Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-270-2015.pdf
PDF · 100.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/270/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: F. A., s miestom podnikania C. I XX/XX, XXX XX L. nad V., IČO: 35 358 475, právne zastúpený: F.. F. B., advokát so sídlom L. X., X. Q. X/B, XXX XX K., IČO: 42 142 440, proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. kpt. Z. X/XX, XXX XX Z. L., právne zastúpený: P.. L. B., advokátka so sídlom Z. F. slovenskej XXXX/X, XXX XX L. nad V., o zaplatenie 8.429,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/16/2015-102 zo dňa 12. júna 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 8.429,49 Eur s príslušenstvom, z toho 8.000 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.05.2009 do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty a 429,49 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.06.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 14.01.2009 uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorou prenajal žalobca žalovanému nehnuteľnosť, špecifikovanú v článku II nájomnej zmluvy, ako nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. F., na pozemkoch parcelné číslo KN 900/7 a označenej ako Polyfunkčná budova a to časť uvedenej nehnuteľnosti a to prvé nadzemné podlažie o výmere 180 m2. Zároveň sa účastníci zmluvy dohodli aj o prenajatí hnuteľných vecí - zariadenia. Účelom nájmu bolo prevádzkovanie pohostinských služieb. Uvedená nájomná zmluva bola podpísaná žalobcom ako prenajímateľom, ktorý bol špecifikovaný ako dátumom narodenia, tak aj označením „živnostník“ s uvedením čísla IČO a DIČ a bola podpísaná žalovaným ako nájomcom, ktorý bol rovnako špecifikovaný dátumom narodenia, tak aj označením „živnostník“ s uvedením čísla IČO a DIČ. V nájomnej zmluve bolo medzi účastníkmi dohodnuté v článku VII ods. 5 zmluvy, že nájomca je povinný počas doby nájmu uzatvoriť zmluvu a odoberať výrobky (pivo + ostatné) iba z pivovaru K. a V. a v článku VIII ods. 5 zmluvy, že v prípade výpovede nájomcu z iných dôvodov ako je v tejto zmluve uvedené alebo bez uvedenia dôvodu, nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 8.000 Eur, ktorá je splatná dňom ukončenia nájmu. Žalobca vystavil žalovanému dňa 16.05.2012 faktúru č. 5/2-2012, ktorou fakturoval žalovanému sumu dlžnú za odber piva od spoločnosti V. a to vo výške 429,49 Eur. Súd prvej inštancie právny vzťah strán sporu posúdil vzhľadom na pozíciu zmluvných strán ako vzťah obchodnozáväzkový podľa ustanovení § 261 ods. 1, 6 a § 373 Obch. zák., a tiež podľa ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1, 2 , 3 a § 7 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, aj podľa ustanovení
§ 43, 544 ods. 1, 2 a § 39 ods. 1 Obč. zák. Pri posúdení nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 8.000 Eur s príslušným úrokom z omeškania vychádzal z obsahu dohody zmluvných strán, podľa ktorej zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad výpovede zmluvy zo strany žalovaného z iných dôvodov ako je uvedené v zmluve, resp. bez uvedenia dôvodu výpovede. Poukázal pritom na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 544 a § 545 Obč. zák., ktorá vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená. V uvedenom prípade, bola zmluvná povinnosť vymedzená ako „výpoveď zmluvy z iných dôvodov ako je v tejto zmluve uvedené“. Samotná výpoveď zmluvy však podľa názoru súdu prvej inštancie nepredstavuje zmluvnú povinnosť, naopak predstavuje oprávnenie účastníka zmluvy, preto podmienky výpovede resp. výpoveď či odstúpenie od zmluvy nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou. Konštatoval, že výpoveď zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, preto je časť zmluvy, ktorou bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta, neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Obč. zák. Poukázal na to, že rovnakému v prípade odstúpenia od zmluvy, ktorý je aplikovateľný aj na prejednávanú vec, dospel aj NS ČR vo veci sp. zn. 33Odo 111/2004 vo svojom rozhodnutí z 31.08.2004, s ktorým sa prvoinštančný súd stotožnil a z ktorého vyplýva, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenie je viazané na odstúpenie predávajúceho od kúpnej zmluvy je absolútne neplatné, aj keď dôvodom odstúpenia od zmluvy je omeškanie kupujúceho zo zaplatením kúpnej ceny. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3Cdon 13/96 z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka je kogentnej povahy, ktoré umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona alebo na základe dohody účastníkov nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Pre stranu, ktorá uvedeným jednostranným úkonom platne od zmluvy odstúpila, neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, ale vykonala právo, ktoré jej podľa zmluvy patrí. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu predloženej zmluvy, a jej ustanovenia, ktorým bola dojednaná zmluvná pokuta, dospel k záveru, že toto dojednanie je v rozpore so zákonom a to s ust. § 544 Občianskeho zákonníka, preto ho vyhodnotil ako neplatné, pričom ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú musel prihliadať z úradnej povinnosti, preto sa ďalej ani skúmaním výpovede, okolnosťami výpovede, vzhľadom k hospodárnosti konania nezoberal, a žalobu o zaplatenie 8.000 Eur, zamietol. Pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie sumy 429,49 Eur ako náhrady škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť porušením povinnosti žalovaného objednávať si od spoločnosti X. K., a.s., výrobky, a to v zmysle čl. VII. bod 5 nájomnej zmluvy, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obch. zák. Poukázal na znenie článku VII. ods. 5 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého nájomca bol povinný počas doby nájmu uzatvoriť zmluvu a odoberať výrobky (pivo + ostatné) len z pivovaru K. a V., avšak z predmetného dojednania nevyplývali akékoľvek limity, resp. stanovenia minimálneho odberu, ku ktorým by sa žalovaný zaviazal. Súd prvej inštancie teda ustálil, že predmetné zmluvné dojednanie, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie 429,49 Eur, žalovaného nezaväzovalo k odberu akéhokoľvek minimálneho množstva. Keďže v zmluve nebol stanovený rozsah povinnosti uloženej žalovanému, nebolo možné konštatovať ani jej porušenie. Z predmetného zmluvného dojednania nevyplynulo ani to, že žalovaný si mal tovar objednávať prostredníctvom žalobcu alebo že by žalobca povinnosť odoberať určité množstvo tovaru, na ktorú sa zaviazal voči svojmu zmluvnému partnerovi pivovaru K., a.s., mal splniť prostredníctvom žalovaného. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti uplatneného nároku na náhradu škody. Uviedol, že skutkový stav zistený na základe listinných dôkazov bol postačujúci na rozhodnutie o uplatnenom nároku, preto nevykonal navrhované dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, ani výsluchom svedkov B. a L., nakoľko vykonanie takých dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stotožnil sa síce s právnym posúdením záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným ako zmluvného vzťahu podriadeného režimu Obch. zák., v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k premlčaniu jeho nárokov uplatnených žalobou, avšak nestotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu o absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute s odôvodnením, že táto sa viaže na výkon práva, a nie na porušenie povinnosti žalovaného. Aj keď súd prvej inštancie poukázal na ustálenú súdnu prax v tejto otázke, takýto argument podľa názoru žalobcu nemožno
akceptovať, lebo nemožno absolutizovať raz vyslovený názor v súdnom rozhodnutí bez zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu. Zdôraznil, že účelom interpretácie právnej normy súdom je odhaliť všetko, čo je obsiahnuté v úprave právnej normy tak, aby došlo k plnohodnotnému uplatneniu právneho predpisu a k naplneniu účelu jeho úpravy. Túto úlohu súdu nemožno stotožniť s bezmyšlienkovitou aplikáciou zákona v rozsahu prechádzajúcej judikatúry, lebo záväznosť judikatúry nemôže znamenať jej nedotknuteľnosť. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca označil napadnutý rozsudok za nespravodlivý, arbitrárny a odporujúci základným princípom práva. Poukázal na zmluvnú voľnosť strán, na ktorej sú založené obchodno-záväzkové vzťahy, v rámci ktorej došlo medzi ním a žalovaným k jednoznačnej dohode o nájme nebytových priestorov na dobu určitú a tiež k dohode, že ak k ukončeniu zmluvného vzťahu dôjde výlučne z dôvodov na strane žalovaného, ten mu zaplatí zmluvnú pokutu v dojednanej výške. Žalobca poukázal na porušovanie zmluvných povinností zo strany žalovaného počas trvania zmluvného vzťahu a zdôraznil, že jeho práva boli konaním žalovaného porušené, preto je nevyhnutné nepovyšovať právo žalovaného na ukončenie zmluvného vzťahu nad jeho povinnosť plniť si riadne a včas povinnosti vyplývajúce mu z predmetného zmluvného vzťahu. Žalobca vyjadril presvedčenie, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu v čase, keď on, žalobca, si riadne plnil povinnosti prenajímateľa a v dôsledku porušenia uvedenej povinnosti žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre výpoveď zmluvy o nájme z akéhokoľvek dôvodu, ale výlučne z dôvodu na strane žalovaného. Nepriznanie nároku na zmluvnú pokutu z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku žalobca označil za nespravodlivé a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za formalistický výklad práva, lebo rozhodnutie bolo vydané v prospech zmluvnej strany, ktorá porušovala svoje zmluvné povinnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti nároku na zaplatenie 429,49 Eur, v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, lebo prvoinštančný súd nevykonal žiaden z navrhovaných dôkazov. Nie je zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie dospieť k správnemu výkladu zmluvy, keď nepoznal úmysel zmluvných strán pri jej podpise. Žalobca navrhol, aby odvolací súd z uvedených dôvodov zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Naďalej, aj napriek názoru prvoinštančného súdu, trval na tom, že nárok žalobcu je premlčaný podľa príslušných ustanovení Obč. zák., lebo ide o vzťah občianskoprávny, a nie obchodno- záväzkový. S právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre absenciu vymedzenia konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá mala byť zmluvnou pokutou zabezpečená, sa žalovaný stotožnil. Uviedol, že pokiaľ žalobca označil napadnuté uznesenie ako arbitrárne, jeho námietka v tomto smere je celkom neopodstatnená, lebo arbitrárne je také rozhodnutie, ktoré je založené na svojvôli súdu a ktoré nemá oporu v zákonnej úprave. V danom prípade však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom na zistený skutkový stav aplikoval všetky zákonné ustanovenia na predmetnú vec sa vzťahujúce. Pokiaľ poukázal na rozhodovaciu prax iných súdov, bolo to len na doplnenie samotného odôvodnenia, avšak rozhodne nešlo o bezmyšlienkovitú aplikáciu zákona v rozsahu predchádzajúcej judikatúry, či o svojvôľu konajúceho súdu, ako to tvrdil žalobca v odvolaní. Oporu vo vykonanom dokazovaní má aj záver prvoinštnačného súdu o nesplnení predpokladov nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 429,49 Eur, lebo nebolo preukázané, že on, žalovaný, by mal povinnosť odberu určitého konkrétneho množstva tovaru od spoločnosti X. K., a.s., ktorú by porušil. Podľa čl. VIII. bod 5 nájomnej zmluvy bol povinný počas doby nájmu uzatvoriť zmluvu a odoberať výrobky (pivo + ostané) iba z pivovaru K. a V., teda iba od spoločnosti X. K., a.s., ktorú povinnosť počas celej doby trvania nájmu riadne plnil, preto niet dôvodu, aby nahrádzal žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla neplnením si jeho vlastných záväzkov voči tretím subjektom.
4. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. O odvolaní žalobcu rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
8. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že neboli splnené podmienky pre priznanie zmluvnej pokuty a nároku na náhradu škody, lebo zmluvná pokuta bola dojednaná neplatne, v rozpore s ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. a porušenie povinnosti žalovaným zo záväzkového vzťahu uzatvoreného medzi ním a žalobcom nebolo preukázané s poukazom na ust. § 373 Obch. zák., odvolací súd uvádza nasledovné: Pre posúdenie skutočnosti, či boli splnené podmienky pre priznanie zmluvnej pokuty žalobcovi vo výške 8.000 Eur, bolo potrebné ustáliť, či medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty. Z ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. vyplýva, že ak strany dojednajú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, pričom zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojedaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. Z citovaného ustanovenia je teda zrejmé, že zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná.
9. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie, najmä zo zmluvy o nájme zo dňa 14.01.2009 vyplynulo, že podľa čl. VIII. bod 5 sa v prípade výpovede nájomcu z iných dôvodov ako je v predmetnej zmluve uvedené alebo bez uvedenia dôvodu, sa nájomca (teda žalovaný), zaviazal k povinnosti uhradiť prenajímateľovi (čiže žalobcovi), zmluvnú pokutu vo výške 8.000 Eur, splatnú dňom ukončenia nájmu.
10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. a z citovaného zmluvného dojednania, je zrejmé, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad výpovede zmluvy zo strany žalovaného ako nájomcu, a nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ako to vyžaduje platná právna úprava. Súd prvej inštancie správne dôvodil tým, že výpoveď zmluvy nepredstavuje zmluvnú povinnosť, ale že ide o oprávnenie zmluvnej strany a svoj právny záver o neplatnosti dojednania čl. VIII. bod 5 predmetnej nájomnej zmluvy pre rozpor s ust. § 544 Obč. zák. náležite odôvodnil a vyargumentoval aj s odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR, ktorý riešil vo svojich rozhodnutiach otázku platnosti dojednania zmluvnej pokuty pre prípad výpovede zmluvy. Od týchto záverov prvoinštančný súd nemal dôvod odkloniť sa a odvolací súd zhodne s ním konštatuje, že čl. VIII. bod 5 nájomnej zmluvy neobsahuje vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorej porušenie by bolo zabezpečené zmluvnou pokutou.
11. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho rozhodnutie o nároku na zaplatenie 429,49 Eur z dôvodu nedodržania odberu stanoveného množstva piva od spoločnosti X. K., a.s. je nepreskúmateľné a arbitrárne, a že prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia úmyslu zmluvných strán v súvislosti s dojednaním v čl. VII. bod 5 nájomnej zmluvy, odvolací súd ani túto jeho odvolaciu námietku nepovažoval za opodstatnenú. Zo znenia čl. VII. bod 5 nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca, teda žalovaný, sa zaviazal k povinnosti počas doby nájmu uzatvoriť zmluvu a odoberať výrobky (pivo + ostatné) iba z pivovaru K. a V.. Z tohto, ani z ďalších zmluvných dojednaní však nemožno vyvodiť, že žalovaný by sa zaviazal k odberu určitého konkrétne stanoveného minimálneho množstva tovaru, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie a v dôsledku čoho následne vyvodil správny právny záver o nesplnení predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, nakoľko s poukazom na ust. § 373 Obch. zák. nebolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Výklad dojednania v čl. VII. bod 5 nájomnej zmluvy nebolo potrebné realizovať ďalšími dôkaznými prostriedkami (výsluchom zmluvných strán alebo svedkov), pretože jeho formulácia je nesporná, jednoznačná, nevzbudzujúca žiadne pochybnosti o jeho obsahu a úmysle zmluvných strán. Zo zmluvy vyplýva len povinnosť žalovaného odoberať tovar od tam určených dodávateľov, ale nevyplýva z nej povinnosť odoberať tovar
v určitom minimálne stanovenom množstve. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že dohoda o množstve odobratého tovaru uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou X. K., a.s. nijako v tomto smere nezaväzovala žalovaného, a bez konkrétnej dohody medzi žalobcom a žalovaným žalobca nemôže prenášať povinnosť z nej mu vyplývajúcu na žalovaného.
12. Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. platného a účinného v čase jeho rozhodovania a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute a o nepreukázaní jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného.
13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). To, že žalobca nebol v predmetnom spore úspešný, keď súd prvej inštancie neakceptoval ním uvádzané tvrdenia, neznamená, že prvoinštančné rozhodnutie je arbitrárne. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe náležite vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov, v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou.
14. Odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).