Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/172/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a Mgr. Kataríny Katkovej ako členov senátu v právnej veci žalobcu Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému J. H., nar. XX. J. XXXX, bytom G. XXX, XXX XX O. T. o zaplatenie 421,63 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/16/2015 - 29 zo dňa 12. novembra 2015, takto

rozhodol:

I. V časti výroku, ktorým súd žalobu na zaplatenie sumy 87,08 Eur s prísl. zamietol, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 87,08 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26. januára 2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštačný súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 85,60 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 26. februára 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu zamietol (druhý výrok) a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 439 (ďalej ako „právny predchodca žalobcu“) uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom dňa 19. decembra 2011 zmluvu o pripojení (ďalej ako „Zmluva“) uzatvorenú podľa ustanovenia § 43 a nasledujúcich zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o elektronických komunikáciách“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, konkrétne programu služieb „PODĽA SEBA 3 NAJ“. Doba viazanosti bola v zmysle Zmluvy dohodnutá na 24 mesiacov. Podľa bodu 4 Zmluvy, v prípade porušenia povinnosti (uvedenej v bode 1, písm. b/, bode 2 alebo v bode 3 dodatku k Zmluve alebo v článku 3, bod 3.6., článku 5, bod 5.2., písm. a/ až c/ všeobecných podmienok), v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník (žalovaný) povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur. Žalovanému bola žalobcom vyfakturovaná suma 87,08 Eur (za fakturačné obdobie 08. december 2011 - 07. január 2012) s dátumom splatnosti 25. januára 2012 a suma 85,60 Eur (za fakturačné obdobie 08. január 2012 - 07. február 2012) s dátumom splatnosti 25. februára 2012. Faktúra za zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur bola splatná dňa 25. decembra 2012. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20. novembra 2013 bola pohľadávka v sume 421,63 Eur postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.

1.2 Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu ako spotrebiteľskú, v ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa a právny predchodca žalobcu v postavení dodávateľa. Ďalej sa prvoinštančný súd zaoberal dôvodnosťou návrhu na zaplatenie súm z jednotlivých faktúr. Nárok v sume 85,60 Eur považoval súd prvej inštancie za dôvodný, uplatnený riadne včas. Čo sa týka návrhu na zaplatenie sumy 87,08 Eur, považoval súd prvej inštancie tento nárok za premlčaný. Faktúra v sume 87,08 Eur bola splatná dňa 25. januára 2012. Prvoinštančný súd z úradnej moci prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) na premlčanie predmetného nároku. Trojročná objektívna premlčacia doba podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“) začala plynúť odo dňa, kedy si mohol žalobca po prvýkrát uplatniť právo a uplynula dňa 25. januára 2015. Žaloba bola na prvoinštačný súd doručená dňa 26. januára 2015, t.j. deň po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nárok žalobcu v tejto výške nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol. Prvoinštančný súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur. Súd prvej inštancie posúdil dohodu o zmluvnej pokute obsiahnutú v dodatku k Zmluve na základe ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neurčitosti a neprijateľnosti za absolútne neplatnú. 1.3 Súd prvej inštancie rozhodol o veci samej ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 51, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. O úrokoch z omeškania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31. januára 2013. O náhrade trov konania rozhodol zmysle § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „O. s. p.“) v znení účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Miera úspechu žalovaného v konaní bola vyššia ako miera úspechu žalobcu, keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, prvoinštančný súd mu žiadne trovy nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd zamietol nárok žalobcu v sume 87,08 Eur podal žalobca včas odvolanie. Podanie odvolania odôvodnil žalobca nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením veci zo strany prvoinštančného súdu. Nesprávne právne posúdenie spočívalo podľa názoru žalobcu v chybnom počítaní pri určovaní začiatku plynutia premlčacej doby. Mal za to, že predmetný zamietnutý nárok je oprávnený a nie je premlčaný. Poukázal na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Splatnosť faktúry na sumu 87,08 Eur bola dňa 25. januára 2012. Tento deň bol posledným dňom kedy mohol dlžník (žalovaný) plniť - zaplatiť faktúru ešte v lehote splatnosti. K porušeniu povinnosti zaplatiť faktúru došlo až na druhý deň po poslednom dni lehoty splatnosti, t.j. 26. januára 2012. Týmto dňom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba, počas ktorej mohol žalobca uplatniť svoj nárok v súdnom konaní. Žaloba bola na súd prvej inštancie doručená dňa 26. januára 2015. Z uvedeného je nespochybniteľné, že právo na zaplatenie predmetnej faktúry bolo na súde uplatnené žalobou včas. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku, ktorým zamietol návrh na zaplatenie sumy 87,08 Eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 87,08 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 26. januára 2012. Zároveň žalobca navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného k úhrade trov prvoinštančného ako aj druhoinštančného konania.

3. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

4. V zmysle § 379 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania; žalovaný podal odvolanie len proti časti výroku rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd zamietol žalobu na zaplatenie sumy 87,08 Eur s prísl. Odvolací súd je v zmysle § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Doplnenie ani zopakovanie dokazovania pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo potrebné, preto odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

5. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6. Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

7. Po preskúmaní spisu odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného týkajúca sa posúdenia premlčania nároku je dôvodná. Z listinných dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu je zrejmé, že faktúra v sume 87,08 Eur bola splatná dňa 25. januára 2012. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že tento deň ešte nie je prvým dňom trojročnej premlčacej doby, aj keď je pre určenie začiatku jej plynutia smerodajný. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre určenie začiatku jej plynutia je teda rozhodujúca udalosť, ktorá dala podnet k jej behu. V predmetnom prípade je touto udalosťou uplynutie doby splatnosti faktúry. Faktúra na sumu 87,08 Eur bola splatná najneskôr dňa 25. januára 2015. Do tohto dňa mohol žalovaný stále vyfakturovanú sumu zaplatiť. Až nasledujúci deň (t.j. 26. januára 2012) začala v dôsledku neuhradenia faktúry zo strany žalovaného v stanovenom termíne plynúť pre žalobcu trojročná premlčacia doba na podanie žaloby na súd, ktorej koniec pripadol na deň 26. januára 2015. Žalobu podal žalobca na súd prvej inštancie dňa 26. januára 2015. Odvolací súd v zmysle uvedeného konštatuje, že žalobca urobil úkon - podanie žaloby v časti nároku na zaplatenie sumy 87,08 Eur s prísl. riadne a včas.

8. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C. s. p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku.

9. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, 2, C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že v konaní mali strany vo veci iba čiastočný úspech, pričom žalovaný mal úspech vo väčšej časti. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si žiadne trovy neuplatnil, odvolací súd mu žiadne trovy konania nepriznal.

10. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).