Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-7254-2015.pdf
PDF · 87.45 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/7254/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: P.. B. O.,A.. XX.XX.XXXX, W. X. U. XX, XXX XX O., N.. P. D. Š., A.. XX.X.XXXX, W. X. U. XX, XXX XX O., právne zast. JUDr. Evou Rizmanovou, advokátkou, Podtatranského 9, 040 01 Košice, proti povinnému: F. O., A.. XX.X.XXXX, W. P. X, XXX XX O., právne zast. JUDr. Jánom Líškom, advokátom, Kuzmányho 57, 040 01 Košice o vymoženie dlžného výživného v sume 840 Eur od marca 2015 do podania návrhu na vykonanie exekúcie, bežného výživného od októbra 2015 v sume 180 Eur mesačne do budúcna, istiny v sume 1 200 Eur z titulu tvorby úspor do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie od roku 2013 a 2014, tvorby úspor od roku 2015 do budúcna ročne vo výške 600 Eur, dlžného výživného za obdobie od 28.2.2013 do 31.10.2013 do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie v sume 440 Eur a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad Košice, Werferova 1, pod sp. zn. EX 1281/2015, takto :
rozhodol:
Exekučné konanie v celom rozsahu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.9.2015 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 29.10.2015 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802 * 124928.
2. Dňa 18.12.2015 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie. V predmetnom návrhu právny zástupca povinného uviedol, že ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 18P/36/2015 zo dňa 02.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2015 a vykonateľnosť čo do výroku o úhrade dlžného výživného dňa 22.12.2015 a ostatných výrokov dňa 20.10.2015, okresný súd vo veci návrhu povinného o zníženie výživného za účasti matky - oprávnenej rozhodol tak, že „ Schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení: Znižuje výživné zo strany otca pre P.. B. O., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 180 EUR mesačne na sumu 100 EUR mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, počínajúc dňom 1.3.2015 do budúcna, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 23.10.2013, č. k. 21P 33/2013-48. Sporivá časť výživného sa neurčuje. Otec sa zaväzuje svoj dlh na výživnom v sume 280 EUR za obdobie od 1.3.2015 do 30.9.2015 zaplatiť v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti, o zníženie výživného za obdobie od 1.1.2015 do 28.2.2015, konanie zastavuje.“ ----- Na základe uvedeného považujem za nevyhnutné poukázať na fakt, že predmetným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 21P/33/2013 v časti bežného výživného, ktoré bolo dohodou rodičov určené na čiastku 100 Eur mesačne, pričom citované rozhodnutie tak robí spätne od 01.03.2015. Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na fakt, že môj klient si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči Oprávnenej počas celého roka s tým, že počnúc mesiacom október roku 2015 si svoju vyživovaciu povinnosť plní vo výške, tak ako mu to ukladá citované rozhodnutie, čomu svedčia aj výpisy vkladov na účet oprávnenej, neobstojí exekučným úradom vymáhané bežné výživné od októbra 2015 do budúcna, mesačne vo výške 180 Eur. Na uvedené
poukazuje práve z dôvodu, že zo strany jeho klienta nedošlo k porušeniu povinnosti platiť bežné výživné k rukám matky v zmysle citovaného rozsudku, a teda akékoľvek vymáhanie uvedeného plnenia je nedôvodné a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle ust. § 4, ods. 2 Vyhlášky MS SR č.288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov je základom na určenie odmeny súdneho exekútora v prípade priznania práva na opakujúce sa dávky, čiastka zodpovedajúca trojročnému plneniu, čo bezdôvodne, ako aj v rozpore s citovaným rozsudkom zaťažuje povinného. Uviedol tiež, že pokiaľ ide o vymáhanú istinu vo výške 840 Eur, titulom bežného výživného od marca 2015 do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie, teda dňa 29.09.2015 je toto v rozpore s vyššie citovaným rozsudkom. Okresný súd vo výroku citovaného rozsudku jednoznačne určil povinnosť povinného uhradiť dlh na výživnom za obdobie od 01.03.2015 do 30.09.2015 celkovo vo výške 280 Eur, pričom splatnosť predmetnej čiastky nastane až 22.12.2015. Na základe uvedeného je zrejmé, že povinný sa nemohol dostať do omeškania s plnením vymáhanej čiastky, nakoľko jej splatnosť ešte nenastala a samotné rozhodnutie je v uvedenej časti nevykonateľné. Uviedol tiež, že ako vyplýva z vyššie citovaného rozsudku súd sporivú časť výživného neurčil. V zmysle uvedeného nemá exekučným úradom vymáhaná čiastka z titulu tvorby úspor od roku 2015 do budúcna, ročne vo výške 600 Eur ako aj vymáhané trovy exekučného konania oporu vo vykonateľnom rozhodnutí. Na základe uvedeného žiadam, aby exekučný súd vo veci vyššie uvádzaných vymáhaných pohľadávok ako k nim prislúchajúcim trov konania exekúciu zastavil. 3. Dňa 21.4.2017 bol súdu doručený návrh povinného v zastúpení právneho zástupcu na zastavenie exekúcie, kde v odôvodnení okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o vymáhanú sumu vo výške 840 Eur, titulom bežného výživného od marca 2015 do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie, teda dňa 29.9.2015 je toto v rozpore s exekučným titulom. Okresný súd vo výroku predmetného rozsudku jednoznačne určil povinnosť povinného uhradiť dlh na výživnom za obdobie od 1.3.2015 do 30.9.2015 celkovo vo výške 280 Eur, pričom splatnosť predmetnej čiastky nastala až dňa 22.12.2015. Je preto zrejmé, že povinný sa nemohol dostať do omeškania s plnením vymáhanej časti, nakoľko táto nebola v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ešte splatná, teda predmetné rozhodnutie nebolo v tejto časti vykonateľné, pričom zo strany povinného došlo k úhrade v lehote splatnosti. Ďalej poukázal na fakt, že predmetným rozsudkom Okresného súdu Košice I súd sporivú časť výživného, ktorá bola exekučným titulom určená na čiastku 600 Eur ročne, splatnú vždy k 31.12.toho ktorého roku, neurčil. uviedol tiež, že ako vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 25.11.2015, ktoré bolo povinnému doručené dňa 7.12.2015, súdny exekútor v rozpore s poverením súdu vymáha čiastku vo výške 1 170 Eur titulom dlžného výživného určeného rozsudkom za obdobie od 28.2.2013 do 31.10.2013, pričom ako vyplýva z predmetného poverenia súd poveril exekútora vykonaním exekúcie len vo výške 440 Eur, a to práve z dôvodu, že zo strany povinného došlo k čiastočnému plneniu celkovo vo výške 730 Eur. Záverom povinný poukázal na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp.zn. 18P/36/2015 došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Košice I, sp.zn. 21P/33/2013 v časti bežného výživného, ktoré bolo dohodou rodičov určené na čiastku 100 Eur mesačne, pričom citované rozhodnutie to robí spätne od 1.3.2015. Vzhľadom na tento fakt, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že povinný si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej počas celého roka s tým, že počnúc mesiacom október roku 2015 si svoju vyživovaciu povinnosť plní vo výške tak, ako mu to ukladá vykonateľné rozhodnutie, o čom svedčia aj výpisy vkladov na účet, neobstojí exekučným úradom vymáhané bežné výživné od októbra 2015 do budúcna mesačne vo výške 180 Eur. Na základe uvedeného žiada povinný, aby konajúci súd v zmysle ust. § 101 Exekučného poriadku zastavil exekúciu.
4. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Košice I, sp,zn. 21P/33/2013, ktorým bol otec (v exekučnom konaní povinný) zaviazaný prispievať na výživu maloletej od 28.2.2013 do budúcnosti sumou 180 Eur mesačne, ktoré bol zaviazaný posielať matke maloletej vždy do 15.eho dňa v mesiaci vopred. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2013.
5. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len EP) exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Podľa § 80 EP na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
7. Podľa § 101 EP na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
8. Súd z predložených listinných dôkazov, týkajúcich sa úhrad, vykonaných povinným v rámci prebiehajúceho exekučného konania zistil nasledovné platby zo strany povinného :
- úhrada zo dňa 24.2.2016 vo výške 1 200 Eur titulom vymáhanej pohľadávky - tvorby úspor pre maloletú za roky 2013, 2014, uskutočnená priamym vkladom na sporiaci účet oprávnenej
- úhrada zo dňa 20.5.2016 vo výške 600 Eur titulom vymáhanej pohľadávky - tvorby úspor pre maloletú za rok 2015, uskutočnená priamym vkladom na sporiaci účet oprávnenej
- úhrada zo dňa 24.2.2016 vo výške 440 Eur titulom vymáhanej pohľadávky - dlžné výživné za obdobie od 28.2.2013 do 31.10.2013, uskutočnená priamym vkladom na účet zákonnej zástupkyne oprávnenej
- úhrada zo dňa 24.2.2016 vo výške 118,04 Eur titulom vymáhanej pohľadávky - trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, uskutočnená priamym vkladom na účet súdneho exekútora
- úhrada zo dňa 24.2.2016 a 20.5.2016 vo výške 421,92 Eur a 144 Eur titulom vymáhanej pohľadávky
- odmena súdneho exekútora vo výške 20 % vyššie uvedenej istiny + DPH , uskutočnená priamym vkladom na účet súdneho exekútora, teda uvedeným konaním zo strany povinného bola uhradená celá, v exekučnom konaní vymáhaná istina, vrátane príslušenstva, s výnimkou bežného výživného, ktoré povinný uhrádza pravidelne na mesačnej báze.
9. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 18P/36/2015 zo dňa 02.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2015 a vykonateľnosť čo do výroku o úhrade dlžného výživného dňa 22.12.2015 a ostatných výrokov dňa 20.10.2015, okresný súd vo veci návrhu otca (v exekučnom konaní povinného) o zníženie výživného za účasti matky oprávnenej rozhodol tak, že schválil dohodu rodičov v tomto znení: „ Znižuje výživné zo strany otca pre mal. B. O., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 180 EUR mesačne na sumu 100 EUR mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, počínajúc dňom 1.3.2015 do budúcna, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 23.10.2013, č. k. 21P 33/2013-48. Sporivá časť výživného sa neurčuje. Otec sa zaväzuje svoj dlh na výživnom v sume 280 EUR za obdobie od 1.3.2015 do 30.9.2015 zaplatiť v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti, o zníženie výživného za obdobie od 1.1.2015 do 28.2.2015, konanie zastavuje.“
10. Pokiaľ ide o ustanovenie § 80 EP exekučný súd môže, ale nemusí zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy povinného, ak a) to navrhne povinný, b) sa exekúcia vykonáva pre bežné výživné, to znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne, c) existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Podklady na rozhodnutie exekučného súdu zadováži, ak ho tým poverí súd, exekútor. Spravidla sa vezme do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného, či nebol dokonca stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 TZ, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. nájomné, ďalšiu vyživovaciu povinnosť), a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného (jeho zákonného zástupcu). Treba však uviesť, že na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie je právny nárok a je vecou úvahy súdu, ako rozhodne o návrhu povinného. Táto úvaha má oporu predovšetkým v empirických poznatkoch súdu o tom, kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne (povinný je napríklad riadne zamestnaný, popri tom aj podniká a plní si všetky platobné povinnosti spojené s podnikaním a pod.).
11. Po posúdení uvedených okolností súd považuje za osvedčený predpoklad, že povinný po zastavení exekúcie bude dobrovoľne plniť bežné výživné a nebol zistený žiaden dlh na výživnom, preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil. Zároveň súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je nutné prihliadnuť v tomto prípade aj na to, z akého dôvodu a ako dlho sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného, či má stále zamestnanie alebo iný príjem a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného.
12. V predmetnom prípade sa povinný proti prebiehajúcej exekúcii bránil tým, že dlžné výživné splnil v plnej výške v priebehu exekučného konania a bežné výživné pravidelne uhrádza v zmysle rozhodnutia súdu.
13. Pokiaľ dôjde k ďalším nedoplatkom na výživnom, toto rozhodnutie o zastavení nebráni oprávnenej podať nový návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému.
14. Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie, tunajšiemu súdu doručený dňa 23.12.2015, o tomto súd vzhľadom na štádium exekučného konania, kedy je exekúcia zastavená, už rozhodovať nebude, nakoľko by toto rozhodnutie bolo nadbytočné a bezpredmetné.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.