Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-121-2016.pdf
PDF · 121.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/121/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, B.. hrdinov XXX/XXX, XXX XX B., občan SR, za účasti: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom AK Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.612,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7C/601/2012-228 zo dňa 18.01.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. v zamietnutej časti nároku a v časti trov konania.
Žalovanej a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 161,02 eur s úrokom z omeškania o výške 9 % ročne zo sumy 17,89 eura od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.07.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
4. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 448,24 eur (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č. ú. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 2, 3; 53 ods. 1, 4; 54 ods. 1, 2, 100 ods. 1 až 3; 101; 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, §§ 2 ods. 1; 2a; 8 ods. 1; 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 27 ods. 1, 3 Zákona o bankách, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., §§ 3 ods. 1, 2; 4 ods. 1, 2, 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu Rady č. 93/13/EHS.
6. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov 9,87 %, výšku úrokovej sadzby 17,3 % , poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnávaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysel uvedeného zákona, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Súdu sú známe argumenty banky v obdobných veciach, kedy poukazujú na to, že pri výpočte RPMN postupovali podľa prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá v danom čase obsahovala chybný vzorec, čo bolo zákonodarcom napravené novelou zákona účinnou od 01.07.2006. K uvedenej argumentácii súd uviedol, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá Zákon o bankách. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu v banke s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré banka pripraví v písomnej podobe a predloží klientovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa naplnené neboli. Banka, ako odborník musela vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve (aj keď vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch) je nesprávny a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. V čl. IV. bod 2 úverovej zmluvy banka uviedla, že dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 9,87 %, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených z úverom a výšky poskytnutého úveru. Banka neposkytla klientovi objektívny údaj o výške RPMN a voči klientovi postupovala neodborne. Banka (na rozdiel od štátnych orgánov) môže podľa čl. 2 ods.3 Ústavy SR konať, čo nie je zákonom zakázané, a teda mohla v zmluve uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou.
7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje sumu, počet a termíny splátok úrokov podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto žalobca nemôže od žalovanej požadovať zaplatenie úroku neuvedeného v zmluve.
8. Zároveň posúdil námietku premlčania vznesenú občianskym združením, a to vzhľadom na kogentné ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, upravujúceho spotrebiteľské právo, v súvislosti s čím konštatoval, že z vykonaných dôkazov zistil, že žaloba bola podaná na súd dňa 29.10.2012 a nepremlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe sú splátky, ktorých splatnosť nastala od 20.11.2009 do 20.07.2010, t. j. 9 splátok. Istina jednej splátky je 17,89 eur (1 055,57 eura : 59 = 17,89 eura). Preto rozhodol tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 161,02 eura (9 x 17,89 eura) s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17,89 eura od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eura od 21.07.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
9. Výrok o trovách účastníkov odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods.2 a § 149 ods. 1 O.s.p.
10. Konštatoval, že žalobca si podanou žalobou uplatňoval proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1 612,02 eura s príslušenstvom. Žalobca bol úspešný v sume 161,02 eura, teda v rozsahu 9,99 %. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 90,01 %. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje úspech žalobcu je teda 80,02 %. Žalovaná bola v konaní úspešnejšia, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, preto súd
rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako menej úspešný účastník nemá právo na ich náhradu.
11. Súd priznal úspešnejšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 448,24 eura, t. j. 80,02 % z 560,16 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia z hodnoty 1 612,02 eura, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu 71,37 eura, za nemeritórny úkon odmenu 17,84 eura, za polovičný úkon 35,69 eura, za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 16.01.2013, 27.06.2013, 29.03.2015, účasť na pojednávaniach dňa 11.03.2013, 13.04.2015, 18.01.2016 pri hodnote veci 1 612,02 eura (5 x 71,37 eura + 1 x 35,69 eura + 1x 17,84 eura + 1x 7,63 eura + 3 x 7,81 eura + 2 x 8,39 eura + 1 x 8,58 eura + 20 % DPH), podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), g), ods. 2, ods. 4, § 16 ods.3, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
12. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a v časti trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
13. V odvolaní namietal, že Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 15.08.2005. V zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 sa ročná percentuálna miera nákladov vypočítala tak, že r = (F/P)1/T-1, kde R je neznáma, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, F predstavuje budúcu hodnotu podľa § 2 písm. c) zákona, P predstavuje súčasnú hodnotu, t. j. nominálnu hodnotu poskytnutého úveru a T predstavuje obdobie splácania úveru.
14. Na základe zmluvy o splátkovom úvere z 15.08.2005 bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 31.800,- Sk (nominálna hodnota poskytnutého úveru - P), ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 59- mesačných splátkach (časové obdobie splácania úveru - T) po 862,- Sk, t. j. uhradiť pôvodnému veriteľovi sumu v celkovej výške 50.858,- Sk (budúca hodnota - F). Vzhľadom na to je výpočet RPMN po prepočítaní na percentá a po zaokrúhlení na 2 desatinné miesta vo výške 9,87 %. Preto súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nemožno spochybniť, že výška RPMN je vypočítaná v súlade so zákonom platným v čase uzavretia zmluvy a v zmluve je uvedená v súlade s daným zákonným výpočtom. Súd na výpočet RPMN aplikoval neskoršiu právnu úpravu, ktorá ešte v čase uzavretia zmluvy nebola platná ani účinná.
15. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že pokiaľ súd zamietol žalobu pre absentujúci údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, k uzavretiu zmluvy došlo 15.08.2005 a ustanovenie, na základe ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k), l), je účinné až od 01.01.2008. Preto pokiaľ nie je splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je uvedený nedostatok sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Úrok a poplatky sú špecifikované v zmluve v úvodných ustanoveniach, ktoré sú označené ako základné podmienky, teda rovnako nemožno poukazovať na ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
16. Podľa žalobcu súd tiež nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce premlčacej doby. Mal za to, že je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
17. Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Mal za to, že nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Združenie musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenie vstupuje do konaní bez ohľadu na stav konania a vôle žalovaného a nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z onačenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Účelom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR.
18. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. aby rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
20. Žalovaná ani občianske združenie sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.05.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Podľa ustanovenia § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
23. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. ) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
26. Podľa ustanovenia § 2a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.
27. Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
28. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola ku dňu uzavretia zmluvy (15.08.2005) obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.. Tento právny predpis (ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) v § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
30. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.10.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.612,02 eur spolu s úrokom z omeškania 89,76 eur, ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 1.233,01 eur od 11.04.2012 do zaplatenia a trov konania 96,50 eur.
31. Dňa 13.12.2012 oznámilo súdu prvej inštancie svoj vstup do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov a žiadalo o doručenie žaloby s prílohami. Súčasne si uplatnilo nárok na náhradu trov konania.
32. Združenie doručilo dňa 01.02.2013 súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadal, aby žalobca konkretizoval svoje tvrdenie o odstúpení od zmluvy, kedy sa tak stalo a aby o tom súdu predložil dôkaz. Tiež požadovalo špecifikovať, z ktorých konkrétnych splátok pozostáva istina a kedy sa stala tá ktorá splátka splatnou, lebo zo žaloby nie je zrejmé, aký je vzťah medzi úrokom z omeškania v sume 169,21 eur a zákonným úrokom z omeškania, ktorý žalobca uplatňuje od 29.06.2011. Pri odstúpení od zmluvy, ak by nebol nárok žalobcu premlčaný, mal by žalobca nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Avšak vzhľadom na to, že už ku dňu 28.06.2011 bola žalovaná 1195 dní v omeškaní, je celý nárok žalobcu premlčaný. Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Jej uzavretie je v rozpore s dobrými mravmi.
33. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.03.2013 sa vyjadril žalobca k vyjadreniu vedľajšieho účastníka. Vo vyjadrení citoval ustanovenia §§ 110 ods. 1 a 558 Občianskeho zákonníka a namietal, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 17.01.2012 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon pre platnosť uznania dlhu vyžaduje. Zároveň žalovaná potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Ak by aj žalovanaá v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 veta druhá OZ, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej - 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa zmluva dopĺňala alebo menila, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán. Na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť o premlčaní pohľadávky.
34. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 7C/601/2012-95 zo dňa 11.03.2013.
35. Na základe odvolania podaného žalobcom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Prvoinštančnému súdu uložil náležite zistiť, či a kedy v danom prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy, resp. k mimoriadnej splatnosti úveru a v súvislosti so zisteným vyrovnať sa s otázkou premlčania.
36. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.11.2014 zobral žalobca svoju žalobu čiastočne späť a uviedol, že požaduje od žalovanej zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t. j. nepremlčaných 21 splátok (splátku splatnú od 20.11.2008 až do 20.07.2010) v celkovej výške 600,81 eur.
37. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.02.2015 vzniesol žalobca námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 7C/601/2012-215 zo dňa 04.06.2015 tak, že pripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka.
38. Uznesením č. k. 7C/601/2012-220a zo dňa 13.10.2015 súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.011,21 eur a vyslovil, že náhrade trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
39. Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
40. Z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že táto obsahuje úrokovú sadzbu vo výške 17,30 % ročne s určením, že je pevná do konečnej splatnosti úveru. Nie je však uvedená suma, počet a termíny splátok úrokov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento nedostatok však nemá v zmysle zákonnej úpravy účinnej ku dňu uzavretia zmluvy za následok to, že žalobca preto nemôže požadovať od žalovanej zaplatenie úroku neuvedeného v zmluve, keďže Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný ku dňu uzavretia zmluvy tento nedostatok nesankcionoval bezúročnosťou úveru, čo správne namietal aj žalobca v odvolaní. Tento nedostatok však v spojení s ďalšími dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel nároku žalobcu v celom rozsahu nezakladá dôvodnosť odvolania a nespochybňuje vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutej časti. Žalobca v prevyšujúcej časti bola zamietnutá z dôvodu premlčania.
41. Pokiaľ ide o výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nespochybnil, že v rozhodnom období príloha Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovala chybný vzorec pre výpočet RPMN. Poukázal na argumenty banky v obdobných veciach, ktoré namietali tento chybný vzorec a v súvislosti s tým vyslovil správny názor, že predmetný úver bol poskytnutý bankou a spotrebiteľ do právneho vzťahu s ňou vstupoval s očakávaním, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá zákon a spotrebiteľ uzatvára zmluvu tiež s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré banka pripraví v písomnej podobe a predloží klientovi na podpis. Banka ako odborný inštitút na finančnom trhu musela vedieť, že údaj o výške RPMN (9,87 % ročne) nemôže byť správnym z hľadiska toho, že v neprospech spotrebiteľa skresľuje cenu úveru, nakoľko je nižšia, ako je výška úroku z úveru (17,30 % ročne), čo však nie je možné vzhľadom na to, že v údaji o RPMN sú zahrnuté celkové náklady dlžníka spojené s úverom. Banka mala povinnosť poskytnúť klientovi objektívny údaj o výške RPMN, a tým naplniť svoju zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou.
42. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že v danom prípade mal súd prvej inštancie pri posudzovaní námietky premlčania aplikovať právnu úpravu Obchodného zákonníka, nie Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje:
43. Strany sporu uzavreli dňa 15.08.2005 spotrebiteľskú zmluvu.
44. Predmetná zmluva je zmluvou typovou a žalovaná pri uzatváraní a plnení zo zmluvy nejednala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu povolania.
45. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.
46. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
47. Ide síce o absolútny obchod, ale aj o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typicky občianskoprávny vzťah.
48. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb 221/09). Základ právnej úpravy ochrany spotrebiteľa predstavujú ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
49. Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna úprava.
50. Preto je potrebné posúdiť námietku premlčania podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže v opačnom prípade, t. j. v prípade aplikácie právnej úpravy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka by došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, teda žalovanej.
51. Žaloba bola podaná na súd dňa 29.10.2012 a nepremlčané vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe sú splátky, ktorých splatnosť nastala od 20.11.2009 do 20.07.2010. t. j. 9 splátok. Istina jednej splátky je 17,89 eur (1.055,57 eur : 59 = 17,89 eur).
52. Po späťvzatí časti žaloby podaním zo dňa 19.11.2014 bolo predmetom konania rozhodnúť o zaplatení sumy 600,81 eur s príslušenstvom, t. j. o zaplatení 21 nepremlčaných splátok od 20.11.2008 do 20.07.2010.
53. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2016 žalobca uviedol, že nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere a konečná splatnosť úveru nastala podľa zmluvy dňa 20.07.2010.
54. Preto súd prvej inštancie správne návrh nárok za obdobie od 20.11.2008 do 20.11.2009 v prevyšujúcej časti zamietol.
55. Správnemu rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 161,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17,89 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eur od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eur od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eur od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eur od 21.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eur od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,89 eur od 21.07.2010 do zaplatenia a zastavenia konania čo do sumy 1.011,21 eur s príslušenstvom zodpovedá vzhľadom na uplatnený nárok vo výške 1.612,02 eur s príslušenstvom aj rozhodnutie o trovách konania. Žalobca bol úspešný v sume 161,02 eur, teda v rozsahu 9,99 %. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 90,01 %. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje úspech žalobcu, je 80,02 %.
56. Žalovaná si trovy konania neuplatnila, preto jej súd prvej inštancie nárok na ich náhradu nepriznal.
57. Trovy konania si však uplatnilo a vyčíslilo občianske združenie na strane žalovanej, preto bolo správne, ak ich súd prvej inštancie občianskemu združeniu v rozsahu 80,02 % z uplatnenej sumy 560,16 eur aj priznal. I odvolací súd má za to, že všetky účtované a priznané trovy konania boli účelné. Čo sa týka ich správneho výpočtu, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
58. K odvolacím námietkam odvolateľa je potrebné dodať, že nie je možné odoprieť občianskemu združeniu právo dať sa zastúpiť advokátom. Občianske združenie má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo vyplývalo z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.06.2016. Ustanovenie § 24 a nasl. tohto zákona umožnilo každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov, vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním, náklady s tým spojené sú vždy potrebné a uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť občianskeho združenia dať sa zastupovať v konaní advokátom.
59. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.
60. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. v zamietavej časti nároku a v časti trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.
61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešná žalovaná a občianske združenie majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.
62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)