Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2CoPr-1-2016.pdf
PDF · 96.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne G.. K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D., L. E. XXXX/XX, zastúpenej PALŠA a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Prešov, Masarykova 13, proti žalovaným 1./ C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., S.-O. XXXX/ X, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, 2./ RealPartner Poprad, spol. s r.o., Vydrník č. 137, o zaplatenie 8.149,24 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 1.6.2015, č.k. 7C/42/2011-213 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 4.000,- eur s prísl..
Mení rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu nad 400,- eur s prísl., a o trovách konania tak, že v tejto časti žalobu zamieta.
Nepriznáva stranám náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 8.149,24 eur s prísl., a uhradiť trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 488,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 4.776,66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia vyhodnotil uplatňovaný nárok žalobkyne ako opodstatnený. Mal za preukázané, a to na základe zmluvy o sprostredkovaní medzi spoločnosťou F. B. ako záujemcom a A. ako sprostredkovateľom, že sprostredkovateľ, teda žalovaný v 2.rade sa zaviazal vyvíjať marketingovú činnosť smerujúcu k tomu, aby pre záujemcu ako predávajúceho zabezpečil záujemcov o kúpu bytov na ul. A. v D., a to pokiaľ sa týka nehnuteľností - bytov vedených na LV č. XXXX, kat. úz. E. E.. Z výpovedí svedkov a čestných vyhlásení bolo zistené, že realizáciu odpredaja týchto bytov vykonávala žalobkyňa, bolo tiež preukázané, že spoločnosť F. B., s.r.o., na základe tejto zmluvy zaplatila žalovanému v 2.rade v januári 2008 sumu 56.051,48 eur. Bolo tak nesporne zistené, že žalovaný v 2.rade prostredníctvom svojej zamestnankyne vykonával sprostredkovateľskú činnosť, teda odpredaj bytov, za ktoré firma F. zaplatila spomínanú sumu. Spornou medzi účastníkmi konania, a to medzi žalobkyňou a prvým žalovaným bolo to, či takúto činnosť žalobkyňa vykonávala v rámci svojej pracovnej náplne, alebo išlo o osobitnú dohodu uzatvorenú medzi žalovaným v 2.rade a žalobkyňou, kde bola osobitne dojednaná za vykonávanú činnosť odmena vo výške žalovanej sumy. Nebolo tiež, že došlo k podpísaniu dohody zo dňa 27.7.2009 o vyplatení provízie za sprostredkovanie a predaj bytov. Žalobkyňa a žalovaný v 1.rade uviedli, že túto dohodu podpísali. Súd prvej inštancie neuveril
tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že túto dohodu podpísal pod akýmsi tlakom. Pokiaľ by súd mal hodnotiť dôkazy logickým spôsobom a uveril by tvrdeniu žalovaného v 1.rade, že žiadna dohoda v čase, keď bola navrhovateľka žalobkyňa u žalovaného v 2.rade o vyplatení provízie za sprostredkovanie predaja bytov neexistovala, potom bolo by nelogické predpokladať, aby sa na stretnutí 27.7.2009 žalobkyňa a prvý žalovaný vôbec o nejakej odmene rozprávali. Pokiaľ by súd prijal argumentáciu žalovaných, musel by dospieť k záveru, že žalobkyňa si jednoducho potom, čo ukončila pracovný pomer u žalovaného v 2.rade vymyslela, že jej bola zamestnávateľom sľúbená na základe dohody odmena za predaj bytov a pod neidentifikovateľným nátlakom prinútila žalovaného v 1.rade túto dohodu podpísať. Súd je presvedčený, že k takejto dohode v čase, keď bola žalobkyňa zamestnaná u žalovaného v 2.rade skutočne došlo. Neskôr z dôvodov finančných problémov firmy k realizácii odmeny v prospech žalobkyne nedošlo, a práve preto sa uskutočnilo stretnutie 27.7.2009, kde žalovaný v 1.rade sa zaviazal do júla 2010 v zmysle dohody zo dňa 27.7.2008 zaplatiť dohodnutú províziu v sume 8.149,24 eur. Pokiaľ teda súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný v 2.rade uzavrel dohodu so žalobkyňou o vyplatení dohodnutej provízie za sprostredkovanie a predaj bytov, teda 125.000 Sk + 4 000 eur a pokiaľ bolo preukázané, že do skončenia pracovného pomeru žalobkyne, teda do 31.1.2009 jej táto suma nebola vyplatená, tak potom spornú dohodu je potrebné považovať za pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Súd tak dospel k záveru, že bola preukázaná existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi pôvodným dlžníkom, teda žalovaným v 2.rade a žalobkyňou. V konečnom dôsledku je to zrejmé aj z dohody z dňa 27.7.2009, kde sa konštatuje, že 27.7.2008 bolo dohodnuté so žalobkyňou vyplatenie dohodnutej provízie za predaj bytov na Ulici A. v žalovanej sume. Žalobe preto vyhovel a rozhodol tiež o príslušenstve pohľadávky (§ 517 ods. 2 OZ) a o trovách konania účastníkov podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobu vo vzťahu k nim v celom rozsahu zamietol. Poukazujú na to, že prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie sa nepreukázalo nič, čo by podľa ich názoru menilo právny alebo skutkový pohľad na vec. Jediná okolnosť, ktorá sa preukázala je v prospech žalovaných. Je totiž zrejmé, že žalobkyňa nevie preukázať právny dôvod záväzku ani spôsob výpočtu jeho odmeny. Suma, ktorá mala byť predmetom uznania nie je možné odvodiť od akéhokoľvek právneho základu, napr. percentuálneho podielu na vytvorenom zisku, súčtu pevných súm za predaj jednotlivých bytov alebo akýmkoľvek iným preukazným spôsobom. Žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného v 2.rade, za svoju prácu dostávala mzdu a nie podielovú odmenu ako sprostredkovateľ, či obchodný zástupca. Pozornosti súdu prvej inštancie ušla podstatná vec a síce, že ten, kto sa domáha priznania práva z právneho úkonu, musí preukázať aký je jeho obsah. Ak dvaja účastníci právneho úkonu zachytia jeho obsah v neurčitej a nezrozumiteľnej podobe, nesú na tom rovnaký podiel zodpovednosti. Účastník, ktorý sa domáha priznania práva z právneho úkonu, musí pred súdom primárne preukázať jeho obsah. Túto povinnosť nemá žalovaný, hoci by aj sám k nezrozumiteľnosti a neurčitosti úkonu prispel. Záväzok medzi akými subjektami, v akej výške, v akej mene, v akom čase, všetky tieto zrejmé nejasné a protirečivé údaje, ktoré daný právny úkon obsahuje, ostali zo strany súdu opomenuté. Žalovaný v 1.rade opakuje už predtým uvádzaná odvolacie dôvody, a síce, označenie účastníka tejto dohody, keď ako druhá zmluvná strana dohody je označená spoločnosť RealPartner, s.r.o., ktorá neexistuje a neexistovala ani v čase uzavretia dohody. Zmluva nemá určito vyjadrený deň uzavretia. Dohoda je vyhotovená v dvoch origináloch, na jednom je splatnosť júl 2010 a na druhom júl 2100 preškrtnutý a zmenený na 2010. Pokiaľ ide o označenie výšky záväzku, na oboch origináloch listiny je vynechané miesto na číselné vyjadrenie sumy. Na oboch origináloch je hneď za vynechaným miestom uvedený znak na označenie meny Euro. Na originály predloženom žalobkyňou je do vynechaného miesta vpísaná číslica 125.000,- s neurčitou ručne písanou značkou. Pod ňou je súčasne uvedené 4000,- Eur. Aj z neurčitého označenia spoločnosti RealPartner Poprad, spol. s r.o. je možno vyvodiť, že účastníci mali na mysli práve túto spoločnosť, nakoľko medzi nimi nie je sporné, že práve táto spoločnosť žalobkyňu zamestnávala. Nezrozumiteľnosť výšky záväzku však nie je možné preklenúť výkladom, ako to urobil súd prvej inštancie. Z textu zmluvy nie jediný dôvod domnievať sa, že účastníci mali úmysel vyjadriť časť provízie žalobkyne v mene Euro a časť v mene SK. Zo strany žalobkyne ide v tomto smere o hrubo účelový výkon práva, ktorému súd prvej inštancie poskytol súdnu ochranu. Text listiny vyhotovila vopred žalobkyňa. V záhlaví je uvedená spoločnosť RealPartner s.r.o. ako adresát. V texte listiny žalobkyňa nechala voľné len jedno miesto na uvedenie výšky záväzku a vopred vyznačila medzinárodný znak pre menu Euro. Z textu listiny možno maximálne vyvodiť, že účastníci mali v úmysle vyjadriť len jeden záväzok v mene Euro a suma 125000,- je len nesprávny prepočet tejto meny na menu SKK. Nie je zrejmé ako súd mohol tieto objektívne skutočnosti prehliadnuť a dospieť k tak nespravodlivému záveru. Zo žiadneho výrazu uvedeného v listine nemožno dospieť k
záveru, že malo ísť o dva samostatné záväzky. Jediný mysliteľný výklad je, že účastníci mali v úmysle vyjadriť sumu v mene Euro a suma 125.000,- Sk je nepresným prepočtom na menu SKK. Táto nesprávnosť v zásade korešponduje s celkovou povrchnosťou vypracovania dohody. Ak prvý žalovaný pominie od začiatku nesprávnu pasívnu legitimáciu, je nútený konštatovať, že sčítaním oboch súm a uloženou povinnosťou zaplatiť túto sumu, súd prvej inštancie vydal zjavne nespravodlivé rozhodnutie založené na nesprávnom posúdení skutkového stavu. Z predloženej listiny ďalej nijako nevyplýva prejav vôle žalovaného v 1.rade prevziať záväzok spoločnosti RealPartner Poprad, spol. s r.o. voči žalobkyni. Žalovaný v 1.rade sa obracia na odvolací súd, aby v rozsahu svojej právomoci posúdil, či z obsahu listiny možno usudzovať tento prejav vôle. Z textu naopak vyplýva, že žalovaný vystupuje v tomto vzťahu ako štatutárny orgán právnickej osoby, keď sám seba označuje ako konateľ. Niet dôkazu o tom, že by v tomto vzťahu chcel pristúpiť k záväzku ako fyzická osoba. Účelovosť postupu žalobkyne vidieť aj v právnej kvalifikácii žaloby, keď až po podanom odpore podaním prekvalifikovala listinu ako pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Pokiaľ by mala byť predmetná listina platným právnym úkonom, môže ísť len o uznanie záväzku medzi navrhovateľkou a jej bývalým zamestnávateľom a listina nemôže byť podľa obsahu považovaná za pristúpenie k záväzku žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 2.rade tiež namieta všetky dôvody neurčitosti a nezrozumiteľnosti ako to realizuje žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 2.rade bol zamestnávateľom žalobkyne. Z vykonaného dokazovania však nevyplynul žiaden obsah záväzku, a to ani jeho právny dôvod ani jeho výška. Preto nemožno na plnenie zaviazať ani žalovaného v 2.rade, nakoľko aj vo vzťahu k jeho osobe je právny úkony natoľko neurčitý, že nie je možné spoľahlivo určiť jeho obsah.
4. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov konania. Má za to, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie na základe zákonom stanovených podmienok, po riadne zistenom skutkovom stave veci a na základe správneho právneho posúdenia a je vecne správne. Zdôrazňuje, že sporný právny úkon urobil žalovaný v 1.rade s vedomím a poznaním jeho následkov, čo je zrejmé z vykonaného dokazovania a jeho účastníckeho výsluchu na pojednávaní. Doplňujúcim výsluchom žalovaného 1. rade a výsluchom konateľa žalovaného v 2. rade bolo preukázané, že účastníkmi zmluvného vzťahu bol zamestnávateľ - žalovaný v 2. rade, konajúci štatutárnym zástupcom - konateľom a žalobkyňa ako zamestnankyňa. Poukazuje na prílohy k pracovnej zmluve, kde je písomne dohodnutá moja náplň práce realitnej agentky za tam uvedenú finančnú províziu. Táto dohoda bola následne pre tento projekt doplnená ústnou dohodou konateľa a realitnej agentky, čo potvrdzuje práve podpis žalovaného v 1. rade, ktorým podpísal pristúpenie k záväzku. Predmetná dohoda tak riadne vznikla a bola dobrovoľným prejavom vôle účastníkov dohody. Poukazuje aj na obsah písomnej odpovede žalovaného v 1.rade z 5.10.2010, z ktorej je tiež zrejmé, že išlo pri dohode o prejav vôle žalovaného v 2. rade, ku ktorému pristúpil žalovaný v 1.rade a dokazovanie preukázalo aj skutočnosť naplnenia činnosti z jej strany, a teda dôvodnosť uplatneného nároku. Spornú dohodu žalovaný v 1.rade sám vyplnil, a dopísal sumy 4.000,- eur a 125.000,- Sk na oboch exemplároch len v inom poradí.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je opodstatnené len sčasti.
6. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa bola v čase od 2.1.2008 do 31.1.2009 zamestnaná v spoločnosti RealPartner Poprad, spol. s r.o., vo funkcii asistenta riaditeľa/ realitný maklér s dohodnutými mzdovými podmienkami. Podľa Prílohy k pracovnej zmluve žalobkyňa mala nárok aj na provízie až do výške 1,5 % z obratu ňou realizovaného obchodu, max. 100.000,- Sk z každého jedného uskutočneného obchodu, a to podľa dohodnutých pravidiel vyplývajúcich z Prílohy k pracovnej zmluve. Pokiaľ ide o žalovaného v 1.rade, tento je a aj v dobe trvania pracovného pomeru žalobkyne bol jedným z konateľov spoločnosti RealPartner Poprad spol. s r.o., so sídlom Vydrník 137 a žalovaný v 2.rade bol zamestnávateľom žalobkyne.
7. V tomto konaní žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na základe dohody vyhotovenej 27.7.2009 a v súvislosti s existenciou pracovno-právneho vzťahu v spoločnosti žalovaného v 2.rade. Podľa obsahu dohody konateľ firmy RealPartner, C. E. sa dňa 27.7.2008 dohodol so žalobkyňou ako bývalou zamestnankyňou na vyplatení dohodnutej provízie za sprostredkovanie a predaj bytov na ul. A. v sume 125.000,- (zrejme Sk), pod ňou napísaných 4.000,- eur, ktorá bude vyplatená na účet č. XXXXXXX/XXXX do júla 2010. Na dohode sa nachádzajú podpisy žalobkyne, ako aj žalovaného v 1.rade. V rovnopise tejto
dohody, ktorú predložil žalovaný v 1.rade (č. l. 93) je uvádzaná provízia za sprostredkovanie a predaj bytov v sume 4.000,- eur a pod týmto zápisom v zátvorke je uvedená suma 125.000,- (zrejme Sk).
8. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ust. § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
9. V prípade pristúpenia k záväzku podľa tohto zákonného ustanovenia, ide o pristúpenie ďalšieho účastníka do už existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Predpokladom pristúpenia k záväzku je písomná dohoda medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, pričom pôvodný dlžník nie je účastníkom takejto dohody a jeho súhlas s dohodou sa nevyžaduje. Pristúpením k záväzku dochádza k zmene záväzku v subjektoch záväzkovo- právneho vzťahu, keď počet dlžníkov sa rozširuje. Právnym dôsledkom pristúpenia k záväzku je, že nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. Splnením záväzku ktorýmkoľvek z dlžníkov dochádza k zániku pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu a dlžník, ktorý sám plnil má voči ostatným spoludlžníkom právo regresu v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
10. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie predovšetkým konštatuje, že bol preukázaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2.rade, ktorý bol jej zamestnávateľom v čase od 2.1.2008 do 31.1.2009 a v prospech ktorého vykonávala dohodnutú prácu nielen v pozícii asistenta riaditeľa, ale aj ako realitná maklérka. Mzdové podmienky žalobkyne boli dohodnuté v pracovnej zmluve sumou 12.000,- Sk prvé 3 mesiace, potom 15.000,- Sk mesačne. Žalobkyňa ako realitná maklérka podľa Prílohy k pracovnej zmluve (č. l. 51 a nasl.) sa zaviazala, že bude pre zamestnávateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k vyhľadávaniu a uzatváraniu obchodov, koordinovaniu a aktívnej spolupráci s klientmi spoločnosti v mene zastúpeného a na jej účet uskutočnením a uzavretím obchodu s tým, že zamestnávateľ sa zaviazal zaplatiť jej odplatu za činnosť vykonávanú podľa tejto zmluvy. Ako už bolo vyššie spomínané, žalobkyňa a žalovaný v 2.rade sa dohodli na odstupňovanej provízii až do výšky 1,5 % z obratu ňou realizovaného obchodu, avšak maximálne 100.000,- Sk z každého jedného uskutočneného obchodu podľa dohodnutých pravidiel s tým, že nárok na províziu vzniká len za obchody počas trvania zmluvného vzťahu a ak sa obchod uzatvoril v dôsledku činnosti zamestnanca.
11. Bolo tiež zistené, že žalovaný v 2.rade so spoločnosťou F. B., s.r.o., uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa žalovaný v 2.rade zaviazal vyvíjať marketingovú činnosť smerujúcu k tomu, aby pre tohto záujemcu ako predávajúceho zabezpečil záujemcu o kúpu bytov na ul. A. v D.. F. B., s.r.o., zaplatila žalovanému v 2.rade za túto činnosť sumu 56.051,48 eur.
12. Žalobkyňa za spoločnosť žalovaného v 2.rade vykonávala činnosti súvisiace s odpredajom bytov na ul. A. v D. pre jednotlivých záujemcov, a to v čase od januára 2008 do odkolaudovania bytového domu 25.11.2008 a následne zápisu bytov na liste vlastníctva v novembri - decembri 2008 (č. l. 140). Uvedené vyplynulo z predložených prehlásení vlastníkov takto odkupovaných bytov, ako aj z výpovede svedkyne B.. G. R., bývalej zamestnankyne žalovaného v 2.rade.
13. Pokiaľ ide o spornú dohodu zo dňa 27.7.2009, odvolací súd prisvedčuje záverom prvoinštančného súdu v zmysle tom, že bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade ako fyzickou osobou a vychádzajúc z jej obsahu možno ustáliť, že jej podstatou bolo pristúpenie žalovaného v 1.rade k záväzku pôvodného dlžníka - žalovaného v 2.rade. Je zrejmé, že dohoda bola uzatvorená už potom, čo žalobkyňa v spoločnosti žalovaného v 2.rade nepracovala, označenie žalovaného v 1.rade - konateľ firmy súvisí s tým, že predmet dohody sa týkal predchádzajúcich pracovnoprávnych vzťahov žalobkyne a tejto spoločnosti a žalovaný v 1.rade nepodpisoval túto dohodu spôsobom určeným tak, ako sa predpokladá konanie menom spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra firmy RealPartner Poprad spol. s r.o., konateľmi tejto spoločnosti v rozhodnom období bola D. L. a žalovaný v 1.rade s tým, že v mene spoločnosti konal každý konateľ samostatne, pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej forme pripojil k obchodnému menu spoločnosti svoj podpis.
14. Odvolací súd sa však nestotožnil so súdom prvej inštancie pokiaľ ide rozsah záväzku tvoriaceho predmet konania. Dokazovanie vo veci potvrdilo, že text dohody vopred pripravila žalobkyňa a žalovaný v 1.rade vlastnoručne dohodu doplnil o výšku provízie, splatnosť, dátum vyhotovenia zmluvy a podpis. Výška provízie je uvádzaná v dvoch sumách, a to 125.000,- Sk, pod ňou je uvedená suma 4.000,- eur,
a to v dohode predloženej žalobkyňou (č. l. 5) a v Dohode predloženej žalovaným v 1.rade (č. l. 93) je najprv uvedená suma 4.000,- eur a pod ňou v zátvorke 125.000,- Sk. Podľa odvolacieho súdu nemožno tieto sumy bez ďalšieho spočítať, ale je potrebné vychádzať z toho, čo bolo účelom tejto zmluvy. Touto dohodou žalovaný v 1.rade pristúpil k záväzku, ktorý mal bývalý zamestnávateľ, žalovaný v 2.rade voči žalobkyni. Pracovný pomer žalobkyne trval len do konca januára 2009 a žalobkyňa vykonávala činnosť súvisiacu s predajom bytov na ul. A. v D. iba v období roka 2008, kedy platnou menou bola slovenská koruna. S prihliadnutím k obsahu Dodatku k pracovnej zmluve, ktorý určoval maximálnu výšku prípadnej provízie žalobkyne za realitnú činnosť a vychádzajúc z toho ako je toto finančné plnenie vyjadrené v oboch predložených dohodách, opodstatnenou môže byť iba suma 4.000,- eur s tým, že nad, resp. pod touto sumou uvedených 125.000,- Sk je iba jej nepresným prepočtom v pôvodnej peňažnej mene.
15. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni sumu 4.000,- eur s prísl. potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a v prevyšujúcej časti bol tento rozsudok zmenený (§ 388 C.s.p.) a žaloba smerujúca voči žalovaným na zaplatenie sumy nad 4.000,- eur s prísl., bola zamietnutá.
16. O trovách celého konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, 2 C.s.p.. S ohľadom na len čiastočný úspech strán vo veci bolo vyslovené, že náhrada vzniknutých trov sa im nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).