Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-7-2017.pdf
PDF · 84.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: S. M., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/XX J., XXX XX X. C., zast.: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec proti žalovanému: PLASTOVEX, s.r.o., so sídlom Továrenská 70, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 556 165, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 12.12.2016 z organizačných dôvodov podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá.
Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 13.02.2017 podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorá jej bola daná listom žalovaného zo dňa 12.12.2016 z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Súčasne žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške, ktorá bude ustálená v súdnom konaní odo dňa, kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci. Žalobu podala z dôvodu, že uzavrela so žalovaným dňa 07.05.2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola prijatá do zamestnania na vykonávanie administratívnych prác. Strany sporu v pracovnej zmluve dohodli, že mesačná mzda žalobkyne bude predstavovať sumu 2.000 eur brutto. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2012 jej bol priznaný invalidný dôchodok a bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vo výške 70%. Túto skutočnosť oznámila žalovanému riadne pred vznikom pracovného pomeru. Skutočnosť, že žalovaný o jej invalidite mal vedomosť po celú dobu trvania pracovného pomeru vyplýva z toho, že z titulu jej zamestnávania poberal príspevky od štátu na pracovné miesto žalobkyne. Dňa 13.12.2016 jej žalovaný doručil skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 12.12.2016 s odôvodnením, že dňa 05.12.2016 prijal organizačnú zmenu, ktorou došlo k zrušeniu jej pracovného miesta ku dňu 05.12.2016, čím sa stala nadbytočnou. Vzhľadom k tomu, že je preukázateľne osobou invalidnou a žalovaný pred skončením pracovného pomeru nevyžiadal od príslušného ÚPSVaR predchádzajúci súhlas s výpoveďou, oznámila žalovanému listom zo dňa 19.12.2016, ktorý bol doručený žalovanému dňa 22.12.2016, že výpoveď je pre nesplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky v zmysle § 66 ZP neplatná, a preto trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával.
2. Žalovaný v liste zo dňa 08.03.2017 uviedol, že oznamuje, že pracovný pomer žalobkyne trvá až do ukončenia odvolacích konaní a žalobca nemá žiadne nevyrovnané mzdové nároky žalobkyne. Aktuálne mzdu nedostáva, pretože od 15.12.2016 je žalobkyňa práceneschopná.
3. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 24.05.2017, na ktorom žalovaný ospravedlnil neúčasť písomne. Súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a ďalej v liste zo dňa 17.05.2017 uviedol, že pracovný pomer so žalobkyňou stále trvá. Potvrdzuje, že k výpovedi zo dňa 12.12.2016 nepriložil súhlas príslušného ÚPSVaR. Žalobkyňa toho času je práceneschopná od 15.12.2016 a neprináleží jej náhrada mzdy. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného rovnako aj žalobkyne, ktorej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca.
4. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe napriek vyjadreniu žalovaného teda, aby súd meritórnym rozhodnutím rozhodol vo veci tak, že určí, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné. Naliehavý právny záujem na takomto rozhodnutí osvedčuje tým, že stanovisko, ktoré bolo prezentované zo strany žalovaného je značne prekvapivé a nemožno vylúčiť, že by v prípade späťvzatia žaloby svoje stanovisko žalovaný neprehodnotil v neprospech žalobkyne. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu mzdy počnúc od 01.01.2017 vychádzajúc z dohodnutej výšky mzdy 2.000 eur brutto mesačne. Potvrdil, že nedoplatok mzdy vo februári 2017 žalovaný žalobkyni doplatil.
5. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 24.05.2017 č.k. 6Cpr/7/2017-39 bol žalobný návrh žalobkyne na náhradu mzdy vylúčený na samostatné konanie.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, listu žalovaného zo dňa 12.12.2016 označený ako skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov podľa ustanovenia § 63 os.1 písm. b) Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, listom žalobkyne zo dňa 19.12.2016 označenom ako neplatnosť výpovede, vyjadrenia žalovaného, dokladu o PN žalovanej, ostatných listinných dokladov a zistil tento skutkový stav: Dňa 07.05.2015 uzatvorila žalobkyňa ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce 07.05.2015. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dohodnutou výškou mzdy 2.000 eur mesačne brutto. Žalobkyňa bola prijatá do zamestnania na vykonávanie administratívnych prác. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 13.03.2012 č. XXXXXXXXXX bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok zvýšený na sumu 448,10 eura. Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaná bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Listom žalovaného zo dňa 12.12.2016 označeného ako skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov podľa ustanovenia § 63 os.1 písm. b) Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce bola žalovaným daná žalobkyni výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko na základe písomného rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.12.2016 o organizačnej zmene bolo pracovné miesto žalobkyne zrušené ku dňu 05.12.2016. Táto výpoveď bola doručená žalobkyni dňa 13.12.2016. Žalobkyňa listom zo dňa 19.12.2016 oznámila žalovanému, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne bola uznaná za invalidnú a mohlo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru až po súhlase ÚPSVaR. Výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalobca ďalej zamestnával. Z dokladu o práceneschopnosti žalobkyne súd zistil, že táto je práceneschopná od 12.12.2016.
7. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 40 ods.8 Zákonníka práce, Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.
9. Podľa § 66 Zákonníka práce, Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods.
1 písm. a) <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601> a e) <http://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601>.
10. Podľa § 77 Zákonníka práce, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
11. Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce, Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
12. Z citovaného zákonného ustanovenia § 66 ZP vyplýva, že pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zákon pri určitých výpovedných dôvodoch poskytuje ochranu zamestnancom so zdravotným postihnutím. Kto je zamestnancom so zdravotným postihnutím vymedzuje § 40 ods.8 ZP. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľ spočíva v tom, že na skončenie pracovného pomeru s týmto zamestnancom výpoveďou zamestnávateľ potrebuje predchádzajúci súhlas príslušného ÚPSVaR, inak je výpoveď neplatná. Pritom nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase dania výpovede vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalovaný vo svojom písomnom podaní síce uviedol, že pracovný pomer so žalobkyňou trvá, avšak nepreukázal skutočnosť, že by svoju výpoveď danú žalobkyni listom zo dňa 12.12.2016 odvolal. Preto sa súd stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, aby sa tak odstránila potenciálna právna neistota z hľadiska trvania pracovného pomeru. Žalobu žalobkyne súd považoval za dôvodnú, pretože je nesporné, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ide tak na jej strane o zamestnanca so zdravotným postihnutím ako to vymedzuje ustanovenie § 40 ods. 8 Zákonníka práce. Z ustanovenia § 66 ZP vyplýva, že zákon poskytuje ochranu zamestnancovi so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou, keď zamestnávateľ k tomu potrebuje predchádzajúci súhlas príslušného ÚPSVaR. Ide o hmotnoprávnu podmienku a v prípade jej nesplnenia je výpoveď neplatná. Tak je to aj v danom prípade, keď žalovaný dal žalobkyni výpoveď listom zo dňa 12.12.2016, avšak bez predchádzajúceho súhlasu príslušného ÚPSVaR. Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Pretože žalobkyňa bola v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli titulom trov právneho zastúpenia a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).