Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/90/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne P. P., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v H., O. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 31.08.2016, č.k. 10C/92/2016-75

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.4.2011, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 28. 4.2011 so žalovaným.

3. Právne vec posúdil podľa § 37 ods. 1, § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 OZ, čl. 3 ods. 2,3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993.

4. Dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi stranami sporu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ. Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať, pričom sa jedná o formulárovú zmluvu, a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľom, bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňovala žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy bez časového obmedzenia a bez toho, aby mal zamestnávateľ možnosť zistiť, koľko zrážok sa už vykonalo a koľko sa ešte bude môcť vykonať. Uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za

predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. z neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú, a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 až 5 OZ.

5. Súd konštatoval, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože bez tohto určenia by bolo jej právne postavenie ohrozené, resp. pretrvával by stav jej objektívnej právnej neistoty, pričom tento stav nemožno odstrániť inými prostriedkami. Tento stav vyvolal žalovaný, ktorý predmetnú dohodu textovo aj sám pripravil, preto zodpovedá za jej obsah. Zároveň sa vyrieši sporná otázka, či žalovaný je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie (správne má byť žalobkyňa je povinná uhrádzať svoj záväzok - poznámka odvolacieho súdu), a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu.

6. Súd poukázal aj na to, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.4.2014 obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, napríklad poplatok za odklad splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 215,75 € a odklad z akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 192,08 €. Z praxe súdu je známe, že poplatok za možnosť odkladu minimálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, za ktorú bola určená rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/55/2013 zo dňa 10.2.2014. Súd poukázal aj na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobkyne.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

8. S poukazom na § 2 ods. 2 veta prvá a § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 €.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/,h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol.

10. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie súdu sa neopiera o žiadne zákonné ustanovenie a konštatuje tak neplatnosť právneho úkonu bez toho, aby táto vyplývala zo zákona. Dôvodom platnosti či neplatnosti právneho úkonu môžu byť len skutočnosti týkajúce sa obsahu právneho úkonu. Z odôvodnenia rozsudku pritom vyplýva, že súd neuviedol žiaden zákonný dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, teda žiadne konkrétne ustanovenie, právnu normu a jeho aplikáciu na konkrétny prípad. V súvislosti so závermi súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľná, poukázal na fakt, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne dokázané skutočnosti, potvrdzujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou. Napadol tiež záver súdu ohľadne neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy spôsobenej tým, že výkon zrážok zo mzdy nepodlieha nejakej autorizácii. Tento záver súdu nemá oporu v právnom predpise. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola a stále je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielenže nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov, ale súčasne je s účinnosťou od 1.5.2014 aj osobitne regulovaný. Ak súd konštatoval, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy majú byť vymožené aj nároky z neprijateľných podmienok, potom je nepreskúmateľné, prečo nerozhodol o neplatnosti len tých častí vymedzenia zabezpečenej pohľadávky, ktoré by uvedené umožnili. Nie je zrejmý žiaden racionálny dôvod, podľa ktorého by malo byť neplatné zabezpečenie splatenia istiny úveru, ktorá je v dohode o zrážkach zo mzdy výslovne uvedená.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj právneho poriadku SR. Na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá

má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni, ktoré do budúcna vzniknú, vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité, preto neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. V dohode o zrážkach zo mzdy suma 1.500 € je uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité je aj zmluvné dojednanie ohľadne výšky splátok, podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Poukázala na to, že na danú vec nie je možné aplikovať § 9 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko v dobe uzavretia zmluvy nebol platný a účinný. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore aj s ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (replika) zotrval na podanom odvolaní. Opätovne poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je to v rozpore s jeho vlastnou argumentáciou. Žiaden právny predpis účinný v čase uzavretia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je neprípustné. Tvrdeniam žalobkyne odporuje aj súčasná právna úprava inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy, pretože novelou č. 438/2015 Z.z., ktorou sa dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch, je určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy. Poukázal na to, že žalobkyňa vedela vopred, že ako prostriedok zabezpečenia sa uzatvára dohoda o zrážkach zo mzdy, pretože o tom bola vopred informovaná pred uzatvorením samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.4.2011 a pri jej uzavretí bol žalobkyni predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. V dohode žalovaný uviedol, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je splatný dlh dlžníka, ktorý možno uspokojiť pomocou zrážok zo mzdy. Tieto sa poukazujú na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu. Jeho použitie sa teda neviaže na schválenie rozhodnutím súdu, ani na súdnu kontrolu, ale na existenciu právnej skutočnosti, t.j. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Rovnako poukázal na to, že na daný prípad nemožno aplikovať § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z.,, nakoľko ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v roku 2011. Platí tu zákaz retroaktivity. K námietke žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá, pretože neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, ale opisuje len možné spôsoby jej vzniku uviedol, že určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len vyčíslené, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká.

14. Žalobkyňa v duplike poukázala na to, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej predtlačenej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenú zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Z uvedených dôvodov sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon.

15. Duplika žalobkyne bola žalovanému odoslaná dňa 12.05.2017.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. d/, f/, h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.05.2017 o 12,55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.05.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

19. Žalovaný namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

23. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani

nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192

- § 194 alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

26. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 , keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

27. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 .

28. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

29. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).

31. Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo mzdy možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi stranami sporu, a teda z uvedeného dôvodu ako neplatnú.

32. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.04.2011, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 . Preto tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4 je uvedený

príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ , prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ . Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.

33. V dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.04.2011 nie je uvedená výška pohľadávky žalovaného. V samotnom bode I. dohody je uvedené, že cit. „Spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru /Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500003863 čiastku 1.500 €. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru/revolvingu, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“.

34. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným formulovanej výšky pohľadávky, ktorá nie je presne vyčíslená a špecifikovaná, sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto odvolací súd nemal inú možnosť, iba konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

35. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, t. j. 28.04.2011. V prípade žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňa vystupovala ako dlžník. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako dlžník - spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Táto podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku, znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatná, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

36. So zreteľom na vyššie uvedené neobstojí obrana žalovaného a jeho námietky uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi stranami sporu dňa 28.04.2011 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým aj absolútne neplatnú v zmysle § 53 a neuviedol dostatočné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako celku. Napadnutý rozsudok (jeho odôvodnenie) spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 tak z formálneho, ako aj z obsahového hľadiska, keďže súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení rozsudku rozhodujúce skutkové zistenia i právne závery, ku ktorým dospel po úplnom a správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov, náležite a presvedčivo ich zdôvodnil zo všetkých relevantných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy, pri aplikácii (a dôslednom výklade) relevantných ustanovení právnych predpisov, ktoré použil, preto napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný.

37. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania strán sporu a o súdnom poplatku, s dôvodmi rozsudku aj v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje.

38. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 , zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .