Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_3T-45-2017.pdf
PDF · 76.13 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/45/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Gabriela Čaudera a Miloša Oberta na hlavnom pojednávaní dňa 24. mája 2017 v trestnej veci proti obžalovaného I. L. takto
rozhodol:
Obžalovaný I. L., B.. X.X.XXXX P. X., O. X. L. (mesto), toho času vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby N.,
je vinný, že:
obvinený dňa 21.10.2016 v čase po 9,00 hodine v Prievidzi B. B. U. Č.. XX P. X. X. V. V., v predajni šiat na I. poschodí, si pýtal od poškodenej, svojej matky T. L. sumu 150 eur, pričom táto mu dala iba sumu 50 eur, tieto si vzal a odišiel preč, a po približne 20 minútach sa vrátil naspäť za poškodenou a žiadal od poškodenej ďalšie peniaze, keďže mu ich poškodená odmietla dať, vulgárne jej začal nadávať a začal ju strkať, vtedy obvinený zbadal kabelku poškodenej, ktorá bola na gauči asi dva metre od poškodenej, túto vzal do rúk a chcel s ňou odísť, v čom mu poškodená zabránila tým, že chytila kabelku a túto nepustila z rúk, na to obvinený poškodenej opakovane za použitia vyhrážok zabitím žiadal, aby mu dala peniaze, lebo ak mu ich nedá, taj ju zabije, a že ju mal zabiť dávno, pričom konaním obvineného neboli poškodenej spôsobené žiadne zranenia ani materiálna škoda,
t e d a :
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a skutok spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,
t ý m s p á c h a l :
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona § 38 odsek 3, 5 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného I. L. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 624/16 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a skutok spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe, pretože ho spáchal na matke, čím obžalovaný tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Objektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, do ktorého páchateľ zasahuje použitím násilia, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
Súd vypočul obžalovaného, ktorý vypovedal, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny, priznáva sa k spáchaniu skutku, spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval. Povedané slová už nemôže vziať späť.
Súd vypočul na návrh obhajoby svedkyňu T. L., ktorá vypovedala, že je pravdou, že dala súdu návrh na obmedzenie právnych úkonov obžalovaného, pretože obžalovaný nie je spôsobilý s finančnými prostriedkami v dostatočnej opatrnosti nakladať, peniaze míňa, ako i na rozhodovanie o jeho psychiatrickej liečbe v prípade jej potreby (súd sa oboznámil i s listinným dôkazom - rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Ps/2/2016 č.l. 64-67). Svedkyňa ďalej vypovedala, že v prípade prepustenia obžalovaného z výkonu trestu, bude mu naďalej pomáhať, veď je jej syn, aj vo väzbe ho chodí navštevovať, bude ho navštevovať aj vo výkone trestu. On je chorý, myslí si, že niekedy je mimo reality, myslí si, že nie je schopný si zabezpečiť i veci bežnej potreby, je i závislý od omamných liekov, niekedy sa, podľa jej vyjadrenia, správa ako malé dieťa, tak ho ona vníma ako matka. Predpísané lieky, ktoré by mal užívať, neberie pravidelne, musela na neho dohliadať, keď je pri ňom, tak lieky užije, inak sa môže stať, že si ich nevezme, nie je v tom spoľahlivý, pred spáchaním skutku lieky neužíval. Bol aj v minulosti odsúdený za niečo obdobné, spáchané voči jej osobe.
Súd vypočul znalca z Odboru zdravotníctvo - psychiatria MUDr. I. K., ktorý predovšetkým skonštatoval, že obžalovaný trpí organicky podmienenou poruchou osobnosti s ľahkým kognitívnym deficitom, ako osoba neuznáva sociálne a mravné normy, má poruchu zvládať afekt s pohotovosťou k agresii. V jeho správaní dominuje pudová motivácia, vidí osobný zisk, svoje konanie je náchylný zľahčovať. Nevie pochopiť a matke vyčíta, prečo sa nestará len o neho a stará sa i o vnúčatá, deti jeho sestry, ktorá je tiež konzumentkou omamných a psychotropných látok, a jej deti boli poškodenej zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Bol si vedomý a má dostatok rozumových schopností na to aby si uvedomil, že sa má podrobovať psychiatrickej liečbe, že má užívať predpísané lieky, on to však nerešpektuje, svojvoľne lieky neužíval, bol schopný a chodil i do práce, robil vyhadzovača v zábavných podnikoch, zaujímalo ho chodiť do posilňovne. Ani sám bez kontroly nemá záujem liečbu absolvovať, keby tomu tak bolo aj v minulosti, nastúpené liečenie by pre problémy matky neukončil, riešil by to napr. priepustkou a na liečbu by sa následne opäť dostavil, to však obžalovaný neurobil. Na vrub jeho organicky podmienenej osobnosti mal o jednu tretinu znížené svoje schopnosti ovládať svoje konanie, táto zložka jeho správania teda nebola podstatne znížená, nebezpečnosť svojho konania mohol rozpoznať, pobyt jeho osoby pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. Nenavrhol obžalovanému uložiť ochranné liečenie, pretože takéto liečenie nepovažoval u obžalovaného za efektívne, žiadnou prípadnou jeho formou.
Súd sa oboznámil i so správami hodnotiacimi osobu obžalovaného č.l. 103, 105, 106, z ktorých vyplýva, že obžalovaný vo výkone väzby sa správa na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne odmenený
ani potrestaný, v mieste bydliska sú o ňom známe len evidenčné údaje, bol viackrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky. Z odpisu registra trestov č.l. 107, z listinných dôkazov - rozsudku - č.l. 68-69, vyplýva, že obžalovaný bol 1-krát súdne trestaný, pre rovnakú trestnú činnosť spáchanú voči tej istej poškodenej - rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/33/10 zo dňa 23.2.2010, právoplatný toho istého dňa, ktorým bol uznaný vinným pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, priznajúc obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l), n) Trestného zákona - že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval a svojim uznaním viny na hlavnom pojednávaní napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, na druhej strane však existenciu tiež jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že už bol odsúdený, a teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, a teda použitie pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona. Musel a i videl súd i skutočnosť, vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/33/2010, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, išlo pritom o totožné správanie obžalovaného spáchané voči tej istej poškodenej, a teda po úprave trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu, z ktorej pri ukladaní trestu vychádzal i za použitia § 38 odsek 5 Trestného zákona, a potom zohľadniac na skutočnosti vyplývajúce i z výsluchu znalca z Odboru zdravotníctvo - psychiatria, že teda obžalovaný nespáchal skutok v zmenšenej príčetnosti, i keď mal, no nie podstatne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznávaciu zložku konania mal úplne zachovanú, teda obžalovaný trestnú činnosť spáchal v snahe realizácie si svojich túžob a potrieb, pri čom nerešpektuje základné spoločenské normy, vediac a uvedomujúc si potreby a nutnosti psychiatrickej liečby u jeho osoby túto svojvoľne porušuje, neabsolvuje, potom súd v záujme predovšetkým ochrany spoločnosti, v snahe zabrániť obžalovanému v páchaní trestnej činnosti, nevidiac u jeho osoby zmysel a výchovný účel trestu ale viac len represívny, dospel k záveru, berúc do úvahy i ostatné skutočnosti uvedené v § 34 odsek 4 Trestného zákona, že trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 7 rokov, pre výkon ktorého ho v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, bude v dostatočnej miere plniť účel trestu. Súd dospel k záveru, že takýto trest v dostatočnej miere predovšetkým ochráni spoločnosť od osoby obžalovaného, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Je síce pravdou, že matka obžalovaného popisovala osobu obžalovaného ako osobu, ktorá potrebuje predovšetkým liečbu, ktorá sa správa ako malé dieťa, no, podľa názoru súdu, ide o pohľad matky, ktorá sa takto pozerá na svojho syna, nie reálnym pohľadom osoby, citovo nezainteresovanej osoby, veď keby tomu tak bolo, neoznamovala by vec polícii, nehľadala by pomoc orgánov činných v trestnom konaní, ale vyhľadala by s obžalovaným lekársku pomoc. S odstupom času, vidiac a uvedomujúc si hrozbu výšky trestu, sa snažila súdu osobu obžalovaného vykresliť len ako osobu chorú, nie osobu nebezpečnú pre spoločenské vzťahy, okolie. Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti prípadu ani mimoriadne okolnosti na strane osoby obžalovaného, ktoré by ho viedli k záveru, že trestná sadzba a trest, ktorý by mal byť obžalovanému pri použití zákonných ustanovení Trestného zákona pri ukladaní trestu súd použiť, by bol neprimerane prísny a účel trestu by mohol splniť i trest kratšieho trvania, nezistil ani dôvody pre mimoriadne zníženie trestu v dôsledku zmenšenej príčetnosti u obžalovaného a súčasne ukladať obžalovanému ochranné liečenie (tak ako to alternatívne v záverečnej reči navrhovala obhajoba).
Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, trest, ktorý bude plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.