Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/61/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o dieťa: G. K. V., G.. XX.XX.XXXX (v čase začatia konania ešte maloleté, v súčasnosti už plnoleté), v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: N. V., G.. X.X.XXXX, K. K. XXXX/X, C., v konaní zast.: Mgr. Cyntia Takács Szalai, advokátka, so sídlom nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, a otec J. C., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XXX, v konaní zast. splnomocnenou zástupkyňou B.. W. M., K. E. XX/XX, C. - C., o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na plnoleté (v čase začatia konania ešte maloleté) dieťa, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je povinná platiť výživné - otca mesačne vo výške 150,- Eur na plnoleté V. G. K. V., G.. XX.XX.XXXX počnúc od 26.2.2016.

Výživné je splatné vždy do 15.dňa, toho ktorého mesiaca vopred do rúk - plnoletého dieťaťa.

Zaostalé splatné výživné na G. K. V. za obdobie od 26.2.2016 do 31.5.2017 vo výške 1859,97 Eur, súd povoľuje osobe, ktorá je povinná platiť výživné - otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/243/2014 zo dňa 19.1.2015.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka dieťaťa sa svojím návrhom zo dňa 26.2.2016 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa zo sumy zodpovedajúcej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu, ktorá je primeraná schopnostiam, možnostiam otca dieťaťa, ako aj potrebám maloletého dieťaťa, a to na sumu 150,- eur mesačne odo dňa podania návrhu, t.j. od 26.2.2016. V návrhu uviedla, že naposledy Okresný súd Komárno rozhodoval rozsudkom sp. zn. 9P/243/2017, zo dňa 19.1.2015. Ďalej poznamenala, že podľa jej vedomostí otec je už niekoľko mesiacov zamestnaný v K. Z. Č. P. Z. A. A., A..P..U.., a preto od posledného rozhodnutia došlo k zmene jeho majetkových pomerov. Tvrdila, že otec doposiaľ platil výživné len v súdom stanovenom rozsahu, nekupoval nič navyše dieťaťu, neobdarúval ho nad rámec určeného výživného. Matka v návrhu na začatie konania uviedla, že maloleté dieťa je žiačkou 2. ročníka v A. Š.. Nástup na stredoškolské štúdium priniesol podstatné zvýšenie nárokov na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej, pretože náklady na výchovu a výživu u stredoškolskej študentky sú oveľa vyššie ako u žiačky základnej školy, a to nielen v zmysle školských výdavkov, ale tiež ohľadne voľného času a primeraného relaxu.

2. Maloleté dieťa G. K. V. V. XX.XX.XXX6 dovŕšilo plnoletosť. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 24.5.2017 oznámilo súdu, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 150,- eur. G.P. tvrdila, že otec sa o ňu nezaujíma, výživné neplatí riadne. Poznamenala, že je v súčasnosti žiačkou v treťom ročníku A. Š. Z. G., pričom dňa 16.6.2017 odchádza na trojmesačnú prax do Y., kde bude mať zvýšené výdavky. Ďalej tvrdila, že po návrate zo stáže sa chystá na operáciu kolena, nakoľko má roztrhnuté väzy, ktoré bude musieť ona zaplatiť, lebo poisťovňa to neuhradí. Na záver poukázala na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.8.2016 uviedol, že od jarných mesiacov 2016 žije v K., kde má stály príjem vo výške 12.000 Kč, pričom z vyšetrovacieho spisu sp. zn. ORP-571/KO-KN-2015 vyplýva, že na výsluchu dňa 20.10.2015 otec uviedol, že pracuje v K. a zarába 15.000 Kč. Ďalej uviedla, že otec maloletých detí oznámil súdu, že nevlastní nehnuteľnosť, pričom z LV č. XXXX jednoznačne vyplýva, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu. Na základe uvedených skutočností mala za to, že otec v záujme vyhnúť sa zisteniu skutočného príjmu, súd zavádza.

3. Otec dieťaťa s návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Poznamenal, že pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody pracoval ako reprezentačný tréner, mal licenciu, ktorú si v súčasnosti obnovuje, nakoľko v čase keď bol zatvorený mu vypršala licencia. Tvrdil, že žije v K., kde absolvoval rôzne brigády, pričom nemá stály pracovný pomer. Uviedol, že jeho kamarát je majiteľom U. V.G. C. O. a umožnil mu zarobiť si brigádnicky mesačne cca 12.000 Kč. Otec nevedel predložiť žiadnu pracovnú zmluvu ani dohodu o vykonávaní práce, nakoľko tvrdil, že pri výkone brigádnických činností žiadnu nepodpísal. Ďalej uviedol, že skúšal pracovať aj ako elektrotechnik v Q. Q. P., ale zmenili sa technológie, ktoré mu nie sú známe, tak sa vrátil do Č.T.. Otec dieťaťa svoju budúcnosť vidí v športe. Tvrdil, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru s dieťaťom sa nestretáva nie preto, že by nechcel, ale preto, že dieťa má na neho vytvorený názor od svojej matky.

4. Kolízna opatrovníčka sa pripojila k vyjadreniu matky. Bola toho názoru, že otec nepreukázal svoje majetkové pomery. Poukázala na skutočnosť, že otec je dobrovoľne nezamestnaný.

5. Na pojednávanie uskutočnené dňa 24.5.2017 sa nedostavil otec dieťaťa a jeho splnomocnená zástupkyňa, doručenie predvolania mali vykázané, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával bez ich prítomnosti. Z uvedených dôvodov súd podľa § 180 pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom dieťaťa, výpisom z obchodného registra č.l. 18, dokladmi o výdavkoch na dieťa č.l. 33, lekárskou správou, pokladničným dokladom na nákup liekov na alergiu, pracovnou zmluvou matky zo dňa 27.4.2016, potvrdením o podaní daňového priznania matky, daňovým priznaním za rok 2015, výpisom zo živnostenského registra matky, LV č. XXXX, potvrdením o návšteve školy dieťaťa, potvrdením ÚPSVaR Komárno, výpisom LV č. XXXX, potvrdením ÚPSVaR Galanta, potvrdením o evidencií, oznámením Českej správy soc. zabezpečenia, potvrdením o návšteve školy, dokladom o nákupe tlačiarne č.l. 106, dodatkom k poistnej zmluve, LV č. XXXX, dohodou o skončení pracovného pomeru matky, príspevkom na lyžiarsky kurz, dokladom o platbe školskej stáže o cestovnom lístku, dokladom o platbe za telefón, dokladmi na č.l. 115-116, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dokladom o preddavkoch na elektrinu, potvrdením SVB, vyšetrovacím spisom ORP-571/KO-KN-2015, dokladom o cestovnom lístku, vyjadrením otca zo dňa 22.5.2017, spisom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/243/2014 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/243/2014 zo dňa 19.1.2015 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 9,96 eur na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od 1.11.2014. V čase rozhodovania o vyživovacej povinnosti G. bola maloletá, navštevovala prvý ročník strednej školy a bola zdravá. Matka dieťaťa vykonávala podnikateľskú činnosť v odbore kozmetička s mesačným príjmom cca do 500,- eur. Otec dieťaťa súhlasil s tým, aby bolo zvýšené výživné na zákonné minimum. V čase rozhodovania bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Žil sám v M. v rodičovskom dome, bol evidovaný ako nezamestnaný, pričom vybavoval dávky v hmotnej núdzi. V súčasnej dobe G. dovŕšila plnoletosť, navštevuje tretí ročník A. Š. - I. Q. Z. G., býva v internáte. V súvislosti s ubytovaním a so stravou má výdavky cca vo výške 80,- eur mesačne, pričom jej ďalšie výdavky predstavujú poplatky na školou organizované výlety a exkurzie. Matka dieťaťa mala v roku 2016 zvýšené výdavky na lyžiarsky

kurz cca vo výške 500,- eur. Okrem toho mala jednorazový výdavok na zakúpenie tlačiarne (cca 130,- eur), čo G. potrebovala na vyhotovenie rôznych projektov do školy. G. chodí domov každý víkend, za čo cestovné výdavky mesačne sú cca vo výške 25,- eur. Dieťa sa zúčastňuje trojtýždňových stáží vo Y., ktoré organizuje stredná škola. Výdavky za jednu stáž sú minimálne vo výške 322,- eur (účastnícky poplatok vo výške 135,- eur, cestovné poistenie vo výške 66,- eur a obojstranný cestovný lístok z A. V. Y. a späť vo výške 121,- eur ). Na ďalšie výdavky vzniknuté vo Y. G. dostala od matky 500,- eur, pričom počas stáže sa jej podarilo zarobiť okolo 540,- eur mesačne. Súd z predložených lekárskych správ zistil, že G. je citlivá na prítomnosť histamínu v strave a má špeciálny stravovací režim, musí držať bezgluténovú a bezhistaminovú diétu a pravidelne užíva lieky, daosin za 39,58 eur. Okrem toho dieťa používa mobilný telefón, za paušál platí mesačne 20,- eur. Ďalej matka uhrádza na dieťa mesačne 28,- eur titulom životného poistenia a 9,60 eur za internet. Dieťa spolu s matkou a s plnoletým bratom bývajú v trojizbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky. Matka dieťaťa má priateľa, s ktorým však nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu. Matka vykonáva podnikateľskú činnosť s čistým mesačným príjmom cca vo výške 400,- až 500,- eur. Za prenájom nehnuteľnosti v súvislosti s podnikaním platí mesačne 250,- eur. Do 4.9.2016 mala vedľajší príjem na základe pracovného pomeru u svojho priateľa, ktorý však musela ukončiť, z dôvodu, že svoju hlavnú pracovnú činnosť nevedela zosúladiť s výkonom pracovnej činnosti na základe dohody. V súčasnosti nemá iný príjem, úspory ani motorové vozidlo. Matkine mesačné výdavky na bývanie za réžiu predstavujú 160,- eur, preddavky na elektrinu 22,- eur. Okrem toho má mesačné výdavky na mobilný telefón vo výške 40,- eur. Matka dieťaťa ďalej spláca mesačne spotrebiteľský úver vo výške 16,- eur a hypotekárny úver vo výške 173,- eur. Matka tvrdila, že finančne ju podporujú aj rodičia, pričom podľa potreby jej pomáha aj plnoletý syn. Otec dieťaťa v súčasnosti žije v K., kde prenajíma jednoizbový byt, za ktorý platí nájomné mesačne cca vo výške 6.000,- až 7.000,- Kč. Otec mienil obnoviť svoju licenciu okolo októbra 2016, aby mohol pracovať ako reprezentačný tréner. Otec nie je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny W. ako uchádzač o zamestnanie, nebol a nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok. Ďalej bolo zistené, že Česká správa sociálneho zabezpečenia neeviduje žiadneho zamestnávateľa otca dieťaťa. Podľa jeho udania nemá pravidelný príjem, vykonáva len brigádnickú prácu u svojho kamaráta v spoločnosti U. V. C. O., a to mesačne za cca 12.000 Kč. Platí za mobilný telefón mesačne 200-300 Kč, za stravu minimálne 150,- eur a za používanie mestskej hromadnej dopravy za jednotlivé jazdy od 50-70 Kč. Súd napriek otcom uvedeným skutočnostiam v tomto konaní, z vyšetrovacieho spisu ORP-571/KO-KN-2015 zistil, že na výsluchu dňa 20.10.2015 otec uviedol, že pracuje v K. Z. Y. U. V. C. O. a zarába 15.000 Kč. Ďalej tvrdil, že najprv vykonával brigádnicku prácu, ale od 1.8.2015 už má trvalý pracovný pomer. Následne na výsluchu dňa 15.2.2016 uviedol, že bol na služobnej ceste v Q., kde trénoval cyklistiku. Súd ďalej zistil, že v čase výsluchu sa otec držiaval v Q. a pracoval ako asistent trénera, pričom sa len dočasne zdržiaval na A. za účelom predaja svojej nehnuteľnosti. Otec dieťaťa na pojednávaní dňa 11.8.2016 tvrdil, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, pričom súd vykonaným dokazovaním zistil, že otec je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX vedenom na LV č. XXXX pre katastrálne územie M. v podiele 3.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, pokles prípadne zvýšenie príjmu, dlhodobá práceneschopnosť, vznik alebo zánik inej vyživovacej povinnosti, zhoršenie alebo zlepšenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky a už plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný. Súd mal v konaní za preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli viac ako 2 roky, odkedy tak na strane dieťaťa ako aj na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože G. nadobudla plnoletosť, navštevuje tretí ročník strednej školy, odkiaľ chodí pravidelne aj na rôzne stáže do zahraničia, ktoré sú finančne náročnejšie. G. má zdravotné problémy, musí držať bezgluténovú a bezhistaminovú diétu a pravidelne užíva lieky, s ktorým sú tiež spojené mimoriadne výdavky. Konkrétne výdavky dieťaťa predstavujú minimálne 163,18 eur mesačne ( ubytovanie a strava na školskom internáte 69,- eur, cestovné 25,- eur, telefón 20,- eur, vitamíny na bezlepkovú diétu 39,58 eur a životné poistenie 9,60 eur ). K tomu však ešte treba pripočítať ďalšie bežné výdavky na školu, vreckové, výdavky na hygienu, kozmetiku a pod. Kurzy v zahraničí tiež prestavujú veľmi významnú položku pri výdavkoch dieťaťa. Preto súd bol toho názoru, že na dieťa sa zvýšili odôvodnené výdavky. Uvedená skutočnosť je potvrdená aj listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania predložila matka. Na strane matky od predchádzajúceho rozsudku nenastali výrazné zmeny v majetkových pomeroch, nakoľko naďalej pracuje ako podnikateľka s rovnakým mesačným príjmom. Súd však po vykonanom dokazovaní zistil, že majetkové pomery otca sa zmenili, nakoľko otec dieťaťa oproti predchádzajúcemu obdobiu kedy bol nezamestnaný, už má pravidelný príjem. Síce na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.8.2016 tvrdil, že mesačne zarába cca 12.000 Kč (453,94 eur), súd z vyšetrovacieho spisu ORP-571/KO-KN-2015 zistil, že jeho príjem je vyšší, minimálne 15.000 Kč (567,- eur). Ďalej bolo zistené, že otec dieťaťa pracoval v Q. aj ako asistent trénera, čo však na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.8.2016 zatajil. Podľa názoru súdu, otec dieťaťa aj z uvedenej pracovnej činnosti mal určitý príjem. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd má za to, že tvrdenia otca o jeho mesačnom príjme sú účelové. Tomu svedčí aj tá skutočnosť, že v priebehu konania nepredložil súdu žiadne dôkazy o svojom príjme. Preto súd v najlepšom záujme dieťaťa pri určený výšky výživného vychádzal z vyššieho príjmu otca, než čo sám uviedol v priebehu konania. Súd poznamenáva, že na určenie výšky príjmov otca dieťaťa nemohol aplikovať § 63 ods. 1 zákona o rodine tak, ako to navrhla matka a plnoleté dieťa. V zmysle predmetného zákonného ustanovenia by súd mal prezumovať výšku mesačného príjmu otca ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. Predpokladom pre použitie tejto domnienky však je, aby kumulatívne boli splnené určité podmienky, a to musí ísť o vzťah rodiča k dieťaťu, povinný rodič má mať príjmy z inej než závislej činnosti, táto činnosť musí podliehať dani z príjmu a povinný rodič

musí porušiť svoju povinnosť preukázať tieto príjmy súdu. Za inú ako závislú činnosť treba považovať príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy, ktoré určujú daňové predpisy. V danom prípade otec dieťaťa pracuje v Č. P. bez dohody o vykonávaní práce a bez pracovnej zmluvy. Pritom súd vykonaným dokazovaním nezistil, že by otec mal popri uvedenej brigádnickej práci aj „príjmy z inej než závislej činnosti“. To znamená, že neboli kumulatívne splnené všetky podmienky na aplikáciu zákonného ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine. Mesačné výdavky otca súvisiace s bývaním predstavujú dokopy 6000 až 7000 Kč, t.j. v priemere 245,- eur. Za mobilný telefón platí mesačne v prieme 250 Kč (9,50 eur), za stravu 150,- eur. Okrem toho má určité mesačné výdavky na mestskú hromadnú dopravu. V súčasnosti okrem G. nemá vyživovaciu povinnosť na iné dieťa. Preto súd s prihliadnutím na vývoj životných nákladov a na podstatnú zmenu pomerov na strane otca, ako aj dieťaťa, dospel k záveru, že existuje odôvodnená potreba zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca. Súd primeranú výšku výživného určil sumou 150,- eur. Podľa názoru súdu uvedená suma neohrozí existenciu a ani životnú úroveň otca a bude na prospech dieťaťa.

11. Súd vyživovaciu povinnosť otca určil od 26.2.2016, t.j. odo dňa podania návrhu na začatie konania. Otec v skutočnosti platil bežné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. 27,13 eur, pričom podľa tohto rozsudku od 26.2.2016 má platiť 150,- eur. Zaostalé výživné za obdobie od 26.2.2016 do 31.5.2017 vo výške 1.859,97 Eur predstavuje rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a aktuálne určeným výživným ( 4 dni za mesiac február 2016 vo výške 16,92 Eur, t.j. 122,87:29=4,23 x 4 dni = 16,92 eur, za mesiace marec až december 2016 vo výške 1.228,70,- eur, t.j. 10 mesiacov x 122,87 eur, za mesiace január až máj 2017 vo výške 614,35 eur, t.j. 5 mesiacov x 122,87 eur). Súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 v spojitosti s § 232 umožnil otcovi splácať zaostalé výživné v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania, a to vzhľadom na výšku jeho príjmu a výšku súdom zvýšeného bežného výživného.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd zároveň poznamenáva, že nemohol vyhovieť návrhu matky a plnoletého dieťaťa na priznanie náhrady trov konania proti otcovi, nakoľko to nepovažoval za spravodlivé. Matka a dieťa si uplatnili náhradu trov konania pre nevhodné správanie sa otca. Otec dieťaťa sa na pojednávanie uskutočnené dňa 11.8.2016 dostavil a bol aj vypočutý. V priebehu konania vždy riadne ospravedlnil svoju neúčasť na ďalších pojednávaniach. Dňa 23.5.2016 oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Čo sa týka predloženia dôkazov ohľadne jeho majetkových pomerov, podľa názoru súdu otec nemohol predložiť žiadne dôkazy, nakoľko nie je evidovaný v systéme Českej správy sociálneho zabezpečenia a brigádnickú prácu vykonáva bez existencie akejkoľvek pracovnej zmluvy a dohody o vykonaní práce. Skutočnosť, že otec dieťaťa v záujme vyhnúť sa zisteniu skutočnosti zavádzal súd, súd nepovažuje za taký dôvod, pre ktorý by ho bolo možné zaviazať na náhradu trov konania účastníkov. Túto skutočnosť súd zohľadnil pri určení výšky výživného. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v poslednej výrokovej vete tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.