Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/22/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Pirč, CSc., kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, správca úpadcu GEVOS Slovakia, a.s., Podnikateľská 2, 040 17 Košice, IČO: 36 575 119, proti žalovanému: GEMEC - UNION, a.s., Jivka 187, 642 13 Česká republika, IČO: 25 916 581, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom, Krmanova 16, 040 01 Košice, v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/9/2008-352 zo dňa 15.4.2016 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e výrok rozsudku v napadnutej časti, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 731,22 eur titulom trov právneho zastúpenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi.

II. Sporovým stranám n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 15.4:2016 č.k. 31Cbi/9/2008.352 žalobu zamietol; žalobcu zaviazal zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 1.002,13 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 731,22 eur titulom trov právneho zastúpenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2008 domáhal, aby súd určil, že Smlouva o dílo č. 2003/3/OB/011 uzavretá dňa 2.8.2005 medzi úpadcom a žalovaným je voči veriteľom úpadcu (dlžníka) neúčinná. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie v prospech všeobecnej podstaty úpadcu plnenia, ktoré získal od úpadcu ako dlžníka vo výške 238.561,69 eur (7.187.000,00 Sk).

3. Dospel k záveru, že Smlouva o dílo č. 2003/3/OB/011 zo dňa 2.8.2005 je síce zmluvou uzavretou medzi úpadcom - spoločnosťou a jej zakladateľom - žalovaným, ale pri realizácii úpadcovho predmetu podnikania, teda v rámci bežného obchodného styku a súd tento právny úkon považoval za platný a účinný.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6.6.2008, sp. zn. 31K/19/2008 právoplatným dňa 12.6.2008 sa voči dlžníkovi: GEVOS Slovakia, a.s., IČO: 36 575 119 začalo konkurzné konanie a následne uznesením zo dňa 21.7.2008 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz a účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 7.8.2008. Súd najprv riešil otázku, či žaloba bola podaná v zákonnom stanovenej lehote a oprávnenou osobou. Na základe dokazovania mal nepochybne za preukázané, že oprávnenou osobou na podanie takejto žaloby v zmysle zákonných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii je správca úpadcu, čiže žalobca a takáto žaloba

musela byť v zmysle vtedy platných zákonných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii podaná na súde v lehote do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na skutočnosť, že účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 7.8.2008 a žaloba bola podaná 12.12.2008, súd danú otázku uzavrel tak, že žaloba bola podaná v zákonnom stanovenej lehote. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú skutočnosť, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu a že medzi úpadcom a žalovaným bol uzavretý platný právny úkon, Smlouva o dílo č. 2003/3/OB/011 dňa 02.08.2005, pričom ide o právny úkon uzavretý v lehote počas troch rokov pred začatím konkurzného konania, ktorého účinky nastali dňa 12.6.2008. Na to, aby súd určil, že daný právny úkon je voči veriteľom úpadcu neúčinný musia byť splnené aj ostatné podmienky, a to tá, že v čase keď k uzavretiu právneho úkonu, ktorého neúčinnosť žalobca napadol, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá by týmto právnym úkonom bola ukrátená z uspokojenia prihlásenej pohľadávky, následkom takéhoto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a zároveň musí ísť o taký právny úkon, ktorý by v zmysle ust. § 58 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spôsobil úpadok dlžníka, resp. ktorý bol urobený počas úpadku dlžníka. Právny úkon by v zmysle zákona mal spĺňať aj znaky, že ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, čiže by malo ísť o bezodplatný právny úkon alebo o odplatný, na základe ktorého dlžník poskytol plnenie podstatne vyššie ako je obvyklá cena za takýto úkon. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že v čase uzavretia Slmouvy o dílo č. 2003/3/OB/011 zo dňa 02.08.2005, dlžník nebol v úpadku, uvedeným právnym úkonom nezmenšil svoj majetok, ba práve naopak, úpadca predpokladal, že pri využití predmetu Smlouvy o dílo (Semimobilná miešacia linky), jeho majetok a zisk porastie. Žalobca nepreukázal, že by v čase uzavretia daného právneho úkonu mal dlžník veriteľov, ktorých pohľadávky by daným úkonom boli ukrátené z uspokojenia v konkurze. Vykonaným dokazovaním, závermi znaleckého posudku, mal súd preukázané, že cena za dielo, ktorá bola v Smlouve o dílo č. 2003/3/OB/011 zo dňa 02.08.2005, dohodnutá, je cenou obvyklou v danom čase (v čase uzavretia a realizácie Smlouvy o dílo) za obdobné diela. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že právny úkon uzavretý medzi úpadcom a žalovaným, Smlouva o dílo č. 2033/3/OB/011 dňa 02.08.2005, nie je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia a nie je právnym úkonom, ktorým sa zmenšil majetok dlžníka - úpadcu. Nie je ani právnym úkonom urobeným počas úpadku dlžníka (návrh na vyhlásenie konkurzu podaný v roku 2008 s tým, že úpadok nastal v roku 2007) a preto na základe zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol v celom rozsahu.

5. Súčasne súd prvej inštancie zaviazal žalobcu nahradiť trovy štátu vo výške 1.002,13 eur.

6. Súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému - ako úspešnému účastníkovi v tomto konaní - trovy konania v celkovej výške 731,22 eur, o ktorej rozhodol v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) - § 1 ods. 3, § 11 ods. 1 cit. vyhl. s poukazom na to, že konanie o tzv. incidenčnej žalobe, je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky určenia pravosti, ktorá je predmetom konania. Aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny preto súd vychádzal z rovnakého princípu a žalovanému priznal náhradu trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou sporu. Uvedené zároveň vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe, napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2010, pod. sp. zn. 4Obo/70/2009, z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2011, sp. zn. 4Obo/56/2010, z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2011, č.k. III.ÚS/534/2011-8). Ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena určená podľa §§ 9-14 sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl.). Úkony právnej služby v roku 2009 vo výške 1/13 výpočtového základu predstavujú sumu 53,49 eur; úkony právnej služby v roku 2011 vo výške 1/13 výpočtového základu predstavujú sumu 57,00 eur; úkony právnej služby v roku 2013 vo výške 1/13 výpočtového základu predstavujú sumu 60,07 eur; úkony právnej služby v roku 2015 vo výške 1/13 výpočtového základu sú ohodnotené sumou 64,53 eur a úkony právnej služby v roku 2016 vo výške 1/13 výpočtového základu predstavujú sumu 66,00 eur. Súd žalovanému priznal trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci v roku 2009 á 53,49 eur +6,95 eur; vyjadrenie k žalobe zo dňa 03.07.2009 á 53,49 eur +6,95 eur; vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.02.2011 á 57,00 eur +7,41 eur; účasť na pojednávaní dňa 10.07.2013 á 60,07 eur + 7,81 eur; účasť na pojednávaní dňa 18.11.2013 á 60,07 eur + 7,81 eur; vyjadrenie vo veci zo dňa 11.12.2013 á 60,07 eur +7,81 eur; účasť na pojednávaní dňa 07.01.2015 á 64,53 eur + 8,39 eur; stretnutie s ustanoveným znalcom a poskytnutie požadovanej súčinnosti dňa 14.10.2015 á 64,53 eur +8,39 eur; účasť na pojednávaní dňa 15.04.2016 á 66,00 eur +8,58 eur. Všetko spolu vo výške 609,35 eur + 20% DPH, čiže celkovo súd vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 731,22 eur. Súd nepriznal

žalovanému trovy konania za 1 úkon právnej služby, a to za účasť na pojednávaní dňa 17.03.2011, nakoľko uvedené pojednávanie bolo z dôvodu PN sudkyne odročené, účastníci boli o odročení a jeho dôvode upovedomení dňa 16.03.2011 a pojednávania sa žiaden z účastníkov ani ich právni zástupcovia nezúčastnili.

7. Na základe uvedeného súd rozhodol v zmysle zákonných ustanovení v súlade so súdnou praxou tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a na ich zaplatenie zaviazal neúspešného žalobcu, pričom platobným miestom je právny zástupca žalovaného. Štát v danom konaní vynaložil trovy pozostávajúce zo svedočného vo výške 81,17 eur priznané svedkovi O.. I. Č., na základe uznesenia zo dňa 30.4.2014, č.k. 31Cbi/9/2008-231, právoplatné dňa 29.5.2014 a z odmeny za vypracovanie znaleckého posudku č. 2/2015 zo dňa 31.12.2015 vo výške 920,96 eur priznanej znalcovi H.. O.. C. Š., H.. uznesením zo dňa 28.1.2016, č.k. 31Cbi/9/2008-338, právoplatným dňa 25.2.2016. Celkovo sú trovy štátu vo výške 1.002,13 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal neúspešného žalobcu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to výroku o náhrade trov konania, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 731,22 eur, titulom trov právneho zastúpenia podal žalovaný odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil, alebo rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie prvostupňovému súdu s prihliadnutím na skutočnosť, že súd prvého stupňa vo svojom výroku o trovách právneho zastúpenia priznal náhradu trov konania žalovanému v nesprávnej výške, keďže nesprávne právne vec posúdil.

9. Odvolanie oprel žalovaný o odvolací dôvod ustanovený v § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovanému - ako úspešnému účastníkovi v konaní súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol v súlade s § 1 ods. 3 a § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 731,22 eur.

10. Žalovaný má za to, že v predmetnom prípade je možné určiť hodnotu práva, ktorá predstavuje sumu 238.561,69 eur (7.187.000,00 Sk), ktorú žalobca žiadal ako plnenie od žalovaného. Návrh, ktorým sa konanie začalo, bolo potrebné vnímať v spojitosti s (vtedy už) začatým konaním o vydanie plnenia vo výške 238.561,69 eur (7.187.000,00 Sk) do všeobecnej podstaty úpadcu z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Smlouva o dílo č. 2003/3/OB/011 zo dňa 2.8.2005, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31Cbi/8/2008. So zreteľom na uvedené dospel žalovaný k názoru, že predmet konania je možné vyjadriť v peniazoch, a to v sume 238.561,69 eur. Na základe tejto skutočnosti je teda potrebné postupovať aj pri výpočte trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 2 vyššie uvedenej vyhlášky. V konaní bola hodnota práva presne určená a vyjadrená v peniazoch, nebolo preto možné, aby súd posúdil výšku tarifnej hodnoty podľa § 11 ods. 1 vyhlášky. Uvedené ustanovenie pre svoju aplikáciu požaduje splnenie aspoň jednej z formálnych podmienok. Požaduje, aby nebolo možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch alebo, aby ju bolo možné stanoviť len s nepomernými ťažkosťami. Ani jedna z podmienok v konaní nebola splnená. Hodnota práva je vyjadrená v peniazoch sumou 238.561,69 eur (7.187.000,00 Sk). Žalovaný preto žiada priznať trovy právneho zastúpenia podľa špecifikácie v podaní zo dňa 18.4.2016. Súdom priznané trovy právneho zastúpenia žalovaný považuje za nesprávne a so zreteľom na okolnosti prípadu (dĺžka trvania prvostupňového konania, odborná náročnosť predmetu sporu) aj za nespravodlivé a nedostačujúce, reálne nezodpovedajúce právnej pomoci, ktorá bola právnym zástupcom poskytnutá žalovanému na hájenie jeho záujmov a práv. Trovy právneho zastúpenia priznané súdom vo výške 731,22 eur tvoria zanedbateľnú časť nákladov, ktoré bolo potrebné v konaní vynaložiť, vzhľadom na odbornú, časovú a finančnú náročnosť konania. Konanie v uvedenej právnej veci prebieha od roku 2008, pričom prvostupňový súd rozhodol vo veci samej až v roku 2016. Z predloženého vyčíslenia trov je zrejmé, že vo veci bolo vykonaných 10 úkonov právnej pomoci, z toho väčšinu tvoria úkony vyčíslené za účasť na pojednávaní. Vo svetle uvedených okolností prípadu sa žalovanému nejaví ako spravodlivé priznanie trov konania, tak ako ich priznal žalovanému súd prvého stupňa.

11. Žalovaný si preto uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 11.412,54 eur, pozostávajúce z vyčíslených trov právneho zastúpenia doručených súdu dňa 18.4.2016 (v prílohe tohto odvolania) vo výške 10.868,61 eur a hodnoty jedného právneho úkonu za podanie odvolania vo výške 538,78 eur s DPH a 1x režijného paušálu za rok 2016 vo výške 5,15 eur s DPH.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol s tým, že si náhradu trov neuplatňuje. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, z akého dôvodu ustálil, že v danom prípade sa jedná o určovací spor s neoceniteľnou hodnotou sporu. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm.a/ sú trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s konkurzom vylúčené z uspokojenia. Podľa žalobcu súdna prax bola charakteristická tým, že náhrada trov bola priznávaná podľa ustanovení O.s.p. aj s odkazom na ust. § 196 bez materiálnoprávnej možnosti uspokojenia takejto pohľadávky zo všeobecnej podstaty úpadcu a bez možnosti núteného vymáhania (exekúciou) priznaného nároku (§ 48 . Preto podané odvolanie vníma žalobca ako uplatnenie si procesného práva žalovaného, avšak v prípade priznania jeho obsahovej časti súdom druhej inštancie, domnieva sa bez reálneho dopadu na hodnotu ktorejkoľvek majetkovej podstaty úpadcu. Takýto právny stav je daný aj ochranou majetkových záujmov konkurzných veriteľov a súčasne aj zákonnou povinnosťou správcu uplatňovať nároky z odporovateľných právnych úkonov.

13. Krajský súd ako súd odvolací - § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 v zmysle § 385 ods. 1 a contrario a po preskúmaní rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd k námietke žalovaného, ohľadne určenia hodnoty práva s tým, že táto predstavuje sumu 238.561,69 eur, (preto je potrebné pri výpočte trov právneho zastúpenia postupovať podľa § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a nie podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky) uvádza, že podľa ustálenej judikatúry ide v prípade odporovateľnej žaloby o určovací spor, kedy pre určenie súdneho poplatku a tak aj pre výpočet trov právneho zastúpenia platí, že ide o nevyčísliteľnú hodnotu sporu, a preto treba vychádzať z ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb.

15. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech a žalobca uviedol, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).