Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/24/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Vladimír Čemsák - VALDO, so sídlom Pod Táborom 11680/37, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.k.: SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 11. novembra 2016 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie č.k.: SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 11. novembra 2016.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Slovenská obchodná inšpekcia Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj (ďalej len prvostupňový správny orgán) v administratívnom konaní vydal dňa 23.06.2016 rozhodnutie č. P/0096/07/16, ktorým ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 4, § 4 ods. 1, 2 písm. h/ zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ) uložil žalobcovi pokutu vo výške 600,- Eur pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ku ktorému došlo tým, že žalobca spotrebiteľom - inšpektorom na 1 ks/lit. Oleja CASTROL Magnatec 5W-40 á 8,03 €/ks (účtované 7,23 Eur, teda o 0,80 Eur) menej zakúpený v kontrolnom nákupe, doklad o kúpe výrobku nevydal v žiadnej forme. Toto bolo zistené pri výkone kontroly dňa 08.04.2016 v prevádzkarni žalobcu Autosúčiastky VALDO, Pod Táborom 11680/37, Prešov.

2. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že o výsledku kontroly zo dňa 08.04.2016, ktorú vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie bol spísaný Inšpekčný záznam zo dňa 08.04.2016. Podľa Inšpekčného záznamu kontrola bola zameraná na dodržiavanie platných právnych predpisov pri predaji, dodávaní výrobkov a poskytovaní služieb na vnútornom trhu podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov a zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Inšpektori vykonali jeden kontrolný nákup v celkovej správnej hodnote 8,03 Eur, za ktorý im predavač H. M. účtoval 7,23 Eur, t.j. o 0,80 Eur menej v prospech spotrebiteľa, a to za nákup 1 ks/lit. Olej CASTROL Magnatec 5W-40 á 8,03 Eur/ ks. Z inšpekčného záznamu ďalej vyplýva, že správnosť účtovania kontrolného nákupu odsúhlasili za prítomnosti žalobcu a predavača Petra M. na základe cenovej informácie umiestnenej pri výrobku a na základe ceny vedenej v elektronickej registračnej pokladnici. Kontrolou zistili, že im na odpredaný výrobok bola poskytnutá zľava 0,80 Eur. Po zaplatení kontrolného nákupu im nebol vydaný doklad o kúpe v žiadnej forme. Kontrolný nákup nebol účtovaný v elektronickej registračnej pokladnici. Predavač H. M. sa pri účtovaní kontrolného nákupu vyjadril v znení: „Potrebujete doklad? Bez dokladu to bude za 7,23 Eur.“ Keďže sa k predmetnej otázke nevyjadrili, predavač Peter M. zúčtoval kontrolný nákup v hodnote 7,23 Eur. Kontrolný nákup bol zaplatený bankovkou v nominálnej hodnote 10,- Eur, výdavok v hodnote 2,77 Eur im bol po zúčtovaní položený na predajný pult spolu so zakúpeným výrobkom. Dodatočne po preukázaní sa služobnými preukazmi v čase 10.38 hod. prítomný predavač H. zúčtoval kontrolný nákup vo funkčnej elektronickej registračnej pokladnici a dodatočne vydal doklad o kúpe. Dodatočne vydaný doklad tvorí prílohu tohto záznamu. Bolo konštatované, že nevydaním dokladu o kúpe pre spotrebiteľa došlo k porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa. O obsahu inšpekčného záznamu bol oboznámený žalobca, ktorý na vysvetlenie uviedol, že: „Vysvetlivka tvorí prílohu tohto inšpekčného záznamu“. V prílohe inšpekčného záznamu je vyjadrenie žalobcu a predavača H. M. k zápisnici z kontroly zo dňa 08.04.2016, kde sa predavač PL. vyjadril popísaním skutočnosti, že: „pán prišiel do predaja, urobil nákup oleja CASTROL, dostal vytlačený bloček zo dňa 08.04.2016 v sume 8,03 Eur, ktorú zaplatil. Potom sa predstavil a povedal, že je kontrolór. Neskôr prišla do predajne nejaká slečna, ktorá predtým sledovala dvor a preukázala sa tiež ako kontrolórka, jeho kolegyňa. Potom tvrdil, že nedostal doklad. Viac k tomu nemá čo dodať.“ Žalobca namietal, že nevie čo je to za kontrolór, keď hneď od príchodu na dvor mu bol podozrivý ich príchod, nevedel či nejakí podvodníci neprišli kradnúť, ako to vidieť vo večerných televíznych novinách a to z dôvodu, že nejaká slečna ostala sledovať dvor, zatiaľ čo pán sa vybral do predajne urobiť nákup. Už vtedy upozornil zamestnancov, aby dávali pozor, aby nedopadli ako predavači, ktorí sú okradnutí podvodníkmi pri rozmieňaní peňazí pri nákupe.

3. Na základe takto vykonanej kontroly prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania listom č. P/XXXX/XX/XX zo dňa 12.05.2016 s poučením, že má právo ako účastník konania vyjadriť sa k dôvodom konania do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia alebo navrhnúť ďalšie dokazovanie. K oznámeniu o začatí správneho konania sa vyjadril žalobca listom zo dňa 17.05.2016, v ktorom uviedol, že kontrolu vykonal na objednávku konkurencie alebo iného podania iba jeden inšpektor, a to účelovo, keďže svojej kolegyni zakázal vstup do predajne a nechal ju vonku, pravdepodobne aby nebola svedkom. Inšpektor vošiel do predajne sám, vykonal nákup, dostal doklad o kúpe a potom tvrdil, že doklad nedostal. Až potom dovolil vstúpiť kolegyni do predajne. Vyjadrenie je jasne opísané v prílohe pri vykonanej kontrole.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. P/XXXX/XX/XX zo dňa 23.06.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podal žalobca odvolanie, v ktorom opätovne tvrdil., že neporušil zákon, pretože doklad o kúpe bol riadne zaevidovaný v registračnej pokladnici a vydaný na stôl kupujúcemu (inšpektorovi). Spochybňoval tvrdenie, že dátum a čas na doklade z registračnej pokladne sa líšil proti času začatia konania o tri minúty, pretože inšpektori nepreukázali začatie kontroly kontroly žiadnym certifikovaným meradlom času (hodinky na rukách, alebo mobil inšpektora môže mať každý nastavený ako chce) a tiež ani elektronická registračná pokladnica nemá v sebe atómové hodiny alebo napojenie na internet so synchronizáciou presného svetového času. Z tohto dôvodu pokladá uloženie pokuty na bezdôvodné.

II.

5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 11.11.2016, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

6. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil citovaním výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a citoval ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, na základe ktorého uviedol, že po preskúmaní veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou žalobcu bolo vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, čo žalobca porušil.

7. Ďalej uviedol, že inšpektori vykonali dňa 08.04.2016 kontrolu v prevádzke - Autosúčiastky - VALDO, Pod Táborom 11680/37, Prešov za účelom preverenia dodržiavania ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. V rámci predmetnej kontroly bol zrealizovaný zo strany inšpektorov v postavení spotrebiteľov kontrolný nákup pozostávajúci z 1 ks/lit. Oleja CASTROL Magnatec 5W-40 á 8,03 Eur/ks (účtované 7,23 Eur, teda o 0,80 Eur menej, v prospech spotrebiteľa), na ktorý nebol vydaný doklad o kúpe v žiadnej forme. Tento bol vydaný až po preukázaní sa služobnými preukazmi zo strany inšpektorov, naviac na inú kúpnu cenu. akú inšpektori reálne za tovar zaplatili. Doklad na sumu 7,23 Eur zo strany žalobcu vydaný nebol. Uvedeným konaním žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

8. Dôvodil, že za zistený nedostatok, ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá žalobca. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy. ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistený nedostatok. V podanom odvolaní zo dňa 11.07.2016 uvádza, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, pretože podľa jeho názoru zákon porušený nebol, keď doklad o kúpe bol riadne zaevidovaný v elektronickej registračnej pokladni a vydaný na stôl kupujúcemu (inšpektorovi SOI). Tvrdenie, že dátum a čas na doklade z elektronickej registračnej pokladnice sa líši oproti času začatia kontroly o 3 minúty je podľa neho smiešne, pretože inšpektori nepreukázali začatie kontroly žiadnym certifikovaným meradlom času a rovnako ani elektronická registračná pokladňa značky ELCOM HANDY 500-TE nemá v sebe atómové hodiny, alebo napojenie na internet synchronizáciou presného svetového času. Preto považuje uloženie pokuty za bezdôvodné.

9. K vyššie uvedeným námietkam žalovaný uviedol, že preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný. Žalobca v odvolaní uvádza subjektívne skutočnosti, ktoré na preukázané porušenie zákona nemajú žiadny vplyv. Skutkový stav bol zo strany inšpektorov v čase kontroly spoľahlivo zistený a riadne zdokumentovaný v inšpekčnom zázname zo dňa 08.04.2016, z ktorého je jednoznačné, že žalobca nevydal bez ďalšieho (automaticky) inšpektorom doklad o kúpe výrobku v rámci vykonaného kontrolného nákupu. Z charakteru dokladu preukazujúceho kúpu výrobku vyplýva, že má byť vydaný bezprostredne po zaplatení kúpnej ceny, najneskôr spolu s vrátením zaplateného preplatku bez toho, aby jeho vydanie musel spotrebiteľ osobitne požadovať, k čomu pri vykonanom kontrolnom nákupe vychádzajúc z vyššie citovaného záznamu nedošlo, keď žalobca prvotne inšpektorom nevydal doklad o kúpe výrobku, prijal od nich hotovosť a zároveň vydal výdavok. K vydaniu dokladu pristúpil (ktorý zahŕňal inú kúpnu cenu ako zaplatenú zo strany inšpektorov) žalobca až následne po preukázaní sa služobnými preukazmi zo strany inšpektorov, čo však nepredstavuje okolnosť, ktorou by sa žalobca zbavil svojej zodpovednosti za zistené porušenie zákona. Správny orgán netvrdí, že doklad o kúpe ako taký vydaný nebol vôbec, ale tvrdí, že tento doklad bol vydaný až následne po tom, ako sa inšpektori preukázali služobnými preukazmi, a teda až po začatí kontroly a zároveň tvrdí, že následne vydaný doklad o kúpe bol vystavený na inú cenu predmetu kontrolného nákupu, keď v kontrolnom nákupe inšpektori zaplatili za výrobok 7,23 Eur, ale doklad bol vydaný na sumu 8,03 Eur. Naviac, k nevydaniu dokladu o kúpe na sumu 7,23 Eur a k dôvodom jeho nevydania, ktoré sú uvedené v inšpekčnom zázname, žalobca vo vysvetlivke k inšpekčnému záznamu, vo vyjadrení zo dňa 17.05.2016 ani v odvolaní proti rozhodnutiu nezaujal žiadne stanovisko.

10. K námietke žalobcu, že inšpektori nepreukázali začatie kontroly certifikovaným spôsobom a zároveň ani elektronická registračná pokladňa nie je nastavená na atómové hodiny, a teda tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že čas na doklade o kúpe sa líši o tri minúty oproti času začatia kontroly je smiešne, neobstojí. Uvedené časy zdokumentované v inšpekčnom zázname sú relevantné z hľadiska popisu zisteného skutkového stavu, poukazujúc na postupnosť zistených skutočnosti/udalostí v rámci vykonanej kontroly. Keď prvostupňový správny orgán uviedol, že na doklade o kúpe bol uvedený čas 10.38 hod., chcel tým poukázať na skutočnosť, že doklad o kúpe bol vydaný až istú dobu po začatí kontroly, a teda ako je aj zdokumentované v inšpekčnom zázname, doklad o kúpe nebol vydaný bezprostredne po zaplatení kúpnej ceny tovaru automaticky. Ten bol nepochybne vydaný až po preukázaní sa zo strany inšpektorov.

11. Argumentoval, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti v plnom rozsahu. Pretože zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá správnemu orgánu v prípade zistenia porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona ochrane o spotrebiteľa povinnosť pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie v zákonom stanovenom rozsahu, v danom prípade si prvostupňový správny orgán svoju povinnosť splnil, keď žalobcovi uložil pokutu, ktorej výšku pokladá žalovaný za primeranú po zohľadnení zákonom stanovených kritérií. Skutkový stav pokladá žalovaný za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, preto nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uloží predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 400,- Eur. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci, spôsob a následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní výšky pokuty sa prihliadlo aj na samotný význam dokladu o kúpe, ako aj skutočnosť, že doklad o kúpe je podstatnou náležitosťou pri uplatňovaní zodpovednosti za vady výrobkov. Doklad o kúpe osvedčuje existenciu vzniku kúpnej zmluvy pri predaji v obchode medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Doklad o kúpe výrobku patrí medzi dôkazy s vysokou vypovedacou hodnotou o predávajúcom a o obsahu záväzkového vzťahu a z tohto dôvodu nevydanie dokladu o kúpe je spôsobilé sťažiť spotrebiteľovi postup pri uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady výrobku. Správny orgán pri určení výšky pokuty prihliadol zároveň k tomu, že žalobca ako predávajúci, to znamená podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky, je povinný dodržiavať zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, pričom za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne a teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Pokuta uložená vo výške určenej v tomto rozhodnutí je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiska pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Pokuta uložená v danej výške napĺňa represívno-výchovnú funkciu. Podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

III.

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a to z dôvodu, že obe rozhodnutia považuje za nezákonné, že správny orgán zisťoval skutkový stav nedostatočne a neobjektívne, porušil , nenariadil ústne pojednávanie, výrok aj odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neobsahuje podstatné náležitosti, v dôsledku čoho je aj nepreskúmateľné, čím bol ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.

13. Namietal porušenie § 33 a 34 Správneho poriadku, ktoré odôvodnil tým, že formálne konštatovanie správneho orgánu o nevydaní dokladu o kúpe predaného výrobku nezbavovalo žalovaného vykonať všetky dôkazy na to, aby správny delikt bol jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázaný, a to aj z dôvodu, že žalobca v odvolaní spochybnil dátum a čas na doklade oproti času začatia kontroly. Poukázal na nepreskúmateľnosť merača času, ako aj na procesný postup správneho orgánu a to práve z dôvodu, že žalobca tvrdil a tvrdí, že doklad o kúpe bol riadne vydaný spotrebiteľovi - inšpektorovi. V inšpekčnom zázname spochybnil aj s podporou predavača Petra M. stav opísaný v inšpekčnom zázname, ktorý je v rozpore so skutočnosťou a napriek tomu žalovaný nenariadil ústne pojednávanie vo veci za účelom objektívneho objasnenia veci. Žalovaný túto námietku v napadnutom rozhodnutí len formálne a nedostatočne odôvodnil. Nevykonal konfrontáciu medzi ním a inšpektormi za účelom riadneho a objektívneho posúdenia veci. Za závažné porušenie práva a obhajobu a riadny proces považuje konanie žalovaného, keď sa riadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami a návrhmi ohľadom spôsobu vykonania kontrolného nákupu keď tvrdil, že kontrolný nákup vykonal len samotný inšpektor, pričom druhá inšpektorka nebola prítomná ani v predajni pri vykonávaní kontrolného nákupu, stála na dvore mimo predajne spolu so žalobcom, takže nemôže potvrdiť popis skutku pri vykonávaní kontrolného nákupu a vydávaní dokladu o kúpe. Napriek tomu v inšpekčnom zázname inšpektori v rozpore so skutočnosťou uviedli, že kontrolný nákup vykonali obaja, teda skutkový stav je nepravdivo zaznamenaný. Žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil z akých dôvodov nepotreboval námietky a návrhy žalobcu preskúmať, resp. prečo považoval za preukázané tvrdenie inšpektorov, ale tvrdenie žalobcu nijako nepreveroval.

14. Žalobca namietal, že administratívny spis žalovaného nie je žurnalizovaný. Pri tomto tvrdení vychádzal zo skutočnosti, že obe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného okrem spisovej značky neobsahujú aj čísla listov. Žurnalizovanie administratívneho spisu je podľa jeho názoru podstatnou administratívnou činnosťou správneho orgánu pri vedení administratívneho spisu, čo podporuje spravodlivý správny proces/konanie. Poukázal pritom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy. Uviedol, že absencia žurnalizácie administratívneho spisu môže vytvárať priestor na manipuláciu s listinami, čo je v rozpore s ústavným článkom účastníka konania na spravodlivý proces v správnom konaní. Poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Sžf/10/2010.

15. Argumentoval, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, čo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov vo výroku rozhodnutia obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočnosti, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Poukázal na to, že výrok prvostupňového správneho orgánu neobsahuje presné určenie, v ktorom čase mal byť kontrolný nákup vykonaný, nie je uvedený konkrétne popis skutku, ani v samotnom odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený čas vykonania kontrolného nákupu, z čoho je zrejmé, že z výroku rozhodnutia sa nedozvedel o presnom čase vykonania kontrolného nákupu, o čase ukončenia kontrolného nákupu, chýba presný popis skutku, chýba opis vykonávania a účtovania kontrolného nákupu, čím bolo porušené ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Iba formálne konštatovanie v rozhodnutí, že porušenie povinnosti bolo zistené pri výkone kontroly dňa 08.04.2016 je podľa názoru žalobcu nedostatočné a neobjektívne na konštatovanie spáchania správneho deliktu a nepostačuje ani odkaz na inšpekčný záznam, v ktorom sa toto nedostatočné určenie času vykonania kontroly a kontrolného nákupu nachádza.

16. Ďalej namietal, že žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom pri vydávaní rozhodnutia a jeho odôvodnení podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia neuviedol čo bolo podkladom pre rozhodnutie, pričom je zrejmé, že v spise sa musia nachádzať podklady ako inšpekčný záznam, príloha k inšpekčnému záznamu, vyjadrenie ku kontrole, oznámenie o začatí správneho konania, vyjadrenie k tomuto oznámeniu, jeho sťažnosti, oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti, reakcia k výsledku prešetrenia sťažnosti atď. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na tieto listiny, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie neuvádza, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Označenie listín, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie správneho orgánu absentuje aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Žalobca tvrdí, že po ukončení kontroly nebolo uskutočnené správne konanie, v ktorom by mohol uplatniť svoje procesné práva, najmä aby dostal príležitosť predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby jeho návrh uspel a zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, v dôsledku čoho bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3, práva na spravodlivé súdne podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

17. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nenariadili ústne pojednávanie vo veci spáchania správneho deliktu, v dôsledku čoho podľa jeho názoru pri navrhovanom ústnom pojednávaní a výsluchu navrhovaných svedkov by došlo k spoľahlivému, dostatočnému a objektívnemu objasneniu veci. Zdôraznil, že už od začiatku správneho konania spochybňoval tvrdenia inšpektorov zaznamenaných v inšpekčnom zázname. Je toho názoru, že v danom prípade ide o vec trestného charakteru o to viac, keď vzhľadom na uvedené skutočnosti predmetom správneho deliktu je sankcia za príslušný správny delikt vyššia ako pri priestupkoch. Preto procesný postup správneho orgánu nemožno pokladať za súladný so zákonom, pretože ústne pojednávanie malo byť nariadené už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 231/2010. Argumentoval, že vzhľadom na splývanie úloh „žalobcu“ aj „sudcu“ v pozícii správneho orgánu zakotvila Rada Európy ako štandard ochranu práv obvineného v rovine administratívneho trestania. Podľa čl. 6 Odporúčania R (91) 1 je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Namietal, že o vykonaných dôkazoch nebola nikdy správnym orgánom prvého stupňa spísaná riadna zápisnica (za účasti žalobcu resp. jeho splnomocneného zástupcu) a v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom sa nemohol vyjadriť k veci ústne, nemal možnosť byt prítomný pri výsluchu svedkov a nemohol im klásť otázky, pričom sa ústneho pojednávania vopred nevzdal. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny orgán je povinný procesné práva obvineného z priestupku plne rešpektovať a nie až vtedy, ak sa ich plnenia dožaduje. Namietal, že žalovaný nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil svoje procesné práva byť prítomný pri prerokovaní veci a byť vypočutý, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Ako ďalšiu námietku žalobca uviedol, že inšpekčný záznam ako listinný dôkaz je prípustným dôkazným prostriedkom, musí byť však riadne ako dôkaz vykonaný. Žalovaný vôbec nenariadil ústne pojednávanie a neoznámil mu, že bude vykonávať dokazovanie mimo ústneho pojednávania. Inšpekčný záznam nebol vykonaný ako dôkaz, ale bol iba citovaný. Namietal jeho relevantnosť, pretože inšpekčný záznam nepostačuje na preukázanie tých skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie veci relevantné. Čas vykonania kontroly od 10.35 hod. do 12.00 hod. uvedený v inšpekčnom zázname nie je časom spáchania správneho deliktu nevydania dokladu o kúpe, ide o čas trvania celej kontroly od vstupu inšpektora do predajne až po ukončenie kontroly odchodom inšpektorov z predajne. Žalovaný nezdôvodnil, prečo uveril len inšpektorom a prečo neuveril jeho tvrdeniam. Poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j. 4Ads 177/2011-120, z ktorého vyplýva, že inšpekčný záznam nie je dôkazom neotrasiteľným, že jeho závery môžu byť spochybnené ako dôkazy následne v správnom konaní vykonanými alebo účastníkom konania navrhnutými. Žalovaný sa obmedzil v konaní len na to, že žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania písomne vyjadril a kontrolné zistenia spolu s procesným pochybením žalovaného spochybnil, pričom kontrolné zistenia zaznamenané v inšpekčnom zázname považoval za dostatočné. Podľa jeho názoru mali inšpektori nespochybniteľne uviesť presný čas platenia za kontrolný nákup, pretože v spojitosti s popieraním predavača a jeho tvrdením o tomto nesprávnom postupe je tento dôkaz kľúčový. Samotné tvrdenie inšpektorov, ktoré spochybňoval od počiatku, je k preukázaniu správneho deliktu nepostačujúce. Inšpekčný záznam považuje za zmätočný, nepreskúmateľný a neurčitý, ktorý nemôže slúžiť ako dôkaz v správnom konaní, ani ako dôkaz pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Inšpekčný záznam z kontroly sa nemôže stať listinným dôkazom len preto, že je zachytený na papieri, pretože papier je v danom prípade iba nosič informácie o možnom dôkaznom prostriedku.

IV.

19. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 30.01.2017. K námietke žalobcu, že došlo k porušeniu § 33 a § 34 Správneho poriadku žalovaný zdôraznil, že účelom kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) je porovnávanie zisteného skutkového stavu so stavom požadovaným právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je SOI oprávnená kontrolovať. Z tohto pohľadu je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly, z ktorého jednoznačne vyplýva porušenie povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe. V zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V danom prípade sa správny orgán pridržiaval uvedenej zásady správneho konania, keď ako podklad pre vydanie rozhodnutia získal inšpekčný záznam z vykonanej kontroly zo dňa 08.04.2016, ktorý predstavuje relevantný výsledok vykonanej kontroly a sú v ňom zdokumentované objektívne zistenia skutkového stavu. V inšpekčnom zázname je priamo uvedené, že po zaplatení nebol vydaný doklad o kúpe v žiadnej forme, pričom tento bol vydaný až po preukázaní sa služobnými preukazmi, a teda dodatočne, čo nemožno považovať za okolnosť, ktorá by žalobcu zbavovala zodpovednosti za kontrolou zistený nedostatok. Zdôraznil, že doklad o kúpe vydaný dodatočne bol vystavený na inú cenu predmetu kontrolného nákupu, keď v kontrolnom nákupe inšpektori zaplatili za výrobok 7,23 Eur, ale doklad bol vystavený na sumu 8,03 Eur, pričom k nevydaniu dokladu o kúpe na sumu 7,23 Eur a k dôvodom jeho nevydania, ktoré sú uvedené na strane 2 inšpekčného záznamu, žalobca vo vysvetlivke k inšpekčného záznamu, ani v priebehu celého správneho konania, vrátane podanej žaloby, nezaujal žiadne stanovisko. Z kontrolných zistení priamo vyplýva, že doklad o kúpe výrobku nebol spotrebiteľom - inšpektorom vydaný bezprostredne po jeho zaplatení. Z charakteru ust. § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že doklad o kúpe nemá byť vydaný až po jeho požiadaní zo strany spotrebiteľa, ale automaticky pri každom zrealizovanom nákupe, k čomu pri danom kontrolnom nákupe nedošlo. Z popisu skutkového stavu uvedeného v predmetnom inšpekčnom zázname jednoznačne vyplýva, že žiadny doklad o kúpe nebol vydaný pri uskutočnenom kontrolnom nákupe tak, aby bol k dispozícii spotrebiteľovi bezprostredne po úhrade kúpnej ceny. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci prvostupňový správny orgán dospel k záveru o porušení zákona zo strany žalobcu a preto vydal oznámenie o začatí správneho konania a následne rozhodnutie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu na základe podaného odvolania žalovaný konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a so zisteným skutkovým stavom sa v plnej miere stotožnil. Námietky žalobcu, ktoré boli súčasťou vyjadrení ešte v rámci vykonanej kontroly, ako aj reakciou na začatie správneho konania vyhodnotil ako subjektívne, nekorešpondujúce so skutkovým stavom zisteným v čase vykonanej kontroly, pričom k jednotlivým námietkam sa v rozhodnutí podrobne vyjadril. Vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu, avšak tieto vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav nemali žiaden vplyv na zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z tohto citovaného zákonného ustanovenia priamo vyplýva, že správny orgán je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. V prejednávanom prípade, pretože žalovaný mal skutkový stav za dostatočne preukázaný, potrebu ďalšieho dokazovania nevidel, keď žiadne zo skutočností uvádzané žalobcom nemali na skutkový a právny základ rozhodnutia vplyv. Námietky žalobcu považuje za účelové spochybňovanie výkonu samotnej kontroly.

20. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že mu nedal príležitosť na dôkladné objasnenie veci a znemožňoval tento cieľ úpravy svojím aktívnym správaním, bránil uplatneniu práva, do inšpekčného záznamu uviedol nesprávne údaje, nenariadil vo veci ústne pojednávanie a opomenul svoju zákonnú povinnosť. Zdôraznil, že žalobca bol s výsledkami kontroly oboznámený už v priebehu vykonanej kontroly, pričom k týmto zároveň podal spolu so svojím zamestnancom vyjadrenia, ktoré sú súčasťou inšpekčného záznamu. Následne bolo po prehodnotení skutkových zistení z právneho hľadiska žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom bol uvedený jasne, zreteľne a zrozumiteľne popis skutkového stavu a jeho právna kvalifikácia. Zároveň bol žalobca v oznámení poučený o možnosti v stanovenej lehote sa vyjadriť k dôvodom konania, resp. navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca svoje právo využil a k dôvodom začatia správneho konania sa vyjadril a s týmto vyjadrením sa prvostupňový správny orgán náležite vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Žalobca využil možnosť podať odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pretože skutkový stav bol náležíte zistený a správne právne kvalifikovaný. Na základe týchto uvedených skutočností nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť, že žalovaný nedal žalobcovi v priebehu správneho konania príležitosť na dôkladné objasnenie veci. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že skutočnosti uvedené v inšpekčnom zázname nie sú pravdivé, pričom v danom prípade ide zo strany žalobcu o účelové spochybnenie záverov inšpektorov. Čo sa týka skutočností zdokumentovaných v inšpekčnom zázname uviedol, že tieto sú výsledkom objektívneho zistenia zo strany inšpektorov a namietanie ich pravdivosti neobstojí. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa času na doklade o kúpe a času začatia kontroly poukázal na svoju argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako reakcie na námietky žalobcu v rozsahu odvolania, v zmysle ktorej časy zdokumentované v inšpekčnom zázname sú relevantné z hľadiska popisu zisteného skutkového stavu, poukazujúc na postupnosť zistených skutočností v rámci vykonanej kontroly. Keď správny orgán uviedol, že na doklade o kúpe bol uvedené čas 10.38 hod., chcel tým poukázať na skutočnosť, že doklad o kúpe bol vydaný až istú dobu po začatí kontroly a teda, ako je aj zdokumentované v inšpekčnom zázname, doklad o kúpe nebol vydaný bezprostredne po zaplatení kúpnej ceny tovaru automaticky, ale ten bol vydaný až po preukázaní sa zo strany inšpektorov služobnými preukazmi. K námietke žalobcu týkajúcej sa účelovosti vykonania kontroly iba jedným inšpektorom, keď tento zakázal vstup svojej kolegyni, žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vysporiadal, keď uviedol, že kontrola bola u žalobcu vykonaná v súlade s týždenným plánom práce, a teda nie na podnet inšpektora, pričom inšpektor neovplyvňuje vyber konkrétneho podnikateľa, ktorého plnenie podmienok pri predaji výrobkov je predmetom kontroly. Prvostupňový správny orgán reagoval na žalobcom namietanú účelovosť kontroly zo strany jedného inšpektora a dodal, že inšpektori zistili pri plnení svojich služobných povinností nedostatky, tak ako je to uvedené v inšpekčnom zázname, pričom ich pomer k veci alebo k účastníkovi konania, pre ktorý by nemali kontrolu vykonať, zistený nebol. Ostatné okolnosti, ktoré žalobca v súvislosti s postupom pri výkone samotnej kontroly namieta, považuje za subjektívne a účelové.

21. K námietke žalobcu týkajúcej sa žurnalizácie spisu uviedol, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v platnom znení sa vzťahuje vyslovene na tvorbu a obeh súdneho spisu, pričom žalobca si nemôže extenzívne vzťahovať danú právnu úpravu na tvorbu a obeh administratívneho spisu, keď v danom prípade neexistuje právna úprava, ktorá by upravovala striktne pravidlá žurnalizácie spisu na správnom orgáne. K rozsudku, na ktorý žalobca v súvislosti s uvedenou námietkou poukazuje uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný žurnalizovaný administratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. V prípade, ktorý súd prejednával došlo k situácii, že krajský súd sa uspokojil len s výberom časti spisovej dokumentácie, pričom Najvyšší súd prijal záver, že bez úplnej spisovej dokumentácie nie je možné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia. V danom prípade sa teda Najvyšší súd nezaoberal otázkou spôsobu žurnalizácie spisovej dokumentácie, ale jej úplnosťou. Administratívny spis považuje za kompletný, správne žurnalizovaný, na základe ktorého možno posúdiť vecnú ako aj právnu stránku veci.

22. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že výroková časť napadnutých rozhodnutí neobsahuje presný popis skutku a konkretizáciu času spáchania iného správneho deliktu uviedol, že široká oblasť iných správnych deliktov neobsahuje jednoznačne vymedzenie výroku rozhodnutia tak, ako je to v prípade trestných činov a priestupkov, ktorých zákonná úprava je v tejto veci jednoznačná. Iné správne delikty sa v otázke vymedzenia obsahových náležitostí výroku spravujú výlučne Správnym poriadkom, ktorý v ust. § 47 ods. 2 stanovuje, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako ustanovuje osobitný zákon. Aj keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, pričom tento záver je z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku priamo vyvoditeľný. Z uvedeného vyplýva, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných skutočnosti, ktoré sú potrebne k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spojení s napadnutým rozhodnutím dostatočne charakterizuje a špecifikuje skutok tak, že je z týchto rozhodnutí zrejmé, o aký skutok sa jedná, je z nich zrejmé miestne, časové, ako aj vecné hľadisko vymedzenia skutku ako iného správneho deliktu a vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia zodpovedá tak požiadavke ustanovenej vo vyššie uvedenom ustanovení Správneho poriadku, ako aj požiadavkám rozhodnutia o iných správnych deliktoch. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol konkrétne ustanovenie zákona, porušenia ktorého sa žalobca dopustil (§ 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa), ďalej presne špecifikoval konanie, ktorým sa žalobca porušenia zákona dopustil, kedy k porušeniu došlo a tiež miesto spáchania iného správneho deliktu. Žalobcom požadované uvedenie konkrétnych okolností porušenia zákona vyplývajúcich z inšpekčného záznamu nemožno akceptovať, pretože v inšpekčnom zázname, na ktorý aj vo svojom rozhodnutí žalovaný odkazuje, sú uvedené postupy priebehu samotnej kontroly, ktoré predstavujú objektívne zistené skutočnosti. Ide výlučne o zdokumentovanie zisteného skutkového stavu, ktorý je relevantným podkladom pre rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu nie je nevyhnutné, aby výroková časť resp. časť odôvodnenia rozhodnutia obsahovala podrobný popis všetkých skutočností zistených v čase kontroly. Pri formulovaní výrokovej časti rozhodnutia je potrebné mať na zreteli zároveň zásadu stručnosti, jasnosti a presnosti nielen výrokovej časti rozhodnutia, ale aj odôvodnenia, z ktorého má byť zrejmé čo považoval správny orgán za právne relevantné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, ako ich posúdil a na základe čoho dospel k právnemu záveru o porušení zákona, čo v danom prípade dodržané bolo. K vymedzeniu času spáchania iného správneho deliktu uviedol, že tento atribút výroku rozhodnutia je splnený, ak je vo výroku uvedený dátum vykonanej kontroly, v čase ktorej bolo zistené porušenie zákona, s čím sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 6Sžo/34/2013 zo dňa 22.02.2013, ktorý potvrdil dostatočnosť výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorý čas spáchania iného správneho deliktu vymedzil v rozhodnutí dňom vykonania kontroly. Dostatočnosť výrokovej časti rozhodnutia v otázke vymedzenia času spáchania deliktu dňom vykonania kontroly bola potvrdená aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/33/2014, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že: „Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vo výroku jasne opísal porušenia právnych povinností kladených žalobcovi za vinu, ktoré boli zistené kontrolou dozorujúceho orgánu v presne určených dňoch a v presne určených prevádzkarniach žalobcu. Takto špecifikovaný výrok dostatočne identifikuje porušenie právnych povinnosti žalobcu tak, aby nemohli byť zameniteľné s iným a v budúcnosti nenastali okolnosti z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu.“

23. K námietkam žalobcu týkajúcich sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že toto ustanovenie neurčuje správnemu orgánu povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia podklady na rozhodnutie vo forme ich zoznamu. Relevantné je uviesť skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie správneho orgánu podkladom, čo zo strany správnych orgánov splnené bolo, keď v napadnutých rozhodnutiach sú presne uvedené skutočnosti, na základe ktorých správny orgán dospel k záveru o porušení zákona. v danom smere rieši materiálnu stránku veci, keď samotné podklady, z ktorých dané skutočnosti vychádzajú sú obsiahnuté v príslušnom spisovom materiály, do ktorého má účastník konania možnosť v priebehu správneho konania nazrieť. Zdôraznil, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach popísali procesný postup vychádzajúci z jednotlivých podkladov z chronologického hľadiska, keď bolo uvedené najskôr zistenie správneho orgánu vychádzajúce z inšpekčného záznamu, následne začatie správneho konania dňa 16.05.2016, vyjadrenie žalobcu k začatiu konania zo dňa 17.05.2016 a odvolanie v rámci rozhodnutia žalovaného. Správne orgány teda presne uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a samotné podklady pre rozhodnutie sú súčasťou spisovej dokumentácie, čo je v súlade so zákonom. V prípade, ak mal žalobca v priebehu konania záujem oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi, mohol využiť svoje právo nazretia do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Za zmätočné považuje žalovaný námietky žalobcu v danej veci, keď na jednej strane namieta, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia neuviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a na strane druhej namieta, že správny orgán neuviedol zoznam týchto podkladov, pričom skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sám uvádza v popise skutkového stavu. Zdôraznil, že žalobca disponoval s inšpekčným záznamom, oznámením o začatí správneho konania a teda o skutočnostiach, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia, bol informovaný priamo z uvedených podkladov. Teda vedel, z ktorých podkladov bude správny orgán pri rozhodovaní vychádzať.

24. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že po ukončení kontroly nebolo uskutočnené správne konanie, v ktorom by mohol uplatniť svoje procesné práva, najmä aby v prvostupňovom konaní dostal príležitosť predložiť dôkazy. Žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k dôvodom konania popísaným v oznámení o začatí správneho konania v súlade s § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca však nepredložil jediný dôkaz resp. neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na prehodnotenie porušenia zákona. Po celý čas správneho konania, ako aj v predmetnej žalobe, účelovo spochybňuje úradný postup inšpektorov poverených kontrolnou činnosťou už zo samotného zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že správne orgány nenariadili ústne pojednávanie vo veci poukázal na ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku a argumentoval, že predpokladá dve formy konania pred správnym orgánom, a to administratívnu (písomnú) a ústnu. Z citovaného ustanovenia Správneho poriadku vyplýva, že ústne pojednávanie sa musí uskutočniť len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo ak je to na objasnenie veci potrebné, čo je vecou posúdenia správneho orgánu. Na konanie o správnom delikte žalobcu sa vzťahuje osobitný zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu neukladá a subsidiárne , ktorý vyžaduje pojednávanie nariadiť len ak to vyžaduje povaha veci. Posúdenie vhodnosti resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha žalobcovi, ale správnemu orgánu a to len vtedy, pokiaľ bude mať ústne pojednávanie svoje opodstatnenie, pričom správny orgán je povinný riadiť sa v rámci svojej úvahy ust. § 3 ods. 3 Správneho poriadku, a teda použiť čo najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V danom prípade správny orgán disponoval dostatočnými podkladmi preukazujúcimi porušenie zákona, vyhodnotil, že ústne pojednávanie nebolo vo veci potrebné ex offo nariadiť a ani žalobca v priebehu správneho konania o vykonanie ústneho pojednávania nepožiadal. Dodal, že vykonanie ústneho pojednávania pred správnym orgánom predstavuje ďalšie dodatočné náklady a správny orgán finančne zaťažuje, pričom jeho nariadenie v prípadoch, kedy vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci nie je nevyhnutné, by bolo v rozpore so zásadami rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti správneho konania. Podľa názoru žalovaného by nariadenie ústneho pojednávania nezmenilo skutkový stav zistený v čase kontroly vykonanej inšpektormi, v priebehu ktorej inšpektori zistili porušenie § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktorý žalobca zodpovedá objektívne. Žalobca mal v priebehu správneho konania možnosť písomne uplatniť svoje námietky, návrhy, resp. navrhnúť doplnenie dokazovania, pričom po celý čas uvádzal účelové námietky, ktoré na spoľahlivo zistený skutkový stav nemali žiadny vplyv, s ktorými sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach riadne vysporiadali. Na podporu správnosti uvedeného postupu zo strany správneho orgánu poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp.zn. 2Sžo/53/2013 zo dňa 16.04.2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/253/2013-30, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 134/2014-19 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/262/2015 zo dňa 01.12.2016. K námietke žalobcu, že o vykonaných dôkazoch nikdy nebola zo strany žalovaného spísaná zápisnica uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bol inšpekčný záznam o vykonanej kontrole a zistených nedostatkoch, nesporne preukazujúci žalobcovo protiprávne konanie. Berúc do úvahy, že deliktuálne konanie žalobcu bolo nespochybniteľné preukázané inšpekčným záznamom podpísaným žalobcom, ktorý skutkové zistenia nenamietal právne relevantným spôsobom, nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v podobe výsluchu svedkov a ich následnej konfrontácie s inšpektormi. Vychádzajúc z uvedeného je na mieste, že sa v administratívnom spise nenachádza žiadna zápisnica o vykonaných dôkazoch.

26. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa inšpekčného záznamu žalovaný citoval ust. § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku a dôvodil, že v danom prípade správny orgán na základe zistených skutočností zaznamenaných v inšpekčnom zázname zo dňa 08.04.2016 vyhodnotil, že skutkový stav bol dostatočne zistený a ďalšie dokazovanie nebolo potrebné vykonať. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal v priebehu správneho konania boli zo strany správneho orgánu vyhodnotené ako právne irelevantné, na spoľahlivo zistené porušenie zákona nemajúce žiaden vplyv a s týmito sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal. Námietky žalobcu uplatnené v priebehu správneho konania boli vyslovene účelové, v snahe spochybniť odborný postup inšpektorov pri vykonávaní kontrolnej činnosti, Zdôraznil, že inšpekčný záznam patrí medzi relevantné podklady k rozhodnutiu a je záznamom z kontroly, v ktorom konajúci inšpektori opíšu zistený stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrí zodpovedná osoba a správnosť záznamu potvrdí svojim podpisom resp. uvedie, s čím nesúhlasí. Inšpekčný záznam predstavuje základný dokument informujúci o výsledku kontroly, v ktorom je presne popísaný zistený skutkový stav, všetky kontrolou zistené nedostatky, a ktoré nesporne preukazuje protiprávne konanie zo strany žalobcu. Inšpekčný záznam je dostačujúcim podkladom pre vydanie rozhodnutia, preto námietky žalobcu v tomto smere neobstoja. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že čas vykonania kontroly nemožno považovať za čas spáchania správneho deliktu, a že v inšpekčnom zázname absentuje presný čas nevydania dokladu o kúpe, čas trvania celej kontroly od vstupu inšpektora do predajne atď., keď ako sa už žalovaný vyššie zmienil, za čas spáchania správneho deliktu sa považuje deň, t.j. čas vykonania kontroly, čo podoprel zároveň dvoma rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nie je podstatné v inšpekčnom zázname uvádzať presný čas v rozsahu hodina - minúta vykonania jednotlivých úkonov v priebehu kontroly, pretože dostatočne odlíšiteľným identifikátorom daného skutku od ostatných je dátum vykonania kontroly, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že inšpektori v danom prípade nevykonali v ten istý deň kontrolu žalobcu v tej istej prevádzkovej jednotke, pri ktorej by bolo zistené rovnaké porušenie zákona, resp. takéto konanie správneho orgánu sa v praxi ani neuplatňuje.

27. K vyjadreniu žalobcu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 20.02.2017, v ktorom sa pridržiaval žalobných námietok.

V.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania je upravené v tretej časti druhej hlavy S.s.p. Pod správnym trestaním sa na účely tohto zákona podľa § 194 S.s.p. rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

30. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

31. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

33. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

34. V tomto konaní je predmetom preskúmania zákonnosť postupu a rozhodnutia správnych orgánov, ktoré rozhodovali o uložení pokuty žalobcovi za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), teda ide o konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.

35. Zákon o ochrane spotrebiteľa podľa § 1 upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami.

36. Podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené

a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,

b) adresa prevádzkarne,

c) dátum predaja,

d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby,

e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

37. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 Eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 Eur.

38. Žalobcovi bola správnym orgánom uložená pokuta 600,- Eur (v dolnej hranici stanovenej zákonom) podľa § 24 ods. 1 citovaného ustanovenia. Ako vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, žalobca sa dopustil porušenia povinnosti predávajúceho - vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ku ktorému došlo pri výkone kontroly dňa 08.04.2016 v prevádzkarni Autosúčiastky VALDO, Pod Táborom 11680/37, Prešov a to tým, že žalobca spotrebiteľom - inšpektorom na 1ks/lit. Oleja CASTROL Magnatec 5W-40 á 8,30 Eur/ks (účtované 7,23 Eur, teda o 0,80 Eur menej) zakúpený v kontrolnom nákupe doklad o kúpe výrobku nevydal.

39. Na konanie o správnom delikte podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Postup správneho orgánu preto musí vychádzať zo všeobecných zásad správneho konania upravených v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ) a rozhodnutie musí spĺňať všetky náležitosti uvedené v § 46 a § 47 Správneho poriadku.

40. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

41. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

42. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktoré je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Musí byť vymedzený tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným.

43. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky kritériá uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Je z neho zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania, na základe ktorého ustanovenia právneho predpisu prvostupňový správny orgán rozhodoval, popis skutku, kedy k porušeniu povinnosti žalobcu došlo, teda miesto a čas, kedy sa skutok stal (08.04.2016 v prevádzkarni Autosúčiastky VALDO, Pod Táborom 11680/37, Prešov).

44. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je súladný aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje aj s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovaní o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej Štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Správny súd rovnako ako žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/33/2014, v ktorom Najvyšší súd vyslovil názor, že pre špecifikáciu miesta a času spáchania skutku postačuje uviesť deň vykonania kontroly a prevádzkareň žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považuje námietku žalobcu vo vzťahu k výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu za nedôvodnú.

45. Za nedôvodnú správny súd považuje aj námietku žalobcu, že administratívny spis žalovaného nie je žurnalizovaný, pričom poukazoval na skutočnosť, že rozhodnutia správnych orgánov okrem spisovej značky neobsahujú čísla listov a argumentoval túto skutočnosť vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy.

46. ani osobitný právny predpis nemá osobitnú úpravu ako majú správne orgány v správnom konaní žurnalizovať spisy. Žurnalizáciu administratívneho spisu robí správny orgán priebežne tak, aby poskytovala prehľad čo sa v ktorom štádiu konania v spise nachádza, kedy, od koho a aká písomnosť sa do spisu vkladá, t.j. aby zo spisu bol zrejmý postup správneho orgánu v konaní, aby sa v ňom nachádzali všetky podklady, ktoré posudzoval, aké dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutia. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. sa na orgány verejnej správy v danom prípade nevzťahuje. Administratívny spis žalovaného v predmetnom konaní obsahuje všetky listiny a korešponduje s celým priebehom administratívneho konania so žalobcom. Obsahuje všetky listiny, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/10/2010, v tomto prípade sa na toto konanie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevzťahuje. Z odôvodnenia tohto citovaného rozhodnutia je nesporné, že išlo o administratívny spis daňových orgánov a že v administratívnom spise, ktorý bol predložený správnemu súdu v konaní, nebol predložený administratívny spis úplný (kompletný).

47. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

48. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy...

49. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

50. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

51. Správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Správne orgány nariaďujú ústne pojednávanie iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. Ústne pojednávanie je charakteristické predovšetkým v tom, že v ňom vystupuje viac účastníkov, často s protichodnými záujmami. Cieľom ústneho pojednávania je preto predovšetkým zistiť skutočný stav veci a odstrániť rozpory medzi účastníkmi.

52. V predmetnom konaní, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, správne konanie o uložení pokuty žalobcovi začalo na podklade inšpekčného záznamu o výkone kontroly, ktorá bola v prevádzkarni žalobcu vykonaná dňa 08.04.2016 a ktorú vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie (prvostupňového správneho orgánu). Z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že inšpektori vykonali u žalobcu kontrolný nákup 1ks/lit. Oleja CASTROL Magnatec 5W-40, za ktorý im bola účtovaná cena 7,25 Eur a na ktorú im nebol vydaný doklad o kúpe výrobku zo strany žalobcu. Žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k zisteným nedostatkom a jeho vyjadrenie tvorí prílohu tohto inšpekčného záznamu, kde predavač žalobcu tvrdí, že doklad o kúpe výrobku v cene 8,30 Eur vydal a že kontrolný nákup vykonal iba jeden inšpektor a až po vykonaní kontrolného nákupu sa k nemu pridal inšpektor ďalší a tvrdil, že až potom inšpektor tvrdil, že doklad o kúpe nebol vydaný. Na tejto skutočnosti trval žalobca aj v prípade vyjadrenia sa k oznámeniu o začatí správneho konania a odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, v ktorých spochybňoval čas začatia výkonu kontroly 10.30 hod. a hodinu vyhotovenia dokladu o kúpe vydaného inšpektorom, ktorý nepovažoval za presný a objektívny.

53. V predmetnom prípade teda existovali v konaní popri sebe dve tvrdenia, t.j. tvrdenie žalobcu, že doklad o kúpe výrobku riadne vydal a tvrdenie inšpektorov, že im doklad o kúpe vydaný nebol. Teda existovali v konaní rovnocenné, pritom protichodné vyjadrenia týkajúce sa samotného protiprávneho konania žalobcu.

54. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s touto skutočnosťou dôsledne nevyrovnal. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach iba formálne skonštatovali výsledok kontroly z inšpekčného záznamu a tvrdenia žalobcu považovali za účelové. V konaní o správnom delikte nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu, aby dve skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz produkovaný orgánom verejnej správy, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť považovaný za neomylný a nespochybniteľný, avšak na druhej strane môže byť jediným usvedčujúcim a nespochybniteľným dôkazom, najmä ak protichodný dôkaz neexistuje alebo je pochybný. Vyjadrenie žalobcu k inšpekčnému záznamu po vykonaní kontroly má rovnakú dôkaznú váhu ako tvrdenie inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie.

55. Samotná kontrola resp. výstupy z nej (inšpekčný záznam) ešte nezasahujú do sféry subjektívnych práv kontrolovaného subjektu. K takémuto zásahu môže dôjsť až v prípade, keď bude následne začaté správne konania a vydané rozhodnutie. Súčasne platí, že aj keď výsledky kontroly majú byť podkladom pre začatie správneho konania a jedným z dôkazov pre vydanie rozhodnutia samy o sebe nenahrádzajú, ani nemôžu nahradiť dokazovanie vykonané postupom stanoveným Správnym poriadkom. Inšpekčný záznam je síce obvykle podstatným zdrojom pre zistenie skutkového stavu veci v správnom konaní, ide však iba o jeden zo skutkových podkladov pre rozhodnutie a nie je vylúčené i vykonanie ďalších dôkazov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3As 167/2014-41 zo dňa 9.3.2016). V predmetnom konaní správne orgány neodstránili dokazovaním, napr. konfrontáciou inšpektorov a žalobcu, prípadne predavača existujúce protichodné tvrdenia a teda nedostatočne zistili skutočný stav veci.

56. Je úlohou správneho orgánu zistiť skutkový stav tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé a preukázané, že sa skutok stal a že sa ho dopustil žalobca. Pokiaľ správne orgány bez akýchkoľvek pochybností nepreukážu, že sa skutok stal a spáchal ho žalobca, nemožno dospieť k výroku o porušení právnej povinnosti žalobcom len na základe tvrdenia z jediného zdroja - inšpekčnému záznamu, ktorému dá správny orgán prednosť pred rovnocenným vyjadrením účastníka konania. Takýto názor vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014).

57. Z obsahu predmetného inšpekčného záznamu vyplýva, že jeho obsahom je zaznamenanie priebehu výkonu kontroly s uvedením dátumu a miesta jej realizácie, zúčastnených osôb, opisu kontrolných zistení s konštatovaním porušenia zákona, s väzbou na konkrétne zákonné ustanovenia, vyjadrenia žalobcu, prijatých opatrení a pokynov, podpis zúčastnených osôb podľa § 6 ods. 2 zákona o štátnej kontrole.

58. Z vyjadrenia žalobcu, ako aj z vyjadrenia povereného zástupcu žalovaného na nariadenom pojednávaní je nesporné, že inšpekčný záznam v časti vykonania kontrolného nákupu nebol zaznamenaný tak ako sa v skutočnosti stal a že je pravdou ako tvrdí žalobca, že kontrolný nákup vykonal iba jeden inšpektor, nie obaja inšpektori, ktorí vykonávali kontrolu. Teda nezaznamenáva výkon kontroly tak, ako sa v skutočnosti vykonala. Žalovaný sa s námietkami žalobcu ku skutočnému výkonu kontroly, ktorý je zaznamenaný v inšpekčnom zázname žiadnym spôsobom nevyrovnal. Preto je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

59. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. :1 písm. d/ a e/ S.s.p. zrušil.

60. O nároku žalobcu na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 a § 175 S.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal nárok na náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.