Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/281/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SAFETRONICS a.s., so sídlom Zvolenská 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 029 203, proti žalovanému v 2/ rade: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 13.443,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 192/2013-246 zo dňa 5.2.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 192/2013-246 zo dňa 5.2.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 2/ rade n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu voči žalovanému v 2/ rade zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa pôvodne domáhal proti žalovanému v 1/ rade Lumius Slovakia, s.r.o., so sídlom Žilina a žalovanému v 2/ rade Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Žilina zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 13.443,89 Eur spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 14.9.2012 až do zaplatenia, ako aj náhrady trovy konania, ktorú žalobu odôvodnil tým, že v roku 2011 a 2012 bol dodávateľom elektriny žalobcovi žalovaný v 1/ rade. Od decembra 2011 do mája 2012 postupne v dodávateľských faktúrach boli vyúčtované aj platby označené ako prirážka za nedodržanie účinníka v celkovej výške 13.443,89 Eur, ako to vyplynulo zo špecifikácie, ktorá bola uvedená na prvej strane písomného vyhotovenia žaloby. Tieto platby žalobca žalovanému v 1/ rade zaplatil napriek tomu, že ich uplatňovanie reklamoval a učinil tak po písomnej hrozbe od žalovaného v 1/ rade, že v prípade ak tieto platby nezaplatí, prestane žalovaný v 1/ rade žalobcovi dodávať elektrickú energiu. Platby reklamoval žalobca voči žalovanému v 1/ rade vo februári 2012 tvrdiac, že sú voči žalobcovi neoprávnené. Žalovaný v 1/ rade na to reagoval tvrdením, podľa ktorého len prefakturováva to, čo jemu fakturuje prevádzkovateľ regionálnej elektrickej distribučnej siete, s ktorým má uzatvorenú Zmluvu o pripojení do distribučnej siete, teda žalovaný v 2/ rade. Následne žalobca reklamoval tieto platby ako neoprávnené aj voči žalovanému v 2/ rade, ktorý vo svojich vyjadreniach tvrdil, že platby za nedodržanie účinníka je oprávnený uplatňovať podľa rozhodnutia URSO č. 0054/2012/E, a to článok III. Tarifa jalovej energie pre oprávnených odberateľov, bod 1, pretože žalobca pri odbere povolenú hodnotu účinníka cos fi: 0,95 - 1 nedodržal a žalovaný v 2/ rade má v dôsledku tohto nárok na zvýšenú tarifu za zvýšenie strát v distribučnej sústave. Z vyjadrenia sa žalovaného v 2/ rade ďalej vyplynulo, že za nedodržanie predpísanej hodnoty účinníka nesie zodpovednosť odberateľ. Žalobca namietal, že označené rozhodnutie URSO na iných miestach hovorí, resp. vychádza z neho skutočnosť, že toto tvrdenie nemusí byť pravdivé v tom prípade, keď odberateľ nie je vlastníkom trafostanice, cez ktorú je mu dodávaná elektrická energia. Poukázal konkrétne na

článok III. bod 4 označeného rozhodnutia URSO. Z tohto článku vyplynulo, že pokiaľ je transformátor vo vlastníctve SSE-D, tak odberateľ nemá povinnosť hlásiť správnosť fungovania kondenzátora, čo znamená, že kontrolou správnosti fungovania kondenzátora je povinný vlastník transformátora, teda SSE-D, resp. ďalej z toho vyplýva, že kondenzátor je súčasťou transformátora. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že je preukázané, že celá technológia trafostanice ako energetického zariadenia, ktorým bola žalobcovi dodávaná elektrina, je vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade, a to na základe Zmluvy z 10.11.2004 uzatvorenej medzi ZVT-TRADEING a.s. a Stredoslovenskou energetikou, a.s. a po vzniku žalovaného v 2/ rade prešla trafostanica do majetku žalovaného v 2/ rade, čo nakoniec žalovaný v 2/ rade potvrdil, keď spočiatku reklamácie uvádzal, že trafostanica v jeho vlastníctve nie je, čo bol zrejme aj dôvod, prečo začal fakturovať predmetné platby za účinník. Podľa tejto zmluvy bola prevedená celá technológia trafostanice, vrátane kompenzačných rozvádzačov (kondenzátorov), ktoré ovplyvňujú predmetný účinník. Kompenzačné rozvádzače sú zastaralé a časť z nich je úplne nefunkčná, preto žalobca bol nútený do nich investovať, aby zabránil ďalším neoprávneným platbám. Podľa žalobcu žalovaný v 2/ rade ako vlastník celej technológie trafostanice zodpovedá za jej stav, prevádzku a použiteľnosť. Navyše nastala dňa 28.11.2011 situácia, keď sa pokazil transformátor, ktorým bola dodávaná elektrina a ktorý bol napojený na kompenzačnú jednotku s účinníkom, ktorý vykazoval správne hodnoty. Vtedy žalovaný v 2/ rade prepojil žalobcu na druhý transformátor, avšak na taký, ktorý nemal funkčnú kompenzačnú jednotku s nefunkčným účinníkom. O tejto skutočnosti žalovaný v 2/ rade žalobcu nijako neinformoval. Po oprave transformátora, čo trvalo asi 20 dní, žalovaný v 2/ rade neprepojil žalobcu na opravený transformátor s funkčným účinníkom. Takto uviedol žalobcu do omylu a vlastne sám zapríčinil stav, keď bola dodávaná elektrina cez nefunkčný účinník (kompenzačnú jednotku). Žalovaný v 2/ rade prepol žalobcu na opravené trafo s dobrým účinníkom až 7.6.2012, a to po opakovaných predchádzajúcich urgenciách žalobcu. Žalovaný v 1/ rade v priebehu reklamácie, ktorá trvala až do septembra 2012, ako dodávateľ elektriny a fakturant dodávok neposkytol potrebnú súčinnosť k riešeniu problému. Žalobca preto na základe týchto skutočností tvrdil, že vyfakturované platby za nedodržanie účinníka požaduje vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, pretože na ich zaplatenie nemali žalovaní v 1/ a v 2/ rade právny dôvod. Súčasne si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy13.443,89 Eur od 14.9.2012 do zaplatenia.

2. Okresný súd po vyjadrení sa žalovaných na základe vykonaného dokazovania a aplikácii ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení platnom a účinnom v relevantnom období december 2011 až máj 2012 dospel k záveru, že po späťvzatí žaloby žalobcom proti žalovanému v 1/ rade, kedy uznesením okresného súdu č.k. 11Cb/192/2013-186 zo dňa 14. júla 2015 bolo konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavené, bolo nevyhnutné žalobu proti žalovanému v 2/ rade zamietnuť.

3. Okresný súd v spojení aj s Nariadením Vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou (ďalej už len „Nariadenie"), mal za nesporné uzavretie Zmlúv o združených službách pri dodávkach elektriny na rok 2011 a na rok 2012 medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným v 1/ rade Lumius Slovakia, s.r.o. (ďalej už len „žalovaný v 1/ rade") ako dodávateľom zo dňa 13.10.2010 a zo dňa 1.12.2011, uzatvorenie Zmluvy o distribúcii elektriny - Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ042007 zo dňa 31.10.2007 medzi žalovaným v 2/ rade ako prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovaným v 1/ rade ako dodávateľom elektriny v celom jej obsahu tvorenom i platným Prevádzkovým poriadkom žalovaného v 2/ rade vydaným ako rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO") č. 0160/2010/E-PP zo 6.12.2010 (ďalej len „Rámcová distribučná zmluva"), uzatvorenie Zmluvy o pripojení zariadenia odberateľa do distribučnej sústavy uzatvorenej medzi prevádzkovateľom: Stredoslovenskou energetikou, a.s., Žilina, IČO: 36 403 008 a odberateľom - žalobcom pod jeho pôvodným obchodným menom: JOZEF MURGAŠ ELEKTRONICS, a.s. zo dňa 19.2.2007, tak ako je táto zmluva súčasťou spisu na č.l. 146 (ďalej len „Zmluva o pripojení"), samotná realizácia dodávky elektriny do odberného miesta žalobcu v období december 2011 až máj 2012, tak ako je toto odberné miesto identifikované v článku II. Zmlúv o združených službách pri dodávkach elektriny (ďalej len „ZSpDE"), spísanie záznamu zo dňa 7.6.2012 o vykonaní prepojenia dodávky VN z trafo 1 na trafo 2 na odbernom mieste žalobcu Zvolenská 14, Banská Bystrica - č.l. 42, vystavenie faktúr žalovaným v 1/ rade na žalobcu, ako sú identifikované v žalobe za dodávku elektriny žalobcovi za obdobie december 2011 až máj 2012 a ich úhrada žalobcom žalovanému v 1/ rade, vrátane účtovanej prirážky za nedodržanie účinníka podľa týchto faktúr a následná úhrada ceny dodávky vrátane označenej prirážky žalovaným v 1/ rade žalovanému v 2/ rade, ako aj skutočnosť, podľa ktorej žalobca bol na predmetnom odbernom mieste odberateľom vysokého napätia a trafostanica nachádzajúca sa na predmetnom odbernom mieste, bola

v relevantnej dobe a aj je vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade (č.l. 241 spisu). Tieto nesporné skutkové okolnosti si okresný súd osvojil.

4. Okresný súd poukázal na skutkové tvrdenia, ktoré poskytol žalobca, keď predmet konania vymedzil ako pohľadávku vyplývajúcu z bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného v 2/ rade na úkor žalobcu tým, že žalovanému v 2/ rade boli vyplatené za obdobie december 2011 až máj 2012 prirážky za prekročenie účinníka v rozsahu žalovanej sumy. Takýmto skutkovým vymedzením uplatneného práva bol okresný súd viazaný, vo väzbe na čo pri absencii tvrdení žalobcu o inom skutkovom vymedzení žalovanej pohľadávky (napríklad ako práva na náhradu škody v dôsledku porušenia zmluvnej alebo zákonnej povinnosti žalovaného v 2/ rade a podobne), nebol v konaní priestor pre dokazovanie a následné právne posudzovanie, inak skutkovo vymedzeného práva žalobcu. Vo všeobecnej rovine je bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu, také plnenie, u ktorého právny dôvod absentuje od počiatku. Pri posudzovaní žalobcom uplatneného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd vychádzal z preukázaného usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade, ako toto usporiadanie vyplynulo z označených písomných zmlúv. Žalovaný v 1/ rade na základe Zmlúv o ZSpDE poskytoval žalobcovi plnenie vymedzené dohodou zmluvných strán podľa článku I. bod 1.2 týchto Zmlúv, teda realizoval pre žalobcu dodávku elektriny do označeného odberného miesta a za podmienok podľa Zmluvy o pripojení k distribučnej sústave uzatvorenej medzi Stredoslovenskou energetikou, a.s. žalobcom (Zmluva o pripojení zariadenia odberateľa do distribučnej siete zo dňa 19.2.2007, nachádzajúca sa na č.l. 146 spisu, ktorou bolo zabezpečené pripojenie žalobcu ako odberateľa na distribučnú sieť a vytvorenie potrebnej kapacity v distribučnej sieti, teda vytvorenie podmienok pre realizáciu samotnej distribúcie elektriny), zabezpečoval i distribúciu elektriny. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade pre žalobcu, teda na základe Zmlúv o ZSpDE vykonal dodávku elektriny a v súlade s úpravou vyplývajúcou z Nariadenia Vlády SR č. 317/2007 Z.z. (§ 2 písm. k) jednak dodával žalobcovi elektrinu a zároveň zabezpečoval distribúciu elektriny do odberného miesta žalobcu ako oprávneného odberateľa. Zmluvy o ZSpDE komplexne upravovali vzťahy medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom, pričom obsah týchto zmlúv bol výsledkom komunikácie medzi týmito zmluvnými stranami, na čo žalovaný v 2/ rade nemal žiaden dosah. Súčasťou obsahu Zmlúv o ZSpDE boli podľa článku VI. bod 6 i Obchodné podmienky pre Zmluvu o združených službách pri dodávke elektriny (č.l. 60 až 61 spisu), Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalovaného v 2/ rade schválený rozhodnutím URSO č. 0160/2010/E-PP zo 6.12.2010, ako aj rozhodnutia URSO o schválení taríf pre žalovaného v 2/ rade na rok 2011 (rozhodnutie č. 0061/2011/ E zo dňa 1.12.2010) a na rok 2012 (rozhodnutie URSO č. 0054/2012/E zo dňa 9.12.2011). Zároveň na to, aby žalovaný v 1/ rade mohol riadne plniť svoje zmluvné povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmlúv o ZSpDE voči žalobcovi, musel vstúpiť do právneho vzťahu so žalovaným v 2/ rade na základe Rámcovej distribučnej zmluvy (č.l. 140), na základe ktorej si zmluvné strany upravili podmienky, za ktorých žalovaný v 2/ rade ako prevádzkovateľ distribučnej siete zabezpečil žalovanému v 1/ rade prístup do distribučnej sústavy, na základe čoho mohol potom žalovaný v 1/ rade ako dodávateľ dodávať a distribuovať elektrickú energiu žalobcovi ako odberateľovi na základe Zmlúv o ZSpDE medzi nimi uzatvorenými na rok 2011 a 2012. Práve obsah Rámcovej distribučnej zmluvy medzi žalovaným v 1/ a žalovaným v 2/ rade, a to článok IV. bod 1 tejto zmluvy hodnotil okresný súd ako kľúčový, a to i pri zohľadnení obsahu zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi Stredoslovenskou energetikou, a.s. a žalobcom (č.l. 144). Označené zmluvné dojednanie rámcovej distribučnej zmluvy (čl. IV. bod 1) jednoznačne upravuje zodpovednosť žalovaného v 1/ rade ako dodávateľa voči žalovanému v 2/ rade ako prevádzkovateľovi distribučnej siete za dodržanie zmluvných a technických podmienok prístupu do sústavy a distribúcie elektriny, najmä okrem iného i hodnoty účinníka. Pokiaľ v nadväznosti na to došlo k prekročeniu hodnoty účinníka, ktorá skutočnosť v konaní vo vzťahu k obdobiu december 2011 až máj 2012 medzi účastníkmi sporná nebola, vo vzťahu k odbernému miestu žalobcu, vzniklo v súlade s obsahom uvedeného zmluvného článku žalovanému v 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade právo uplatňovať prirážku za prekročenie účinníka na základe vyššie uvedených ustanovení URSO a pri zohľadnení skutočnosti preukázanej existencie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade na základe Zmlúv o ZSpDE (rozhodnutie URSO č. 0054/12/E z 9.12.2011 pre rok 2012, a to konkrétne článok III. bod 1 na strane 14 a rozhodnutie URSO č. 0061/2011/E z 1.12.2010 pre rok 2011, a to konkrétne článok II. bod 1 na strane 15). Vo väzbe na to pri existencii objektívne preukázanej skutočnosti prekročenia účinníka na odbernom mieste žalobcu v relevantnom čase december 2011 až máj 2012 vzniklo žalovanému v 2/ rade právo na zaplatenie prirážky - zvýšenej tarify za prekročenie účinníka a táto skutočnosť spolu s označenými časťami rozhodnutí URSO a článkom IV. bod 1 Rámcovej distribučnej zmluvy predstavuje právny dôvod plnenia prijatého žalovaným v 2/ rade v rozsahu prirážky

za nedodržanie účinníka zaplatenej žalovanému v 2/ rade žalovaným v 1/ rade. Vo väzbe na to nemohlo v týchto súvislostiach na strane žalovaného v 2/ rade prijatím uvedeného plnenia vzniknúť bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu na úkor žalobcu, a teda žalovaný v 2/ rade nie je subjektom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalobcovi, v nadväznosti na čo okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2/ rade. Okresný súd zvýraznil, že z označených častí rozhodnutí URSO a z článku IV. bod 1 Rámcovej distribučnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že subjektom zodpovednosti za dodržanie hodnôt účinníka v danej veci, keď súčasne existovali samostatné Zmluvy o ZSpDE medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, nie je žalovaný v 2/ rade (podľa rozhodnutí URSO je týmto subjektom odberateľ a podľa Rámcovej distribučnej zmluvy je týmto subjektom dodávateľ). Na tieto závery okresného súdu je bez vplyvu skutočnosť, ktorý subjekt je vlastníkom trafostanice, pretože otázka vlastníctva trafostanice je relevantnou len vo vzťahu k tzv. jalovej spotrebe transformátora, čo vyplýva z bodu 4 článku III. rozhodnutia URSO č. 0054/2012/E a z bodu 4 článku II. rozhodnutia URSO č. 0061/2011/E. Z tohto dôvodu okresný súd hodnotil argumentáciu žalobcu poukazujúcu na skutočnosť, že vlastníkom trafostanice a v rámci toho celého technologického zariadenia, a teda i kondenzátorov je žalovaný v 2/ rade za argumentáciu, ktorá sa nedotkla posudzovaného sporového prípadu. V priebehu konania žalobca navrhol vykonať dôkaz vyjadrením nezávislého znalca z odboru energetika k posúdeniu vlastníctva kondenzátorov a ich miesta v rámci technológie celkovej trafostanice. Na takomto dôkaznom návrhu po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 na poslednom pojednávaní už žalobca výslovne netrval a vykonanie dôkazu vyjadrením znalca nechal na zvážení súdu (č.l. 241), pričom okresný súd vzhľadom k uvedeným záverom nehodnotil tento dôkaz ako relevantný.

5. Okresný súd mal za to, že vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného vyplatením prirážky za prekročenie účinníka žalovanému v 2/ rade na úkor žalobcu nebolo možné vyvodiť ani z úpravy právneho vzťahu medzi žalobcom a Stredoslovenskou energetikou, a.s. na základe Zmluvy o pripojení z 19.2.2007, na základe ktorej zmluvy došlo výlučne k dojednaniu pripojenia žalobcu ako odberateľa do distribučnej siete. Pri opätovnom zdôraznení vymedzenia predmetu konania tak, ako bolo učinené tvrdeniami žalobcu, na prijaté závery okresného súdu o nepreukázaní bezdôvodného obohatenia žalovaného v 2/ rade na úkor žalobcu nemala vplyv ani argumentácia žalobcu poukazujúca na okolnosti vzniku, priebehu, trvania a odstraňovania poruchy na predmetnom odbernom mieste, vo vzťahu ku ktorej argumentácii žalobca predkladal výňatky z elektronickej komunikácie zo dňa 30.11.2011 a 5.6.2012 (č.l. 32 a 33), ako aj zápis zo 7.6.2012 z č.l. 42.

6. O trovách súdneho konania bolo vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný v 2/ rade ako úspešná strana sporu uskutočnil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, avšak okresný súd nezistil vznik trov konania na strane žalovaného v 2/ rade, preto bolo rozhodnuté tak, že túto náhradu trov konania žalovanému v 2/ nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnutý dôkaz, a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca žiadal vykonať dôkaz vyjadrením nezávislého znalca z odboru energetika k posúdeniu technológie trafostanice, pričom tento dôkaz okresný súd nevykonal. Z hľadiska zistenia skutkového stavu to bola dôležitá skutočnosť, pretože predmetná problematika je zložitá a názory odborníkov sa v tejto veci častokrát líšia. Podľa názoru žalobcu hodnota účinníka pri odbere elektriny priamo súvisí s fungovaním kompenzačného kondenzátora, ktorý je uvádzaný v rozhodnutí URSO č. 0054/2012/E a 0061/2011/E časť A, čl. III. Kompenzačný kondenzátor kompenzuje jalový odber elektriny a keď je pokazený, resp. z iných dôvodov nemá správnu funkciu, tak sa to ako následok prejaví v tom, že sa nedodrží predpísaná hodnota účinníka. Predmetné rozhodnutia URSO pripúšťajú stav, že overenie správnosti fungovania kondenzátorov vykonáva SSE-D, ak je majiteľom transformátora, pretože odberateľ elektriny overuje správnosť len vtedy, keď transformátor nie je v majetku SSE-D. Z tohto vyplýva, že za účinník zodpovedá buď SSE-D alebo odberateľ elektriny. Tiež z tejto úpravy vyplýva skutočnosť, že kondenzátor je súčasťou transformátora, keďže s vlastníctvom transformátora sú spájané povinnosti overovania kondenzátora. V predmetnom rozhodnutí URSO (čl. III. a nasl.) sa nikdy nestanovuje výslovne povinnosť, že odberateľ elektriny má povinnosť dodržiavať účinník nezávisle na tom, kto je majiteľom transformátora, ale v texte pripúšťa, že tento môže byť v majetku SSE-D. Ak by to bolo výslovne ustanovené, tak potom by mala byť v predpise určená povinnosť pre SSE-D, ak je vlastníkom transformátora, že je povinná odberateľom elektriny poskytnúť do užívania kondenzátory na kompenzovanie jalového odberu - toto však nebolo ustanovené. Inak by išlo, resp. ide o zasahovanie do cudzej veci. Žalobcovi neboli dané kondenzátory do užívania zo strany SSE,

SSE-D, a to ani v Zmluve o pripojení zariadenia odberateľa do distribučnej sústavy z 19.2.2007. V konaní bolo preukázané a je nepochybné, že transformátory, resp. celá trafostanica vrátane technológií VN a NN a kondenzátorov je v majetku SSE-D, teda žalovaného 2/. Žalovaný v 2/ rade nenamietal v konaní skutočnosť, že došlo k znefunkčneniu (poruche) transformátora dňa 28.11.2011, a žalobca bol prepnutý na ďalšie trafo v ich majetku avšak toto trafo nebolo napojené na kompenzačný kondenzátor čo znamenalo, že od tej chvíle vykazoval účinník nesprávne hodnoty. Na pôvodné trafo, kde fungoval kondenzátor, bol žalobca pripojený až dňa 7.6.2012, pritom predmetné rozhodnutie URSO v časti A, čl. III bod 1 pripúšťa, že induktívny účinník pri odbere elektriny môže byť iný vo výnimočných prípadoch ako sú poruchy, havárie a pod.. Žalobca mal za to, že toto rozhodnutie URSO je možné aplikovať na prípady, kedy transformátor nie je v majetku SSE-D, a vtedy odberateľ zodpovedá za účinník v plnej miere. Absentuje v nich bližšia úprava vzťahov medzi SSE-D a odberateľom pre prípady, keď je transformátor v majetku SSE-D. Avšak výkladom tohto predpisu možno vyvodiť záver o tom, že za účinník zodpovedá SSE-D, keď je majiteľom transformátora. Potom aj všetky zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovaným v 1/ a v 2/ rade ohľadne dodržiavania účinníka sú neúčinné a neopodstatnené. V takom prípade žalovaný v 2/ rade nedôvodne účtoval zvýšenú tarifu za účinník a v konečnom dôsledku mal z toho prospech. Prospech mal na úkor žalobcu, pretože žalobca všetky platby za účinník zaplatili prostredníctvom žalovaného v 1/ rade Lumius Slovakia s.r.o., čo žalovaný v 1/ rade v konaní preukázal. Žalovaný v 1/ rade nikdy fyzicky nespravoval technické zariadenia na dodávku elektriny (transformátory a pod.) a nikdy fyzicky nevykonával distribúciu elektriny. V rámci zmluvných vzťahov mal len zabezpečiť distribúciu pre žalobcu ako odberateľa elektriny. Okresný súd sa obmedzil len na právne posúdenie veci s poukazom, že v danom prípade nešlo o bezdôvodné obohatenie s konštatovaním, že žalovaný v 2/ rade mal podľa predmetných rozhodnutí URSO nárok na zvýšenú tarifu za účinník bez ohľadu na to v koho majetku je transformátor. Okresný súd, ak nevykonal navrhnutý dôkaz a ani nezobral do úvahy argumentáciu o vlastníctve transformátora a kondenzátorov a takisto nevyhodnotil situáciu ohľadne poruchy transformátora z pohľadu možného odpadnutia právneho dôvodu na účtovanie zvýšenej tarify za účinník, tak vo veci nebolo vecne správne rozhodnuté. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe sa vyhovie a žalovaný v 2/ rade bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 13.443,89 Eur spolu so 7% úrokom z omeškania ročne od 14.9.2012, vrátane náhrady trov konania.

8. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade. Poukázal na to, že s odvolaním žalobcu sa žalovaný v 2/ rade nestotožňuje, keďže tieto argumenty boli už prezentované pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa žalovaný v 2/ rade vyjadril. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a nenavrhuje žiadne nové dôkazy, s ktorými by sa už okresný sud nevysporiadal. Žalovaný v 2/ rade preto v celom rozsahu poukázal na rozhodnutie okresného súdu a jeho závery, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, s ktorým rozsudkom sa žalovaný v 2/ rade stotožňuje, a preto ho navrhuje potvrdiť.

9. Vyjadrenie žalovaného v 2/ rade k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi podľa postupu okresného súdu zo dňa 16.8.2016 (č.l. 274 spisu), ku ktorému žalobca mal možnosť sa vyjadriť v lehote 10 dní. Žalobca túto možnosť nevyužil a do momentu rozhodnutia krajským súdom sa nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/281/2016-285 zo dňa 18.04.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 16.05.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporný poriadok (CSP), ktorý zákon nadobudol podľa ust. § 474 účinnosť dňa 01. júla 2016, hoci odvolanie žalobcu bolo uskutočnené podaním zo dňa 29.4.2016,

doručeným na Okresný súd v Žiline dňa 05.05.2016, keď podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Základnými odvolacími dôvodmi žalobcu bola námietka neúplne zisteného skutkového stavu veci, a tým nesprávnych skutkových zistení s následkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ okresný súd nevykonal dôkaz, a to dôkaz vyjadrenia nezávislého znalca z odboru energetiky k posúdeniu technológie trafostanice, ktorý dôkaz podľa názoru žalobcu bol dôležitý, keďže spor viažuci sa k hodnote účinníka pri odbere elektriny priamo súvisí s fungovaním kompenzačného kondenzátora, ktorý je uvádzaný v rozhodnutí URSO č. 0054/2012/E a 0061/2011/E časť A., čl. III., ak kompenzačný kondenzátor kompenzuje jalový odber elektriny a keď je pokazený, resp. z iných dôvodov nemá správnu funkciu, tak sa to ako následok prejaví v tom, že sa nedodrží predpísaná hodnota účinníka.

14. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu o neúplnom zistení skutkového stavu krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Vzhľadom k vymedzenému predmetu sporu žalobcom ako sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému v 2/ rade bolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie okresným súdom, preto zisteným skutkovým stavom bol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací viazaný v zmysle ust. § 383 CSP. Skutkové tvrdenia žalobcu v podanej žalobe zo dňa 2.10.2013 o vrátenie sumy vo výške 13.443,89 Eur spolu aj s úrokom z omeškania 7% ročne od 14.09.2012 do zaplatenia, s náhradou trov konania, vzniknutých v súdnom spore, boli založené na tom, že ak žalobca vykonal platby, ktoré boli vyfakturované a išlo o platby za nedodržanie účinníka, došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože podľa žalobcu tieto platby nemali právny dôvod. Pre takto vyjadrené skutkové tvrdenia a argumentáciu použitú žalobcom bolo preto rozhodné posúdiť, či zrealizované platby žalobcom, ktoré boli vyfakturované z titulu prekročenia hodnoty účinníka, mali alebo nemali svoj právny základ, ak žalobca mal za to, že platby za nedodržanie účinníka sú platbami, ktoré nemali právny dôvod, a preto patria do bezdôvodného obohatenia. V rámci dôkazného stavu bolo preto rozhodné posúdiť, či tieto platby podľa tvrdenia žalobcu boli platbami, resp. plnením z jeho strany bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne tvorili majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov v zmysle vymedzenia zákonom, čo sa rozumie bezdôvodným obohatením s poukazom na ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Na základe výsledkov dokazovania bolo preukázané, že žalovanému v 2/ rade boli vyplatené za obdobie december 2011 až máj 2012 prirážky za prekročenie účinníka v rozsahu žalovanej sumy. Dokazovaním však bolo zistené, že ak boli vykonané tieto platby žalovanému v 2/ rade, tak pre poskytnutie týchto platieb existoval zmluvný základ, ktorý je obsiahnutý v čl. IV. bodu 1) uzavretej Zmluvy o distribúcii elektriny - rámcová distribučná zmluva č. RDZ042007 zo dňa 31.10.2007, medzi žalovaným v 2/ rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalovaným v 1/ rade Lumius Slovakia, s.r.o., dodávateľom elektriny/obchodník s elektrinou (ďalej len „Rámcová distribučná zmluva"), ktorý bol zažalovaný žalobcom, vo vzťahu ku ktorému na základe dispozitívneho úkonu, a to späťvzatia žaloby bolo samostatným uznesením okresného súdu konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavené. Podľa čl. IV. bodu 1) Rámcovej distribučnej zmluvy dodávateľ, a to žalovaný v 1/ rade ako obchodník s elektrinou

- Lumius Slovakia, s.r.o. nesie zodpovednosť voči žalovanému v 2/ rade ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy za dodržanie zmluvných a technických podmienok prístupu do sústavy a distribúcie elektriny (najmä hodnôt rezervovanej kapacity a rezervovaného príkonu a účinníku) na jednotlivých odberných miestach podľa čl. III. tejto Rámcovej distribučnej zmluvy. V prípade porušenia tohto záväzku sa dodávateľ, a to žalovaný v 1/ rade Lumius Slovakia, s.r.o., zaväzuje uhradiť žalovanému v 2/ rade ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy cenové prirážky určené URSO, prípadné škody, náhrady a ďalšie oprávnené platby žalovaného v 2/ rade ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo autorizovanej právnickej osoby, ktorú poverí žalovaný v 2/ rade. Okresný súd preto vecne správne poukázal práve na tento čl. IV. bodu 1) Rámcovej distribučnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade, ktorý zmluvný článok bol podkladom pre prijaté plnenie žalovaným v 2/ rade, pokiaľ boli prekročené hodnoty účinníka, a tým plnenie získané žalovaným v 2/ rade malo zmluvný základ, t.j. nešlo o plnenie bez právneho dôvodu.

16. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania vecne správne poukázal na vzájomne usporiadané zmluvné vzťahy medzi žalobcom, žalovaným v 1/, žalovaným v 2/ rade, keď vo vzťahu k žalobcovi dodávateľom elektriny bol žalovaný v 1/ rade, a to Lumius Slovakia, s.r.o. podľa uzavretej zmluvy

o združených službách pri dodávke elektriny na rok 2011, 2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky dodávateľa platné ku dňu podpisu tejto zmluvy, ako aj, ak práva a povinnosti medzi žalobcom ako odberateľom elektriny a žalovaným v 1/ rade Lumius Slovakia, s.r.o., ako dodávateľom neupravené zmluvou alebo obchodnými podmienkami sa riadili predpismi prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalovaného v 2/ rade (prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy, technické podmienky pre prístup, prepojenie a prevádzkovanie prenosovej sústavy) a rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO). Pri preukázanej skutočnosti prekročenia účinníka na odbernom mieste žalobcu v čase mesiacov december 2011 až máj 2012, vzniklo žalovanému v 2/ rade právo na zaplatenie prirážky, a to zvýšenej tarify za prekročenie účinníka, ktoré právo ako vecne správne zhodnotil okresný súd spolu s podstatnými rozhodnutiami URSO malo zmluvný základ, t.j. právnym dôvodom plnenia, ktoré prijal žalovaný v 2/ rade, bol čl. IV. bod 1) Rámcovej distribučnej zmluvy.

17. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania vecne správne uzavrel, že zodpovednosť za dodržanie hodnôt účinníka niesol podľa okresným súdom uvedených rozhodnutí URSO odberateľ elektriny a z titulu uzavretej Rámcovej distribučnej zmluvy túto zodpovednosť za prekročenie hodnôt účinníka niesol dodávateľ elektriny, t.j. žalovaný v 1/ rade, ktorý takto účtované prirážky, resp. zvýšenú tarifu za prekročenie účinníka bol povinný uhradiť, resp. uhrádzať práve podľa tejto Rámcovej distribučnej zmluvy prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, v danom prípade žalovanému v 2/ rade, a to cenové prirážky určené URSO. Okresný súd vecne správne uviedol, že podľa rozhodnutí URSO, ak odberateľ elektriny nedodrží záväznú hodnotu účinníka, tak je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy zvýšenú tarifu. V súhrnnosti, pokiaľ žalovaný v 2/ rade bol oprávneným na prijatie zvýšenej tarify za prekročenie účinníka na základe Rámcovej distribučnej zmluvy, ktorú mal uzavretú žalovaný v 2/ rade so žalovaným v 1/ rade, nevzniklo na strane žalovaného v 2/ rade bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k žalobcovi, ktoré by mal povinnosť vrátiť na základe podanej žaloby žalobcu. Ak okresný súd žalobu proti žalovanému v 2/ rade zamietol, keď uviedol, že žalovaný v 2/ rade nebol subjektom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalobcovi, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené.

18. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uviedol, že za hodnoty účinníka zodpovedá žalovaný v 2/ rade, keď je majiteľom transformátora, k tomu krajský súd v zhode s okresným súdom uvádza, že z predmetných zmlúv, ktoré existovali medzi žalobcom, žalovaným v 1/ rade, žalovaným v 2/ rade, nevyplynula skutočnosť, že vlastníctvo transformátora má vplyv na zodpovednosť za prekročenie účinníka, preto išlo o nedôvodnú námietku. Naviac, otázka vlastníctva bola relevantná len vo vzťahu k jalovej spotrebe transformátora podľa rozhodnutia URSO č. 0054/2012/E, č. 0061/2011/E, pričom žalovaný v 2/ rade zdôraznil, že zvýšené tarify vychádzali z nameraných hodnôt na odbernom mieste, nevzťahovali sa k spotrebe jalovej energie samotného transformátora (podanie žalovaného v 2/ rade z 4.2.2016, č.l. 212, 213).

19. Krajský súd k argumentácii žalobcu o poruche transformátora dodáva, že táto nemala svoje premietnutie k vymedzenému bezdôvodnému obohateniu, ktorého sa domáhal žalobca voči žalovanému v 2/ rade. Táto argumentácia žalobcu o odstraňovaní poruchy by eventuálne mohla mať vplyv len v prípadnom inom druhu uplatňovaného nároku, napríklad zodpovednosti za škody, ktoré by takouto poruchou nastali za predpokladu preukázania všetkých právnych predpokladov takéhoto druhu nároku.

20. Podľa zmluvného dojednania, a to čl. IV. bodu 1) uzavretej Rámcovej distribučnej zmluvy medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade, platby za prekročenie účinníka majú zmluvný základ, čím nespĺňajú kritérium bezdôvodného obohatenia, ktoré skutkovo vymedzil žalobca voči žalovanému v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade získal toto plnenie, za nedodržanie hodnôt účinníka podľa zmluvného dojednania medzi žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade. Pokiaľ účtovanú zvýšenú tarifu za nedodržanie účinníka žalobca zaplatil žalovanému v 1/ rade, ktorý ju následne platil žalovanému v 2/ rade, na čo sa podľa uzavretej Rámcovej distribučnej zmluvy žalovaný v 1/ rade so žalovaným v 2/ rade zaviazal, tak prijatím týchto platieb žalovaným v 2/ rade nemohlo vzniknúť na jeho strane bezdôvodné obohatenie, keďže tieto plnenia mali zmluvný základ, ktorý tu bol založený medzi žalobcom a žalovaným v 1/ a v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade má v podstate zaplatené len to, čo dohodol v Rámcovej distribučnej zmluve so žalovaným v 1/ rade.

21. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 odkazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ aj v odvolaní žalobca namietal, že nebol vykonaný dôkaz vyjadrenia nezávislým znalcom z odboru energetiky, tak k uvedenému sa poukazuje na

obsah Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 5.2.2016, podľa ktorej žalobca po poučení okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 uviedol, že nemá žiadne návrhy na dokazovanie, ako aj, že necháva na zvážení súdu, či si dôkazná situácia v tejto veci vyžaduje, aby ju posúdil znalec. Žalobca nemal výslovný návrh na doplnenie dokazovania a okresný súd podľa prijatých skutkových a právnych zhodnotení nezvážil potrebu vykonať dokazovanie vyjadrením nezávislého znalca z odboru energetiky k posúdeniu vlastníctva kondenzátorov a ich miesta v rámci technológie celkovej trafostanice, preto nemohlo ani dôjsť k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, potrebného pre posúdenie a rozhodnutie sporovej právnej veci.

22. Krajský súd k vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu zvýrazňuje, že v danej veci nebolo možné izolovane, ale komplexne posudzovať zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade a následne zmluvný vzťah medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade, ktoré zmluvne vzájomne vymedzené práva a povinnosti na seba nadväzovali. Podľa týchto zmluvných vzťahov žalovaný v 1/ rade vystavil na žalobcu faktúry za dodávku elektriny žalobcovi za obdobie december 2011 až máj 2012 na základe uzavretých zmlúv o dodávke medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, ktoré faktúry žalobca žalovanému v 1/ rade uhradil vrátane účtovanej prirážky za nedodržanie účinníka. Následne žalovaný v 1/ rade cenu dodávky vrátane označenej prirážky zaplatil žalovanému v 2/ rade podľa Rámcovej distribučnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade. Bolo potrebné prihliadnuť v rámci týchto zmluvných vzťahov a rozhodnutí URSO k subjektu zodpovednému za prekročenie hodnôt účinníka, ktorým na základe rozhodnutí URSO bol odberateľ elektriny a na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade a medzi žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade, to bol žalovaný v 1/ rade ako dodávateľ elektriny, ktorý vyúčtoval zvýšenú tarifu za prekročenie účinníka žalobcovi, a ten tieto prirážky žalovanému v 1/ rade zaplatil ako odberateľ elektriny, ktorý žalovaný v 1/ rade na základe zmluvného vzťahu so žalovaným v 2/ rade z titulu zmluvne prevzatej zodpovednosti za prekročenie hodnôt účinníka platby ďalej poukázal žalovanému v 2/ rade. Tak, ako už v odôvodnení tohto rozsudku krajský súd uviedol, žalovaný v 2/ rade tieto platby prijal nie bez právneho dôvodu, ale z titulu existujúceho zmluvného vzťahu, preto nebol v pozícii subjektu získavajúceho plnenie bez právneho dôvodu, t.j. plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia.

23. Krajský súd konštatuje, že skutkový stav bol zistený v potrebnom rozsahu k tomu, aby mohlo dôjsť k posúdeniu žalobou uplatneného nároku (za dôkaznej povinnosti sporových strán), a preto nebolo možné súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu o neúplnom skutkovom stave. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže bolo povinnosťou súdu prvej inštancie na základe poskytnutých skutkových tvrdení a argumentácie žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 2/ rade v súlade s ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdiť, či vzniklo na strane žalovaného v 2/ rade bezdôvodné obohatenie, k čomu nedošlo. Plnenie získané žalovaným v 2/ rade za prekročenie hodnôt účinníka, ktoré získal od žalovaného v 1/ rade, malo základ v samostatnom zmluvnom vzťahu medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade, na ktorý zmluvný vzťah nadväzovala zmluva medzi žalobcom ako odberateľom elektriny a žalovaným v 1/ rade ako dodávateľom elektriny. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný k tomu, aby došlo k zmene napadnutého rozsudku okresného súdu a k vyhoveniu žaloby v zmysle návrhu žalobcu, preto Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o trovách súdneho konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, na strane ktorého nebol preukázaný vznik trov odvolacieho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.