Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-329-2015.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/329/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, v zastúpení: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: I. V., J.. X.X.XXXX, G. K. I. XX, o zaplatenie 438,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 189,50 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 113,48 eur odo dňa 26.4.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76,02 eur odo dňa 26.5.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 438,45 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 113,48,eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % p.a. zo sumy 76,02 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 248,95 eur od 26.4.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.2.2012 uzatvorenej podľa ust. § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému službu - pripojenie účastníka k verejnej mobilnej telefónnej siete a aktivovanie SIM karty na dohodnutý mobilný mesačný program služieb Podľa seba 3 NAJ N. Bol podpísaný i Dodatok, na základe ktorého bola žalovanému poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón NOKIA C2 02Plnenie zo strany Slovak Telekom bolo poskytnuté riadne a včas. Za to bol žalovaný povinný platiť dohodnutú cenu služby, ktorú mu vyúčtoval žalobca faktúrami. Žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil. Žalobcovi vznikla pohľadávka voči žalovanému vo výške 438,45 eur, keďže Slovak Telekom, a.s. postúpil túto pohľadávku Zmluvou o postúpení žalobcovi. Žalovaný tým, že zmluvu porušil, nezaplatil faktúry, vznikol Podniku nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Žalovaný v dôsledku porušenia zmluvy bol deaktivovaný a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a na odovzdané koncové zariadenie. Inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, žalobca považuje jej dojednanie za absolútne oprávnené. Ustanovenie zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti, po porušení ktorých má podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný bol pri podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Poukazujú na text zmluvy, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinnosti, po porušení
ktorých má podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.
2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 21.9.2015 pod č.k. 7C/329/2015-19. Platobný rozkaz bol uznesením zo dňa 25.1.2017 pod č.k. 7C/329/2015-31 zrušený v zmysle § 266 ods. 3 CSP, nakoľko sa nepodarilo doručiť žalovanému platobný rozkaz do vlastných rúk.
3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach. Zároveň žalobu s prílohami spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 15 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 106 ods. 1 písm. a/ CSP), pričom súd neprevzatú zásielku v odbernej lehote považoval za doručenú v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nevyjadril. Súd v zmysle § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.
4. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.5.2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
5. Žalovaný ako účastník uzatvoril dňa 20.2.2012 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo pripojenie žalovaného k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivácia SIM karty na mesačný program služieb PODĽA SEBA 3 NAJ N. Dňa 20.2.2012 uzatvorili aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho mu bol odpredaný mobilný telefón typ NOKIA C2 02 za kúpnu cenu 1,00 eur. V tabuľke č. 2 je uvedená doba viazanosti 24 mesiacov, zmluvná pokuta 248,95 eur.
6. Žalovanému boli zaslané nasledovné faktúry:
číslo faktúry zúčtovacie obdobie zo dňa dátum suma
7203590910 8.3.2012-7.4.2012 8.4.2012 25.4.2012 113,48 € 7204814126 8.4.2012-7.5.2012 8.5.2012 25.5.2012 76,12 € 7303481439 8.3.2013-7.4.2013 8.4.2013 25.4.2013 248,95 € (zmluvná pokuta)
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému vrátane všetkých práv s ňou spojených na Quantum Credit, a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980 ako postupníka.
8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
9. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
11. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
16. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok .
19. Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednávajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
21. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Zmluvu, ktorú žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
23. Na základe prevedeného dokazovania súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako i Dodatok k tejto zmluve, z
ktorých právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému služby podľa dohodnutého programu v lehote viazanosti 24 mesiacov, ktorú povinnosť si aj v rozhodnom období plnil. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť a to uhrádzať cenu za poskytnuté služby neplnil v lehote splatnosti. Žalovanému povinnosť platiť cenu vyplývala nielen zo zmluvy, ale aj z ust. § 43 ods. 12 citovaného zákona. Vzhľadom k uvedenému súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami č. 7203590910, č 7204814126 v sume 189,50 eur za dôvodnú a preto jej v tejto časti vyhovel.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Nakoľko žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu faktúry v lehote ich splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto je povinný platiť úroky z omeškania. Súd priznal úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (t.j. zo súčtu úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu vo výške 1 % ročne + 8 bodov) a to počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
27. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, zamietol, nakoľko zaujal stanovisko, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná.
28. Faktúrou č. 7303481439 zo dňa 8.4.2013 bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur. Žalobca nárok na zmluvnú pokutu odôvodnil tým, že žalovaný zmluvu porušil tým, že faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy, tým nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti.
29. Tak ako bolo vyššie uvedené nepochybne sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný nemal možnosť ovplyvniť zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty pred podpisom zmluvy. Nejde o zmluvnú podmienku individuálne dojednanú, pretože táto je uvedená v predtlačenom formulári zmluvy a žalovaný nemal možnosť jej obsah v tejto časti ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ je povinný zmluvnú pokutu v plnej výške uhradiť bez ohľadu na to, či zmluvu ukončí mesiac pred uplynutím viazanosti alebo na začiatku doby viazanosti, čiže v rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Nebolo zo strany žalobcu preukázané, že došlo k naplneniu podmienok vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti nezotrval. Žalobca nepredložil súdu listinný dôkaz preukazujúci zánik zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta je teda pre žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pre posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je rozhodujúce, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Podľa názoru súdu sa jedná o neprimeranú sankciu spojenú s neplnením záväzku žalovaného, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou upravujúcou spotrebiteľské záväzky. Žalobca súdu nedoručil podanie právneho predchodcu žalobcu kde žalovanému oznámil zánik zmluvy odstúpením z dôvodu, že nezaplatil cenu za poskytnutú službu. Súd teda nemal za preukázané, že došlo k zániku zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by skutočne k odstúpeniu došlo, čo nebolo v danej veci preukázané (v tomto smere on nesie dôkazné bremeno), odstúpením by zanikla zmluva o poskytnutí služby od začiatku a nebolo by možné domáhať sa plnenia na jej základe ani postupovať pohľadávku zo zmluvy. Súd je toho názoru, že výška zmluvnej pokuty je nespravodlivá a je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Takéto resp. obdobné zmluvné dojednanie boli súdmi Slovenskej republiky opakovane vyhlásené za neprijateľné podmienky, teda za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v pávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Napriek tejto rozhodovacej praxi si právny nástupca Slovak Telekomu, a.s. naďalej uplatňuje takúto zmluvnú pokutu ako paušalizovaný nárok, a ktorý si podľa súdu nie je oprávnený žiadať.
30. Pokiaľ žalobca v žalobe odôvodňujúc oprávnenosť vyúčtovanej zmluvnej pokuty uviedol, že súd nemôže posúdiť neprijateľnosť zmluvnej pokuty, ale že sa môže zaoberať len prijateľnosťou jej výšky, tak s tým sa súd nestotožňuje. Ako je aj vyššie skonštatované, obdobné zmluvné pokuty boli opakovane viacerými súdmi vyhodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky a to v celom ich rozsahu. V prípade zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je možné využiť moderačné právo súdu, pretože absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nemožno moderovať. Žalobca taktiež poukázal na to, že ide o synalagmatický zmluvný vzťah. Ani táto skutočnosť ale neznamená, že by zmluvná pokuta nemala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb síce obsahuje rozsah práv a povinností oboch zmluvných strán, zmluvná pokuta je ale formulovaná len jednostranne a to pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného ako Účastníka. Neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sankcionovalo právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa služieb v prípade, že by svoje zmluvné povinnosti porušil on. Aj v tom je tak možné vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
31. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu s príslušenstvom zamietol.
32. Keďže žalovaný, ktorý mal úspech v konaní v prevažnej časti, si trovy konania neuplatňoval, zo spisu mu trovy nevyplývajú, súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovení § 255 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).
V Leviciach, dňa 24.5.2017