Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/127/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpenej JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému P. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. O. XXX, pre zaplatenie 512,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovanému súd u k l a d á zaplatiť žalobkyni 476,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 23. 06. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 86 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 30. 12. 2016 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia 512,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 23. 06. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30. 12. 2014 strany uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. C., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezhotovostný úver vo výške 400,- eur s dohodnutým úrokom 20 % z poskytnutej úverovej sumy, t. j. 80,- eur. Za poskytnutie úveru žalobkyňa účtovala servisný poplatok vo výške 9 % úverovej sumy, t. j. 36,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovo 516,- eur v trinástich mesačných splátkach, prvé tri splátky vo výške po 2,- eurá a nasledujúcich desať mesačných splátok po 51,- eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti, žalobkyňa ho listom zo dňa 18. 06. 2015 upozornila na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následne žalobkyňa Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 23. 07. 2015 písomne oznámila žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 22. 06. 2015. Nakoľko žalovaný uhradil len sumu 4,- eurá, žalobkyňa si žalobou uplatnila pohľadávku vo výške 512,- eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa a poučením o možnosti rozhodnutia bez nariadenia pojednávania doručená prostredníctvom obce do vlastných rúk 10. 03. 2017, sa k veci doposiaľ nevyjadril.

3. Nakoľko ide v prejednávanej veci o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, súd v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku vo veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bol dňa 24. 05. 2017 o 12,45 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 05. 05. 2017.

4. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou súd zistil, že strany uzatvorili dňa 30. 12. 2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. C., ktorou bol žalovanému poskytnutý bezúčelový, bezhotovostný úver vo výške 400,- eur. Z článku I. vyplýva, že úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % istiny, pričom za poskytnutie úveru sa účtuje celkový servisný poplatok vo výške 9 % z istiny. Odplata za úver tak v zmysle nariadenia vlády č. 141/2014 Z. z. predstavuje 26,77 % z istiny na rok. Pri ročnej percentuálnej miere nákladov 50,22 %, priemernej RPMN 36,30 % sa tak žalovaný zaviazal zaplatiť celkovo 516,- eur a to prvými troma pravidelnými mesačnými splátkami po 2,- eur a ďalej pravidelnými rovnomernými desiatimi splátkami po 51,- eur. Žalovaný bol upovedomený o tom, že z každej jednotlivej splátky predstavuje istina 78,43 %, úrok 14,51 % a servisný poplatok 7,06 %.

5. V predžalobnej upomienke zo dňa 18. 06. 2015 žalobkyňa oznámila žalovanému, že nakoľko neuhradená čiastka po splatnosti predstavuje 308,- eur, môže byť naúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 3,3 % za každý začatý mesiac omeškania. Zároveň žalovaného upovedomila o možnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru v prípade ak žalovaný bezodkladne neuhradí dlh. Listom zo dňa 23. 07. 2015 žalobkyňa zosplatnila úver a vyzvala žalovaného k úhrade sumy 512,- eur v lehote 5 dní odo dňa doručenia upomienky.

6. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7. Podľa § 52 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8 Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 od. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 53 od. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 400,- eur, pričom žalovaný doposiaľ z úveru uhradil sumu 4,- eura. Súd posudzoval, či predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, absenciu ktorých zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sankcionuje v tom smere, že pôžičku je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že zmluva má všetky požadované náležitosti, vznikla žalovanému povinnosť platiť aj dojednané úroky z úveru. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný doposiaľ uhradil len časť svojho záväzku, pričom žalovaný v konaní toto tvrdenie nenamietal ani nepreukázal, že by si vo väčšom rozsahu splnil svoj záväzok z predmetnej zmluvy, a preto súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 476,- eur (istina úveru + dojednaný úrok - úhrada žalovaného), v ktorej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úveru je totiž vrátiť istinu úveru a riadne dojednaný úrok z úveru, za predpokladu, že tento je primeraný a v spotrebiteľnom právnom vzťahu individuálne dojednaný.

13. V časti uplatneného servisného poplatku vo výške 36,- eur však súd žalobu zamietol. Zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, čo vlastne servisný poplatok predstavuje a aké prípadné servisné služby poskytnuté dodávateľom spotrebiteľovi v čase uzatvárania zmluvy sú zaň hradené. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že vzhľadom na formulárový typ zmluvy, žalovaný pokiaľ mal záujem o poskytnutie spotrebiteľského úveru, musel zmluvu podpísať aj s poplatkom v takejto výške, avšak podľa súdu dojednanie tohto poplatku je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, čo malo za následok ujmu žalovaného ako spotrebiteľa spôsobujúcu značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach. Ak sa spotrebiteľ zaviaže k úhrade akéhokoľvek poplatku, má právo byť informovaný o tom, za čo platí. Z článku III. ods. 9 síce vyplýva, že za servisný poplatok sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi najmä podporu prostredníctvom kontaktných centier na pobočkách v súvislosti s poskytnutím informácií o úvere a práva a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy, službu vyhotovenia duplikátov dokumentov týkajúcich sa zmluvnej dokumentácie, v prípade strany alebo poškodenia a administratívnu činnosť spojenú s poskytnutím úveru, avšak žalobkyňa nepreukázala, že by takúto podporu poskytla. V prípade, ak má servisný poplatok predstavovať poplatok za poskytnutie úveru, žalobkyni nič nebránilo, aby ho takto označila. Za tejto situácie však zo zmluvy nevyplýva žiadne protiplnenie zo strany žalobkyne v prospech žalovaného, čiže ide o poplatok za prípadné budúce plnenia, ku ktorým ani nemusí prísť.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Popri istine vo výške 476,- eur súd priznal žalobkyni aj zákonné úroky z omeškania od 23. 06. 2015, čiže odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol úver zosplatnený, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní čiastočný úspech, priznal ich náhradu v rozsahu 86 %. Žalobkyňa si žalobou uplatnila 512,- eura s príslušenstvom, pričom súd jej priznal sumu 476,- eura s príslušenstvom. Jej úspech v konaní tak predstavuje 93 % a neúspech 7 %. Po započítaní úspechu a neúspechu žalobkyne jej tak súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 86 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Uloženú povinnosť je žalovaný povinný splniť v zákonnej lehote troch dní, ktorá začne plynúť nasledujúcim dňom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.