostriedky od rodičov, býval u rodičov, ktorí sa o neho riadne starali a pracovali. Bol to práve svedok P., ktorého matka bola samoživiteľka, pracovala ako upratovačka za minimálnu mzdu a svedok P. mal finančné problémy, bol v sociálnej a finančnej núdzi a práve obžalovaný a jeho matka mu museli viackrát požičať peňažné prostriedky, nakoľko nemal ani na cestovné na autobus z Prešova domov.
Vykonaným dokazovaním boli zistené dynamické IP adresy a od spoločnosti Slovak Telecom a.s. bolo zistené, že tieto dynamické adresy boli pridelené loginu O. registrovanému na brata obžalovaného. Z uvedených skutočností následne vyšetrovateľ PZ v prípravnom konaní vyvodil záver o tom, že sa skutkov dopustil obžalovaný.
Súd prvého stupňa ani vyšetrovateľ PZ však nezisťoval, komu patria e-mailové adresy, z ktorých boli uverejnené inzeráty na WWW.bazos.sk <http://www.bazos.sk/>, pričom obžalovaný celé konanie popieral, aby mu patrili e-mailové adresy uvedené v obžalobe a odsudzujúcom rozsudku. Obžalovaný pritom poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať IP adresy a samotné e-mailové adresy.
V ďalšej časti odvolania obžalovaný uvádzal, ako často k nemu svedok P. chodil a tento mal možnosť tieto objednávky urobiť z jeho počítača.
S poukazom na uvedené obžalovaný má za to, vychádzajúc zo zistenej IP adresy a horeuvedených skutočností ohľadne svedka P., že bol to práve svedok P., ktorý sa dopustil skutkov uvedených v odsudzujúcom rozsudku. Svedčí o tom aj skutočnosť zistená vyšetrovaním, a to, že ako odosielateľ v zásielkach na dobierku bolo vo všetkých prípadoch uvedené meno U. P., bytom H., okr. Q. nad S..
Obžalovaný poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva aj rozpor vo výpovediach U. P., ktorý pri svojom výsluchu dňa 02.06.2011 uviedol, že žiadne mobilné telefóny nepredával ani nemá podozrenie na nikoho, avšak pri svojom výsluchu o 5 mesiacov neskôr dňa 24.10.2011 uviedol, že to mal byť obžalovaný, kto predával mobilné telefóny, ale pod jeho menom. Jeho výpoveď v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní bola absolútne vymyslená, rozporná a účelová, v snahe zbaviť sa vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti a presunúť trestnú zodpovednosť za skutky na nevinného človeka, teda na obžalovaného.
Svedok P. v snahe ochrániť seba samého a v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu označil osobu obžalovaného za páchateľa trestného činu, čo sa však nezakladá na pravde a ide voči osobe obžalovaného o krivé obvinenie. Ani znalecký posudok z odboru písmoznalectva nepreukazuje vinu obžalovaného, nakoľko ako obžalovaný sám uviedol ešte vyšetrovateľovi PZ, so svedkom P. bol obžalovaný viackrát na Pošte 1 v Prešove, kde tento sa s obžalovaným stretol pred poštou, mal už v rukách zabalené balíky, ktorých obsah obžalovaný nepoznal a ten obžalovaného požiadal o vypísanie adresy odosielateľa a adresáta, nakoľko on nevedel vypísať údaje na balíky, čo sa v konečnom dôsledku potvrdilo aj vyšetrovacím pokusom u vyšetrovateľa PZ.
Okresný súd dôsledne nepreveril obranu obžalovaného a skutočnosti ním uvádzané. Obžalovaný má pritom za to, že bol uznaný za vinného len na základe výpovede svedka P., ktorého výpovede sú však zmätočné, rozporné a účelové, pričom žiaden priamy dôkaz proti obžalovanému neexistuje, ani nebol produkovaný.
Obžalovaný ďalej poukazuje na to, že nebol zisťovaný zriaďovateľ e-mailovej adresy a@b.c <P.:a@b.c>, S.R..sk <P.XXX@Y.>, T.XX@Y.k <P.:T.XX@Y.>, S.XXX@Y. V.@Y. Skutočnosť, že inzeráty boli zadávané z počítača obžalovaného neznamená, že ich zadával obžalovaný a že on o nich mal vedomosť. Obžalovaný nebol zriaďovateľom uvedených e-mailových adries, ani ich majiteľom, ani nevedel, že existujú a že sa používali na predaj mobilných telefónov. Ide zrejme o e-mailové adresy svedka Matysa, ktoré tento využíval pri e-mailovej komunikácii s poškodenými. Bolo potrebné zisťovať, kto bol uvedený v e-mailovej komunikácii s poškodenými ako pisateľ e-mailu, kto bol v ňom podpísaný, či to bol obžalovaný, ako aj to, komu prípadne telefonovali poškodení, keď zistili, že balík obsahuje bezcenné veci, čo im dotyčný na to povedal, či spomínal osobu obžalovaného. Tieto dôkazy neboli vykonané napriek tomu, že na tieto dôkazy poukazoval už v podanom odpore a súd prvého stupňa sa u poškodených obmedzil len na zistenie výšky škody a nie na to, s kým komunikovali ohľadne mobilných telefónov.
V stave takejto dôkaznej núdze proti osobe obžalovaného mal byť obžalovaný v zmysle zásady in dubio pro reo oslobodený spod obžaloby, a preto obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje.
V doplnení odvolania uviedol, že pokiaľ by krajský súd dospel k záveru o vine obžalovaného, vzhľadom na jeho majetkové pomery ako aj na osobu páchateľa, aby mu uložil primeraný peňažný trest.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že je nevinný. Uviedol, že vypisoval balíky pre U. P., nakoľko tento ich vypísať nevedel, , t. j. vypisoval balík, sprievodku, šek na balíku, na balíku vypisoval adresáta a odosielateľa, ako odosielateľa U. P. a adresáta, ako mu uviedol. Ďalej k tomu uviedol, že sa stretli pred poštou, balíky už boli zabalené a tieto bolo potrebné iba vypísať a odoslať, čo bolo v balíku to nevidel. Bližšie k balíkom uviedol, že to boli asi 3-4 balíky, veľkosti ako notes asi 7 cm. Z poškodených nepozná nikoho.
O predaji mobilných telefónov sa s P. nerozprávali, v jednom prípade vedel o tom, že v balíku je telefón. Následne sa vyjadril k osobe svedka U. P. s tým, že tento chodil k nim, v tom čase aj u nich prespával, keďže nemal u koho prespať. Bolo to vtedy, keď mu nešiel autobus. Vedel o tom, že jeho mama mu dávala aj nejaké peniaze, aby sa dopravil domov. X. P. u nich doma využíval aj počítač, ktorý nebol zaheslovaný a mohol ho využiť ktokoľvek. Ďalej obžalovaný uviedol, že je registrovaný, ale nie na Bazoši, ale na Pokeci. Na Pokeci je registrovaný pod A Má registrovanú iba jednu emailovú adresu a@b.c Vedel o tom, že svedok U. P. nemá peniaze, keďže bol nezamestnaný, tomuto ani nehovoril, aby to vzal na seba. Nikdy od neho ani peniaze nedostal.
Z výpovede svedka U. P. okresný súd zistil, že obžalovaný mal predávať mobily cez internet a cez stránku Bazoš si podal inzerát a predával. On bol v tej dobe vo finančnej kríze, bol nezamestnaný a akurát sa chystal do Čiech. Tesne predtým sa v podstate dohodli, že peniaze z tých mobilov pôjdu na neho z dôvodu, aby jeho rodičia o tom nevedeli, preto to išlo na jeho adresu. Dostal z toho časť peňazí asi 30,- €, celkovo, o aké sumy išlo, to už nevedel, ale asi o 200,- €. K tomu ďalej uviedol, že vtedy nevedel, že ide o trestný čin, nevedel o tom, že tento bude predávať kamene a podobne. On sám balíky nepreberal. Ďalej k tomu uviedol, že on nevie narábať s počítačom tak, aby vedel podať inzerát. Následne sa vyjadril aj vypisovaniu balíkov s tým, že to vypisoval obžalovaný. Na záver uviedol, že to chcel zobrať na seba, aby s tým obžalovaný nemal problém, ale bolo mu potom povedané policajtom, že by bol tvrdšie trestaný, keďže to nebola pravda. Pri následnej konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom P. obaja zotrvali na svojich výpovediach. Svedkyňa X. O. vo svojej výpovedi, tak ako aj O. O. a P. O., rodinní príslušníci obžalovaného, vypovedali, že k nim domov chodil U. P., tento si na počítači hľadal prácu, ale čo konkrétne na počítači robil, to nevedeli uviesť.
Poškodení Y. H., P. P., P. P., S. P., T. O., T. T., U. T., S. C. a Y. G. v podstate vypovedali, že si objednali rôzne telefóny a boli im zaslané bezcenné veci, ďalej sa vyjadrili aj k adresám na balíkoch.
Svedkyňa D. L. vypovedala, že videla svedka P. na počítači v ich škole, videla aj to, že tento hral hry.
Okresný súd vychádzal z prečítaného znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, z ktorého vyplýva, že pisateľom sporných textov bol obžalovaný.
Z prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse vyplýva, že svedok P. by vedel vypísať čiastočne šek a poštovú sprievodku.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal okresný súd z toho, že obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený priaznivo. Súdne trestaný doposiaľ nebol. Súd zistil, že by mu bolo možné priznať ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. Na druhej strane súd nezistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadal na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a dospel k záveru, že na obžalovaného O. je možné pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody, preto mu potom uložil trest na spodnej hranici trestnej sadzby, t. j. na 5 mesiacov s určením skúšobnej doby na jeden rok. Ďalej mu uložil aj ochranné opatrenie zhabanie vecí tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom vlastníkom vecí sa stáva štát.
Poškodené osoby si uplatnili nárok na náhradu škody, keďže súd o tom nemal pochybnosti, zaviazal obžalovaného k náhrade škody.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného ako aj spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj podľa názoru krajského súdu, trestná činnosť obžalovanému bola preukázaná. Z vykonaných dôkazov totiž jednoznačne vyplynulo, že svedok P. nevedel objednať, resp. ponúknuť na predaj určité veci cez počítač a e-mailové stránky a taktiež nevedel vypísať adresy na balíkoch, ktoré vypisoval, ako to vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku z odboru grafológie, práve obžalovaný B. O..
Čo sa týka námietok obhajoby, že nebolo zisťované, či poškodení kontaktovali odosielateľa balíkov na adresu tohto odosielateľa, je potrebné uviesť, že poškodení vypovedali na hlavných pojednávaniach a v prípravnom konaní, že po tom, čo zistili, aký obsah je v balíkoch, zaistili, aby peniaze obžalovanému neboli posielané, prípadne chceli komunikovať s adresou, z ktorej bola zaslaná ponuka na predaj mobilných telefónov, ale nikto na týchto adresách s nimi nekomunikoval.
Správne preto okresný súd dospel k záveru, keď kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu však krajský súd dospel k inému záveru, ako okresný súd. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý pracuje, na jeho doterajší život, že nebol súdne trestaný, na jeho charakteristiky a vzhľadom na nebezpečnosť konania obžalovaného je možné na tohto pôsobiť peňažným trestom, a preto krajský súd v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému B. O. podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 170,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na jeden mesiac.
Všetky ostatné výroky okresného súdu ponechal nedotknuté. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.