Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/269/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 16C/147/2014-113 zo dňa 27.09.2016 takto

rozhodol:

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom I. súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 18.03.2013 č. zmluvy 802001737 bod 10 o tej časti poplatku, ktorá zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalším výrokom II. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka advokáta, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 Občianskeho zákonníka a ust. § 497 Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj pre zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov vrátane § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa neho neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade podľa bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru u žalovaného dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške tak, ako je to uvedené na prvej strane zmluvy, pričom časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V prípade žalobkyne administratívny poplatok predstavoval 322 Eur (61,33 % z úveru). Tento poplatok, ako to vyplýva z Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno

poukázať (ako správne konštatovala žalobkyňa) na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd prvej inštancie dodal, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011. Súd prvej inštancie teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie, preto je dôvodné podľa názoru súdu žalobe o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienke vyhovieť. Požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o tom, že na porovnanie primeranosti výšky zmluvných úrokov sa majú použiť úrokové sadzby pri poskytovaní úverov nebankovými subjektmi. Len pre úplnosť ešte dodal, že nie je možné zneplatniť len časť dohody o úrokoch a na podporu oboch týchto záverov poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012. Dôvodná bola aj žaloba o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom vysvetlenie nezákonnosti danej zmluvnej podmienky je obsiahnuté v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku. Uvedená žaloba má opodstatnenie s poukazom na § 53a ods. 1 OZ.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť argumentačne úspešnému v spore právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi advokátovi, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Namietal dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu uzavretú v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko bola uzatvorená na základe ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná. Veriteľ využil zákonnú možnosť a v zmysle § 273 Obchodného zákonníka zakomponoval časť obsahu zmluvy aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré dlžníkovi priložil k návrhu a oboznámil ho s ich obsahom. Stali sa preto neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v predmetnom prípade zmluvy o úvere. Výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov sú jasne uvedené priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa dohody o splátkach, dlžník berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) je 281,64 %. Dohoda o splátkach oprávňuje dlžníka plniť v splátkach, na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN, to znamená, že RPMN vo výške 92 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu, RPMN vo výške 281,64 % dohodnutá v dohode o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Počet splátok bol dohodnutý na 12 vo výške 56,- eur, a to ku 27. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 27.04.2013 do 27.03.2014. Nakoľko sú náležitosti obsahom dohody o plnení v splátkach, ktorá prináleží k zmluve o úvere, a s ktorou bol osobitne dlžník oboznámený, nakoľko s ním bol individuálne i obsah dohodnutý, má žalovaný za to, že nemožno hovoriť o absencii predmetných údajov. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri

výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Je teda bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nepomenovaná zmluva podľa Obchodného zákonníka si vyžaduje dostatočné vymedzenie subjektov, teda zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvu a vymedzenie predmetu zmluvy. Každopádne si nevyžaduje náležitosti, ktoré uvádza žalobca vo svojich tvrdeniach. Ak si strany zvolia, že zmluvu uzatvoria ako nepomenovanú, náležitosti by sa mali posudzovať podľa tých, ktoré si vyžaduje najbližšie ním podobná zmluva, v tomto prípade zmluva o úvere, ktorá je upravená v rámci Obchodného zákonníka v § 497 a nasl. Ani tam nie sú uvedené náležitosti ako uvádzanie RPMN atď. Z daného dôvodu nie je možné zmluvu považovať za bez poplatku a bezúročnú. Zákon v čase uzavretia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

6. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.05.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Vo veci už bolo rozhodované rozsudkom č. k. 16C/167/2014-40 (predtým č.l. 38) zo dňa 13.11.2014. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 98,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Zároveň vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa tvrdila, že žalovanému zaplatila sumu 448,- Eur. O pravdivosti tvrdenia svedčia záznamy o hotovostných výberoch. Ak jej žalovaný poskytol úver 350,- Eur a ide o úver bezúročný a bez poplatkov, má žalobkyňa nárok na to, aby jej žalovaný vrátil rozdiel - sumu, ktorú žalobou uplatnila, 98,- Eur. V tejto časti bol jej nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia žalovaného dôvodný. Nakoľko žalobkyňa tvrdila, že úver, ktorý jej žalovaný poskytol je úžerný, keďže úroky a poplatky sú niekoľkonásobne vyššie, súd sa zaoberal aj týmto jej tvrdením. Žalobkyňa taktiež tvrdila, že poplatok, ktorý bol v zmluve dojednaný, predstavuje 61,33 % úveru, je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľný, poukázala na to, že administratívny poplatok má za neprijateľný podľa žalobkyne aj nemecký súd, ktorý potvrdil „rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie...“.

9. Čo do prvého výroku, teda, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 98,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nadobudol rozsudok č. k. 16C/147/2014-40 (predtým 38) zo dňa 13.11.2014 právoplatnosť. Čo do výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania, odvolací súd na základe odvolania žalobkyne zrušil uznesením č. k. 5Co/25/2015-92 zo dňa 21.01.2016 rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žalobného nároku v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

10. Predmetom odvolacieho konania je nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 18.3.2013 č. zmluvy 802001737 bod 10 o tej časti poplatku, ktorá zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň rozhodnutie o trovách konania.

11. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola dňa 18.03.2013 pod č. 802001737 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v sume 350 Eur, pričom dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu 350 Eur, zvýšenú o poplatok 322 Eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 672 Eur. V zmluve je uvedené, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje sumu 137,03 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, vo výške 184,97 Eura. V zmluve je uvedené, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku, t. j. 672 Eur do 27.4.2013 s tým, že berie na vedomie, že výška RPMN je 92 %. Z bodu 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú na rube zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Dňa 18.03.2013 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou uzatvorená k zmluve o úvere č. 802001737 dohoda o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa veriteľ a dlžník dohodli, že zmluva o úvere č. 802001737 sa mení tak, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 672 Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 56 Eur, vždy k 27. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 27.4.2013. Dlžník berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona a je vo výške 281,64 %, priemerná hodnota RPMN, čo dlžník berie na vedomie, je vo výške 36,73 %. Zo splátkového kalendára k zmluve č. 802001737 vyplýva, že žalobkyňa zaplatila splátky, výška ktorých bola 56 Eur, v dňoch 27.04.2013, 27.05.2013, 27.06.2013, 27.07.2013, 27.08.2013, 27.09.2013, 27.10.2013 a 27.11.2013.

12. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. 5Co/25/2015-92 zo dňa 21.01.2016 konštatoval, že nemá dôvod odkloniť sa od svojho názoru vyjadreného v rozhodnutí sp.zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.08.2014. Aj v danom prípade sa javí administratívny poplatok za uzavretie zmluvy za neprijateľný. Predstavuje 92 % ročne. Zo zmluvy o úvere č. 802001737 vo výške 350,- Eur za poplatok mala žalobkyňa uhradiť 322,- Eur. Celkovú čiastku vo výške 672,- Eur mala uhradiť v 12 splátkach po 56,- Eur. Preto sa odvolaciemu súdu javí v danej veci, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi v jeho záujme.

13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania možného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel uzatvorenia uvedený nebol. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo, číslo občianskeho preukazu) iné údaje uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalobkyňu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie, preto je i podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné žalobe o vyhlásení neprijateľnej zmluvnej podmienky vyhovieť. Skutočne je považovanie úhrady administratívneho poplatku neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je naozaj nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. I odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012.

15. Správne súd prvej inštancie rozhodol i o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.