Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-99-2016.pdf
PDF · 94.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/99/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava (právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s.), právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. O. XXX/X, XXX XX N. N., v konaní o zaplatenie 635,43 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/85/2015-52 zo dňa 24. 09. 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.
II. V nenapadnutej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 199,83 € spolu s 8,15 % úrokom z omeškania ročne od 17. 07. 2014 až do zaplatenia, v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Návrh žalobcu vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 35 ods. 1, 2 § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, čl. 3 ods. 1, 2 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 5 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 11. 06. 2010. Konštatoval, že vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorá bola uzavretá v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a na daný vzťah je potrebné aplikovať okrem ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zo žaloby a predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že dňa 05. 05. 2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej žalovanému poskytol úverový rámec
5 000 € a žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 740,68 €. Žalovaný z úverového rámca zaplatil sumu 540,80 €. Úverový rámec mal žalovaný splácať v splátkach minimálne 5 % z dlžnej čiastky mesačne, výška úrokovej sadzby 30 %, RPMN 34,49 %, priemerná RPMN 23,10 %. Splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci, cena tovaru alebo služby bola určená sumou 662,88 € a poplatok za poistenie vo výške 6,99 %. Iné údaje zo zmluvy nevyplývali. Povinnosťou žalovaného bolo vyčerpané finančné prostriedky vo výške 740,68 € vrátiť, pričom žalovaný z vyčerpaného úveru uhradil len sumu 540,80 € a preto súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie zostatku vyčerpaného úveru vo výške 199,83 € ako rozdielu medzi vyčerpaným úverom 740,68 € a zaplatenou čiastkou 540,80 €. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 05. 05. 2012 nemá zákonom č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy požadované náležitosti a to podľa § 9 ods. 2 písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm. k) presne stanovenú výšku a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto vyhodnotil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy a žalovaného z uvedeného titulu nezaviazal na zaplatenie celej žalovanej sumy vo výške 635,43 €. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že text úverovej zmluvy je písaný minimálnou veľkosťou písma a je bez použitia optických pomôcok voľným okom nečitateľným, čo spôsobuje pochybnosti, či sa vôbec vzhľadom na veľkosť písma a množstvo právnej terminológie, žalovaný s textom zmluvy oboznámil. Konštatoval, že zmluva predstavuje nekalú praktiku, ktorá podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 ako ustanovenie § 52 a nasl. OZ, nemôže požívať právnu ochranu. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške z priznanej sumy od 17. 07. 2014 až do zaplatenia.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to voči výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) účinného do 30. 06. 2016, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Namietal závery súdu prvej inštancie, ktorý považoval poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahovala náležitosti poukazujúc na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a to údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti úveru a dobu trvania úverovej zmluvy. Poukázal na skutočnosť čo je predmetom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, t. j. povolené prečerpanie, na základe ktorého žalobca poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovaného či kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalobca nevie vôľu žalovaného ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Nemohol v zmluve určiť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, inak než to urobil v úverovej zmluve, t. j. že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 € a že je splatná 10. deň v mesiaci. Poukázal na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov, a teda žalovaný mal presnú vedomosť aká je jej aktuálna výška. Tvrdil, že zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.8.2016, sp. zn. 34 Exre/311/2016-9 v zmysle ust. § 69aa, ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenie Súdnej kancelárii Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.7.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123-74-1 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016 k cezhraničného zlúčeniu medzi spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, IČO: 35 787 783. Spoločnosť CETELEM v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
6. V súlade s § 107 ods. 4 OSP (účinného v čase zániku spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s.), súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom.
7. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 24. 09. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu bolo podané dňa 06. 11. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:
12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na uvedený vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákon č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy. Odvolacím dôvodom žalobcu bola najmä skutočnosť, že obligatórne náležitosti zmluvy vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, nemôže zmluva o
revolvingovom úvere obsahovať, vzhľadom na jej charakter. Odvolací súd však konštatuje, že zákon č. 129/2010 Z. z. však obligatórne náležitosti, ktorými sú presne stanovená výška a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výslovne vyžaduje. Uvedené údaje mali byť zo strany žalobcu uvedené napr. pri úverovom rámci 5000 €, pokiaľ tak mohol určiť tomu zodpovedajúcu RPMN. Uvedenie len výšky mesačnej splátky v žiadnom prípade nepostačuje. Je potrebné, aby spotrebiteľ už pri podpise konkrétnej zmluvy bol informovaný o tom koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky resp. na iné poplatky, ak to vyžaduje zákon, ktorý výnimky pre určité typy zmlúv neupravuje. Spotrebiteľ mal mať možnosť už pri vstupe do takéhoto zmluvného právneho vzťahu zohľadniť danú situáciu a byť informovaný o tom v akých termínoch, kedy a v akej výške a ak dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, o to viac, ak priamo pri uzatváraní zmluvy bol už žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 5 000 €, teda bol známy rozsah finančných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté. Žalobca ako dodávateľ mal povinnosť uviesť v zmluve údaj o výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, minimálne vo vzťahu k úverovému rámcu 5 000 €, ktorý bol v tom čase žalovanému poskytnutý. Zároveň dodávateľ neuviedol ani celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré by boli vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v prípade ich zmeny, ak by k nej bolo došlo a na ktorú i žalobca poukazuje, mohol aktualizovať. Uvedenie výšky splátky, ich počet a frekvencia nie sú v zmluve uvedené tak, že by umožňovali žalovanému spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať jednotlivé splátky. Zákon č. 129/2010 Z. z. výnimky z povinnosti uviesť údaje tak ako ich vyžaduje zákonné ust. § 9 ods. 2 tohto zákona pre zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretú na dobu neurčitú neuvádza.
13. Podstatné pre správnosť rozhodnutia a záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov a zároveň postačujúce bolo, ak súd zistil, že predmetnej zmluve chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v zákonnom ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože vyššie citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v tomto ustanovení, aby bolo možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní týkajúcich sa ďalších súdom prvej inštancie kvalifikovaných vád zmluvy o úvere (doba trvania zmluvy či termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (ak tieto námietky žalobcu sú bez vplyvu na výsledok rozhodnutia o tom, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov).
14. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď považoval úver poskytnutý žalobcom žalovanému v zmysle zmluvy o úvere uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 05. 05. 2012 za bezúročný a bez poplatkov, pretože neuvedením zákonom vyžadovaných náležitostí bolo žalovanému ako spotrebiteľovi znemožnené posúdiť rozsah svojho zmluvného záväzku. Vzhľadom na to, že žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 740,68 € a žalovaný zaplatil z úverového rámca sumu 540,80 €, v dôsledku uvedeného vznikla žalovanému povinnosť doplatiť výšku sumy, v ktorej bo úver bez úrokov a bez poplatkov poskytnutý, teda rozdiel medzi sumou 740,68 € a sumou 540,80 €, ktorá predstavuje sumu 199,83 € s prísl., aplikujúc ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu omeškania.
15. Súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty rozhodnutia, ktoré sú z hľadiska súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v napadnutom výroku, ako i vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 367 ods. 2 CSP) ako vecne správny potvrdil.
17. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania, teda podľa úspechu v konaní, ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov konania nebol odvolaním napadnutý, avšak ide v zmysle § 367 ods. 2 CSP o výrok závislý.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaného (§ 251 CSP) nevznikli. Z tohto dôvodu žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).
19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).