Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-298-2016.pdf
PDF · 116.28 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/298/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Juraj Hakáč, s miestom podnikania Havrania 112, 027 05 Zázrivá, IČO: 45 581 312, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom S. XXXX/XX, XXX XX C. P., proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 1.094,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/56/2015-56 zo dňa 28. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/56/2015-56 zo dňa 28. júna 2016 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.094,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 16.01.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 65,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 439,60 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.094,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 16.01.2015 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania, ktorú žalobu odôvodnil tým, že na základe telefonického rozhovoru žalobcu s pracovníkom žalovaného bola zo strany žalovaného vyhotovená objednávka pre ubytovanie štyroch pracovníkov od 28.07.2014 do 30.09.2014. Na základe tejto objednávky došlo k reálnemu ubytovaniu štyroch pracovníkov od 28.07.2014. Zamestnancom žalovaného bol odovzdaný celý objekt, ktorý im mal byť na dobu ubytovania k dispozícii. Dňa 05.09.2014 zamestnanci žalovaného ukončili ubytovanie bez formálnych náležitostí s tým, že sa ubytovali bližšie k pracovisku. Na základe uvedeného žalobca vyfakturoval žalovanému ubytovanie za 27 nocí spolu s prenájmom garáže a uskladnenie vecí od 29.07.2014 do 05.09.2014. Po uplynutí lehoty splatnosti faktúry sa žalobca domáhal jej uhradenia s tým, že na základe rozhovoru so žalovaným bola faktúra prepracovaná a vystavená nová faktúra č. 01/14 za ubytovanie za 96 nocí po 11,40 Eur tak, ako bolo uvedené v objednávke, t.j. po štyri noci od 28.07.2014 do 05.09.2014. Žalobca podanou žalobou okrem dlžnej sumy 1.094,40 Eur uplatnil aj zákonný úrok z omeškania odo dňa 16.01.2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur.
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, aplikácii ust. § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 754, § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 344, § 349 ods. 1,
§ 340 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. v spojení s ust. § 2 tohto Nariadenia, ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť.
3. Okresný súd poukázal na to, že v zmysle výsledkov dokazovania bolo preukázané, čo nebolo medzi sporovými stranami rozporované, že žalovaný si u žalobcu objednávkou č. 2000027788 zo dňa 29.07.2014 objednal ubytovanie pre štyroch jeho pracovníkov od 28.07.2014 do 30.09.2014 na stavbu Zázrivá - Ráztoky, rekonštrukcia NN vedenia Sihla za dojednanú cenu 11,40 Eur za osobu a noc pri celkovom dojednaní ceny v sume 1.710 Eur. Akceptáciou tejto objednávky zo strany žalobcu, ktorá skutočnosť rovnako v konaní nebola sporná, došlo medzi sporovými stranami k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý okresný súd, vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu, posúdil v súlade s ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ako vzťah obchodno-právny. Vzhľadom na obsah vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného, tak ako bol tento vymedzený obsahom písomnej objednávky žalovaného č. 2000027788 zo dňa 29.07.2014, okresný súd zmluvu, ktorá vznikla medzi sporovými stranami na základe označenej objednávky žalovaného a jej akceptácie zo strany žalobcu, posúdil ako zmluvu o ubytovaní upravenú v ust. § 754 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorá sa s odkazom na ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi zmluvu o ubytovaní ako zmluvný typ (11. hlava § 754 - § 759 Občianskeho zákonníka) a v ostatných otázkach Obchodným zákonníkom. Ako vyplynulo z obsahu písomnej objednávky žalovaného zo dňa 29.07.2014 č. 2000027788, žalovaný si objednal u žalobcu ubytovanie pre štyroch svojich zamestnancov v ubytovacom zariadení žalobcu na vymedzené obdobie od 28.07.2014 do 30.09.2014. Povinnosťou žalobcu z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu bolo poskytnúť zamestnancom žalovaného v jeho zariadení ubytovanie na dohodnutú dobu, teda zabezpečiť faktickú možnosť, aby štyria zamestnanci žalovaného mohli byť ubytovaní v zariadení žalobcu v požadovanom období od 28.07.2014 do 30.09.2014. Uvedené potvrdil aj zamestnanec žalovaného na pojednávaní dňa 28.06.2016, kedy uviedol, že na každý pracovný deň v danom období mal žalovaný objednaný celý penzión žalobcu a očakával, že žalobca bude mať rezervované ubytovanie pre štyroch jeho zamestnancov po celé dané obdobie. Pre posúdenie výšky nároku žalobcu na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby na základe existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu medzi sporovými stranami tak okresný súd nepovažoval za relevantné, či vo vymedzenom dojednanom období od 28.07.2014 do 30.09.2014 sa každú jednotlivú noc v ubytovacom zariadení žalobcu zdržiavali štyria zamestnanci žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný mal u žalobcu rezervovanú kapacitu pre štyroch zamestnancov vo vymedzenom období, bol povinný zaplatiť žalobcovi dojednanú cenu zmluvného plnenia bez ohľadu na to, či tú - ktorú noc zamestnanci žalovaného skutočne ubytovacie zariadenia žalobcu využili, resp. v akom počte. Pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu a jeho výšky okresný súd považoval za relevantnú otázku trvania zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami založeného objednávkou žalovaného zo dňa 29.07.2014 a jej akceptáciou zo strany žalobcu, kedy po dobu trvania tohto zmluvného vzťahu žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi dojednanú cenu zmluvného plnenia. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania poukazoval na to, že podmienky v ubytovacom zariadení žalobcu neboli z hygienického hľadiska vyhovujúce, na preukázanie týchto tvrdení neboli zo strany žalovaného označené ani predložené žiadne dôkazné prostriedky. Okresný súd poukázal na ust. § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy aj pred uplynutím dojednanej doby ubytovania, v ktorom prípade je povinný zaplatiť ubytovateľovi ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania za podmienky, že ubytovateľ nemohol ujme zabrániť. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania uvádzal, že z jeho strany došlo k odstúpeniu od zmluvy o ubytovaní dňa 11.08.2014, tak okresný súd skonštatoval, že tieto tvrdenia žalovaného v konaní neboli preukázané. V konaní nebolo preukázané odstúpenie od zmluvy o ubytovaní zo strany žalovaného ako jednostranný úkon žalovaného adresovaný žalobcovi, a to ani ku dňu 11.08.2014 ani k inému dňu predchádzajúcemu dňu 05.09.2014, kedy podľa vyjadrenia žalobcu zamestnanci žalovaného ukončili ubytovanie v jeho ubytovacom zariadení, ktorú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok I. U.. Zánik záväzkovo-právneho vzťahu medzi sporovými stranami ku skoršiemu dátumu než ku dňu 05.09.2014, do ktorého dňa si žalobca uplatňoval cenu zmluvného plnenia vyúčtovanú v súlade s dojednaním medzi sporovými stranami faktúrou č. 01/14, v konaní preukázaný nebol. Na základe týchto skutočností okresný súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.094,40 Eur titulom zmluvného plnenia poskytovaného na základe Zmluvy o ubytovaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným za obdobie od 28.07.2014 do 05.09.2014 bol skutkovo a právne dôvodný. Označená faktúra bola vystavená dňa 15.12.2014 s uvedeným dátumom splatnosti 15.01.2015, ktorý zodpovedal platobným podmienkam v zmysle objednávky žalovaného
zo dňa 29.07.2014. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tejto faktúry sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi a žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania, ktoré boli žalobcom uplatnené v zákonom stanovenej výške. Zároveň, omeškaním žalovaného vzniklo žalobcovi právo aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá bola rovnako žalobcom uplatnená vo výške ustanovenej Vládou Slovenskej republiky Nariadením. Okresný súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 tak, že žalobcovi ako úspešnej sporovej strane bola priznaná náhrada trov konania vo výške 65,50 Eur, a to titulom súdneho poplatku zaplateného z podanej žaloby a trovy právneho zastúpenia vo výške 439,60 Eur.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako dôvody odvolania vymedzil podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný poukázal na výsledky dokazovania, ako aj ust. § 754 Občianskeho zákonníka. Nikde v zákone nie je podľa žalovaného uvedená povinnosť objednávateľa využívať prechodné ubytovanie počas celej dohodnutej doby. Žalovaný vyhotovil objednávku na ubytovanie svojich pracovníkov až do 30.09.2014, avšak táto objednávka ho nezaväzovala k tomu, aby ubytovacie zariadenie žalobcu skutočne využíval až do tohto dátumu. Zmluva o ubytovaní nemá zákonom predpísanú písomnú formu, preto môže byť uzavretá aj iným spôsobom (konkludentne) a rovnakým spôsobom môže byť aj ukončená. K ukončeniu zmluvy o ubytovaní došlo práve dňa 11.08.2014, kedy zamestnanci žalovaného opustili ubytovacie zariadenie žalobcu, pričom pri odchode mu ústne a následne telefonicky oznámili, že z dôvodu nevyhovujúcich podmienok na bývanie sa objednávka vo zvyšnej časti ruší a žalobca je oprávnený vyfakturovať sumu len za obdobie, počas ktorého boli zamestnanci žalovaného skutočne ubytovaní. Následne, z dôvodu ukončenia zmluvy o ubytovaní, ako aj z dôvodu priority iných prác, boli zamestnanci žalovaného operatívne pridelení na iné pracovisko, kým im nebolo zabezpečené nové ubytovacie zariadenie, nachádzajúce sa v lokalite Zázrivá
- Ráztoky. Tieto skutočnosti boli preukázané dôkazmi, ktoré predložil žalovaný, a to konkrétne: a) záznam zo stavebného denníka ohľadom prác vykonávaných na stavbe v oblasti Zázrivá - Ráztoky, kde je posledný záznam pred ukončením zmluvy o ubytovaní uvedený dňa 11.08.2014 a nasledujúci záznam v stavebnom denníku je datovaný až dňa 24.09.2014. Tieto záznamy zodpovedajú časovému odstupu medzi ukončením zmluvy o ubytovaní so žalobcom a uzatvorením novej zmluvy o ubytovaní medzi žalovaným a p. Elenou Matúšovou (Penzión Fatra). Okresný súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, že jeho zamestnanci v časovom rozmedzí od 11.08.2014 do 24.09.2014 v danej lokalite nepracovali a rovnako neboli ubytovaní v konfrontácii s tvrdeniami svedka I. U., ktorý na pojednávaní uviedol, že ubytovacie zariadenie žalobcu zamestnanci žalovaného určite opustili dňa 05. septembra, pričom ďalší deň sa s nimi svedok rozprával pred ubytovňou, do ktorej sa presťahovali. b) žalovaný poukázal na listinu predloženú s podaním odporu proti platobnému rozkazu. V tejto listine sú uvedené mená pracovníkov a počet dní, kedy zamestnanci žalovaného bývali u žalobcu. Zamestnanec žalovaného na základe telefonického rozhovoru ohľadom ukončenia zmluvy o ubytovaní dňa 11.08.2014 predložil túto listinu na vzájomné odsúhlasenie mien zamestnancov a počtu dní, kedy zamestnanci žalovaného boli ubytovaní u žalobcu, pričom táto listina je zo strany žalobcu potvrdená pečiatkou a podpisom. Práve táto listina mala slúžiť na konečné vyfakturovanie ceny za ubytovanie (27 nocí x 11,40 Eur/noc = 307,80 Eur). Táto listina je datovaná dňom 28.08.2014, pričom posledný v nej uvedený deň, kedy boli zamestnanci žalovaného ubytovaní u žalobcu, je práve deň 11.08.2014. Nie je žiaden dôvod, prečo by žalobca podpisoval v prospech žalovaného takúto listinu, keď ako sám tvrdil, zamestnanci žalovaného boli u neho ubytovaní aj po 11.08.2014. S týmto dôkazom sa okresný súd nevysporiadal, pričom mu žiaden význam nepriložil napriek jeho závažným právnym dopadom. Na základe dôkazov predložených žalovaným bolo jednoznačne preukázané, že zamestnanci žalovaného opustili ubytovacie zariadenie dňa 11.08.2014 a tejto skutočnosti si žalobca musel byť vedomý. Pokiaľ zmluva o ubytovaní nemusí byť ukončená písomnou formou, mal žalovaný za to, že zmluva o ubytovaní medzi žalobcom a žalovaným bola ukončená. Pokiaľ by žalovaný žalobcovi uhradil celú žalobcom požadovanú čiastku, išlo by na strane žalobcu o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, pretože žalovaný ubytovacie zariadenie žalobcu po 11.08.2014 nevyužíval a zmluva o ubytovaní bola k tomuto dňu ukončená. Ohľadom úrokov z omeškania uviedol žalovaný, že žalobca nemá nárok na tieto úroky, pretože si nesplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti podľa ust. § 756 Občianskeho zákonníka, keď ako ubytovateľ bol povinný odovzdať ubytovanému priestory vyhradené mu na ubytovanie v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon
jeho práv spojených s ubytovaním. Preto ak si túto svoju povinnosť žalobca nesplnil, nevznikol mu v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na úroky z omeškania. Žalovaný nemal záujem riešiť túto situáciu súdnym sporom, pretože keď žalobca dňa 15.12.2014 doručil žalovanému faktúru na sumu 1.094,40 Eur, túto mu žalovaný vrátil z dôvodu jej nesprávnosti na prepracovanie, a to v zmysle odsúhlaseného skutočného využívania ubytovacieho zariadenia. Suma mala byť fakturovaná vo výške 307,80 Eur. Napriek odsúhlasenému využívaniu ubytovacieho zariadenia, podľa doloženej listiny zo strany žalovaného, žalobca nevystavil faktúru na odsúhlasenú sumu. Žalobca nekonal v súlade s obvyklými obchodnými vzťahmi, preto žalovaný žiadal, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené tak, že bude rozsudok okresného súdu zmenený a žalovaný bude zaviazaný na zaplatenie sumy žalobcovi vo výške 307,80 Eur s náhradou trov konania žalobcom žalovanému.
6. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu tak, že žiada rozhodnutie okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania, keďže odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a tvrdenia v ňom obsiahnuté za bezvýznamné.
7. Vyjadrenie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu bolo doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, čo žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/298/2016-85 zo dňa 06.04.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 16.05.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
10. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, ktorý nesúhlasil s právnym posúdením okresného súdu, pretože nikde v zákone nie je uvedená povinnosť objednávateľa využívať prechodné ubytovanie počas celej dohodnutej doby. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenie okresným súdom, pretože k ukončeniu zmluvy o ubytovaní došlo dňa 11.08.2014, kedy zamestnanci žalovaného opustili ubytovacie zariadenie žalobcu z dôvodu nevyhovujúcich podmienok na bývanie, ako aj iných prác na inom pracovisku, čo preukazuje záznam zo stavebného denníka a listina predložená žalovaným, súčasne s podaním odporu proti platobnému rozkazu. Odvolacím dôvodom bola aj námietka úrokov z omeškania, keďže žalobca na tieto úroky z omeškania nemá právny nárok, pretože si nesplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, a to odovzdať priestory vyhradené na ubytovanie v stave spôsobilom na riadne užívanie.
12. K svojmu konaniu a postupu krajský súd uvádza, že aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktorý v zmysle ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňa 01. júla 2016. K odvolacím dôvodom žalovaného primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovým záverom a právnym posúdením, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku a na tieto jeho závery v podrobnostiach odkazuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.
13. K vecne správnym záverom prijatým okresným súdom v napadnutom rozsudku vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd poukazuje na ust. § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Podľa ust. § 754 ods. 2 Občianskeho zákonníka za ubytovanie
a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. Je nesporné, že zmluvu o ubytovaní uzatvára objednávateľ s ubytovateľom. Zmluva o ubytovaní je neformálnou zmluvou, možno ju preto uzavrieť v akejkoľvek forme. Predmetom zmluvy o ubytovaní je poskytovanie prechodného ubytovania, ktoré je spojené s určitými nevyhnutnými službami, prípadne na základe osobitnej dohody aj s ďalšou službou. Prechodnosť ubytovania vyplýva spravidla z dohodnutej doby ubytovania a môže vyplývať aj z účelu ubytovania. K platnosti tejto zmluvy zákon nevyžaduje zvláštnu formu. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú dohoda o mieste, kde sa ubytovanie poskytuje, o dobe, na ktorú sa ubytovanie poskytuje a o cene za ubytovanie.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že podľa uvedeného v danom prípade objednávka žalovaného č. 2000027788 zo dňa 29.07.2014, ktorá bola adresovaná žalobcovi a žalobcom akceptovaná a nachádza sa na č.l. 6, obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o ubytovaní. V objednávke je uvedené, že sa objednáva ubytovanie pre štyroch pracovníkov žalovaného od 28.07.2014 do 30.09.2014 na stavbu Zázrivá - Ráztoky, rekonštrukcia NN vedenia Sihla, cena 11,40 Eur/osoba/noc, zodpovedný E. R., cena celkom bez DPH 1.710 Eur, splatnosť 30 dní od vystavenia dodávateľskej faktúry. Krajský súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o ubytovaní podľa ust. § 754 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie výšky nároku žalobcu na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby na základe existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu medzi sporovými stranami, okresný súd nepovažoval za relevantné, či vo vymedzenom dojednanom období sa v ubytovacom zariadení žalobcu zdržiavali štyria zamestnanci žalovaného, vzhľadom na to, že žalovaný mal u žalobcu rezervovanú kapacitu pre štyroch zamestnancov vo vymedzenom období, preto žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi dojednanú cenu zmluvného plnenia. Okresný súd pre požadovaný nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté ubytovanie, za relevantnú považoval skutočnosť trvania zmluvného vzťahu medzi stranami konania s poukazom na ust. § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S týmto záverom okresného súdu sa krajský súd stotožňuje, pretože založený zmluvný vzťah zaväzoval nielen žalovaného, ale aj žalobcu ako poskytovateľa ubytovania, ktorý bol povinný pre žalovaného v zmysle dohodnutej doby ubytovania, a to do 30.09.2014 rezervovať kapacitu ubytovania pre štyroch pracovníkov žalovaného.
15. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného, podľa ktorého v zákone nie je uvedená povinnosť objednávateľa využívať prechodné ubytovanie počas celej dohodnutej doby, uvádza, že ak k uvedenému dôjde, t.j. keď objednávateľ zmluvne dohodnutú dobu ubytovania nevyužije, uvedené sa nedotýka jeho povinnosti zaplatiť dohodnutú cenu ubytovania, pokiaľ nepreukáže, že k ukončeniu dohodnutej doby ubytovania došlo skôr, čo v danom sporovom prípade zo strany žalovaného preukázané nebolo. Krajský súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie ceny ubytovania zvýrazňuje, že tak žalobca, ako aj žalovaný boli zaviazaní dohodnutou dobou ubytovania a ak žalovaný nechcel zotrvať v tomto zmluvnom vzťahu so žalobcom do dohodnutej doby, tak bol povinný relevantným spôsobom ukončiť zmluvu o ubytovaní a toto ukončenie aj preukázať vo vyvolanom súdnom spore, k čomu však podľa výsledkov vykonaných dôkazov nedošlo. Uvedené znamená, že žalovaný v rozsahu svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že k ukončeniu zmluvy o ubytovaní so žalobcom došlo dňa 11.08.2014. V konaní pred okresným súdom nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného o neplnení si povinnosti žalobcu ako ubytovateľa v argumentácii žalovaného nekvalitného poskytovania tohto ubytovania. Krajský súd dodáva, že skutočnosť, či ubytovaný aj využíva ubytovacie zariadenie v zmysle založeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa objednávky žalovaného nie je vecou ubytovateľa, v danom prípade žalobcu skúmať.
16. Žalovaný v odvolacom konaní zotrval na tom, že so žalobcom bol ukončený zmluvný vzťah z dôvodu nekvalitného ubytovania, t.j. porušenia povinnosti žalobcom. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané nekvalitné ubytovanie a ani, že by zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil pred 05.09.2014. V súhrnnosti k odvolacím dôvodom žalovaného je potrebné uviesť, že založený zmluvný vzťah na základe vystavenej objednávky žalovaného, ktorá bola akceptovaná žalobcom, zaväzoval žalobcu a žalovaného. Znamená to, že počas celej doby ubytovania zajednanej žalovaným žalobca bol povinný mať k dispozícii ubytovanie. Toto ubytovanie žalobca žalovanému aj zabezpečil. Vecne správne uviedol okresný súd, že podľa zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol žalobca povinný rezervovať počas celej objednanej doby ubytovanie pre žalovaného, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 28.06.2016 (č.l. 38 spisu), keď uviedol, že žalovaný očakával, že žalobca bude mať rezervované ubytovanie pre štyroch jeho zamestnancov po celé dané obdobie. Žalovaný nekvalitu
ubytovania poskytovaného žalobcom nepreukázal a ani skoršiu dobu zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, než za akú žalobca uplatnil cenu ubytovania. Nepochybne vyplýva, že platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady „pacta sunt servanda“, ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. Ak bol preukázaný základ a výška peňažného záväzku, tak následne aj z toho bol oprávnene požadovaný úrok z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením žalobcom vyúčtovanej ceny poskytnutého, zabezpečeného ubytovania.
17. Žalovaný poukázal na listinu, ktorú doložil k podanému odporu a ktorá sa nachádza na č.l. 21 spisu, podľa ktorej žalovaný preukazoval, že k ukončeniu zmluvy o ubytovaní malo dôjsť dňa 11.08.2014. Žalovaný poukázal obsahovo na túto listinu, na ktorej sú uvedené mená pracovníkov a počet dní, kedy zamestnanci žalovaného bývali u žalobcu, podľa ktorej sa mali vzájomne odsúhlasiť mená zamestnancov a počet dní, kedy zamestnanci žalovaného boli ubytovaní u žalobcu, pričom táto listina je aj zo strany žalobcu potvrdená pečiatkou a podpisom, je datovaná dňom 28.08.2014, a posledný v nej uvedený deň, kedy mali byť zamestnanci žalovaného ubytovaní u žalobcu, je práve deň 11.08.2014. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že okresný súd sa s týmto listinným dôkazom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a nepriložil mu žiaden význam. Krajský súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu dopĺňa, že listinu, na ktorú kládol dôraz žalovaný, nie je možné považovať za listinu, ktorá by obsahovo mala mať priradené tie vlastnosti, priradenia ktorých sa domáhal žalovaný, a to, že ide o listinu, podľa ktorej sa preukazuje ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom dňa 11.08.2014. Z tejto listiny nevyplýva dohoda o ukončení ubytovania. Bez ďalšieho ide len o zoznam mien pracovníkov, počet dní, pod ktorým tabuľkovým prehľadom je odtlačok pečiatky žalobcu a podpis. Tomuto tabuľkovému evidovaniu údajov však chýba prejavená vôľa žalobcu a žalovaného o tom, že sa ukončuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Podľa výpovede svedka I. U. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 28.06.2016 vyplynulo trvanie zmluvného vzťahu so žalovaným do 05. septembra 2014. Výpoveď tohto svedka nebola vyvrátená žiadnym dôkazom. Krajský súd poukazuje na to, že ak vyjadrenia žalobcu a žalovaného o trvaní zmluvy o ubytovaní sa rozchádzali, tak potom žalobca, ako aj žalovaný boli nositeľmi dôkazného bremena vo vzťahu k svojim tvrdeniam. Žalobca podľa predložených dôkazov preukázal svoje tvrdenie o trvaní zmluvného vzťahu so žalovaným ku dňu 05.09.2014. Žalovaný na druhej strane skorší termín ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom nepreukázal a jeho tvrdeniu o ukončení zmluvy o ubytovaní so žalobcom nemohla slúžiť ani listina priložená k odporu, keďže podľa obsahu vypovedala len o tabuľkovom prehľade údajov na nej sa nachádzajúcich, avšak absentoval akýkoľvek prejav vôle v tom, že by žalobca a žalovaný vyjadrili dohodu o ukončení zmluvy o ubytovaní k určitému dátumu, ktorý by mal predchádzať dátumu 05.09.2014.
18. Úrok z omeškania je sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku ako celku alebo jeho časti. Žalovaný bol dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi pri plnení svojho peňažného záväzku, a to zaplatenia ceny za ubytovanie, preto ak sa s týmto peňažným záväzkom dostal do omeškania, bol povinný žalobcovi platiť aj úrok z omeškania, ktorému okresný súd vecne správne vyhovel v spojení aj s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobcu v sume 40 Eur.
19. Na základe týchto zhodnotení preto skutkové zistenia vykonané okresným súdom boli vecne správne. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci okresným súdom, pretože na zistený skutkový stav boli aplikované rozhodné zákonné ustanovenia tak Občianskeho, ako aj Obchodného zákonníka, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované. Krajský súd preto nezistil relevantnosť odvolania žalovaného k tomu, aby došlo k zmene napadnutého rozsudku okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu bolo za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdené ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o trovách súdneho konania.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou sporovou stranou v odvolacom konaní bol žalobca, preto mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.