Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-77-2016.pdf
PDF · 90.23 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/77/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcov 1./ P. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L.. Q. XXX/XX, F., občianka SR, 2./ P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. Q. XXX/XX, F., prechodne bytom X I. I. X. Y., X. P., T. 4, O., žalobkyne v 1. a 2. rade právne zastúpené JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, AK so sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa 3./ T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, W., občianka SR a 4./ G.. U. T., nar. X.X.XXXX, bytom X H. T. L., L-XXXX, D. proti žalovanej Y. T., nar. XX.XX.R., bytom O. XXX, A. S., zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa v konaní o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 10.12.2015 č. k. 2C/58/2014-152 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu zamietol a vyslovil, že o trovách konania sa rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyne nepreukázali základné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním ich právnym predchodcom, nepreukázali právny titul, na základe ktorého mal ich právny predchodca vstúpiť do oprávnenej držby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úž. O.. Poukázal na rozporné vyjadrenia žalobcov o spôsobe nadobudnutia nehnuteľnosti, keď v žalobe uvádzajú, že tieto mal získať ich právny predchodca v roku darovaním od svojho otca, následne uvádzali, že nehnuteľnosť získal dedením od svojho otca, ktorý zomrel v roku 1979, avšak táto nehnuteľnosť nebola predmetom dedenia. Nebolo tiež preukázané uplynutie vydržacej doby, podľa žalobného návrhu mal právny predchodca žalobcov začať užívať nehnuteľnosť v roku 1969, kedy sa jeho otec presťahoval do F., potom sa mal presťahovať aj on a nehnuteľnosť mala byť predmetom nájomnej zmluvy. Podľa žalobkyne v 1.rade sa však C. T. presťahoval do F. v roku 1945 a nehnuteľnosť mohol užívať do veku 7rokov a po presťahovaní mal nehnuteľnosť užívať brat U. T. U.. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na nesplnenie dôkaznej povinnosti zo strany žalobcov. Z predloženej kúpnej zmluvy a z výpovedí svedkov U. M. a O. M., ktorí boli kupujúcimi spornej parcely súd prvej inštancie zistil, že rodičia žalovanej v roku 1971 kúpili spornú parcelu od U. T. a od tej doby ju vo vedomí, že im patrí aj užívali, a to až do roku 1982, kedy ju darovali žalovanej. Táto v užívaní pokračuje až do súčasnosti. Užívací stav od 70.-tych rokov minulého storočia žalovanou, resp. jej rodičmi bol preukázaný viacerými svedeckými výpoveďami. Súd prvej inštancie poukázal aj na obsah predloženej kúpnej zmluvy a námietku žalobcov, že zmluva neobsahuje základné údaje o predávajúcom, považoval za nedôvodnú. Zmluva obsahuje údaj o kúpnej cene a o pravosti podpisu predávajúceho súd taktiež nemal dôvod pochybovať, keďže táto zmluva bola uzatváraná pred
dvom svedkami. Zmluvu spisovala pracovníčka bývalého MNV v O. a zmluvu diktoval notár H. H.. Ak námietka žalobcov o sfalšovaní podpisu predávajúceho vychádzala z porovnania podpisu U. T. na listine predloženej žalobcami - kúpna zmluva z roku 1942, je potrebné uviesť, že išlo o uzatváranie zmlúv v rozpätí 29 rokov. V takom časovom rozpätí sa určite mení aj rukopis osoby, ktorý tento podpis vykonal. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na to, že U. T. už nežije a nie je možné zabezpečiť dostatok písomností na posúdenie pravosti jeho podpisu, súd návrh žalobcov na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie zamietol. Nezaevidovania tejto kúpnej zmluvy mohlo byť spôsobené tým, že v tom čase sa zmluvy síce uzatvárali síce písomne, ale bez ich zápisu, mohlo to byť podmienené aj tým, že v katastri obce O. bolo zriadené vojenské pásmo U., v dôsledku čoho boli zakázané alebo obmedzené prevody nehnuteľností. Žalobkyne tvrdili, že parcela mala byť iba v nájme právnych predchodcov žalovanej, táto skutočnosť však preukázaná nebola. Pokiaľ ide o zápisník predložený žalobkyňou v 1. rade, nejde o zápisník U. T., ale jeho syna C. T.. V zápisníku je uvedená roľa Q. roveň, nie A. roveň, je zrejmé, že čísla parciel sú dopisované už niekým iným a takýto doklad nie je dostatočným na preukázanie uzavretia nájomnej zmluvy, ak chýba ďalší iný dôkaz. Vlastníkom spornej parcely v minulosti bol U. T., ktorý s ňou mohol nakladať aj bez toho, aby to oznamoval svojmu synovi, pričom tento ju predal, o čom žalovaná predložila dôkaz. Vo vzťahu k žalovanej boli splnené všetky podmienky na vydržanie vlastníckeho práva. Žalovaná si mohla započítať aj čas držby svojich právnych predchodcov. Keby však súd zohľadňoval len čas od roku 1992, kedy došlo k zásadným zmenám Občianskeho zákonníka, aj v takom prípade užívala žalovanú parcelu dobromyseľne a viac ako 10 rokov. Aj z tohto pohľadu je žaloba žalobcov podľa súdu prvej inštancie nedôvodná. O trovách konania účastníkov si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť posutpom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1.a 2.rade, ktorí navrhli, aby odovlací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Majú za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyne nepreukázali skutočnosť, že C. T. bol v čase smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyne sa nestotožňujú so závermi súdu prvej inštnacie. Rozhodnutie bolo založené na tom, že bola uzatvorená kúpna zmluva z roku 1971, od ktorej žalovaná odvodzovala svoju dobromyseľnosť, ktorá je jednou z podmienok pre vznik vlastníckeho práva vydržaním. Žalobkyne od prvého momentu spochybňovali pravosť tejto kúpnej zmluvy, predovšetkým pokiaľ ide o podpis predávajúceho, ktorý sa už na prvý pohľad nezhodoval s pravým podpisom U. T. podľa kúpnopredajnej zmluvy z 20.4.1942. Za týmto účelom niekoľkokrát navrhovali vykonať znalecké dokazovanie pribraním znalca z odboru písmoznalectva, ktorý by sa vedel hodnoverne vyjadriť k pravosti podpisu na zmluve. Táto skutočnosť má podľa ich názoru podstatný význam, pretože pokiaľ na zmluve nie je podpis U. T., nemožno v tomto prípade hovoriť o dobromyseľnosti na strane žalovanej a jej právneho predchodcu. V tomto prípade nie je ani iná možnosť ako objektívne zistiť dobromyseľnosť držby spornej nehnuteľnosti žalovanou. Bez vykonania tohto dôkazu je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné a skutkový stav nie je úplne zistený. Zdôraznili, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu X. S. ako oprávnený držiteľ. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia však existencia kúpnopredajnej zmluvy spomenutá nebola, aj keď od vyhotovenia zmluvy uplynulo 35 rokov a originál zmluvy súdu doposiaľ predložený nebol. Žalobkyne poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/283/2009. Rodičia žalovanej kúpnopredajnú zmluvu nezaregistrovali na štátnom notárstve aj napriek tomu, že si boli vedomí tejto povinnsoti, na čo bolo tiež potrebné prihliadať. Predmetná nehnuteľnosť pritom vznikla až po vykonaní a schválení registra obnovenej evidencie pozemkov. Podľa ich názoru, minimálne táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o pravosti zmluvy, nakoľko výmera uvedená v zmluve nemohla byť v tom čase kupujúcim známa, keďže parcela č. XXXX bola vytvorená odpísaním z PK zo zápisnice č. X . a XXX a v nich sa takáto výmera neuvádza. V zmysle týchto dôvodov žalobkyne navrhli podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že bolo preukázané, že jej právni predchodcovia, rodičia, nehnuteľnosť nadobudli od pôvodného vlastníka na základe písomnej kúpnej zmluvy z 18.8.1971 za sumu 4.500,- Kčs a túto sumu aj právnemu predchodcovi žalobov vyplatili. Túto nehnuteľnosť jej rodičia do roku 1982 užívali ako vlastnú, od tohto obdobia ju užívala už žalovaná na základe neformálnej darovacej zmluvy. Už jej právni predchodcovia mali vydržané vlastnícke právo, a ich držba trvala viac ako 10 rokov a bola dobromyseľná. V tom čase žil starý otec žalobcov, ako aj otec žalobcov v meste F. vzdialenom od obce O. asi 15 km. Teda, ak by to tak v skutočnosti nebolo, rozhodne by si robili nárok na predmetnú nehnuteľnosť. Právni predchodcovia žalobcov navštevovali
obec O. a vedeli, že právni predchodcovia žalovanej a žalovaná túto nehnuteľnosť užíva a za celých 23 rokov si nerobili nárok na túto nehnuteľnosť. Uvedené súd prvej inštancie objektívne posúdil ohľadom dobromyseľnej a oprávnenej držby nehnuteľnosti zo strany žalovanej a jej právnych predchodcov. V tom čase bol v oblasti obce O. ako vo vojenskom pásme vyhlásený zákaz prevádzania nehnuteľností, ako aj výstavby rodinných domov v danej oblasti.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov dôvodné nie je.
6. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
7. Predmetom konania je nehnuteľnosť - parcela KN - E č. XXXX, orná pôda vo výmere 977 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. O.. Podľa predloženej identifikácie táto nehnuteľnosť vznikla z parciel vedených pôvodne v PK č. XXX a PK č. X., kat. úz. O. po 1/2-ici s tým, že výmera parcely KN - E je určená graficky. Podľa kópie z mapy evidencie nehnuteľností - archívneho dokumentu so zameraným stavom ku koncu roku 1968, táto parcela už v tom čase bola v mapovom operáte vedená pod označením 1104 (č. l. 126).
8. Podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených pôvodne v PK č. R. a PK č. X, kat. úz. O. bol U. T., otec poručiteľa C. T.. U. T. ako pôvodný vlastník nehnuteľností zomrel dňa XX.X.XXXX a v dedičskom konaní bývalého Štátneho notárstva v X. S. sp. zn. D XXX/XX nehnuteľnosť prejednaná nebola. Jeho syn C. T. zomrel XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní vedenom na OS X. S. sp. zn. 1D XXX/XXXX rovnako daná nehnuteľnosť nebola jeho predmetom.
9. Vydržanie je jedným zo spôsobov originálneho nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva a v prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu zo zákona. Podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky jeho podmienky. Pokiaľ ide o právny titul vstupu do oprávenej držby, a teda držby, ktorá privodí vydržanie, tento možno odvádzať z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa tak, ako keby mu vec patrila. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval, v podstate rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.3.1964. Novelou tohto právneho predpisu vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. sa opätovne zaviedol inštitút vydržania (§ 135a) a súčasne sa v ust. § 507a ods. 3 - teraz § 865 ods. 3 umožnilo pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Pokiaľ ide o dĺžku vydržacej doby, aj v tomto prípade išlo o 3 roky u hnuteľných a 10 rokov u nehnuteľných vecí. Predmety z majetku v bývalom socialistickom vlastníctve nemohol občan nadobudnúť vydržaním a pokiaľ išlo o predmet súkromného vlastníctva, výnimku tvorili pozemky, resp. ich časti, ku ktorým sa mohlo zriadiť právo osobného užívania.
10. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.1.1992 (zákon č. 509/1991 Zb.) podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlasntíctva držiteľa (nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.
11. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že ich právny predchodca C. T. sa stal vlastníkom danej nehnuteľnosti. Je potrebné poukázať najmä na rozporné vyjadrenia samotných žalobcov k otázke spôsobu nadobudnutia vlastníctva ich právnym predchodcom. Ako bolo uvádzané, pôvodným vlastníkom nehnuteľností vedených v PK č. XXX a v PK č. X, kat. úz. O. bol otec poručiteľa U. T.. V podanom návrhu na začatie konania žalobcovia uvádzali, že nehnuteľnosť mal získať ich právny predchodca v roku 1969 darovaním od svojho otca. V priebehu konania poukazovali na to, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá dedením od právneho predchodcu poručiteľa, ktorý zomrel v roku XXXX. Podľa žaloby C. T. mal nehnuteľnosť začať užívať v roku 1969, kedy sa jeho otec presťahoval do F. a po tom, čo sa aj on presťahoval, nehnuteľnosť mala byť predmetom nájomnej zmluvy. Žalobkyňa v 1.rade však uvádzala, že C. T. sa presťahoval do F. v roku XXXX a
nehnuteľnosť mohol užívať do svojich 7 rokov veku, po presťahovaní mal nehnuteľnosť užívať brat U. T., U. T. (č. l. 117, 118).
12. Pokiaľ ide o žalovanú, táto nehnuteľnosť nerušene užívala od roku 1982, kedy ju nadobudla neformálnou darovacou zmluvou od svojich rodičov U. M. a O. M., ktorí taktiež od roku 1971 nehnuteľnosť užívali. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v X. S. z 19.7.2006 bolo potvrdené, že žalovaná nadobudla podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 vlastníctvo, okrem iného k tomuto pozemku vydržaním dňom 1.4.1993. Titulom pre vstup do držby pozemku právnymi predchodcami žalovanej bola neformálna kúpna zmluva uzatváraná s U. T. ako predávajúcim a za prítomnosti dvoch svedkov. Spochybňovanie tohto titulu pre vstup do držby a jej oprávnenosť žalobcami mohlo byť prípadne relevantné vo vzťahu k právym predchodcom žalovanej, ktorí však preukázateľne nehnuteľnosť viac ako 10 rokov držali a následne ju darovali žalovanej, čo v konaní potvrdili. Zo strany právnych predchodcov žalobcov, či už U. T., resp. C. T. neboli rodičia žalovanej a ani následne žalovaná rušení v užívaní pozemku a tento nebol ani prejednaný v prechádzajúcich dedičských konaniach. Podstatným pre prejednávanú vec zároveň už bolo spomínané nepreukázanie zo strany žalobcov, na základe akého právneho dôvodu mal C. T. nadobudnúť túto nehnuteľnosť od svojho právneho predchodcu, keď tvrdené darovanie, či dedenie sú odlišnými právnymi inštitútmi a sporné je aj obdobie, počas ktorého mal ich právny predchodca nehnuteľnosť užívať.
13. So zreteľom na všetky tieto dôvody, odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).